Najvyšší súd 5Sžf/60/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.

1. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2. Podľa § 492 ods. 1, 2 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
3. Zákonodarca v ustanovení § 3 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správe daní) ustanovuje základné zásady daňového konania. Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 zákona o správe 5 5Sžf/60/2015 daní). Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa kaţdou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (§ 3 ods. 2 zákona o správe daní). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 zákona o správe daní). Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 zákona o správe daní). Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti (§ 3 ods. 7 zákona o správe daní). Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane (§ 3 ods. 8 zákona o správe daní).
4. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
5. Podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová 6 5Sžf/60/2015 povinnosť. Platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
7. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa §
9. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobca si faktúrami č. 2709/2005 z 27.09.2005 a č. 0609/2005 z 06.09.2005 od dodávateľa TINGO, s.r.o. a faktúrou č. 4/2909/5 z 29.09.2005 od dodávateľa IXUS, s.r.o. uplatnil za zdaňovacie obdobie september 2005 odpočítanie dane z pridanej hodnoty za dodávku tovaru spolu v sume 190 806,- Sk (6 333,59 €). Správca dane za účelom preverenia skutočností rozhodujúcich pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH vykonal u ţalobcu riadnu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
10. Na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane vyrubil ţalobcovi dodatočným platobným výmerom č. 670/230/50853/07/Hel rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2005 v sume 190.806,- Sk. Ţalovaný na odvolanie ţalobcu zrušil dňa
11. augusta 2008 rozhodnutím č. I/226/3148-69456/2008/990600-r dodatočný platobný výmer a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň dal ţalovaný podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly. Správca dane vykonal u ţalobcu opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2005 a o výsledku opakovanej daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 670/320/50461/2010/Tá. Správca dane dodatočným platobným výmerom č. 670/230/3019/11/Sed z
12. januára 2011 na základe výsledkov zistených opakovanou daňovou kontrolou vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z priadnej hodnoty v sume 6 333,59 €. Správca dane odôvodnil rozhodnutie tým, ţe ţalobca nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, pretoţe nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, predmetom ktorých bolo dodanie tovaru spoločnosťami TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o. Ţalovaný nevyhovel odvolaniu ţalobcu a rozhodnutím č. I/226/7412-54596/2011/990600-r z
13. mája 2011 potvrdil dodatočný platobný výmer z
14. januára
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z
16. januára 2013, sp.zn. 5Sţf/8/2012, 5Sţf/29/2012, na základe ţalobcom podaného odvolania zmenil 7 5Sžf/60/2015 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. I/226/7412- 54596/2011/990600-r z
17. mája 2011 zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Následne ţalovaný rozhodnutím č. 1100306/1/134707/2013/5050-r zrušil dodatočný platobný výmer správcu dane č. 670/230/3019/11/Sed z
18. januára 2011 a správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a rozhodnutím zo
19. júla 2013, č. 9312401/5/3433730/2013/Tá, podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona o správe daní vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 6 333,59 € za zdaňovacie obdobie september 2005 z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcom rozhodnutí, t.j., ţe nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, predmetom ktorých bolo dodanie tovaru ţalobcovi spoločnosťami TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o. Ţalovaný na odvolanie ţalobcu napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/475973/2013/5050 z
20. októbra 2013 potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane zo
21. júla 2013, č. 9312401/5/3433730/2013/Tá. Z administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane pri daňovej kontrole nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci a na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.
22. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, ţe ţalobca v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet dane z pridanej hodnoty viaţe.
23. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom uţ nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu dane. Platiteľ musí v tomto prípade preukázať, ţe pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po stránke obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, ţe daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Prijatie faktúry s formálne splnenými náleţitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá moţnosť uplatnenia práva na odpočítanie dane z tejto faktúry. To znamená, ţe zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane, nespočívajú 8 5Sžf/60/2015 len vo formálnej deklarácií, teda v predloţení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia odráţať reálne plnenie. Uvedené ţalobca, ako preverovaný daňový subjekt, nesplnil. Napriek tomu, ţe ţalobca predloţil faktúru, z ktorej bol dodávateľ povinný sumu dane z pridanej hodnoty uvedenú na tejto faktúre priznať a odviesť, takáto faktúra je dôkazom len vtedy, ak bola vystavená na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie bol ţalobca povinný preukázať. Ţalobca však v daňovom konaní nepredloţil relevantný dôkaz o tom, ţe k dodávke tovaru, deklarovaného na sporných faktúrach, spoločnosťami TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o. ţalobcovi aj reálne došlo.
24. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
25. V tomto prípade dôkazná povinnosť zaťaţuje daňový subjekt, a teda je jeho povinnosťou preukázať všetky ním tvrdené skutočnosti. Dokazovanie zo strany správcu dane slúţi aţ na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudky najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Sţf/52/2011 z
27. augusta 2012, sp.zn. 5Sţf/52/2011 z
28. júna 2012, ako aj na rozsudok sp.zn. 2Sţf/4/2009 z
29. júna 2010

rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - ţalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.

§ 49ods.

2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - ţalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, ţe nárok si uplatňuje odôvodnene 9 5Sžf/60/2015 a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúţi aţ na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leţí dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáţe, nemôţe byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.

1. Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ţe spoločnosti TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o., ktorí ţalobcovi fakturovali dodanie tovaru, tento ţalobcovi aj skutočne dodali.
2. S dôvodmi rozhodnutiam ţalovaného sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje. Vykonaným dokazovaním bol dostatočne zistený skutkový stav. Daňové orgány postupovali pri hodnotení dôkazov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ku ktorému dospeli, je výsledkom logickej úvahy a ich rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Z postupu a rozhodnutí daňových orgánov ako aj krajského súdu nevyplýva ani to, ţe by pri hodnotení dôkazov účelne postupovali v neprospech ţalobcu. Odvolací súd v konaní daňových orgánov nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. 20.Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. 21.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a 250k ods. 1 O.s.p. Neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal a úspešný ţalovaný na náhradu trov konania nemá v správnom súdnictve nárok (§ 250k ods. 1 O.s.p.). 22.Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). 10 5Sžf/60/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 28. februára 2017 JUDr. Milan M o r a v a , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková