Najvyšší súd 5Sžo/238/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. J. Baricovej a členiek senátu JUDr.
§ 246cods.
1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol 5Sţo/238/2010 5 uverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné priznať úspech. V prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie ţalovaného – uznesenia mimoriadnej členskej schôdze zo dňa
- augusta 2009 ako aj prvostupňové rozhodnutie výboru č. 2/2009 zo dňa
- júla 2009, ktorým bol ţalobca uznaný za vinného z hrubého porušenia predpisov upravujúcich výkon práva poľovníctva, a tým aj členskej disciplíny člena Poľovníckeho zdruţenia Bukovina Poniky podľa § 12 stanov. Za priťaţujúcu okolnosť bolo zohľadnené, ţe skutok bol spáchaný úmyselne, a to zo zištných dôvodov, čím ţalobca porušil § 30 ods. 1 písm. d/ a g/ a § 31 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení platnom do
- augusta 2009, ako aj § 2 ods. 1 písm. a/ bod 9 a § 4 ods. 3 vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva a výţivy Slovenskej socialistickej republiky č. 172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zvierat v znení platnom do
- augusta 2009, pretoţe nemal a ani nemohol mať povolenku na poľovačku na lov jelenej zveri, za čo mu bolo uloţené kárne opatrenie, a to vylúčenie z Poľovníckeho zdruţenia Bukovina Poniky. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, 5Sţo/238/2010 6 v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 1 ods. 2 správneho poriadku správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je v ţiadnom prípade viazaný len návrhom účastníkov konania (§ 32 ods. 2 správneho poriadku), ale dôkazné bremeno v plnom rozsahu postihuje práve správny orgán. To znamená, ţe povinnosťou ţalovaného pri rozhodovaní o vylúčení člena z poľovníckeho zdruţenia je postupovať podľa jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. Z uvedenej zásady vyplýva, ţe správne orgány sú v konaní a rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré sú v súlade s čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, keď táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, ţe správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náleţite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôleţité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosti zistenia). Povinnosťou správneho orgánu je teda zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci 5Sţo/238/2010 7 tieţ vyplýva, ţe správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, ţe musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán je povinný hodnotiť kaţdý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náleţite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a 47 ods. 3 správneho poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Pri rozhodovaní orgánu verejnej správy najmä, ak ide o konanie výsledkom ktorého je rozhodnutie sankčnej povahy, by mali byť rešpektované aj rezolúcie a odporúčania Rady Európy Rezolúcie Výboru ministrov č.
(77)31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, Odporúčanie Výboru ministrov č.
(80)2 o správnej úvahe, ako aj Odporúčanie Výboru ministrov č.
(91)1 vo veciach administratívnych sankcií, týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy a ochrany práv jednotlivca, napriek tomu, ţe nie sú súčasťou nášho právneho poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom krajského súdu, ţalovaný pri vydaní rozhodnutia nepostupoval podľa citovaných ustanovení správneho poriadku a potrebné relevantné dôkazy v záujme náleţitého ozrejmenia skutkového stavu veci nevykonal. Pri svojom rozhodovaní ţalovaný vychádzal prakticky iba z výpovedí svedkov M. a M., ktorí údajne mali ţalobcu vidieť dňa
- júna 2009 v čase o 22:15 hod. ako sa zúčastnil na poľovačke, pri ktorej mal V. V. v lokalite za Ruševom poraniť jeleňa tak, ţe tento nebol schopný ujsť, ktorého následne po jeden a pol hodine dostrelil a za pomoci ţalobcu odviezol na neznáme miesto, pričom vo výpovedi týchto svedkov pred ţalovaným, ako aj pred Obvodným lesným úradom v B. boli rozpory, ktoré sa však ţalovaný ani nepokúsil odstrániť. Ţiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ţalovaný nepredloţil, pričom v danom prípade je dôkazná povinnosť na strane ţalovaného. Ţalovaný pre úplné zistenie skutkového stavu nevykonal dôkazy, ktoré na svoju obranu predloţil ţalobca, keď tvrdil, ţe v rozhodnom čase sa poľovačky v lokalite za Ruševom zúčastniť nemohol, pretoţe sa nachádzal 5Sţo/238/2010 8 u manţelov G. na Orave. Z akého dôvodu písomné výpovede svedkov potvrdzujúcich toto tvrdenie ţalobcu ţalovaný nevzal do úvahy, keď predtým ich navyše odmietol vypočuť, nie je z napadnutého rozhodnutia, ale ani z prvostupňového rozhodnutia zrejmé. Taktieţ nie je zrejmé, z akého dôvodu ţalovaný neprihliadol na kamerový záznam z čerpacej stanice v Námestove, kde mal ţalobca dňa
- júna 2009 v čase o 20:30 čerpať pohonné hmoty. Taktieţ nie je najvyššiemu súdu jasné z akého dôvodu nevzal ţalovaný do úvahy rozhodnutie Obvodného lesného úradu v B. č. A/2009/001279-14 zo dňa
- októbra 2009, ktorým bolo zastavené disciplinárne konanie voči V. V. a ţalobcovi, vedené za porušenie predpisov na úseku poľovníctva, ktorého sa mali dopustiť dňa
- júna 2009 v poľovnom revíri Obce Poniky z dôvodu, ţe sa nepodarilo jednoznačne preukázať disciplinárne previnenie menovaných na úseku poľovníctva. Podľa názoru najvyššieho súdu ţalovaný rozhodol bez toho, ţe by prihliadol na tvrdenia uplatnené ţalobcom a vykonal ním predloţené a navrhované dôkazy. Ţalovaný sa náleţite nevypriadal s týmito tvrdeniami, nevyporiadal sa s tým, prečo neuveril obrane ţalobcu, a prečo bez akýchkoľvek ďalších dôkazov uveril výpovediam svedkov M. a M.. Okrem toho, ţe z napadnutého rozhodnutia ţalovaného nevyplýva, ţe vykonané dôkazy sú postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých ţalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal, rozhodnutie odporcu je i nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov. Najvyšší súd zastáva názor, ţe ak sa ţalovanému nepodarí odstrániť rozpory v dôkazoch, je povinný v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia uviesť, v čom bol rozpor v dôkazoch, aké kroky vykonal na jeho odstránenie a z akých dôvodov rozpor nebolo moţné odstrániť. Musí jednoznačne zdôvodniť, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, a prečo iné dôkazy odmietol a uviesť dôvod ich odmietnutia. Podľa názoru najvyššieho súdu, ak sa správny orgán bez relevantného zdôvodnenia prikloní k jednému dôkazu, ktorým odôvodní skutkové zistenia tak, ako to mu bolo v danom prípade, keď prihliadol len na svedecké výpovede svedkov M. a M., nevyhodnotil a nevykonal ţiadne iné dôkazy z ktorých by vyplýval opak, potom je hodnotenie dôkazov rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Pokiaľ ţalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní iba z týchto svedeckých výpovedí svedčiacich v neprospech ţalobcu, pričom správny orgán prvého stupňa, ako ani ţalovaný nevyhodnotili a nevykonali ţiadne iné dôkazy svedčiace v prospech ţalobcu, došlo zo strany správnych orgánov obidvoch stupňov 5Sţo/238/2010 9 k porušeniu princípu „rovnosti zbraní“. Podľa názoru najvyššieho súdu sa javí, ţe správne orgány obidvoch stupňov v danom prípade zneuţili v konaní svoje vrchnostenské postavenie. Skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov nie je podľa názoru krajského súdu jednoznačný, aby na jeho základe mohla byť vyvodená voči ţalobcovi zodpovednosť za porušenie predpisov na úseku poľovníctva voči ţalobcovi. Takýto postup v konaní ţalovaného je v zrejmom rozpore so zásadami dobrej verejnej správy ako sú presvedčivosť rozhodovania, transparentnosť, procesná korektnosť, prehľadnosť a právna istota, a preto i podľa názoru najvyššieho súdu boli v preskúmavanej veci dané zákonné dôvody pre zrušenie rozhodnutia ţalovaného podľa § 250j ods. 2 c/ a d/ OSP. Pre úplnosť veci najvyšší súd poukazuje na to, ţe ţaloba ţalobcu obsahuje všetky náleţitosti v zmysle § 249 ods. 2 OSP, keď z jej obsahu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, ţe ţalobca sa domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného – uznesenia mimoriadnej členskej schôdze zo dňa
- augusta 2009, ako aj rozhodnutia výboru č. 2/2009 zo dňa
- júla 2009, a preto nebol dôvod na odstraňovanie vád ţaloby. S ohľadom na uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţnil s právnym názorom vysloveným v odvolaním napadnutom rozsudku krajského súdu, pričom v jeho konaní nezistil také vady, ktoré by mali mať za následok jeho zrušenie. Preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP).. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.
§ 246cods.
1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a nakoľko mal ţalobca v odvolacom konaní úspech, priznal mu odvolací súd náhradu týchto trov, a to za jeden úkon právnej pomoci 120,23 eur (vyjadrenie na odvolanie), plus 1 x reţijný paušál v sume 7,21 eura, plus 19 % DPH v sume 21,24 eura, všetko podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom od 01. júna 2010 (§ 11 ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3), ktorú náhradu je ţalovaný povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárie U. & P., s. r. o., so sídlom v B., č. ú. X. (§ 149 ods.
§ 246cods.
1 veta prvá OSP) do troch dní. 5Sţo/238/2010 10 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2011 JUDr. J. Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková