Obsah (14)

§ 250o§ 8§ 158§ 160§ 2501§ 205§ 219§ 10§ 205o§ 246c§ 95§ 218§ 250j§ 224

Najvyšší súd 5Sžo/21/2011 Slovenskej republiky 5Sžo/36/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky JUDr. S. K., bývajúcej v L., proti odporkyni Slovenskej adv

§ 250o

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo 04. júla 2008, č. 2702/08. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa uznesením

§ 8ods.

1 písm. c/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) zo

1. júla 2008 č. 2702/08 pozastavila výkon advokácie navrhovateľky z dôvodu, ţe rozsudkom Okresného súdu Poprade z
2. apríla 2008 sp. zn. 5T/74/2006-3802 bola 2 navrhovateľka uznaná vinnou, ţe ako verejný činiteľ v úmysle zadováţiť inému neoprávnený prospech vykonávala svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu zadováţila inému takým činom značný prospech a spôsobila tým iný obzvlášť závaţný následok čím spáchala trestný čin zneuţitia právomocí verejného činiteľa

§ 158ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, c/ Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, a ako verejný činiteľ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu prijala úplatok čím spáchala trestný čin prijímania úplatku

§ 160ods.

3 Trestného zákona platného do

1. augusta 1999 a bola odsúdená na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a bol jej uloţený trest zákazu činnosti vykonávania riadiacich a rozhodovacích funkcií v orgánoch štátnej a verejnej správy na dobu 10 rokov. Na základe vykonaného dokazovania krajský súd zistil, ţe odporkyňa uznesením z
2. júla 2009 č. 2702/2009 (chybne uvedené č. 20702/2009) zrušila rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie odporkyne, pretoţe rozsudok Okresného súdu v Poprade z
3. apríla 2008 sp. zn. 5T/74/2006, ktorým bola navrhovateľka uznaná vinná zo spáchania úmyselného trestného činu bol uznesením Krajského súdu v Prešove z
4. marca 2009 sp. zn. 1To/51/2008 zrušený v celom rozsahu, a teda neexistuje v súčasnosti dôvod pre obligatórne pozastavenie výkonu advokácie navrhovateľky. Týmto uznesením odporkyňa vyhovela v celom rozsahu opravnému prostriedku navrhovateľky, pretoţe aj navrhovateľka navrhovala preskúmavané rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Keďţe opravnému prostriedku navrhovateľky odporkyňa v celom rozsahu vyhovela, súd v súlade s § 250o OSP konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol

§ 2501ods.

2 v spojení s § 246c a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo konanie bolo zastavené. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, ktoré bolo krajskému súdu doručené

1. apríla 2011 (dané na poštovú prepravu
2. apríla 2011). V tomto „odvolaní“ navrhovateľka len uviedla, ţe zákonné a skutkové dôvody podaného odvolania predloţí súdu písomne v lehote do
3. mája
4. Následne podaním z
5. mája 2011, dôjdeným na krajský súd
6. júna 2011, navrhovateľka predloţila súdu zákonné a skutkové dôvody podaného odvolania. Napadnutému uzneseniu krajského súdu vytkla vady

§ 205ods.

2 písm. c/ OSP spočívajúce v tom, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a

§ 205ods.

2 3 písm. f/ OSP, pretoţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka napadnuté uznesenie krajského súdu z

1. marca 2011 povaţuje v celom jeho rozsahu za nesprávne a predčasne vydané z dôvodu, ţe samosudkyňa JUDr. V. M. opakovane poprela zmysel a účel Občianskeho súdneho poriadku, absolútne neprihliadala a doteraz ţiadnym spôsobom právne a skutkovo nevyhodnotila jej dôvodne a zákonne vznesenú námietku z
2. apríla 2011 proti uzneseniu z
3. marca 2011, ktorým nebola pripustená navrhovateľkou zákonne navrhovaná zmena ţalobného návrhu. Navrhovateľka v tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 332/09 a zdôraznila, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislé rozhodovanie všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny a spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náleţité odôvodniť (§ 132 a § 157 OSP, I. ÚS 243/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (Krasko c. Švajčiarsko z
4. apríla 1993, séria A č. 254-B, s. 49, § 30). Vo veci konajúcej sudkyni JUDr. M. vytkla, ţe
5. marca 2011 súčasne rozhodla o nepripustení navrhovanej zmeny ţalobného návrhu – uznesenie č. k. 6S/112/2008-248 bolo z krajského súdu expedované
6. apríla 2011 a navrhovateľke doručené
7. apríla 2011, a tieţ táto istá sudkyňa rozhodla o zastavení konania – uznesenie č. k. 6S/112/2008-252 podané na poštovú prepravu aţ
8. apríla 2011 a navrhovateľka ho osobne prevzala
9. apríla
10. Postup sudkyne navrhovateľka označila za arbitrárne rýchly a zároveň jednoznačne nesprávny a nezákonný, pretoţe o zastavení konania sudkyňa rozhodla ešte pred tým, ako uznesenie o zamietnutí návrhu na zmenu návrhu nadobudlo právoplatnosť. V tejto súvislosti navrhovateľka výslovne ţiada dôsledne v rámci odvolacieho konania preskúmať uznesenie krajského súdu č. k. 6S/112/2008-135 z
11. marca 2010, ňou podané odvolanie z
12. marca 2010, rozšírenie dôvodov odvolania z
13. marca 2010, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţo/153/2010 z
14. augusta 2010, čím sa len 4 podporí a preukáţe jej tvrdenie o permanentnom porušovaním ústavných práv v tomto konaní od jeho začiatku vţdy zo strany krajského súdu a predovšetkým predsedníčky senátu JUDr. V. M.. Okrem iného tieţ namietla zloţenie súdu, keď o nepripustení návrhu na zmenu návrhu uznesením zo
15. novembra 2010, č. k. 6S/112/2008-207 rozhodol v rozpore s § 246b ods. 2 písm. a/ OSP senát.

názoru navrhovateľky je zákonné a ústavné rozhodovanie o pripustení zmeny ţalobného návrhu podstatnou a rozhodujúcou okolnosťou, ktorá zásadným spôsobom ovplyvní konečné rozhodnutie vo veci a jednoznačne preukáţe dôslednosť a zákonnosť práce a obrany navrhovateľky. Preto tvrdí, ţe sa súd má a musí v odôvodnení konečného rozhodnutia vo veci zaoberať tieţ skutočnosťami, ktoré uviedla vo svojej námietke z

1. apríla 2011, prihliadať na ne a v konečnom dôsledku aj ich právne vyhodnotiť, pretoţe v súlade s vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky majú nesporný význam pre konečné rozhodnutie. Poukázala na zo spisu nesporne vyplývajúcu skutočnosť, ţe písomnými podaniami z
2. júla 2009, z
3. septembra 2010 a z
4. marca 2011 navrhovala pripustenie zmeny ţalobného návrhu tak, ţe súd zrušuje v celom rozsahu uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 2702/08 zo
5. júla 2008 v období od
6. júla 2008 do
7. júla 2009 a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Uznesením z
8. marca 2011 č. k. 6S/112/2008-248 Krajský súd v Košiciach rozhodol o nepripustení navrhovateľkou navrhnutej zmeny návrhu. Navrhovateľka vzniesla výhrady voči odôvodneniu tohto rozhodnutia, pretoţe ho povaţuje v celom rozsahu za svojvoľné, nezákonné, právne a skutkovo nepreskúmateľné, zmätočné a arbitrárne z dôvodu, ţe súd nerešpektoval obligatórne podmienky pre nepripustenie zmeny návrhu v zmysle § 95 ods. 2 OSP. Namietla, ţe samosudkyňa prvostupňového súdu právne a skutkovo ţiadnym spôsobom nevyhodnotila okolnosti týkajúce sa navrhovanej zmeny ţalobného návrhu, ktoré boli podrobne a zákonne zdôvodnené v námietke navrhovateľky z
9. apríla 2011 a majú

právneho názoru navrhovateľky zásadný význam pre rozhodovanie v mojom prípade, a preto má za to, ţe odôvodnenie napadnutého uznesenia trpí nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čo znamená porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené závaţné nedostatky a procesné pochybenia v tomto konaní navrhovateľka ţiadala, aby sa Najvyšší súd SR – ako odvolací orgán, zákonným a ústavne konformným spôsobom vyporiadal so skutočnosťami a návrhmi, ktoré uviedla a po preskúmaní všetkých tu navrhnutých a priloţených dôkazov, ako aj kompletného na vec sa vzťahujúceho spisu zrušil v celom rozsahu uznesenie Krajského súdu v Košiciach 5 č. k. 6S/112/2008-252 z 30. marca 2011 a vec vracia súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal navrhovateľke trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Ktoré budú z jej strany vyčíslené v súdom stanovenej lehote. Odporkyňa navrhla odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne

§ 219ods.

1 OSP potvrdiť. Poukázala na to, ţe Krajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie preto, lebo Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory (SAK) rozhodnutie č. 2702/2008 zo

1. júla 2008 – ktoré krajský súd preskúmaval na základe návrhu navrhovateľky – svojim uznesením zo dňa 0l. júla 2009 číslo 2702/2009 zrušilo, čím návrhu navrhovateľky, ktorá sa domáhala zrušenia tohto rozhodnutia, v celom rozsahu vyhovelo. Uznesenie Predsedníctva SAK č. 2702/2009 bolo Krajskému súdu v Košiciach predloţené našim podaním zo dňa
2. marca 2010 k sp. zn. 6S/112/
3. K tej časti podania navrhovateľky zo dňa
4. mája 2011, v ktorej uvádza, ţe sa svojimi písomnými podaniami z
5. júla 2009,
6. septembra 2010 a
7. marca 2011 domáhala zmeny ţalobného návrhu tak, ţe súd zrušuje v celom rozsahu uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 2702/08 zo
8. júla 2008 v období od
9. júla 2008 do
10. júla 2009, odporkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţo/1/2011, 5Ndz/1/2011 zo dňa
11. januára 2011 s tým, ţe takýto návrh je v správnom súdnictve neprípustný a súdy nemôţu zrušiť preskúmavané rozhodnutie len pre určitý časový úsek. Navyše, uznesenie, ktorým krajský súd nepripustil takúto zmenu návrhu navrhovateľka napadla odvolaním, ktoré bolo vyššie citovaným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odmietnuté. K poţiadavke priznania trov konania odporkyňa uviedla, ţe uznesenie č. 2702/08 zo
12. júla 2008 bola povinná prijať

zákona č. 586/2003 Z. z. a k jeho zrušeniu (uznesením č. 2702/09 z.

1. júla 2009) pristúpila hneď, ako zákonné dôvody pre jeho vydanie pominuli, čo je podrobne rozvedené vo vyjadrení odporkyne zo dňa
2. mája
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a zistil ţe odvolaniu navrhovateľky nie je moţné priznať úspech, pretoţe neboli splnené zákonné podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci. 6 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté § 244 ods. 1, 2 OSP. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. V predmetnom konaní bolo správnemu súdu predloţené rozhodnutie odporkyne napadnuté opravným prostriedkom

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 OSP).

§ 8ods.

1 zákona č. 586/2003 Z. z. zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) komora pozastaví výkon advokácie tomu:

1. a)komu po zapísaní do zoznamu advokátov nezanikol alebo vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti a vykonáva činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania,
2. b)kto nastúpil výkon trestu odňatia slobody, bol vzatý do väzby alebo komu bolo uloţené disciplinárne opatrenie pozastavenie výkonu advokácie,
3. c)komu bola v rozsudku súdu prvého stupňa vyslovená vina za úmyselný trestný čin do právoplatnosti rozsudku,
4. d)kto podal písomnú ţiadosť na pozastavenie výkonu advokácie a preukáţe, ţe si ustanovil za seba zástupcu. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva odporkyni povinnosť vydať rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie advokáta, ktorý bol súdom prvého stupňa 7 v trestnom konaní uznaný vinným zo spáchania úmyselného trestného činu. V tomto prípade zákonodarca nedal odporkyni moţnosť vziať do úvahy okolnosti trestného konania, či iné okolnosti, tzn. Pozastavenie výkonu advokácie

§ 8ods.

1 zákona o advokácii neformuloval ako oprávnenie, ale ako výslovnú povinnosť. Zákon o advokácii tieţ rozlišuje následky, ţe advokát bol za takýto trestný čin odsúdený právoplatne a vtedy Slovenská advokátska komora rozhodne o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov (§ 7 ods. 1 písm. d/ zákona o advokácii). Táto skutočnosť má za následok znemoţnenie ďalšieho výkonu advokácie pre budúcnosť. Navrhovateľka sama nikdy nepoprela skutočnosť, ţe bola rozsudkom Okresného súdu Poprad z 08. apríla 2008, č. k. 5T/74/2006-3802 uznaná vinnou zo spáchania trestného činu zneuţitia právomocí verejného činiteľa

§ 158ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a trestného činu prijímania úplatku

§ 160ods.

3 Trestného zákona platného do 31. augusta 1999, t. j. boli naplnené zákonné predpoklady

§ 8ods.

1 písm. c/ zákona o advokácii pre pozastavenie výkonu advokácie. Skutočnosť, ţe predmetný rozsudok Okresného súdu Poprad z 08. apríla 2008, č. k. 5T/74/2006-3802 bol na odvolanie zrušený, bola reflektovaná aj zo strany odporkyne, ktorá následne svoje rozhodnutie (preskúmavané) rozhodnutie

§ 10zákona o advokácii zrušila, pretoţe odpadli dôvody jeho vydania.

Pokiaľ odpadnú dôvody pozastavenia výkonu advokácie

§ 8

zákona o advokácii, komora pozastavenie výkonu advokácie advokátovi bezodkladne zruší a záznam o pozastavení výkonu advokácie vymaţe zo zoznamu advokátov (§ 10 veta druhá zákona o advokácii). Navrhovateľka podala opravný prostriedok proti preskúmavanému rozhodnutiu odporkyne o pozastavení výkonu advokácie

§ 8ods.

1 písm. c/ zákona o advokácii v čase pred jeho zrušením

§ 10

zákona o advokácii, pričom k jeho zrušeniu došlo aţ za konania pred krajským súdom. Na túto skutočnosť navrhovateľka reagovala podaním návrhu na zmenu návrhu, ktorý bol zamietnutý. Ţiadala, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, ţe v predmetnom konaní rozhodne o tom, ţe zrušuje v celom rozsahu uznesenie 8 Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 2702/08 zo 04. júla 2008 v období od 30. júla 2008 do 09. júla 2009 a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

§ 250o

OSP správny súd konanie o žalobe zastaví ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovie. Odporkyňa preskúmavané rozhodnutie zrušila rozhodnutím z

1. júla 2009 č. 2702/2009, t. j. došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktorým odporkyňa návrhu navrhovateľky na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia celkom vyhovela, a preto krajský súd správne a v súlade s § 250o OSP rozhodol o zastavení konania. Krajský súd mal túto skutočnosť za riadne preukázanú predloţenou zápisnicou zo zasadnutia Predsedníctva SAK z
2. júna 2009 (č. l. 197), ako aj predloţeným rozhodnutím odporkyne č. 2702/2009 z
3. júla 2009 (č. l. 200), a preto mu nemoţno vytýkať vadu

§ 205ods.

2 písm. c/ OSP, a postupoval v súlade so zákonom, na vec správne aplikoval riadne zistené právne normy. Z tohto dôvodu ani námietku navrhovateľky, ţe uznesenie krajského súdu trpí tieţ vadou

§ 205ods.

2 písm. f/ OSP nemoţno vyhodnotiť ako relevantnú. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť, ţe Občiansky súdny poriadok obsahuje osobitnú úpravu opravných prostriedkov pre konanie v správnom súdnictve.

§ 246cods.

1 veta druhá a tretia OSP opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti a proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Právna úprava zmeny návrhu na začatie konania je obsiahnutá v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 95), pričom v štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku je vylúčená moţnosť podania odvolania voči uzneseniu súdu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu (§ 202 ods. 3 písm. f/). Osobitná úprava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku opravné prostriedky voči rozhodnutiu súdu o pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu nerieši, preto je vo vzťahu k odvolaniu pre súd záväzné ustanovenie § 202 ods. 3 písm. f/ OSP s tým, ţe v prípade vydania takéhoto rozhodnutia v konaní

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, nie sú prípustné ani ţiadne iné opravné prostriedky. 9 Navrhovateľka sa v odvolaní podanom voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z

1. marca 2011, č. k. 6S/112/2008-252 domáha tieţ preskúmania zákonnosti uznesenia tohto súdu z
2. marca 2011, č. k. 6S/211/2008-248, ktorým súd rozhodol o nepripustení zmeny návrhu v zmysle vyššie citovaného návrhu navrhovateľky a voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok a voči ktorému sa vyhradila podaním „námietok“. Argumentovala tým, ţe nepripustením zmeny návrhu bolo porušené jej právo na spravodlivé konania, pretoţe samosudkyňa prvostupňového súdu právne a skutkovo ţiadnym spôsobom nevyhodnotila okolnosti týkajúce sa navrhovanej zmeny ţalobného návrhu, ktoré boli podrobne a zákonne zdôvodnené v námietke navrhovateľky z
3. apríla 2011 a majú

jej právneho názoru zásadný význam pre rozhodovanie súdu o veci. V čase podania návrhu na zmenu návrhu bolo už preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušené, a teda zanikol predmet konania pred krajským súdom a navrhovateľke bolo celkom vyhovené, a preto bol namieste postup súdu

§ 250oOSP.

Rozhodnutie krajského súdu o návrhu navrhovateľky

§ 95OSP nemohlo nijakým spôsobom ovplyvniť výsledok konania.

Navyše navrhovateľka opomína, ţe dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise zahŕňajú aj uznesenie P SAK z 01. júla 2009 č. 2707/2009, ktoré jednoznačne preukazovalo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Táto skutočnosť ako výsledok doterajšieho konania je v priamom rozpore s poţiadavkou navrhovateľky na zmenu návrhu, a teda je splnená poţiadavka § 95 ods. 2 OSP, ţe pre nepripustenie zmeny návrhu, pretoţe výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Následne ani zamietnutie zmeny návrhu navrhovateľky

nemohlo mať vplyv na zákonnosť uznesenia krajského súdu o zastavení konania, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania. Z tohto dôvodu nemoţno priznať váhu tvrdeniu navrhovateľky o arbitrárnej rýchlosti rozhodnutia o zastavení konania (6S/112/2008-252) ešte pred riadnym doručením uznesenia o nepripustení zmeny návrhu (6S/112/2008-248). Námietku navrhovateľky voči zloţeniu súdu pri rozhodovaní o procesných návrhoch, kedy miesto samosudkyne v rozpore s § 246b OSP rozhodoval senát, najvyšší súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretoţe táto skutočnosť nemala a ani nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého uznesenia o zastavení konania, o ktorom rozhodol súd v zloţení v súlade s § 246b ods. 2 OSP, t. j. rozhodoval samosudca. 10 S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe je namieste potvrdiť uznesenie Krajského súdu v Bratislave z

1. marca 2011 č. k. 5Sţ/21/2011–252, pretoţe je vecne i právne správne (§ 250ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1, 2 OSP). Navrhovateľka podaním doručeným súdu
2. apríla 2011 s označením „Námietka, č. k. 6S/112/2008-248, 8008200927“ (č. l. 257) obsahujúcemu námietku voči uzneseniu krajského súdu z
3. marca 2011 č. k. 6S/112/208-248, okrem iného ţiadala, aby sa „najvyšší súd zákonným a ústavne konformným spôsobom vyporiadal so skutočnosťami, ktoré sú uvedené nielen v tomto podaní, ale aj v predchádzajúcich podaniach navrhovateľky. („Námietka, návrh na zmenu žalobného petitu – č. k. 6S/112/2008“ z
4. novembra 2010 a „K Vášmu listu zo dňa
5. decembra 2010 – č. k. 6S/112/2008“ z
6. januára 2011) a následne, aby bola pripustená navrhovateľkou dôvodne a zákonne navrhovaná zmena žalobného petitu takto: 1 Súd zrušuje v celom rozsahu uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 2702/08 zo dňa
7. júla 2008 v období od
8. júla 2008 do
9. júla 2009 a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie, 2 Súd priznáva navrhovateľke trovy konania prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré budú z jej strany vyčíslené v súdom stanovenej lehote.“ „Námietka“ navrhovateľky smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu z
10. marca 2011, č. k. 6S/112/2008-248, ktorým tento súd nepripustil zmenu návrhu vo vyššie uvedenom zmysle. Z obsahu tohto podania je zrejmé, ţe jeho cieľom je dosiahnutie zmeny rozhodnutia prvostupňového súdu tým, ţe súd druhej inštancie (t. j. odvolací súd) „namietané“ uznesenie zmení v zmysle návrhu obsiahnutého „v námietke“. V súlade s Občianskym súdnym poriadkom je zmena vydaného rozhodnutia možná len za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Autoritatívna zmena rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorú navrhovateľka „v námietke“ požaduje, je možná jedine cestou opravného prostriedku. Pojem „námietka“ v zmysle riadneho prostriedku Občiansky súdny poriadok nepozná, označuje sa ním procesná obrana účastníka voči iným skutočnostiam v konaní (napr. námietka príslušnosti súdu, námietka zaujatosti, a pod.). 11 S ohľadom na § 41 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil toto podanie navrhovateľky ako odvolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
11. marca 2011, č. k. 6S/112/2008-
12. V zmysle § 201 ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa môţe účastník, pokiaľ to zákon nevylučuje, napadnúť odvolaním. Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu (§ 202 ods. 3 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Poukazujúc na § 201 ods. 1 a § 202 ods. 3 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP najvyšší súd konštatuje, ţe odvolanie navrhovateľky označené ako „námietka“ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 218ods.

1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP odvolanie odmietol, pretoţe smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému nie je odvolanie prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky tieţ povaţuje za potrebné opätovne upozorniť na skutočnosti, ktoré uviedol uţ vo svojom uznesení z

1. januára 2011 sp. zn. 5Sţo/1/2011, 5Ndz/1/2011, ktorým rozhodol o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu krajského súdu zo
2. novembra 2010, č. k. 6S/112/2008-207 o nepripustení zmeny návrhu. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, avšak v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 250j OSP v prípade rozhodovania o ţalobách a § 250q ods. 2 OSP pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) môţe ţalobu zamietnuť, preskúmavané rozhodnutie zrušiť, alebo ho za podmienok

§ 250jods.

5 OSP zmeniť, v prípade konania o opravnom prostriedku súd preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie, pričom ustanovenie § 250j ods. 5 OSP platí obdobne. Súdy v správnom súdnictve nerozhodujú o neplatnosti právneho úkonu tak, ako to bolo poţadované navrhovateľkou v návrhu na zmenu návrhu, o takomto petite nemôţe súd v ţiadnom konaní

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku rozhodovať. 12 Z uvedeného vyplýva, ţe súdy v správnom súdnictve nemôţu vydať rozhodnutie s určujúcim výrokom, aký navrhuje navrhovateľka. Občiansky súdny poriadok nepripúšťa, aby súdy v správnom súdnictve iba vyslovili porušenie práv navrhovateľa a tieţ, aby zrušili preskúmavané rozhodnutie len pre určitý časový úsek. Postupujúc inak, dopustil by sa súd porušenia Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v čl. 2 ods. 2 ukladá štátnym orgánom povinnosť konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe spôsob, akým sa krajský súd vyporiadal s návrhom navrhovateľky na zmenu návrhu, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym právnym poriadkom a ţiadnym spôsobom nezasahuje do jej práv a právom chránených záujmov navrhovateľky. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté

§ 224ods.

1, § 250k ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá OSP, pretoţe navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa si náhradu trov neuplatnila (§ 151 ods. 1 OSP), pričom zo súdneho spisu jej trovy nevyplývajú. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Pouč en i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. augusta 2011 JUDr. Jana Bar i c ová , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková