← Slovensko

dovolanie obvineného

N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 66/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí

  1. apríla 2017 v Bratislave, v trestnej veci obvineného L. Z. U., pre obzvlášť závaţný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa §§ 20, 172 ods. 1 písm. c/, d/, 2 písm. e/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo
  2. decembra 2014, sp. zn. 4 To 111/2013, v zmysle § 381 Tr. por., takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného L. Z. U. o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Pezinok z
  3. mája 2013, sp. zn. 2 T 44/2012, bol obvinený L. Z. U. uznaný vinným z obzvlášť závaţného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa §§ 20, 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe
  4. novembra 2010 v čase okolo 19.00 hod. v priestoroch Šport baru Hotela P. v P. v časti P. T. - sever po predchádzajúcej vzájomnej dohode sa stretol L. Z. U. s uţ odsúdeným N. J. a odsúdeným I. P. v prítomnosti osôb Q. M. a T. U. P. za účelom dodania psychotropnej látky metamfetamínu, ktorú následne zabezpečil tým spôsobom, ţe metamfetamín nachádzajúci sa v dvoch plastových vreckách s tlakovým uzáverom v čiernej plátennej taške v 2 1 Tdo 66/2015 čase okolo 20.30 hod. odovzdal v reštauračnom zariadení v blízkosti Hotela P. v P. uţ odsúdenému I. P., ktorý odovzdal na hotelovej izbe č. D 102 osobe Q. M. 2 ks platových vreciek s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s celkovou hmotnosťou 1.006,97 g s priemernou koncentráciou 69,1 % hmotnostných metamfetamínu, ktoré obsahovalo 695816 mg absolútneho metamfetamínu ohodnoteného na minimálnu hodnotu 20.139,40.-€ a následne na hotelovú izbu prišiel T. U. P., ktorý odovzdal uţ odsúdenému I. P. finančnú hotovosť vo výške 40.000.- €, kde pri vychádzaní z hotelovej izby došlo k zásahu polície, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Za to bol odsúdený podľa §§ 172 ods. 2, 36 písm. j/, 38 ods. 2, 3, 48 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia. V zmysle § 76 ods. 1 Tr. zák. bol mu uloţený ochranný dohľad v trvaní 1 rok. Rozsudok napadol odvolaním obvinený L. Z. U. (ďalej len obvinený), v ktorom rovnako, ako v konaní pred prvostupňovým súdom napadol skutkové zistenia, vrátane naplnenia znaku vo väčšom rozsahu (hodnota drogy stanovená správou Národnej protidrogovej jednotky s ohľadom na čierny trh) a v tej súvislosti aj znalecké posudky KEÚ PZ, nevykonanie navrhnutých dôkazov zo strany obhajoby, nezákonné a riadne neodôvodnené príkazy na vyhotovenie zvukových záznamov, odpočúvanie, záznam telekomunikačnej prevádzky. Súčasťou spisu nebola ţiadosť prokurátora na vydanie súhlasu rakúskej strany na pouţitie agentov rakúskej polície. Agenti boli pouţití bez súhlasu a konali provokatívne. Krajský súd v Bratislave
  5. decembra 2014uznesením, sp. zn. 4 To 111/2014, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného zamietol. Obvinený
  6. apríla, resp.
  7. júla 2015 podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por. Poukázal na to, ţe súdy rozhodovali na základe dôkazov získaných nezákonným spôsobom. Naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g/, i/ Tr. por. vyvodzuje z toho, ţe súdy nemali na výpisy z telefonických hovorov na č.l. 383 - 456 prihliadať, pretoţe Smernica Európskeho parlamentu 3 1 Tdo 66/2015 a Rady č. 2006/24/ES z
  8. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných sluţieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú.v. EÚ L 105, s 54) bola rozsudkom Súdneho dvora Európskeho únie vo veci C-293/12 z
  9. apríla 2014 vyhlásená za neplatnú. Z tohto rozhodnutia vychádzal aj Ústavný súd, ktorý v rozhodnutí PL. ÚS 10/2014 z
  10. apríla 2014 pozastavil účinnosť §§ 58 ods. 5 aţ 7, 63 ods. 6 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Jeho právo na nedotknuteľnosť súkromia, zakotvené v čl. 16 Ústavy, čl. 7 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bola predsa porušená uţ vykonaním zhromaţďovania údajov o telefonických hovoroch, vyhotovením výpisov na základe zhromaţdených údajov a ich následným pouţitím v predmetnom konaní ako dôkazov. Toto sa netýka len jednej osoby, vo vzťahu ku ktorej toto porušenie vysloví Ústavný súd nálezom, ale všetkých osôb, ktorých ústavné právo bolo dotknuté totoţným konaním. U osôb, ktoré boli na základe pripustenia takéhoto dôkazu a jeho vyhodnotenia právoplatne odsúdené a svoj trest si odpykali, uţ nie je moţné škodlivý následok napraviť. Ak však odsúdený ešte nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody a stále existuje šanca nápravy následku, je potrebné urobiť všetko, aby sa škodlivému následku zabránilo, resp. aby sa uţ škodlivý následok napravil. Ide tu o dvanásť rokov ţivota obvineného. Na pojednávaní
  11. marca 2012 bolo zistené, ţe akcia za účasti rakúskych agentov začala v čase 26 -
  12. augusta 2010, kedy nebol udelený súhlas sudcu pre prípravné konanie, pretoţe tento bol vydaný
  13. augusta 2010 na obdobie od
  14. októbra do
  15. novembra
  16. Príkaz sudcu nebol dostatočne odôvodnený. Ţiadosť prokurátora o vydaní súhlasu na pouţitie agenta sa v spise nenachádza. Prvostupňový súd si nezadováţil kompletný spis a nepredloţil ho v tomto rozsahu odvolaciemu súdu. Z prípisu prezídia PZ z
  17. februára 2014 vyplýva, ţe nedisponuje korešpondenciou medzi Slovenskou republikou a Rakúskom o pouţití agentov rakúskej polície vystupujúcich pod legendami Q. M. a T. U. P. na území Slovenska. Z výpovedí agentov je zrejmé, ţe pri stretnutí v hoteli P. nemali pri sebe nahrávacie zariadenie. Prepisy zvukových záznamov rozhovorov z inkriminovaného dňa v čase od 16:51 do 20:54 hod., nachádzajúce sa v spise na č.l. 599 a nasl., jasne dokazujú, ţe akcia bola nahrávaná. Agent „A“ v prepisoch aktívne navádza svedkov J. a P. na realizovanie predaja pervitínu vyjadrením: „No ale ja sa ťa pýtam teraz niečo iné. Prečo nejdeš k týmto ľuďom a nedonesieš to hovno sem a prinesieš to sem a potom pôjdeš s peniazmi späť“. Z vyjadrenia vyplýva, ţe agent „A“ neplnil len úlohu kontrolóra, ako sa domnieva odvolací súd, ale aktívne navádzal 4 1 Tdo 66/2015 svedkov na spáchanie zločinu, čo hraničí s účastníctvom na spáchanom trestnom čine v podobe návodu. Akceptovanie nezákonne získaných, resp. nezákonne vykonaných dôkazov predstavuje nezákonnosť v rovine nerešpektovania práv obvineného pri vykonávaní dôkazov. Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vidí v tom, ţe súdy nevykonali dôkazy navrhnuté dovolateľom a v rozhodnutiach sa nevysporiadali s argumentmi dovolateľa, ktoré svedčili v jeho prospech. Poukázal na neúplnosť skutkových zistení. Nebolo preukázané, ţe metamfetamín priniesol obvinený. Svedok I. P. síce tvrdí, ţe obvinený mu tašku odovzdal, no ako je uvedené na str. 20 rozsudku Okresného súdu Pezinok, P. túto skutočnosť poprel vo svojej predchádzajúcej výpovedi v inom procesnom postavení. Napriek tomu súdy mu uverili. Konfrontácia na odstránenie rozporov medzi výpoveďami v prípade agentov M. a P. nemohla byť podľa § 125 ods. 3 Tr. por. pouţitá, no jej vykonanie by napomohlo k odstráneniu rozporov medzi svedkom P. a obvineného. Návrhom na nariadenie predbeţného prejednania obţaloby sa súd v rozsudku nevysporiadal. Súd si nevyţiadal spis o trestnom oznámení pre rozpory vo výpovediach agentov a nezabezpečil dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci. Nevysporiadal sa s tým v rozsudku a odvolací súd sa k tomu nevyjadril. Súdy nepripojili spisy v trestných veciach obţalovaných J. a P.. Nemohol do nich nahliadnuť s odôvodnením, ţe sa na krajskom súde nenachádzajú. V konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu, spravodlivý súdny proces a nedotknuteľnosť súkromia obvineného podľa čl. 16 ods. 1, 46 ods. 1, 2, 50 ods. 3 Ústavy, čl. 7 ods. 1, 36 ods. 1, 2, 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1, 3 písm. b/, c/, čl. 8 Dohovoru. Obvinený k vyjadreniu krajského prokurátora (ďalej len prokurátor) uviedol, ţe dôkazom legislatívneho vývoja smerom k posilňovaniu ochrany súkromia fyzických osôb je novela Tr. por. zák. č. 397/2015 Z. z., ktorou bolo zavedené preskúmanie zákonnosti príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky a príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke. Výpis z telefonických hovorov (č.l. 383-456) je nezákonný dôkaz a nemôţe svedčiť v jeho neprospech. Absencia nahrávky skutku má značný vplyv na legálnosť dôkazného prostriedku, predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, ţe agenti neovládali slovenský jazyk. Boli vydané dva príkazy na pouţitie agentov. Príkaz OS BAI-V-299-1/2010 z
  18. júla 2010 v čase od
  19. júla do
  20. októbra 2010 a OS BAI-V-506/2010 z
  21. októbra 2010 na obdobie od
  22. októbra do
  23. novembra
  24. Z utajovanej prílohy z
  25. októbra 2014 vyplýva, ţe pouţitie agenta bolo iniciované na základe príkazu v čase od
  26. septembra do
  27. októbra
  28. To podporuje aj skutočnosť, ţe príkaz na pouţitie agenta v zmysle čl. 10 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci, ktorá má prednosť pred vnútroštátnymi právnymi 5 1 Tdo 66/2015 predpismi, umoţňuje udeliť príkaz na pouţitie agenta v trvaní najviac 1 mesiac s moţnosťou ďalšieho predĺţenia. Objasňovanie na výsostnom území poţiadanej zmluvnej strany sa obmedzí na jednotlivé časovo obmedzené úkony. Utajovaná príloha neobsahuje príkaz na pouţitie agenta aj pred
  29. septembrom 2010, preto agentmi získané dôkazy od
  30. do
  31. augusta 2010 sú nezákonné. V súvislosti s aktivitou rakúskych agentov je zavádzajúce tvrdenie prokuratúry, ţe pouţitím rakúskych agentov nešlo o aktivitu rakúskej polície. V ţiadosti o povolenie pouţitia agentov z Rakúska bolo expressis verbis uvedené, ţe ide o aktivitu rakúskych agentov. Táto skutočnosť vyplýva z utajovanej prílohy, ktorú dovolací súd má k dispozícii. Ide o protichodné tvrdenie prokuratúry, s tým ţe prezídiom PZ bola
  32. júla 2010 schválená ţiadosť o povolenie pôsobenia príslušníkov PZ iného štátu ako agentov na území SR. Prezídium PZ podalo
  33. júla 2010 ţiadosť, ktorá predchádzala rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, v ktorom dal sudca súhlas na pouţitie agentov rakúskej polície na území Slovenska počas jedného mesiaca od
  34. septembra do
  35. októbra
  36. V závere ţiadosti Prezídium PZ konštatuje, ţe nasadenie agentov, príslušníkov rakúskej polície je zdôvodnené tým, ţe Rakúska republika so Slovenskou republikou spolupracuje pri odhaľovaní závaţných trestných činov. Odkazuje sa na § 117 ods. 14 Tr. por. Z toho je zrejmé, ţe išlo o aktivitu rakúskej polície. V prípade pouţitia nahrávacieho zariadenia, by nedošlo k vzniku pochybností v súvislosti so svedeckými výpoveďami agentov. Pouţitie agentov, nebolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Predošlé rozhodnutia súdov o dovolaní bývalých spoluobvinených L. Z. U. - I. P. a V. J., sp. zn. 6 Tdo 63/2013 a 6 Tdo 64/2013 predstavujú individuálne úkony agentov, ktorých závery nemoţno zovšeobecnene aplikovať aj na túto konkrétnu vec. Navrhol, aby najvyšší súd rozhodol, ţe uznesením krajského a rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného. Zrušil napadnuté rozhodnutia, aj ďalšie rozhodnutia na ne obsahovo nadväzujúce. Okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Ţiadal i náhradu trov dovolacieho konania. Prokurátor navrhol dovolanie odmietnuť. Dôkazy boli vykonané zákonným a legitímnym spôsobom na základe príkazu súdu, a preto bolo ich pouţitie pred súdom zákonné. Nálezom ústavného súdu č. Pl. ÚS 10/2014 z
  37. apríla 2015, vyhláseným v zmysle § 125 ods. 3 Ústavy, dňom zverejnenia v Zbierke zákonov, stratili účinnosť ustanovenia § 116 zák. č. 301/2005 Z.z., § 76a ods. 3 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore a §§ 58 ods. 5-7, 63 ods. 6 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Rozhodnutia súdov zaloţené i 6 1 Tdo 66/2015 na dôkazoch v zmysle ustanovenia § 116 Tr. por. v čase pred prijatím nálezu a pred jeho publikovaním v Zbierke zákonov sú zákonné a dôkazy sú pouţiteľné pre trestné konanie. Výpisy z hovorov neboli jediným a ani rozhodujúcim dôkazom. Na pouţitie agentov v čase od 26 do
  38. augusta 2010 boli vydané dva príkazy, OSBAI-V-299-1/2010 z
  39. júla 2010 na čas od
  40. júla do
  41. októbra 2010 a OSBAI-V-506/2010 z
  42. októbra 2010 na obdobie od
  43. októbra do
  44. novembra
  45. Pouţitie agentov bolo v zmysle príkazov zákonné. Tvrdenie, ţe agenti nezákonne navádzali k trestnej činnosti a odôvodnenie príkazov je nedostatočné povaţuje prokurátor za nedôvodné. Stotoţnil sa s vyjadrením Ministerstva vnútra SR, P PZ, NKA z
  46. februára 2014, z ktorého vyplýva, ţe Prezídiom PZ bola
  47. júla 2010 schválená ţiadosť o povolenie pôsobenia príslušníka PZ iného štátu ako agenta na území Slovenska. Odbor špecializovaných sluţieb Prezídia PZ realizoval pouţitie agenta v predmetnej veci na základe ţiadosti vyšetrovateľa PZ. Nešlo o aktivitu rakúskej polície a činnosť rakúskych orgánov, ktorí by na našom území objasňovali trestnú činnosť a za toho stavu by potrebovali súhlas slovenských orgánov, čo upravuje Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskom o policajnej spolupráci. Pouţitie agentov v trestnej veci obvinených J., P. a neskôr U. sa realizovalo výlučne z iniciatívy slovenských orgánov, v rámci trestného konania vedeného na území Slovenska a aktivity agentov boli uskutočňované z poverenia a pod vedením slovenských orgánov. Dovolaním obvineného nie je moţné napadnúť správnosť a úplnosť zisteného skutku, pretoţe skutkový stav bol vykonaným dokazovaním zistený dostatočne a spoľahlivo tak, ţe o ňom nie sú dôvodné pochybnosti. Medzi výpoveďami agentov nie sú zásadné rozpory, ani medzi ich výpoveďami a inými dôkazmi. Okresný súd mal k dispozícii spisy týkajúce sa trestných konaní spolupáchateľov V. J. a I. P., sp. zn. 2 T 100/2011 a L. Z. U., sp. zn. 2 T 44/
  48. Najvyšší súd (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu, oprávnenou osobou prostredníctvom, v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§§ 368 ods. 1, 566 ods. 3, 369 ods. 2 písm. b/, 373 ods. 1, 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti (§ 374 ods. 1, 2 Tr. por.) a bola splnená aj podmienka podľa § 372 Tr. por., keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným 7 1 Tdo 66/2015 prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Moţnosti podania dovolania sú zákonom obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Doterajšia súdna prax dovolacieho súdu je taká, ţe obsah dôvodov dovolania musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Dôvody musia byť materiálne podloţené, nestačí na ne len formálne poukázať v dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por. V zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu musí byť neoddeliteľnou súčasťou spravodlivého procesu a orgány činné v trestnom konaní a súd musia dbať na to, aby obvinený mal vytvorené zákonné podmienky na reálne uplatňovanie obhajoby v celom trestnom konaní. Iba zásadné, teda nie akékoľvek porušenie práva na obhajobu je dôvodom na dovolanie. Takým zásadným porušením práva na obhajobu by bolo napríklad, ak by súd o návrhu obhajoby na doplnenie dokazovania nerozhodol pred rozhodnutím vo veci samej, resp. ak by obvinený nemal obhajcu, hoci by šlo o obhajobu povinnú a podobne. Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Tento dovolací dôvod moţno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich získanie a vykonanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. V zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Tento dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, 8 1 Tdo 66/2015 pokiaľ tieto chyby spočívajú v hmotnoprávnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Skutkové zistenia premietnuté do skutkovej vety prvostupňovým alebo druhostupňovým súdom sú pre dovolací súd záväzné, a preto ich nemôţe dopĺňať alebo meniť. Podstatou právneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, t. j. Trestného zákona na skutkový stav, ktorý zistil súd. Dovolací súd môţe rozhodnutie súdov niţších súdov zrušiť iba za situácie ak zistí, ţe skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny trestný čin, alebo išlo o iný trestný čin, prípadne o priestupok. Za nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie porušenie ustanovení Trestného zákona alebo nesprávne pouţitie iných právnych predpisov (napr. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka). Obvineným namietaný skutkový stav (ţe drogu doniesol a hodnota drogy) zistený niţšími súdmi v skutkovom výroku napadnutého rozsudku, ktorý si osvojil aj krajský súd, dovolací súd neskúmal. Nedovoľuje mu to zákon. V dovolaní obvinený síce uviedol, ktoré jeho práva boli v konaní porušené, ale spôsob, ktorým sa to malo stať, a ktoré dovolacie dôvody mali byť tým naplnené kumuloval. Príkazy sudcu pre prípravné konanie na pouţitie agenta boli vydané bez splnenia zákonných podmienok. Agenti pôsobili v dobe, na ktorú sa nevzťahoval príkaz sudcu a ich konanie bolo provokačné. Pouţitie informačno technických prostriedkov nebolo náleţite odôvodnené, preto sú nepreskúmateľné a nezákonné. Okresný súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré obhajoba navrhla, nezabezpečil spisy jeho bývalých spolupáchateľov a ani ţiadosť prokurátora na vydanie príkazu sudcu pre prípravné konanie. Príslušné odôvodnenia konajúcich súdov povaţuje obvinený za nedostatočné a nezákonné. K námietkam obvineného najvyšší súd uvádza, ţe nie sú dôvodné. Okresný i krajský súd sa v napadnutých rozhodnutiach výstiţne, logicky a dostatočným spôsobom vysporiadali s vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotili individuálne i súhrnne. Súdy poukázali, ktoré dôkazy vzali za základ, ktoré dôkazy hodnotili ako neakceptovateľné, prečo odmietli vykonať 9 1 Tdo 66/2015 navrhované dôkazy a vysporiadali sa aj s obhajobou obvineného. Dovolací súd sa s týmito odôvodneniami napadnutých rozhodnutí stotoţnil a preto na ne v celom rozsahu odkazuje. Dovolací súd iba pre zdôraznenie poukazuje na to, ţe prvostupňový súd na pojednávaniach v prítomnosti obvineného a jeho obhajcu prečítal výpovede obvineného L. Z. U. z prípravného konania, vypočul svedkov V. J., I. P. a vykonal medzi nimi konfrontáciu, prostredníctvom technických zariadení na prenos obrazu a zvuku vypočul svedkov - agentov T. U. P. a Q. M., oboznámil procesné strany so zvukovými, obrazovými a obrazovo- zvukovými záznamami a ich prepismi, príkazmi na ITP č. OSPK-V-8/2011, fotodokumentáciou, výpismi z telefonických hovorov, úradným záznamom k pouţitiu finančných prostriedkov, potvrdením o vklade finančných prostriedkov z VÚB, zápisnicami o vydaní a vrátení veci, o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov, analýzou videozáznamu, odborným ohodnotením ceny zlata a osobnými dokladmi. Návrhy obvineného na doplnenie dokazovania súd pred záverečnými rečami zamietol. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa vyhodnotil takto vykonané dôkazy individuálne i v ich súhrne. Správne reagoval na výsluch obvineného a jeho obhajobu, výpovede svedkov a listinné dôkazy, osobitne na znalecké posudky, fotodokumentáciu a videozáznamy, príkazy sudcu pre prípravné konanie na pouţitie agenta, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky a z toho zistené skutočnosti, ale aj na zákonnosť postupu agentov, zákonnosť získaných dôkazov, právnu kvalifikáciu skutku vyplývajúcu z vykonaných a vyhodnotených dôkazov a na druh a výšku trestu. Rovnako krajský súd, ktorý doplnil dokazovanie oboznámením sa s časťou utajovanej prílohy, rozhodnutiami dovolacieho súdu vo veci odsúdených V. J. a I. P. sp. zn. 6 Tdo 63/2013 a 6 Tdo 64/2013, obe z
  49. januára 2014, vyjadrením obvineného z
  50. novembra 2014, vyjadreniami F. B. z
  51. októbra 2014 a T. Q. zo
  52. októbra
  53. V dôvodoch uznesenia sa so všetkými odvolacími námietkami obvineného právne vysporiadal a stotoţnil sa so závermi prvostupňového súdu v otázke vyhodnotenia ním vykonaných dôkazov. Postupu súdov prvého a druhého stupňa nie je čo vytknúť. K porušeniu práva na obhajobu, zákonnosti získania, vykonania a hodnotenia dôkazov vrátane pouţitia agentov a práva na spravodlivý proces, nedošlo. 10 1 Tdo 66/2015 Nejasnosť v oboznámení s utajenou prílohou a príkazmi ITP najvyšší súd pri preskúmaní obsahu spisu zistil, ţe okresný súd na hlavnom pojednávaní
  54. mája 2013 oboznámil procesné strany s príkazmi sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I z
  55. septembra 2010, sp. zn. 2 Ntt 457/2010 a
  56. novembra 2010, sp. zn. 2 Ntt 570/2010, ako aj so ţiadosťami vyšetrovateľa zo
  57. septembra a
  58. novembra 2010 a návrhmi prokurátora zo
  59. septembra a
  60. novembra 2010, sp. zn. 4 Pv 498/2010-4 a 2 Kv 35/10, na vydanie týchto príkazov, ţiadosťou vyšetrovateľa z
  61. októbra 2010 a príkazom prokurátora z
  62. októbra 2010, IPO-V-191-1/2010 na predstieraný prevod, príkazom vyšetrovateľa z
  63. novembra 2010 na prehliadku iných priestorov a pozemkov, ktoré sú dostatočne konkrétne odôvodnené. Krajský súd na verejnom zasadnutí
  64. decembra 2014 v neprítomnosti obvineného, ktorý dal k tomu písomný súhlas, v prítomnosti prokurátora a obhajcu oboznámil z utajovanej prílohy ţiadosť o schválenie pôsobenia príslušníka iného štátu ako agenta na území Slovenskej republiky z
  65. júna a
  66. júla 2010, ČVS: PPZ-V-553-1/2010-BOK-BA-I. a vyjadrenie ministerstva vnútra Slovenskej republiky z
  67. februára 2014, ČVS: PPZ-98/BOK- B-
  68. Z týchto utajených dokumentov vyplýva, ţe v tejto veci uvedená ţiadosť vyšetrovateľa bola príslušnými orgánmi Slovenskej republiky schválená s tým, ţe nejde o aktivity rakúskej polície pri objasňovaní drogovej trestnej činnosti na území Slovenskej republiky na základe ţiadosti orgánov Rakúskej republiky a na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie vydal príkaz podľa §§ 117 ods. 5, 10 ods. 20 Tr. por. na pouţitie agentov rakúskej polície na dobu 3 mesiacov. Zo obsahu spisu najvyšší súd zistil, ţe v danej veci bolo uznesením vyšetrovateľa PZ z
  69. júna 2010, ČVS: PPZ-169/BOK-B2-2010 začaté trestné stíhanie za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe doposiaľ neznámy páchateľ si od presne nezistenej doby, minimálne od začiatku roku 2010 zadovaţuje psychotropnú látku metamfetamín, ktorú prechováva v Bratislave v Petrţalke na bliţšie neustálených miestach následne túto distribuuje, alebo inak sprostredkováva ďalším doposiaľ neustáleným osobám, prostredníctvom ktorých zabezpečuje predaj omamnej látky metamfetamín ďalším osobám, ktoré ho následne vyváţajú mimo územia Slovenskej republiky, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, 11 1 Tdo 66/2015 psychotropných látkach a prípravkoch je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Následne uznesením vyšetrovateľa PZ z
  70. apríla 2011 bolo vznesené obvinenie L. Z. U. pre spolupáchateľstvo k obzvlášť závaţnému zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi podľa §§ 20, 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, 2 písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe
  71. novembra 2010 v čase okolo 19.00 hod. v priestoroch Šport baru Hotela P. v P. v časti P. T. - P., po predchádzajúcej vzájomnej dohode sa stretol obvinený L. Z. U. s obvinenými V. J. a I. P., v prítomnosti osôb Q. M. a T. U. P., za účelom dodania omamných a psychotropných látok a to metamfetamínu, ktoré následne zabezpečil a asi v čase o 20.30 hod. prostredníctvom obvineného I. P. odovzdal, na hotelovej izbe č. D 102 v čiernej plátennej taške 2 ks platových vreciek s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s celkovou hmotnosťou 1.006,97 g, s priemernou koncentráciou 69,1 % hmotnostných metamfetamínu, ktoré obsahovalo 695816 mg absolútneho metamfetamínu ohodnoteného na minimálnu hodnotu 20.139,40 eur, osobe T. U. P. a následne na hotelovú izbu prišiel Q. M., ktorý odovzdal obvinenému I. P. finančnú hotovosť vo výške 40.000,- eur, kde pri vychádzaní z hotelovej izby došlo k zásahu polície, pričom metamfetámín v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch je zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Najvyšší súd si zaobstaral všetky utajené prílohy pod sp. zn. NS-V-57/2014, z ktorých vyplýva, ţe na návrhy prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V. z
  72. júla,
  73. júla,
  74. októbra a
  75. októbra 2010 sp. zn. IPO-V-112-1/2010, IPO-V-120-1/2010, IPO-V-121- 1/2010, IPO-V-122-1/2010, IPO-V-123-1/2010, IPO-V-181-1/2010, IPO-V- 184-2/2010IPO- V-185-2/2010, IPO-V-186-1/2010 a IPO-V-187-1/2010 sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I vydal príkazy : - podľa §§ 117 ods. 1, 5, 24 ods. 4 Tr. por. z
  76. júla a
  77. októbra 2010, pod sp. zn. OSBAI.-V-299-1/2010-1Ntt-299/2010 a OSBAI.-V-506-1/2010-1Ntt-506/2010, na pouţitie agentov Rakúskej republiky od 15.00 hod.
  78. júla 2010 do 15.00 hod.
  79. októbra 2010 a od 00.00 hod.
  80. októbra 2010 do 24.00 hod.
  81. novembra 2010, - podľa §§ 113 ods. 4, 24 ods. 4, 10 ods. 20 Tr. por. zo
  82. júla 2010 a
  83. októbra 2010, pod sp. zn. OSBAI.-V-304-1/2010-1Ntt-304/2010, OSBAI.-V-305-1/2010-Ntt- 12 1 Tdo 66/2015 305/20101, OSBAI.-V-523-1/2010-1Ntt-523/2010 a OSBAI.-V-524-1/2010-1Ntt-524/2010, na sledovanie osôb a vecí s vyuţitím fototechnických a optických informačno-technických prostriedkov (ITP) a podozrivej osoby V. J. od 12.00 hod.
  84. júla 2010 do 12.00 hod.
  85. októbra 2010 a od 15.00 hod.
  86. októbra 2010 do 24.00 hod. 20.11.2010 a na sledovanie agentov Rakúskej republiky s vyuţitím fototechnických a optických ITP od 12.00 hod.
  87. júla 2010 do 12.00 hod.
  88. októbra 2010 a od 15.00 hod.
  89. októbra 2010 do 24.00 hod.
  90. novembra 2010 a - podľa §§ 114 ods. 2, 24 ods. 4 Tr. por. zo
  91. júla .2010,
  92. októbra 2010, pod sp. zn. OSBAI.-V-306-1/2010-1Ntt-306/2010, OSBAI.-V-307-1/2010-1Ntt-307/2010, OSBAI.-V- 521-1/2010-1Ntt-521/2010 a OSBAI.-V-522-1/2010-1Ntt-522/2010, na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov z komunikácie medzi agentmi a neustálenými osobami, medzi nimi a V. J., podozrivými zo zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák., na území Slovenskej republiky od 12.00 hod.
  93. júla 2010 do 12.00 hod.
  94. októbra 2010 a od 15.00 hod.
  95. októbra 2010 do 24.00 hod.
  96. novembra 2010 a to s poukazom na to, ţe operatívno-pátracou činnosťou boli zistené poznatky o páchaní drogovej trestnej činnosti podozrivou osobou V. J., ktorý má byť v kontakte s nezistenými osobami vyváţajúcimi metamfetamín mimo územie Slovenskej republiky, najmä do Rakúskej republiky a agenti Rakúskej republiky sprostredkujú stretnutie s podozrivými osobami za účelom predaja 1500 g metamfetamínu za 60.000,- eur v dobe od 15.00 hod.
  97. júla 2010 do 15.00 hod.
  98. októbra 2010 na území Slovenskej republiky, pričom kontaktné pracovisko Rakúskej republiky s takouto činnosťou súhlasilo a išlo o výlučnú aktivitu príslušníkov PZ Slovenskej republiky. V súvislosti s namietaným dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. (nezákonné pouţitie rakúskeho agenta) najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe uvedenými námietkami, obsiahnutými v dovolaní, sa v priebehu konania podrobne zaoberal tak prvostupňový, ako aj odvolací súd, ktorí legitímnosť pouţitia rakúskych príslušníkov Policajného zboru podrobne odôvodnili. Napriek tomu najvyšší súd konštatuje, ţe pouţitie agenta na odhaľovanie trestnej činnosti je upravené v ustanovení § 117 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého agenta moţno pouţiť na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestných činov 13 1 Tdo 66/2015 extrémizmu, trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, pričom jeho pouţitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťaţené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, ţe bol spáchaný trestný čin, alebo má byť spáchaný taký trestný čin. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia príkaz na pouţitie agenta vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Z predloţeného spisu je zrejmé, ţe pouţitie agenta sa realizovalo na základe ţiadosti vyšetrovateľa policajného zboru, a to z dôvodu, ţe polícia disponovala poznatkami o dodávke omamných a psychotropných látok zo Slovenskej do Rakúskej republiky, pričom tieto dodávky mala zabezpečovať podozrivá osoba V. J.. Z dôvodu preukázania vyššej dôveryhodnosti agenta odbor špecializovaných trestných sluţieb Prezídia Policajného zboru vyuţil moţnosť pouţiť na tento účel príslušníka polície iného štátu v súlade s ustanovením § 10 ods. 20 Tr. por. Následne prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V. poţiadal o vydanie príkazov na pouţitie agentov Rakúskej republiky na sledovanie osôb a veci a vyhotovenie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov, informačno- technických prostriedkov a sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I návrhy akceptoval. Preukazuje to, ţe nasadenie agentov Rakúskej republiky, sledovanie osôb a vecí, ako aj vyhotovenie obrazových, zvukových, obrazovo-zvukových záznamov sa uskutočnilo na príkazy sudcu pre prípravné konanie, ktoré boli vydané v súlade s ustanoveniami §§ 117 ods. 1, ods. 5, 113 ods. 4, 114 ods. 2, 24 ods. 4, 10 ods. 20 Tr. por. Z takto pouţitých ITP boli zákonne získané dôkazy, s ktorými boli strany na pojednávaní procesne správne oboznámené a súd po ich zákonnom vyhodnotení pouţil na preukázanie viny obvineného. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísaná vo Viedni
  99. februára 2004, uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 252/2005, na ktorú poukazuje obvinený, upravuje pouţitie príslušníka policajného zboru iného štátu ako agenta. Čl. 10 tejto zmluvy rieši pouţitie agenta na objasnenie trestných činov, pričom v odsekoch 1 aţ 6 je upravené pouţitie agenta jednou zmluvnou stranou (v 14 1 Tdo 66/2015 danom prípade napr. Rakúskou republikou) na výsostnom území druhej zmluvnej strany (na území Slovenskej republiky), pričom základným predpokladom na takéto pouţitie agenta je ţiadosť zo strany rakúskych justičných orgánov. Tieto ustanovenia sa teda pouţijú v prípade, ak ţiadajúca strana (Rakúska republika) vedie vlastné vyšetrovanie na vlastnom území a je nutné, aby v záujme objasnenia veci pôsobil agent aj na území poţiadanej strany (na území Slovenskej republiky), pretoţe je to nevyhnutné na dôsledné objasnenie veci. Podobne by sa uvedené ustanovenia aplikovali aj v prípadoch, ak by vyšetrovanie viedla Slovenská republika na svojom území, pričom pre nevyhnutné objasnenie trestnej činnosti by bolo potrebné aj krátkodobé pôsobenie agenta na území Rakúskej republiky. Na tieto prípady potom nadväzuje aj ustanovenie § 117 ods. 14 Tr. por., podľa ktorého agent môţe plniť svoje úlohy i na území iného štátu. O jeho vyslaní do zahraničia po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, na ktorého území má pôsobiť, a na základe príkazu podľa § 117 ods. 5 Tr. por. rozhoduje prezident Policajného zboru, ak medzinárodná zmluva neustanovuje iný postup. Rovnako sa postupuje, ak má na území Slovenskej republiky pôsobiť ako agent príslušník iného štátu. V danom prípade nebolo moţné pouţiť tieto ustanovenia, nakoľko v tejto trestnej veci išlo o činnosť slovenskej polície, ktorá vyšetrovala trestnú činnosť páchanú na území Slovenskej republiky a za účelom objasňovania trestnej činnosti len pouţila príslušníkov polície Rakúskej republiky ako agentov. V posudzovanej veci aj podľa názoru najvyššieho súdu bolo moţné aplikovať ustanovenie čl. 10 ods. 7 medzinárodnej zmluvy, podľa ktorého zmluvné strany sú oprávnené navzájom si poskytovať agentov, ktorí konajú z poverenia a pod vedením príslušných orgánov druhej zmluvnej strany. Písomný súhlas druhej strany, v tomto prípade príslušného orgánu Rakúskej republiky nie je potrebný, nakoľko to táto Zmluva, ale ani Trestný poriadok nepredpokladá. Tento postup je v súlade aj s ustanovením § 10 ods. 20 Tr. por., podľa ktorého agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (ďalej len „korupcia“), trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. 15 1 Tdo 66/2015 S poukazom na vyjadrené treba podľa názoru dovolacieho súdu konštatovať, ţe pouţitie príslušníkov polície Rakúskej republiky ako agentov bolo vykonané v súlade s ustanoveniami medzinárodnej zmluvy a Trestného poriadku. K námietke obvineného týkajúcej sa neprípustnej aktivity agentov najvyšší súd uvádza, ţe v zmysle § 117 ods. 2 Tr. por. konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené okolnosti nasvedčujú, ţe páchateľ by spáchal trestný čin i vtedy, ak by príkaz na pouţitie agenta nebol vydaný. Zo skutkových zistení prvostupňového i druhostupňového súdu vyplýva, ţe orgány polície zistili, ţe na Slovensku neznámi páchatelia si minimálne od začiatku roka 2010 zadovaţujú metamfetamín, ktorý prechovávajú v Bratislave - Petrţalke a následne ho distribuujú alebo inak sprostredkovávajú ďalším osobám, ktoré ho následne vyváţajú mimo územia Slovenska a z tejto činnosti je podozrivým V. J.. Dôkazmi bolo preukázané, ţe v drogovej činnosti je aktívne zapojený aj L. Z. U.. Ide teda o osobu, ktorá sa trestnej činnosti dopúšťala uţ pred nasadením agentov, ktorí iba vyuţili jej aktivity na obstaranie metamfetamínu za účelom odhalenia i ďalších páchateľov trestnej činnosti. Dovolací súd poukazuje tieţ na to, ţe Ústavný súd v Náleze z
  100. apríla 2015, sp. zn. PL. ÚS 10/2014 rozhodol tak, ţe 1/ ustanovenia§ § 58 ods. 5 aţ 7 a 63 ods. 6 zák. č. 351/2011 Z.z., o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 116 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 13 ods. 4, 16 ods. 1, 19 ods. 2 a 3 a 22 Ústavy, čl. 7 ods. 1, 10 ods. 2 a 3 a 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2/ Vo zvyšnej časti návrhu nevyhovuje. Podľa § 125 ods. 3 Ústavy dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky strácajú účinnosť ustanovenia § 116 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný 16 1 Tdo 66/2015 poriadok v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorých účinnosť dočasne pozastavená nebola, a ustanovenia §§ 58 ods. 5 aţ 7 a 63 ods. 6 zák. č. 351/2011 Z.z., ktorých účinnosť bola dočasne pozastavená uznesením Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z
  101. apríla 2014 uverejneným v Zbierke zákonov SR pod č. 128/
  102. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia do súladu s čl. 13 ods. 4, 16 ods. 1, 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy, čl. 7 ods. 1, 10 ods. 2 a 3 a 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru, strácajú po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR platnosť. Podľa čl. 125 ods. 5 Ústavy vyhlásením tohto nálezu v Zbierke zákonov zaniká platnosť uznesenia Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z
  103. apríla 2014 v časti týkajúcej sa rozhodnutia o pozastavení účinnosti ustanovení §§ 58 ods. 5 aţ 7 a 63 ods. 6 zák. č. 351/2011 Z.z., uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 128/2014 Z.z. Vzhľadom na účinky ustanovenia čl. 125 ods. 3 Ústavy sa účinnosť týchto ustanovení neobnovuje. Po legislatívnej úprave v súlade s citovaným nálezom Ústavného súdu boli zák. č. 397/2015 Z. z., uverejnené v Zbierke zákonov
  104. novembra 2015, s účinnosťou
  105. januára 2016 zmenené nasledujúce zákony : - zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách ustanovenia § 58 ods. 5 aţ 7, § 63 ods. 6, 7 a 10, - zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ustanovenie § 76a ods. 3, - zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, ustanovenie § 116 ods. 1 aţ 6 znie: 1/ V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, pre trestný čin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a, podvodu podľa § 221, nebezpečného vyhráţania podľa § 360, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, šírenia poplašnej správy podľa § 361, podnecovania podľa § 337, schvaľovania trestného činu podľa § 338, pre trestný čin, ktorým bola spôsobená ťaţká ujma na zdraví alebo smrť alebo pre iný úmyselný trestný čin, pri ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, moţno vydať príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov, ktoré sú nevyhnutné na objasnenie skutočností 17 1 Tdo 66/2015 dôleţitých pre trestné konanie. Príkaz moţno vydať, ak nemoţno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťaţené. 2/ Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke vydáva predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť písomný a odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke sa musí vydať písomne a odôvodniť; súčasťou príkazu je aj spôsob, rozsah a lehota oznámenia údajov. Ak sa príkaz týka konkrétneho pouţívateľa, musí byť v ňom uvedená jeho totoţnosť, ak je známa. Ak nejde o zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, zisťovanie a oznamovanie týchto údajov môţe trvať najviac šesť mesiacov; tento čas môţe v prípravnom konaní na písomný a odôvodnený návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺţiť vţdy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke sa doručuje podniku poskytujúcemu verejné siete alebo sluţby. 3/ Ak údajom získaným postupom podľa odsekov 1 a 2 neboli zistené skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, údaj bezodkladne zničí; policajt údaj zničí po predchádzajúcom písomnom súhlase prokurátora. Zápisnica o zničení údaja sa zaloţí do spisu. 4/ O zničení údajov o telekomunikačnej prevádzke písomne informuje osobu podľa odseku 2, ak je známa, policajt alebo prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom skončení veci. Informácia obsahuje označenie súdu, ktorý vydal príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, a údaj o lehote, počas ktorej sa tento príkaz vykonával. Súčasťou informácie je poučenie o práve podať v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke najvyššiemu súdu. Informáciu podá orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci. 18 1 Tdo 66/2015 5/ Informáciu podľa odseku 4 predseda senátu, policajt alebo prokurátor nepodá, ak ide o osobu, ktorá má moţnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona alebo v konaní o obzvlášť závaţnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania. 6/ Ustanovenia odsekov 1 aţ 5 sa rovnako vzťahujú na údaje prenášané prostredníctvom počítačového systému. Rozsudok Európskeho súdneho dvora, nález Ústavného súdu, prípadne rozhodnutia ústavných súdov členských štátov Európskej únie v otázke zákonnosti získania a pouţitia záznamov z telekomunikačnej prevádzky nepôsobí spätne, ale do budúcna. Správnosť tohto výkladu súvisí s právnou istotou a stabilitou súdnych rozhodnutí. Nebolo zistené, ţe by súdy opreli rozhodnutia o dôkazy, ktoré boli získané nezákonným postupom, alebo ţe by boli vykonané nezákonným spôsobom. Postup OČTK a súdu v dobe vydávania príkazov sudcu pre prípravné konanie na základe podnetov vyšetrovateľa a návrhov prokurátora, ktoré boli odôvodnené v súlade so zákonom, zákonná bola aj ich realizácia a takto získané dôkazy boli procesne správne vykonané v dobe keď citovaný nález Ústavného súdu a citovaná novela Trestného poriadku (v Zbierke zákonov zverejnená
  106. novembra 2015, pod č. 397/2015 Z. z.) neboli ešte účinné. Obvinený v dovolaní namietal rozsah činu - hodnotu drogy a v tej spojitosti napádal aj znalecké posudky, avšak s ich prečítaním na pojednávaní súhlasil. Poukázal aj na to, ţe uznesenie o pribratí KEÚ PZ mu nebolo doručené, opomenul však, ţe toto pribratie sa uskutočnilo ešte pred vznesením obvinenia, na čo krajský súd správne poukázal. Namietal i uznesenie o začatí trestného stíhania s tým, ţe skutok bol postavený na konaní, ktoré malo ešte len nastať. Ani v tomto smere dovolanie nie je dôvodné. Dôkazy preukazovali, ţe obvinený mal uţ v minulosti páchať drogovú trestnú činnosť a v tejto chcel aj pokračovať, čo bolo zákonne zadokumentované. Skutok sprítomnený vo výroku napadnutého rozsudku po všetkých stránkach napĺňa skutkovú podstatu obzvlášť závaţného zločinu nedovolenej výroby omamných a 19 1 Tdo 66/2015 psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa §§ 20, 172 ods. 1 písm. c/, d/, 2 písm. e/ Tr. zák., pretoţe spoločným konaním vo väčšom rozsahu neoprávnene zadováţil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku. Nebolo preukázané, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Vyjadrené preukazuje, ţe uplatnené dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por. sú nedôvodné. Najvyšší súd dovolanie obvineného ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
  107. apríla 2017 Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský JUDr. Štefan H a r a b i n , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Sylvia Machalová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.