1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o dovolaní obvineného, podanom prostredníctvom obhajcu, proti uzneseniu Krajského súdu v Ţilina z 20. augusta 2014, sp. zn. 2 To 60/2014,
por., takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. Ď. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Martin z 3. júna 2014, sp. zn. 3 T 39/2014, bol obvinený I. Ď. uznaný vinným zo zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe dňa 16.01.2014 v čase od 17,30 hod. do 18,00 hod., v kuchyni bytu č. X. v T. na U., okres M., I. Ď., pod vplyvom alkoholu začal vulgárne nadávať svojej druţke V. N., nar. X., pričom jej viackrát zopakoval, ţe ju zabije, ona ho upozornila, ţe ak sa jej neprestane vyhráţať, ţe zavolá políciu, nakoľko sa ho veľmi bojí, a keď chcela zavolať políciu, tak ju I. Ď. odstrčil do kúta so slovami, ţe ak zavolá políciu, tak to nepreţije a zabije ju, V. N. sa opakovane snaţila opustiť kuchyňu a privolať políciu, I. Ď. ju neustále odtláčal rukami do kúta, potom zobral stoličku, ktorou sa na V. N. zahnal, ale neudrel ju, zobral zo šuflíka kuchynskej linky noţe, ktoré hodil smerom k V. N., ale nezasiahol ju, následne sa V. N. podarilo dostať aspoň do chodby bytu, kde ju I. Ď. chytil za plecia a pritlačil o vešiakovú stenu v chodbe so slovami, ţe ak privolá políciu, tak to nepreţije a zabije ju, potom dovolil 2 6 Tdo 52/2016 V. N. odísť na toaletu, odkiaľ sa jej podarilo poslať synovi M. N., nar. X. sms s textom, ţe sa jej druh vyhráţa zabitím a ona si nemá ako privolať políciu, následne prišla na miesto hliadka polície privolaná práve M. N., teda iného hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul a taký čin spáchal na chránenej osobe. Za to bol odsúdený
2, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon uloţeného trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
2 písm. b/, písm. c/, § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obvinenému uloţené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Krajský súd v Ţiline uznesením z 20. augusta 2014, sp. zn. 2 To 60/2014,
por. zamietol odvolanie obvineného I. Ď. (v ktorom uviedol, ţe je nevinný, okresný súd rozhodol na základe krivých obvinení poškodenej a jej syna a vykonštruovania zo strany polície, ktorá je voči nemu dlhodobo zaujatá a súd uţ v minulosti postupoval proti nemu nespravodlivo. V dobe skutku bol opitý, čo vyuţila poškodená a polícia. Poškodená čakala, kým jej pomôţe s dlţobami, mali spory ohľadne finančných a vlastníckych vzťahov k bytu, a teraz sa ho chce zbaviť, dostať do väzenia, čo povedala pred svedkyňou O. H.. Súd pochybil pri hodnotení dôkazov, nevzal do úvahy okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu trestného činu, skutok sa nestal tak, ako ho poškodená opísala. Súd zaloţil právnu kvalifikáciu na tom, ţe mal pod hrozbou zabitia brániť poškodenej privolať políciu, a to aj v dobe, keď bola na WC po dobu 23 minúť, počas ktorých odoslala synovi 2 sms, pričom v ţiadnej z nich nie je zmienka o vyhráţaní alebo zabití a privolaní polície. Po príchode policajtov sa nedopúšťal ţiadneho protizákonného konania a napriek tomu bol bezdôvodne zadrţaný. Súd pochybil, keď nevypočul svedka policajta práp. Mgr. M. Š., s ktorým mala poškodená po čine komunikovať. Nesúhlasil s obhajobou ustanoveného obhajcu, ním zvolený obhajca JUDr. J. V. ţiadal o odročenie verejného zasadnutia, na ktorom vzniesol námietku zaujatosti voči odvolaciemu senátu, lebo neustále sú zamietané jeho ţiadosti, čím vyššie citovaný rozsudok prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť. 3 6 Tdo 52/2016 Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal 2.6.2016 na Okresnom súde Martin obvinený I. Ď. prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodov uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. h/, písm. i/ Tr. por. Porušenie práva na obhajobu vidí v tom, ţe vyšetrovateľom nebol upovedomený o moţnosti preštudovania vyšetrovacieho spisu, aj keď pri výsluchu 17.1.2014 podpísal prehlásenie, ţe neţiada byť vyrozumený o skončení vyšetrovania. Obhajcovia, ktorí mu boli ustanovení súdom, si neplnili povinnosti a nevyuţívali všetky dostupné prostriedky obhajoby, ktoré im umoţňuje zákon. Vo viacerých prípadoch nepodali za neho opravné prostriedky a nenavrhovali moţné dôkazy na preukázanie jeho neviny. Na verejnom zasadnutí pred Krajským súdom v Ţiline 20.8.2014 si zvolil obhajcu JUDr. J. V., preto mal odvolací súd zrušiť opatrenie, ktorým mu bol za obhajcu ustanovený JUDr. M... B.. Aj napriek tomu na verejnom zasadnutí bol prítomný tento ustanovený obhajca, čím znemoţnil výkon obhajoby zvolenému obhajcovi. Je neprípustné, aby súd vnucoval obvinenému obhajcu ex offo proti jeho vôli, aj keď si obhajcu zvolil (§ 40 ods. 5 Tr. por.). Súdy zásadným spôsobom v neprospech jeho obhajoby pochybili, keď ignorovali zásady trestného konania pouţívané pri preukazovaní viny obvineného. Pritom platí, ţe súhrn nepriamych dôkazov na preukázanie viny obvineného musí tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nie len spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti ţalovaného skutku a usvedčujú obvineného z jeho spáchania, ale súčasne vylučujú moţnosť akéhokoľvek iného záveru (R 38/68). Rozhodnutia súdov sú zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu. Súd sa uspokojil len s výpoveďou poškodenej V. N., ktorú povaţuje za klamlivú, tendenčnú, s cieľom uškodiť mu, ţiadny iný dôkaz, ktorý by preukazoval, ţe spáchal skutok, ktorý sa mal stať 16.1.2014, nebol počas celého konania vykonaný. Nie je moţné, aby súd vyslovil jeho vinu za tento skutok, len na základe výpovede poškodenej. Súdy sa vôbec nevysporiadali so skutočnosťou, ţe svedok M. N. je synom poškodenej a jeho výpoveď je preto v značnej miere ovplyvnená, účelová a nedôveryhodná a ako taká nemôţe podporovať výpoveď poškodenej. Zásada objektívnej pravdy vyţaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je bezpečne moţné určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obvineného priaznivejšia (R NS č. 46/1963). Ustálená judikatúra hovorí, 4 6 Tdo 52/2016 ţe aj keď bol obţalovaný podozrivý, ţe sa dopustil ţalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu ucelená reťaz tak priamych i nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, ţe sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obvineného oslobodiť spod obţaloby (R NS č. 14/1964). Znalecký posudok z 23.2.2014 vypracovaný MUDr. A. S. a MUDr. J. K. nemôţe byť usvedčujúcim dôkazom vzhľadom na to, ţe ţiadnym spôsobom sa netýka skutkov, za ktoré bol odsúdený a ţiadnym spôsobom ani nepotvrdzuje, ţe sa dopustil takého konania 16.1.2014, ako je uvedené v napadnutých rozhodnutiach súdov oboch stupňov. Súdy svojimi rozhodnutiami jednoznačne porušili základnú zásadu trestného konania, a to v pochybnostiach v prospech obvineného, keď z nedostatočnej dôkaznej situácie vyvodili jednoznačný záver, ţe sa dopustil predmetného skutku. Súdy oboch stupňov zároveň nesprávne posúdili predmetný skutok ako zločin vydierania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. spáchaný na chránenej osobe
1 písm. c/ Tr. zák. Pravdou je, ţe býval v spoločnej domácnosti s poškodenou, ale len z dôvodu, ţe táto mu poskytovala osobnú asistenciu
zák. č. 447/2008 Z.z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia vzhľadom na jeho zrakovú indispozíciu. S poškodenou nikdy nebol vo vzťahu osoby blízkej ani vo vzťahu druh – druţka. Miestom poskytovania osobnej starostlivosti v zmysle zmluvy uzatvorenej medzi ním a poškodenou bolo práve na adrese S.. Poukázal tieţ na ustanovenia § 2 ods. 7, ods. 9, ods. 10 Tr. por. Vo všetkých štádiách trestného konania voči jeho osobe v predmetnej veci boli porušené ustanovenia Trestného poriadku ako aj Trestného zákona. Z dovolaní obvineného, ktoré podal osobne, nie prostredníctvom obhajcu (z 18.09.2015, 01.03.2016, 24.03.2016, 21.04.2016, 25.05.2016, 07.12.2016 a 16.12.2016) a ktoré nespĺňajú poţiadavky § 373 ods. 1 Tr. por., okrem vyššie uvedeného, je zrejmé aj to, ţe navrhuje, aby po vyhovení jeho dovolaniu, prikázal inému súdu toho istého stupňa a druhu znovu konať a rozhodnúť, a to z dôvodov, ţe zásadným spôsobom došlo k porušeniu práva na obhajobu. Na základe toho ţiada, aby dovolací súd s prihliadnutím na všetky jeho doterajšie dovolacie podania v predmetnej veci vyslovil porušenie zákona
1 písm. c/, písm. g/, písm. h/, písm. i/ Tr. por. ako aj iných ustanovení zákona a v zmysle § 386 Tr. por., 5 6 Tdo 52/2016 zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu a zákonným spôsobom znovu prerokoval.
4 Tr. por. navrhol, aby dovolací súd prerušil výkon rozhodnutia súdu, t.j. prerušil výkon trestu aţ do času rozhodnutia o odvolaní. K dovolaniu obvineného prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal vyjadrenie z
c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. Ď. odmietol pre nenaplnenie uplatnených dovolacích dôvodov
1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. Pritom sa vysporiadal s právom obvineného na obhajobu, upovedomením o termíne oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania, postavením poškodenej V. N., ako osoby blízkej, zákonnosťou zabezpečenia dôkazov a zákonnosťou uloţeného trestu. Navrhol, dovolanie obvineného odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd alebo dovolací súd) po predloţení veci zistil, ţe dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené 6 6 Tdo 52/2016 v § 372 ods. 1 a § 373 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. ako a j obsahové náleţitosti uvedené v § 374 Tr. por. a nie je daný dôvod na postup súdu
a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/ a písm. f/ Tr. por.
1 Tr. por. dovolanie moţno podať, ak
odseku 1 písm. a/ aţ písm. g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet
odseku 3 nemoţno pouţiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo ods. 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa uţ v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
odseku 7 tohto ustanovenia dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. V zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd je pritom povinný zaoberať sa kaţdým dôkazným návrhom a najneskôr 7 6 Tdo 52/2016 pred meritórnym rozhodnutím takémuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, ţe sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe dovolacia námietka spočívajúca na tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli získané, resp. vykonané zákonným spôsobom, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemoţno ju vyvodzovať na základe toho, ţe by sa mali inak vyhodnocovať existujúce uţ vykonané dôkazy. Ak súd vyhodnotí vykonaný dôkaz inak neţ
predstáv niektorej z procesných strán, nemoţno z toho vyvodiť, ţe takéto dôkazy nie sú vykonané zákonným spôsobom, resp., ţe by bol daný dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo všeobecnosti vyplýva, ţe obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov
por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c/ Tr. por. odmietnuť. K zásadnému porušeniu práv obhajoby
judikatúry dovolacieho súdu dochádza najmä vtedy, ak došlo k porušenie ustanovení o povinnej obhajobe alebo stav, keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, ţe ho mal mať, keď orgány činné v trestnom konaní alebo súd, v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním a podobne. V danej veci k závaţnému porušeniu práv obvineného v tomto smeru nedošlo. Po vzatí obvineného do väzby bol mu ešte toho dňa sudcom pre prípravné konanie opatrením z 18.01.2014 ustanovený obhajca JUDr. J. P., ktorý ho obhajoval v prípravnom konaní i v začiatočnom štádiu v konaní pred súdom. Voči osobe tohto obhajcu námietky nemal. Návrh obhajcu na doplnenie dokazovania zo 07.03.2014 (č.l. 111 – 112) vyšetrovateľ 8 6 Tdo 52/2016 akceptoval ohľadne konfrontácie obvineného s poškodenou a psychologické vyšetrenie poškodenej zamietol. Opatrením predsedu senátu z 15.04.2014 bol obhajca JUDr. J. P. oslobodený od povinnosti obhajovať a zároveň bol obvinenému ustanovený za obhajcu JUDr. M... B.. Súd pritom nie je oprávnený hodnotiť kvalitu a kvantitu právnej pomoci advokátom obvinenému, lebo ide výlučne o ich vzťah. Ak sa obvinený domnieva, ţe obhajca mu neposkytuje obhajobu
jeho predstáv, má právo zvoliť si iného obhajcu, alebo poţiadať súd o obhajobu za zníţenú odmenu alebo o obhajobu bezplatnú. Dovolacia námietka spočívajúca v tom, ţe nebol upovedomený o termíne oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania nie je pravdivá. V zázname o tomto úkone z 13. marca 2014 (č.l. 116 - 117 vyšetrovacieho spisu) sú pripojené doručenky pre obhajcu a obvineného, z ktorých je zrejmé, ţe o tomto úkone boli upovedomení 13.03.2014 a tohto úkonu sa aj zúčastnili, pričom nemali ţiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Navrhli vec prekvalifikovať na prečin nebezpečného vyhráţania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Súčasne obvinený prehlásil, ţe prvé by chcel absolvovať protialkoholickú liečbu ako navrhujú znalci psychiatri a snaţil by sa od druţky odísť, nikdy by jej neublíţil. Zo zápisnice o trestnom oznámení V. N. zo 16.01.2014 (č.l. 1 – 4), ale aj zo zápisnice o konfrontácii obvineného s poškodenou V. N. z 13.03.2014 (č.l. 30 – 32), výsluchov obvineného zo 17.
jeho predstáv. Zvolí si za obhajcu JUDr. V. Z.. Po poučení, ţe zvolenie má súdu predloţiť do 5-tich dní, obvinený vzniesol námietku voči celému odvolaciemu senátu, lebo nerešpektuje jeho právo na obhajobu. Obvinený túto námietku zaujatosti senátu podaním z 30.07.2014 zobral späť (č.l. 330), čo potvrdil aj na verejnom zasadnutí 20.08.2014. Obvinený 05.08.2014 splnomocnil JUDr. J. V. za obhajcu v odvolacom konaní, čo súdu oznámil 20.08.2014 (č.l. 337). Verejného zasadnutia krajského súdu 20.08.2014 sa okrem prokurátora, obvineného a ustanoveného obhajcu JUDr. M. B. zúčastnil aj zvolený obhajca JUDr. J. V., ktorý uviedol, ţe obhajobu prevzal a na prípravu obhajoby ţiadal odročenie verejného zasadnutia, ak sa tak nestane, chce sa ho zúčastniť, aj keď nie je pripravený. Súd ţiadosť o odročenie zamietol s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 4 Tr. por. a obvinenému bola poskytnutá krátka porada so zvoleným obhajcom.
tohto ustanovenia za včasnosť zvolenia obhajcu ako aj za včasnosť podania ţiadosti o ustanovenie obhajcu
2 zodpovedá obvinený; pri zmene obhajcu 10 6 Tdo 52/2016 nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu
2 dôvodom na zmenu termínu uţ nariadeného úkonu trestného konania. Na uvedenom verejnom zasadnutí obvinený po tom, čo mu odvolací súd zamietol ţiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, vzniesol námietku zaujatosti odvolacieho senátu, lebo zamieta jeho ţiadosť a je krivo obvinený. Predsedníčka senátu mu oznámila, ţe ide o námietku procesného charakteru, o ktorej súd
6 Tr. por. nekoná. Po konečných návrhoch procesných strán, vrátane oboch obhajcov, bolo odvolanie obvineného zamietnuté. Uvedené preukazuje, ţe dôkazy v prípravnom konaní boli získané zákonným spôsobom pri rešpektovaní práv obvineného na obhajobu. Súd tieto dôkazy vykonal na hlavnom pojednávaní v súlade so zákonom, dokazovanie doplnil o návrh obhajoby a ďalšie jej návrhy na doplnenie dokazovania zamietol ešte pred vyhlásením rozsudku. Zákonne postupoval aj odvolací súd, vrátane prítomnosti oboch obhajcov a nerozhodnutia o opätovne vznesenej námietke zaujatosti zo strany obvineného. Okresný súd vykonané dôkazy procesným spôsobom vyhodnotil individuálne i v ich súhrne. Závery súdu ohľadne skutkových zistení majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku po objektívnej i subjektívnej stránke napĺňa všetky zákonné znaky zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
tohto ustanovenia je moţné páchateľovi uloţiť iba trest odňatia slobody na 4 roky aţ 10 rokov. Prvostupňový súd mu uloţil
2, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. tento druh trestu vo výmere 6 rokov so zaradením obvineného pre jeho výkon
2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráţenia. Nedošlo k uloţeniu nepovoleného druhu trestu a ani jeho výmera nie je mimo trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Správne tento súd rozhodol o uloţení ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou v súlade so závermi znaleckého posudku
2 písm. b/, písm. c/, § 74 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd sa s rozsudkom okresného súdu ohľadne skutkových zistení, právnej 11 6 Tdo 52/2016 kvalifikácii skutku, uloţeného trestu a ochranného liečenia stotoţnil. Ani najvyšší súd nezistil ţiadne také pochybenie, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutia zrušiť a napraviť. Dovolacími námietkami obvineného týkajúce sa skutkových zistení sa najvyšší súd nezaoberal. Zákon mu to totiţ nedovoľuje, dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom a tento nemôţe meniť a ani dopĺňať. Dovolací súd navyše poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. mája 2015, sp. zn. 2 Tdo 23/2015, ktorým
c/ Tr. por. bolo dovolanie obvineného odmietnuté. V dovolaní obvinený vtedy uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c/, písm. i/ Tr. por., ktoré videl v neupovedomení o termíne oboznámenia s výsledkami vyšetrovania, v prítomnosti ustanoveného obhajcu na verejnom zasadnutí, hoci on si zvolil iného obhajcu, čim bola jeho obhajoba zmarená a na nesprávnej kvalifikácii skutku v tom, ţe ho mal spáchať na chránenej – blízkej osobe, bez toho, aby bol bliţšie skúmaný tento vzťah. Rovnako aj vtedy ţiadal o prerušenie výkonu trestu. Na základe uvedeného najvyšší súd zistil, ţe dovolanie obvineného nie je dôvodné, lebo nie sú naplnené dovolacie dôvody, ktoré obvinený uplatnil. Na neverejnom zasadnutí v zmysle § 381 Tr. por. preto dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietol. Obvinený ţiadal o prerušenie výkonu trestu.
2 Tr. por. ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uloţený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.
odseku 3 tohto ustanovenia dĺţka trvania väzby
odseku 1 alebo 2 sa posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní.
odseku 4 tohto ustanovenia minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor môţe výkon rozhodnutia, proti ktorému podal dovolanie, odloţiť alebo prerušiť aţ do rozhodnutia. Po podaní dovolania môţe tak urobiť aj dovolací súd. Nakoľko najvyšší súd dovolanie obvineného odmietol, nedošlo k zrušeniu napadnutých rozhodnutí, teda ani k výroku o treste z rozsudku okresného súdu. Nebol preto výkon trestu odňatia slobody prerušovať, alebo obvineného zobrať do väzby. Z toho dôvodu sa predmetným návrhom obvineného I. Ď. nezaoberal. 12 6 Tdo 52/2016 Rovnako sa nezaoberal ani návrhom obvineného na zmenu senátu, pretoţe uznesenie odvolacieho senátu nebolo zrušené. Námietku zaujatosti vzniesol obvinený výlučne pre procesný postup a procesné rozhodnutia. Zákon nenariaďuje o takejto námietke rozhodovať. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 19. apríla 2017 JUDr. Štefan M i ch á l i k , v. r. predseda senátu Vypracoval: sudca JUDr. Viliam Dohňanský Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.