Najvyšší súd 5Sžo/242/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUD

§ 246cods.

1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP). Súd postupuje podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 OSP). Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd [§ 31 ods. 7 veta druhá a tretia zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov]. 5Sžo/242/2010 4 V prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie správy katastra č. V-399/2009 zo dňa

1. februára 2010 o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prevádzanej kúpnou zmluvou zo dňa
2. mája 2009 medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ ako kupujúcimi a medzi Ing. N. a družstvom AGROHONT D. ako predávajúcimi. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 163/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať z nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva do súboru popisných informácií katastra, tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. Podľa § 45 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnom čase do 31.08.2009, zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 41 k dielom sa nevykoná, ak sa neuskutoční prevod alebo prechod vlastníckeho práva k všetkým dielom, ktoré utvoria podľa geometrického plánu novú parcelu. Podľa § 79i katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad na základe zmluvy o prevode nehnuteľností uzavreté do
3. augusta 2009 sa vzťahujú ustanovenia zákona v znení účinnom do
4. augusta
5. Z obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu nesporne vyplýva, že dôvodom zamietavého výroku preskúmavaného rozhodnutia bolo zistenie, že predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva je kúpna zmluva zo dňa
6. mája 2009 uzatvorená medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ ako kupujúcimi a Ing. M. N. ako predávajúcim, od ktorého kupujúci preberajú do vlastníctva časť parcely E. X. ako diel 1 o výmere 21 m² a medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ ako kupujúcimi a družstvom AGROHONT D. ako predávajúcim, od ktorého kupujúci preberajú do vlastníctva časť parcely E. X. ako diel 3 o výmere 305 m², odčlenených 5Sžo/242/2010 5 geometrickým plánom č. X. vyhotoveným kanceláriou G., S. overeným Správou katastra Krupina pod č. 61/
7. Z označeného geometrického plánu mal najvyšší súd za preukázané, že týmto geometrickým plánom, ktorý je podkladom vyššie citovanej kúpnej zmluvy bola vytvorená v k. ú. D. nová parcela C. č. X. o výmere 377 m², ktorá bola vytvorený odčlenením 21 m² z parcely E. č. X. vlastníka Ing. M. N. ako diel 1, odčlenením 51 m² z parcely E. č. X. vlastníka Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu ako diel 2 a 305 m² z parcely E. č. X. vlastníka družstva AGROHONT D. ako diel
8. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že v danom prípade predmetom kúpnej zmluvy zo dňa
9. mája 2009 nebol diel 2 vzniknutý odčlenením 51 m² z parcely E. č. X. vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 45 katastrálneho zákona v znení účinnom do
10. augusta 2009, možno žiadať o zápis vlastníckeho práva k parcelám vytvoreným odčlenením z pozemkov od viacerých vlastníkov len potom, ako všetci títo vlastníci prevedú svoje vlastnícke právo. V danom prípade je nepochybné, že jeden z vlastníkov, a to Slovenská republika svoje vlastnícke právo k časti pozemku, ktorá má tvoriť súčasť novovytvorenej parcely C. č. X. – diel 2 na kupujúcich nepreviedol. Vzhľadom na túto nepochybnú skutočnosť, pokiaľ správa katastra návrh na vklad kúpnej zmluvy zo dňa
11. mája 2009 (keďže obsahoval iba prevod dvoch dielov novovytvorenej parcely C. č. X., ktorá sa podľa geometrického plánu skladá z troch dielov) zamietla, rozhodla vecne správne. V danom čase totiž platný zákon neumožňoval zápis vlastníckeho práva k jednotlivým dielom, pokiaľ sa neuskutoční prevod vlastníckeho práva k všetkým dielom novovytvorenej parcely podľa geometrického plánu. Pre objasnenie veci pre navrhovateľov, najvyšší súd poukazuje na to, že je nevyhnutné rozlišovať medzi pojmami „diel“ a „podiel“. V danom prípade bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa
12. mája 2009, a teda aj predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva doručeného Správe katastra Krupina dňa 08.06.2009 diel 1 a diel 3 novovytvorenej parcely C. X. vytvorenej geometrickým plánom odčlenením z existujúcich parciel. Geometrický plán je grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením, alebo zlúčením nehnuteľnosti a vyjadruje stav nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov (§ 3 vyhlášku Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon). Pojem „podiel“ vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci určitej 5Sžo/242/2010 6 nehnuteľnosti podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, teda k spoločnej nehnuteľnosti bez toho, aby spoločná nehnuteľnosť bola reálne rozdelená. Pokiaľ by predmetom kúpnej zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva bol tiež aj diel 2, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu, bola by táto kúpna zmluva vkladu schopná a keďže navrhovatelia sú manželmi, správa katastra by ich spoluvlastníctvo zapísala v podiele 1/1, ktorý vyjadruje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. S ohľadom na uvedené skutočnosti sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom odporkyne, že nie je možné povoliť vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu, že táto neobsahuje prevod všetkých dielov novovytvorenej parcely podľa geometrického plánu v zmysle § 45 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom do
13. augusta
14. Najvyšší súd zároveň nezistil vady správneho konania, následkom ktorých by bolo namieste v zmysle § 250i ods. 3 OSP a § 250j ods. 3 OSP rozhodnutie zrušiť (odňatie možnosti konať pred správnym úradom, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo pre neúplnosť spisov správneho orgánu). Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne v medziach opravného prostriedku bolo vydané v súlade so zákonom, a teda krajský súd rozhodol správne, ak toto rozhodnutie potvrdil. Odvolanie navrhovateľov neobsahuje námietky spôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci inak, než ako ho posúdil krajský súd (§ 220 a § 221 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací nezistil v konaní súdu prvého stupňa vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým by bol povinný prihliadať z úradnej moci (§ 212 od. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preto napadnuté rozhodnutie potvrdil (§ 250ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 OSP). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP ako aj § 250k ods.

§ 250lods.

2 OSP s poukazom na § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľom ich náhradu nepriznal, pretože v tomto konaní neboli úspešní, a odporkyni preto, že jej žiadne trovy z dôvodu podania neúspešného odvolania navrhovateľov nevznikli a ani ich náhradu neuplatnila. Taktiež nepriznal náhradu trov ani zúčastneným osobám v uplatnenej sume po 150,- eur, pretože zákon (§ 250k ods.

§ 250lods.

2 OSP) priznanie 5Sžo/242/2010 7 náhrady trov konania inému účastníkovi než úspešnému navrhovateľovi neumožňuje, pričom účastníkmi v prvom a druhom rade uplatnená náhrada trov konania (titulom množstva času stráveného lúštením a transkripciou textu „odvolania“) nemá oporu ani v ustanovení § 137 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. augusta 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť rozhodnutia: Petra Slezáková