i/ Trestného zákona v súbehu so zločinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/
g/ Trestného zákona uviedol, ţe ţiaden nátlak na poškodeného nevyvíjal, a rovnako nezneuţil ţiadnu jeho tieseň. Z tohto skutku bol obvinený výlučne na základe tvrdenia jedného svedka Š.. V napadnutom uznesení taktieţ nie je uvedené, 4 3Tost/13/2017 ktorú právomoc mal obvinený vykonávať spôsobom odporujúcim zákonu, akou činnosťou a z čoho by mal vyplývať úmysel obvineného zneuţiť právomoc a spôsobiť inému škodu alebo zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. K trestnému činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/
i/ Trestného zákona uviedol, ţe nikoho neuviedol do omylu ani nič nepredstieral. V napadnutom uznesení nie je uvedené akým spôsobom mal čokoľvek predstierať, a teda nie je špecifikované konanie, ktorým by poškodeného uviedol do omylu a z čoho vyplýva úmysel niekoho do omylu uviesť a spôsobiť tak škodu. K dôvodom väzby obvinený uviedol, ţe v súčasnosti neexistuje ţiadna reálna, konkrétna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala obavu z jeho kolúzneho konania. Samotný fakt, ţe obvinený ako bývalý príslušník Policajného zboru pozná prostredie Policajného zboru, nemôţe zaloţiť dôvod kolúznej väzby, bez reálneho dôkazu, ţe by obvinený pôsobil na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak maril objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie. Vo vzťahu k svedkom obvinený nie je v postavení, kedy by bol schopný reálne ovplyvniť ich konanie alebo obsah ich výpovedí. Doposiaľ nebola zaznamenaná akákoľvek snaha o kontaktovanie obvineného s uvedenými svedkami. Výpoveď obvineného K. je k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní a skutočnosť, ţe niektorí z obvinených v súčasnosti k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní nie sú, nemôţe samo o sebe zakladať dôvod kolúznej väzby obvineného. Tvrdenia svedka W., ktorý uviedol, ţe nikdy nebol prítomný pri údajnom odovzdávaní peňazí, nielenţe neboli verifikované, ale doposiaľ nebol vypočutý ani jeden svedok, ktorý mal byť prítomný pri odovzdávaní peňazí, resp. pri skladaní sa obvinenému na odmenu, alebo pri odovzdávaní relevantných informácií zo strany obvineného. V danej veci nielenţe od skutku prešlo takmer osem rokov, ale najmä počas tohto obdobia preukázateľne nedošlo k ţiadnemu kolúznemu konaniu obvineného, a teda nie je zrejmé, prečo a na základe čoho by obvinený mal náhle začať konať kolúzne práve v roku
i/ Trestného zákona v súbehu so zločinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/
g/ Trestného zákona, v bode 3/ a 4/ pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení ( č. l. 2093, zväzok č. VIII ). Obvinený Mgr. B. B. v sťaţnosti hodnotil vykonané dôkazy, najmä svedecké výpovede získané výsluchmi svedkov (W., B., A., Š.) s konštatovaním, ţe dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu sa oslabila a teda neexistuje materiálna podmienka väzby – dôvodné a opodstatnené podozrenie zo spáchania trestnej činnosti. K tomu Najvyšší súd SR uvádza, ţe pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o vine či nevine páchateľa, a preto sa dôkazy nevyhodnocujú takým spôsobom, ako je to v rámci meritórneho rozhodovania na hlavnom pojednávaní. Nevyţaduje sa tu poţiadavka úplnej istoty, ale stačí, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, napĺňajú znaky konkrétnych trestných činov a zároveň existuje dôvodné podozrenie, ţe na týchto sa podieľal i obvinený. Pre rozhodnutie o väzbe (z hľadiska materiálnych podmienok väzby) sa vyţaduje 10 3Tost/13/2017 existencia dôvodného trestného stíhania – condicio sine qua non reprezentovaného dôvodným podozrením zo spáchania trestného činu konkrétnou osobou a existencia niektorého z dôvodov väzby, čo je v prípade obvineného Mgr. B. B. aj v súčasnom štádiu konania naplnené. Či budú zabezpečené a vykonané dôkazy po prípadnom podaní obţaloby postačovať na rozhodnutie o vine alebo nie, o tom bude rozhodovať súd na hlavnom pojednávaní po dôslednom vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov, keď zároveň bude súd povinný zohľadniť aj ich zákonnosť a procesnú pouţiteľnosť (spôsobilosť). Súčasná dôkazná situácia je však dostatočná na vyslovenie existencie dôvodného a opodstatneného podozrenia, ţe obvinený B., prezývaný “B.“ sa mohol dopustiť skutkov tak ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Preskúmaním predloţeného spisu Najvyšší súd SR nezistil v doterajšom postupe orgánov činných v trestnom konaní nedôvodnosť trestného stíhania obvineného B.. Čo sa týka dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, je potrebné uviesť, ţe sudca pre prípravné konanie reagoval v súlade so stavom veci a zákonom na argumentáciu obsiahnutú v ţiadosti o prepustenie z väzby a správne rozhodol o trvaní tohto dôvodu väzby u obvineného. S týmto záverom sudcu pre prípravné konanie sa Najvyšší súd SR stotoţnil v celom rozsahu, najmä s poukazom na výpovede svedka J. W., M. Š. a R. B.. Ţiadne nové skutočnosti oproti stavu, z akého vychádzal Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica v prospech obvineného produkované neboli. Mgr. B. B. ako bývalému príslušníkovi Policajného zboru bolo vznesené obvinenie za skutky, ktoré priamo a bezprostredne súviseli s vykonávaním tejto funkcie (poskytovanie informácií z prostredia polície a ovplyvňovanie trestných konaní týkajúcich sa zločineckej skupiny „T.“ a iné). Absenciou výkonu funkcie príslušníka Policajného zboru obvinený totiţ len de iure (z titulu svojho postavenia v zamestnaní) stratil moţnosť akýmkoľvek spôsobom zasahovať do ovplyvňovania svedkov, ale nie fakticky v styku so svedkami v reálnom svete. K návrhu obvineného na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a prijatím písomného sľubu a uloţenia primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 Trestného poriadku Najvyšší súd SR poznamenáva, ţe na takéto pozitívne rozhodnutie o nahradení väzby, musia byť splnené podmienky uvedené v § 80 ods. 1 písm. b/ 11 3Tost/13/2017 a písm. c/ Trestného poriadku. Prepustenie obvineného z väzby alebo jeho ponechanie na slobode nahradením väzby prostriedkom prípustným podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, je moţnosťou, ale nie právom obvinenej osoby, ktorej sloboda je alebo má byť obmedzená. Pri rozhodovaní musí súd zvaţovať, či nahradenie väzby preváţi nad dôvodnou obavou vyjadrenou v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku; v danom prípade Najvyšší súd SR po preskúmaní obsahu spisu nezistil také okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť záver pre aplikáciu ustanovenia § 80 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Trestného poriadku, a preto aj v tejto časti povaţuje Najvyšší súd SR rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, za správne. Vo vzťahu k obvinenému M. G. Najvyšší súd SR uvádza, ţe v trestnej veci tohto obvineného je nepochybné iba to, ţe mu bolo vznesené obvinenie v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku v bode 1/ pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona. Z doposiaľ vykonaných dôkazov moţno vyvodiť záver, ţe obvinený je dôvodne podozrivý z trestnej činnosti kladenej mu za vinu. Zároveň povaţuje najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe samotné vznesenie obvinenia z členstva v zločineckej skupine T. nepostačuje k tomu, aby bol obvinený vzatý do väzby. Najvyšší súd SR na základe zadováţených dôkazov dospel k záveru, ţe nezistil u obvineného existenciu dôvodov tzv. kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. V tomto smere treba súhlasiť s dôvodmi uvedenými v sťaţnosti obvineného, ţe neboli produkované ţiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali existenciu tohto dôvodu. Ani jeden zo svedkov, resp. spoluobvinených neuviedol také skutočnosti, ktoré by v rovine rozumnej istoty nasvedčovali tomu, ţe sa obvinený snaţil akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať priebeh vyšetrovania celej trestnej činnosti. Podľa názoru najvyššieho súdu rozhodnutie o existencii konkrétnych skutočností pre vzatie obvineného G. do kolúznej väzby, ktoré majú spočívať v tom, ţe obvinený mal moţnosť dostať sa ako jeden z prvých k informáciám, sú nedostatočné. Ţiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, ţe obvinený bude konať tak, ako to predpokladá ustanovenie § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, nenastali. Z toho dôvodu sa podľa názoru najvyššieho súdu trestné stíhanie obvineného môţe viesť aj bez tohto zásadného zásahu do osobnej slobody obvineného. 12 3Tost/13/2017 Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, ktoré určuje podmienky tzv. útekovej väzby, Najvyšší súd SR uvádza, ţe účelom väzby je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a väzba v tomto smere nie je trestom, ale je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Trestný poriadok podmieňuje moţnosť vzatia obvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej neţiadúcej forme správania. Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z následku alebo viacerých následkov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku sa rozumejú také skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú takúto obavu. Tieto skutočnosti je potrebné vţdy vyvodiť z povahy konkrétnej a individualizovanej veci, vrátane osoby obvineného, jeho osobných pomerov a ďalších znakov upravených v tomto ustanovení. Vychádzajúc z predloţeného spisového materiálu nemá najvyšší súd dôvod pochybovať o tom, ţe v súčasnom štádiu trestného konania by nebol obvinený M. G. k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu. Napokon obvinený M. G. bol osobne prítomný aj na verejnom zasadnutí konanom na Najvyššom súde SR dňa 7. februára 2017, na ktorom sa rozhodovalo o väzbe obvineného (uznesením Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 2Tp/2/2017 z 1. februára 2017, nebol vzatý obvinený G. do väzby ). V súlade so zaisťovacou funkciou väzby nebolo v doterajšom konaní preukázané, ţe by sa obvinený úmyselne zdrţiaval mimo miesta svojho trvalého bydliska. Obvinený M. G. bol zadrţaný v obci V. v Banskej Štiavnici dňa 29. januára 2017 o 10:10 hod. (č. l. 2983, zväzok VIII.). Obvinený je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie V., okres B. Š. (č. l. 2529, zväzok VI.). Rovnako tvrdenia o „značnom“ obnose peňazí cca 1.600,- €, ktoré mal obvinený pri sebe v čase zadrţania (obvinený bol zadrţaný bez platobnej karty) sú v súvislosti s väzobným dôvodom podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku len v rovine domnienok, majúce charakter špekulácie. Nakoľko najvyšší súd v prípade obvineného M.. G. nezistil dôvody väzby, nepovaţoval za potrebné zaoberať sa inštitútmi, ktorými moţno nahradiť prípadnú väzbu obvineného. 13 3Tost/13/2017 Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe Najvyšší súd SR v prerokúvanej veci nezistil ţiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali v prípade obvineného M.. G. jeho ponechanie vo väzbe. Najvyšší súd SR nezistil ani dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k obvinenému Mgr. B. B., a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave 12. apríla 2017 JUDr. Alena Š i š k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.