← Slovensko

§ 22 ods. 1 zákona č. 511/2000 Z.z. v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

Najvyšší súd 2Sži/1/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr.

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods.

§ 214

ods.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa

  1. septembra 2011 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania žalovaným ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval a posudzoval, či príslušné konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 4 2Sži/1/2011 Vzhľadom na citáciu uvedeného ustanovenia správne preto dôvodí krajský súd vo svojom rozsudku, že bolo povinnosťou žalovaného v odvolacom konaní dôsledne sa riadiť v rámci rozhodovacej činnosti ustanovením § 59 ods. 2 správneho poriadku. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Správne konštatuje krajský súd, že z hľadiska obsahu bolo prvostupňové neformálne rozhodnutie napadnutým rozhodnutím Rady STV čiastočne zmenené, nakoľko bolo rozhodnuté o sprístupnení informácií, ktoré požadoval žalobca pod písmenami a až c svojej žiadosti, a vo zvyšnej časti napadnutej žalobou bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené, hoci to vo výroku rozhodnutia Rady STV nie je výslovne uvedené. Odvolací súd sa preto okrem iného v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, že Rada STV vo svojom rozhodnutí prakticky nahradila činnosť prvostupňového správneho orgánu, ktorý mal podľa zákona vydať rozhodnutie o nevyhovení žiadosti žalobcu, pokiaľ mal za to, že k sprístupneniu uvedených informácií bránili zákonné prekážky. Odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že výroková časť rozhodnutia Rady STV ako odvolacieho orgánu nie je štandardnou zmenou rozhodnutia prvostupňového orgánu a v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho súdnictva spôsobuje v podstate takáto zmena výroku rozhodnutia, ako bola vykonaná v odvolacom rozhodnutí, nezákonnosť rozhodnutia a správne konštatoval potom krajský súd, že takýto výrok rozhodnutia Rady STV robí po formálnej stránke rozhodnutie nepreskúmateľným pre jeho nezrozumiteľnosť. V zmysle čl. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach. 5 2Sži/1/2011 Pokiaľ Rada STV určitým dokumentom priznala napr. režim obchodného tajomstva, tak v čom konkrétne má obchodné tajomstvo spočívať nie je v rozhodnutí Rady STV vôbec bližšie uvedené. Správne preto potom krajský súd taktiež konštatoval, že rozhodnutie Rady STV je preto nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia tak ako ich krajský súd prezentoval vo svojom napadnutom rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p. a žalobcovi napriek úspechu v odvolacom konaní náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal. Sám žalobca prakticky iba vo všeobecnej rovine poukazoval na nezákonnosť správnych orgánov vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
  2. septembra 2011 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.