1, ods. 2 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave
1 písm. d/, písm. e/ ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 12. novembra 2015, sp. zn. PK-1T/54/2015, vo výroku o treste vo vzťahu k obţalovanému R. K. a vo vzťahu k obţalovanému P. F. v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný R. K., 2 3To/4/2016 nar. X. v K., trvale bytom R. 7 K., bývalý príslušník Policajného zboru, naposledy sluţobne zaradený ako inšpektor Oddelenia výkonu sluţby Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ K. X., t.č. v mieste trvalého bydliska s a o d s u d z u j e :
2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. d/, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
1 Trestného zákona za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
2, ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu súd ukladá ako súčasť probačného a mediačného dohľadu povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu, súčasťou ktorého bude v prvých dvoch rokoch skúšobnej doby účasť na jednej prednáške k tématike korupcie na vlastné náklady a zúčastniť sa ako verejnosť jedného hlavného pojednávania Špecializovaného trestného súdu Pezinok v Pezinku, alebo v Banskej Bystrici aţ do vyhlásenia rozsudku v trestnej veci korupcie
aţ § 336 Trestného zákona.
1 Trestného zákona súd obţalovanému súčasne ukladá peňažný trest vo výmere 500 Eur (päťsto eur).
3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace. obžalovaný P. .F., nar. X. v K., trvale bytom K., ul. T. č. X., bývalý príslušník Policajného zboru, naposledy sluţobne zaradený ako referent Oddelenia výkonu sluţby Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ K. X., t. č. v mieste trvalého bydliska, s a 3 3To/4/2016
c/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 16. decembra 2010, sp. zn. VII/2 Gv 341/06, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom
februára 2007 v čase pribliţne o 09.00 hod. v Košiciach na Štefánikovej ulici ako členovia hliadky Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru K. I. počas výkonu sluţby, potom čo zistili prekročenie rýchlosti a neoprávnene nainštalované fólie na predných oknách motorového vozidla značky Subaru Impreza kombi, modrej farby s evidenčným číslom vozidla K., ktoré riadil vodič T. Č. z K. a potom, čo po jeho prenasledovaní a zastavení na Kasárenskom námestí mu za zistené priestupky zadrţali technický preukaz a tabuľky s evidenčnými číslami, tieto zistené priestupky riadne nezaevidovali a obvinený R. K. od vodiča T. Č. vyţiadal za vybavenie zistených priestupkov najprv sumu 10 000 Sk, ktorú následne zníţil na 5 000 Sk ako úplatok za to, ţe jeho priestupky nebudú riadne zadokumentované a následne, asi o hodinu neskôr z dôvodu, ţe vodič T. Č. nemal pri sebe celú poţadovanú sumu a túto si odišiel zaobstarať, obvinený Martin B. na kruhovom objazde na ul. Štefánikovej v Košiciach prevzal pre seba a ostatných členov hliadky úplatok tým spôsobom, ţe vystúpil zo sluţobného motorového vozidla, otvoril vodičovi T. Č. batoţinový priestor tohto sluţobného vozidla, kde sa nachádzali odňaté tabuľky s evidenčnými číslami z vozidla značky Subaru a umoţnil mu poloţiť dovnútra finančnú hotovosť 5 000 Sk a zobrať si tabuľky s evidenčnými číslami a následne si prevzatú sumu všetci obvinení navzájom rozdelili nezisteným pomerom, čím takto pri výkone sluţobnej činnosti postupovali najmä v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ďalej s ustanoveniami § 48 ods. 3 písm. a/, b/, f/, g/ a i/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov, ďalej s ustanoveniami § 67 ods. 3, ods. 4, § 115 ods. 1 písm. a/, e/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách 4 3To/4/2016 účinného v čase spáchania skutku, ako aj s čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 8, 9, 10, 12 ods. 1 písm. a/ nariadenia Prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov a s čl. 13 a 14 Nariadenia Prezidenta Policajného zboru č. 10/2002 o činnosti útvarov PZ a príslušníkov PZ pri vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inţinierskej činnosti.
Trestného poriadku odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 12. novembra 2015, sp. zn. PK –1T 54/2010, boli obţalovaní R. K. a M. B. uznaní za vinných zo zločinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa, spolupáchateľstvom
1 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom prijímania úplatku spolupáchateľstvom
1, ods. 2 Trestného zákona a obţalovaný P. F. z prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom
1 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe, ţe dňa 24. februára 2007 v čase pribliţne o 09.00 hod. v Košiciach na Štefánikovej ulici ako členovia hliadky Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru K. X. počas výkonu sluţby v zloţení hliadky práporčík K., podpráporčík B., práporčík F. po tom, čo práporčík F. ako vodič a obsluha meracieho prístroja Ramer 7 CCD- K507 zistil prekročenie rýchlosti motorového vozidla značky Subaru Impreza kombi, modrej farby s EVČ K., ktoré riadil vodič T. Č., tohto prenasledoval a zastavil na Kasárenskom námestí smerom k obchodnému domu Tesco v Košiciach súc uzrozumený s tým, ţe priestupca moţno nebude ďalšími dvoma členmi hliadky postihnutý za tento priestupok, bez toho, aby ho on vyriešil za tento priestupok, ponechal ho na vyriešenie práporčíkovi K. a podpráporčíkovi B. a z miesta zastavenia odišiel, následne práporčík K. a podpráporčík B. po tom, čo zistili, ţe na aute Subaru Impreza kombi sú neoprávnene nainštalované fólie na predných oknách a následnom telefonáte od práporčíka F., ţe fotografia dokumentujúca prekročenie rýchlosti je z Ramera vymazaná, T. Č. na Kasárenskom námestí za zistené priestupky zadrţali technický preukaz a tabuľky s evidenčnými číslami, tieto zistené priestupky riadne nezaevidovali a R. K. od vodiča T. Č. 5 3To/4/2016 vyţiadal za vybavenie zistených priestupkov najprv sumu 10 000 Sk, ktorú následne zníţil na 5 000 Sk ako úplatok za to, ţe jeho priestupky nebudú riadne zadokumentované a následne asi o hodinu neskôr z dôvodu, ţe vodič T. Č. nemá pri sebe poţadovanú sumu a túto si odišiel zaobstarať, M. B. na kruhovom objazde na ulici Štefánikovej v Košiciach prevzal pre seba a ďalšieho člena hliadky K., úplatok tým spôsobom, ţe vystúpil zo sluţobného motorového vozidla, otvoril vodičovi T. Č. batoţinový priestor sluţobného vozidla, kde sa nachádzali odňaté tabuľky s evidenčnými číslami z vozidla značky Subaru Impreza kombi a umoţnil mu poloţiť dovnútra finančnú hotovosť 5 000 Sk a zobrať si tabuľky s evidenčnými číslami a následne si prevzatú sumu s K. rozdelili rovným pomerom, čím takto pri výkone sluţobnej činnosti postupovali najmä v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ďalej s ustanoveniami § 48 ods. 3 písm. a/, b/, f/, g/ a i/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov, ďalej s ustanoveniami § 67 ods. 3, ods. 4, § 115 ods. 1 písm. a/, e/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách účinného v čase spáchania skutku ako aj s čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 8, 9, 10, 12 ods. 1 písm. a/ nariadenia Prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov a s čl. 13 a 14 nariadenia Prezidenta Policajného zboru č. 10/2002 o činnosti útvarov PZ a príslušníkov PZ pri vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inţinierskej činnosti. Za to boli obţalovaným uloţené nasledovné tresty: obţalovaný R. K.
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona s pouţitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
2 písm. a/ Trestného zákona bol pre výkon uloţeného trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
1 Trestného zákona mu súd súčasne uloţil aj peňaţný trest vo výmere 500 € (päťsto eur). 6 3To/4/2016
3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, ţe by výkon trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace. obţalovaný M. B.
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona s pouţitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/ s pouţitím § 39 ods. 2 písm. e/ Trestného zákona, § 39 ods. 3 Trestného zákona písm. d/ úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
1 Trestného zákona za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona s pouţitím § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd ustanovil skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky a uloţil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
2, ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu súd uloţil ako súčasť probačného a mediačného dohľadu povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu, súčasťou ktorého bude v prvých dvoch rokoch skúšobnej doby účasť na jednej prednáške k tematike korupcie na vlastné náklady v treťom a štvrtom roku skúšobnej doby, zúčastniť sa ako verejnosť jedného hlavného pojednávania Špecializovaného trestného súdu Pezinok v Pezinku alebo pracovisko Banská Bystrica aţ do vyhlásenia rozsudku v trestnej veci korupcie
aţ 336 Trestného zákona
1 Trestného zákona mu súd uloţil peňaţný trest vo výške 300 € (tristo eur).
3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mal byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac. obţalovaný P. F.
1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s pouţitím § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody na 2 (dva) roky.
1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţil. 7 3To/4/2016
1 Trestného zákona mu súd určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a to vo vzťahu k obţalovanému P. F. v jeho neprospech, čo do výroku o vine i výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, ţe súd I. stupňa rozhodol v rozpore so skutkovým stavom a právnou kvalifikáciou uvedenou v obţalobe, keď dospel k záveru, ţe obţalovaný svojím konaním naplnil „iba“ zákonné znaky základnej skutkovej podstaty prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Trestného zákona. Konštatoval, ţe pokiaľ ide o korekciu skutkového stavu, spočívajúcu v nepreukázaní korupčnej stránky konania zo strany obţalovaného F., tú vzhľadom na výsledky dokazovania zistené a objektivizované v ostatnej časti hlavného pojednávania nemoţno zo strany prokurátora relevantne namietať. Pokiaľ však ide o právne posúdenie dokázaného konania obţalovaného F. redukovaného iba na zneuţitie jeho policajnej právomoci, ktoré neprekrýva tak ako u ostatných spolupáchateľov prísnejšie trestné a spoločensky závaţnejšie korupčné konanie, nemoţno v rámci uplatňovania spravodlivosti súhlasiť s jeho posúdením, aké vyplýva z odvolaním napadnutého rozsudku. V prípade obţalovaného F. poukázal na to, ţe bol veliteľom hliadky, ktorá zistila, ţe T. Č. sa dopustil mimoriadne závaţného priestupku, keď v obci viedol motorové vozidlo rýchlosťou 103 km/ hod. Policajná hliadka, ktorej obţalovaný F. bol veliteľom, bola určená na zabraňovanie a postihovanie takéhoto závaţného protispoločenského a nebezpečného správania a pokiaľ nevykonal adekvátne opatrenia, nešlo v jeho prípade len o porušenie beţnej úlohy policajta, ale o porušenie jeho dôleţitej povinnosti, v zmysle ustanovenia § 138 písm. h/ a tým aj o naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty v zmysle § 326 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Správnym právnym vyhodnotením skutku, ktorý sa obţalovanému F. kladie za vinu je potom nevyhnutné dospieť aj k uloţeniu prísnejšieho trestu odňatia slobody. Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd postupom
1 písm. d/, písm. e/ Trestného poriadku, napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obţalovaného 8 3To/4/2016 P. F. zrušil a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol rozsudkom o správnom právnom posúdení konania obţalovaného F. a prísnejšom treste, v intenciách podaného odvolania, keďţe nové rozhodnutie moţno urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený. Proti rozsudku súdu II. stupňa podal odvolanie aj obţalovaný P. F.. Odvolaním sa domáhal, aby bol postupom
c/ Trestného poriadku spod obţaloby oslobodený, lebo nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný. V prvej časti písomne podaného odvolania poukázal na nelegálnosť postavenia „Sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len inšpekcia). Vyslovil presvedčenie, ţe inšpekcia nie je súčasťou Policajného zboru, vyšetrovatelia nemôţu pôsobiť zákonne, aj keď sa označujú ako vyšetrovatelia PZ a sekcia nemôţe plniť úlohy Policajného zboru v zmysle zákona o PZ. Uviedol, ţe si je vedomý existencie zjednocujúceho stanoviska Tpj 62/2015 prijatého na zasadnutí trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ohľadne policajnej inšpekcie, avšak ani toto stanovisko jeho názor nemení. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, piata sekcia (sťaţnosť č. 32133/11 a sťaţnosť č. 23944/04), z ktorých v odvolaní citoval. V druhej časti odvolania namietal, ţe skutok, pre ktorý bol obţalovaný, nie je totoţný so skutkom, pre ktorý bol odsúdený. Komparáciou oboch skutkov zistil, ţe súd vytvoril nové znenie skutku zaloţené na domnienkach, predpokladoch a indíciách, ktoré nekorešpondujú s výsledkami vykonaného dokazovania. Prvostupňový súd ho vágnym literárnym archaizmom, doslova vykonštruovanou formuláciou časti skutku dosadil do postavenia dohovoreného vizionára. Nie sú mu známe skutočnosti, ktoré viedli prvostupňový súd k záveru, ţe mal byť uzrozumený s tým, ţe priestupca „moţno“ nebude ďalšími dvoma členmi hliadky postihnutý za priestupok a ţe mal on vyriešiť priestupok. 9 3To/4/2016 Zdôraznil, ţe vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe on ako člen hliadky mal na starosti zariadenie na meranie rýchlosti a zistené a preukázané priestupky riešil K. s B.. Sluţbu vykonávali dvomi vozidlami. Poukázal tieţ na to, ţe následne bolo zistené, ţe zariadenie, ktorým nameral priestupcu, bolo poškodené, v systéme boli poruchy a preto bol notebook vyradený z prevádzky (svedok F. R.). Vodiča T. Č. nebolo moţné za priestupok prekročenia rýchlosti postihnúť, pretoţe priestupok nebol spoľahlivo preukázaný, nebol zadokumentovaný. V odvolaní odvolateľ namietal aj priebeh dokazovania vo vzťahu k prehratiu zvukového záznamu z
1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, majúc na zreteli, ţe na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku a zistil, ţe podané odvolanie obţalovaných R. K. a P. F. sú dôvodné a odvolanie prokurátora, vo vzťahu k obţalovanému F. je nedôvodné. Vo vzťahu k odsudzujúcej časti: Ako uţ bolo spomenuté vyššie, prvostupňový rozsudok je vo vzťahu k obţalovanému B. právoplatný. Odvolanie podal obţalovaný R. K., ktoré podal vo svoj prospech a napádal ním výrok o treste. Pokiaľ ide o skutkové zistenia špecializovaného trestného súdu vo vzťahu k tomuto obţalovanému, najvyšší súd nemá ţiadne pochybnosti o tom, ţe stíhaný skutok sa stal a ţe ho spáchal okrem uţ právoplatne odsúdeného M. B. aj obţalovaný R. K.. V tomto smere špecializovaný trestný súd vyčerpávajúco a presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku 11 3To/4/2016 vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich dospel k záveru o jeho vine. Na takomto základe potom špecializovaný trestný súd vyvodil z dôkazov o podstate stíhaných trestných činov zistenia, ktoré sú správne. Odvolací súd sa stotoţnil s vyhodnotením dôkaznej situácie vo vzťahu k obţalovanému K. súdom prvého stupňa. Najvyšší súd poznamenáva, ţe súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa neodporuje základným princípom logického myslenia a nemoţno mu nič vytknúť. Právna kvalifikácia stíhaného skutku ako prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa, spolupáchateľstvom
1 písm. a/ Trestného zákona a zločinu prijímania úplatku spolupáchateľstvom
1, ods. 2 Trestného zákona aj
názoru najvyššieho súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa a zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve
vyššie uvedených zákonných ustanovení. Aj najvyšší súd zistil, ţe konaním obţalovaného K., ktoré je predmetom tohto trestného stíhania, boli naplnené všetky znaky skutkových podstát uvedených trestných činov. Osoby oprávnené podať odvolanie v tomto smere prvostupňový rozsudok nenamietali a keďţe v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, bolo by nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, vo vzťahu k obţalovanému R. K.. Odvolací súd na podklade odvolania obţalovaného K. zrušil postupom
1 písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o treste, vo vzťahu k tomuto obţalovanému, pretoţe trest, ktorý mu bol uloţený, povaţoval vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za neprimerane prísny. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodol o treste obţalovaného R. K. sám. Riadiac sa ustanovením § 34 ods. 1 Trestného zákona pri ukladaní trestu mal na zreteli účel trestu, teda potrebu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť 12 3To/4/2016 obţalovaným v páchaní ďalšej trestnej činnosti, trestom pôsobiť na páchateľov, aby viedli riadny ţivot a tým zabezpečiť splnenie účelu trestu aj z hľadiska generálnej prevencie. Trest ukladal
2 Trestného zákona, teda za prísnejší z dvoch zbiehajúcich sa trestných činov, z ktorých bol obţalovaný uznaný za vinného. Zo správ o povesti obţalovaného, doplneného odpisu registra trestov, ktorý odvolací súd aktualizoval ku dňu rozhodovania a na verejnom zasadnutí ho oboznámil, vyplýva, ţe obţalovaný sa do rozporu so zákonom doposiaľ nedostal, nebol priestupkovo riešený a pri výkone sluţby príslušníka PZ bol šesťkrát disciplinárne odmenený a dvakrát disciplinárne potrestaný. Na základe uvedeného moţno konštatovať, ţe obţalovaný vedie bezúhonný ţivot a preto mu bolo moţné pričítať pri ukladaní trestu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Trestného zákona. Na strane druhej mu však priťaţovalo, ţe spáchal viac (dva) trestné činy - § 37 písm. h/ Trestného zákona. Vzhľadom na konštatovanie jednej poľahčujúcej a jednej priťaţujúcej okolnosti odvolací súd pri rozhodovaní o treste postupoval v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona. Trest ukladal ako trest úhrnný v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona. Na rozdiel od prvostupňového súdu, odvolací súd dospel k záveru, ţe pri ukladaní trestu a najmä pri voľbe jeho druhu a výmery je moţné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona.
tohto ustanovenia, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, ţe by pouţitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, moţno páchateľovi uloţiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenú týmto zákonom. V posudzovanom prípade však súd nesmel uloţiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, pretoţe v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby za prísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov je päť rokov. 13 3To/4/2016 Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia a hodnotenia okolností, z ktorých vyplýva, ako bude pre obţalovaného uloţený trest citeľný. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyţaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zrejmé, ţe trest odňatia slobody uloţený v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Obţalovaný K. nie len pred spáchaním skutku viedol riadny ţivot, ale aj ďalších desať rokov po spáchaní skutku bol bezúhonným občanom, ktorý sa stará o svoju rodinu, chorú matku. Deklaroval, ţe v jeho prípade sa jednalo o ojedinelý exces, keď ho vidina rýchleho zárobku priviedla k spáchaniu skutku, pre ktorý bol uznaný za vinného. Takéto, a odvolací súd verí, ţe výnimočné zlyhanie, priviedlo obţalovaného aj do lekárskej starostlivosti spomínanej podrobne v odvolaní. V súvislosti s voľbou druhu a výmery trestu však odvolací súd dáva do pozornosti, ţe skutok bol spáchaný vo februári 2007, teda pred desiatimi rokmi, obţaloba, ktorá bola v tomto konaní prejednávaná bola podaná po štyroch rokoch od spáchania skutku a odsudzujúci rozsudok bol vyhlásený temer po ôsmich rokoch. S poukazom na uvedené časové súvislosti je treba zdôrazniť, ţe Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 2 zaručuje, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 1998 v čl. 6 ods. 1 zakotvuje, ţe kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Primeraná lehota, v ktorej má byť vec prejednaná nie je výslovne stanovená, je však riešená judikatúrou Európskeho súdu a vyplýva z nej, ţe v trestnom konaní lehota začína plynúť od vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní lehoty je potrebné prihliadať na zloţitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a tieţ k spôsobu, akým štátne orgány záleţitosť prejednávali. Vo výnimočných prípadoch Európsky súd uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu v trvaní šesť rokov. Svojimi dôsledkami v kontexte desiatich rokov od spáchania skutku po právoplatné rozhodnutie môţu nadobudnúť charakter odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae). 14 3To/4/2016 Kompenzáciou porušenia práva na rýchlosť konania sa zaoberá Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II..ÚS 236/2011, z ktorého vyplýva, ţe hoci ESĽP nevyvodil z porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru povinnosť kompenzovať automaticky prieťahy v konaní zastavením trestného stíhania, alebo zmiernením trestu, no súčasne takú kompenzáciu pripustil, lebo ju povaţuje za dostatočnú nápravu porušeného práva. V prejednávanom prípade neboli zistené okolnosti, z ktorých by vyplynulo, ţe prieťahy v konaní by spôsobil obţalovaný K. a nejedná sa o mimoriadne zloţitý prípad. Aplikáciu § 39 Trestného zákona, okrem pomerov páchateľa umoţňovalo aj splnenie ďalšej zákonom poţadovanej podmienky a to, ţe trest uloţený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe by bol pre obţalovaného neprimerane prísny a účel trestu moţno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. V tomto štádiu konania trest, ktorý obţalovanému K. uloţil prvostupňový súd by plnil výlučne represívny účel. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel na základe dôvodov rozvedených vyššie k záveru, ţe účel trestu v danom prípade splní aj trest nespojený s obmedzením osobnej slobody obţalovaného R. K. a preto mu uloţil trest odňatia slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého mu podmienečne odloţil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, za súčasného pouţitia ustanovení o probačnom dohľade, ktorého súčasťou sú aj uloţené povinnosti špecifikované vo výroku o treste. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom špecializovaného trestného súdu, ţe vzhľadom k tomu, ţe obţalovaný trestnou činnosťou získal majetkový prospech, je mu potrebné uloţiť aj trest vo forme finančného postihu a to v podobe peňaţného trestu , preto mu takýto trest vo výmere 500 eur uloţil. Pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, aj odvolací súd postupom
3 Trestného zákona uloţil obţalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace. K oslobodzujúcej časti: 15 3To/4/2016 Obţaloba prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 15. decembra 2010, na základe v nej ustálenom skutku, kládla aj obţalovanému F., za vinu, ţe ako člen hliadky, spolu so spoluobţalovanými K. a B. - zistili prekročenie rýchlosti a fólie - prenasledovali a zastavili vozidlo priestupcu - zadrţali mu TP a tabuľky s EČV - nezaevidovali priestupky - prevzatý úplatok si rozdelili. Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, ţe takto ustálený skutok nekorešponduje s výsledkami vykonaného dokazovania a skutok ustálil vo vzťahu k obţalovanému F. tak, ţe tento ako člen policajnej hliadky - zistil prekročenie rýchlosti - prenasledoval a zastavil priestupcu, a následne jeho protiprávne konanie formuloval vetou „... súc uzrozumený s tým, ţe priestupca moţno nebude ďalšími dvoma členmi hliadky postihnutý za tento priestupok, bez toho, aby ho on vyriešil za tento priestupok, ponechal ho na vyriešenie práporčíkovi K. a podpráporčíkovi B. a z miesta zastavenia odišiel.... „ Odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou obţalovaného F., ţe súd II.. stupňa vo vzťahu k jeho osobe vytvoril nové znenie skutku, ktoré je zaloţené len na domnienkach a predpokladoch súdu, ktoré však nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom veci vyplývajúcim z výsledkov vykonaného dokazovania. V posudzovanej veci bolo nepochybne preukázané, ţe obţalovaní vykonávali sluţbu ako policajná hliadka, pričom obţalovaný F. bol na výkon sluţby pridelený ako vodič a obsluha meracieho prístroja, bol na motorovom vozidle – kotva 507 na Štefánikovej ulici. Obţalovaní K. a B. boli s vozidlom - kotva 509 na konci Štefánikovej ul., tak, ţe vzájomne na seba nevideli. Boli velení ako realizačná jednotka, teda zastavovali namerané vozidlá a mali povinnosť ich priestupkovo riešiť (bez prítomnosti obţalovaného F., pretoţe tento im len rádiostanicou nahlasoval vozidlá, ktoré nameral a ostával ďalej na svojej pozícii). 16 3To/4/2016 V prípade priestupcu T. Č. si tieţ splnil svoju povinnosť, pretoţe keď u neho nameral prekročenie rýchlosti, nahlásil to kolegom, aby ho mohli zastaviť. V tomto štádiu nemohol mať zámer neriešiť vodiča za priestupok, pretoţe keď zistil, ţe tento po tom, čo si uvedomil, ţe prekročil rýchlosť a bol nameraný, snaţil sa hliadke vyhnúť tak, ţe odbočil zo smeru jazdy, tak nasadol do vozidla a priestupcu prenasledoval a zastavil. Aţ keď prišli na miesto zastavenia vodiča aj jeho kolegovia – realizačná hliadka, ktorej úlohou bolo zadokumentovaný priestupok vyriešiť odišiel späť na svoje pôvodné stanovisko. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nevyplýva jediný dôkaz, na základe ktorého by bolo moţné vyvodiť záver, ţe bol uzrozumený, ţe priestupca moţno (?) nebude jeho kolegami za priestupok vyriešený. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, ţe priestupca Č. povedal, ţe pozná nejakých policajtov, pýtal sa ich či sa nedá nejako dohodnúť, volal svojmu kamarátovi V., ktorý je bývalým príslušníkom ODI PZ v K. a aţ na základe intervenčného telefonátu osoby s prezývkou „V.“ dohodli vybavenie priestupku za úplatok (sv. T. Č., zvukový záznam telekomunikačnej prevádzky). V tomto štádiu uţ obţalovaný F. bol späť na svojom pôvodnom stanovišti a uviedol, ţe o vyššie popísanej situácii nič nevedel. Niet dôvodu jeho výpovedi neveriť, pretoţe ju potvrdili aj samotní spoluobţalovaní K. a B. a tieţ svedok Č... Napokon aj súd vyhodnotil vykonané dôkazy v prospech obţalovaného F. tak, ţe o korupčnom správaní svojich kolegov nevedel a preto je nepochopiteľné a z rozsudku nepreskúmateľné, na základe čoho dospel k záveru, ţe bol uzrozumený, ţe priestupca moţno ? nebude za priestupky vyriešený. Vykonaným dokazovaním nebola spochybnená aj výpoveď obţalovaného F. týkajúca sa zistenej poruchy na meracom zariadení, ktoré bolo následne vyradené zo systému. K oslobodeniu obţalovaného spod obţaloby
písm. c/ § 285 Trestného poriadku dôjde vtedy, ak dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa preukáţe, ţe skutok ustálený v obţalobe, v posudzovanom prípade po jeho úprave súdom pri zachovaní totoţnosti skutku, sa stal, vykazuje znaky trestných činov, avšak nie je moţné vyvodiť nepochybný záver, ţe ho spáchal aj obţalovaný F., ktorý sa v čase jeho páchania uţ nachádzal na inom mieste a bolo preukázané, ţe skutok spáchali iné osoby, spoluobţalovaní K. a B.. Odvolací súd postupom
1 písm. d/, ods. 3 Trestného poriadku, na podklade odvolania obţalovaného P. F. zrušil vo vzťahu k jeho osobe rozsudok súdu II. 17 3To/4/2016 stupňa v celom rozsahu a sám rozhodol postupom
3, § 285 písm. c/ Trestného poriadku tak, ţe ho spod obţaloby oslobodil. Z tých istých dôvodov potom odvolanie prokurátora, ktorý vo vzťahu k tomuto obţalovanému neuniesol dôkazné bremeno a nepredloţil také dôkazy, ktoré by vinu aj tohto obţalovaného v zmysle podanej obţaloby bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, postupom
Na záver ešte odvolací súd k odvolacej námietke obţalovaného P. F., keď poukázal na nelegálnosť postavenia Sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2015, sp. zn. Tpj 62/2015, ktorého existencie si je vedomý aj obţalovaný a skutočnosť, ţe s ním nesúhlasí je z hľadiska rozhodovania v tejto veci právne neúčinné.
tohto stanoviska okolnosť, ţe inšpekčná sluţba Policajného zboru je nariadením Ministra vnútra Slovenskej republiky zaradená aj do organizačnej štruktúry ministerstva vnútra ako úrad inšpekčnej sluţby ministerstva vnútra v rámci sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby ministerstva vnútra, je výrazom podriadenosti Policajného zboru ministrovi vnútra Slovenskej republiky (§ 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a moţnosti ministra vnútra určiť, ţe sluţbu alebo útvar Policajného zboru nebude riadiť prezident Policajného zboru, ale bude riadená „inak“ (§ 6 ods. 2 cit. zákona) také zaradenie nič nemení na tom, ţe inšpekčná sluţba je súčasťou Policajného zboru ako sluţba aj útvar tohto zboru (§ 4 ods. 1, ods. 2 zákona o Policajnom zbore) a pri činnosti inšpekčnej sluţby ide o výkon pôsobnosti (plnenie úloh) Policajného zboru pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov (§ 2 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona o Policajnom zbore), a to prostredníctvom policajtov (§ 7 ods. 1 zákona o Policajnom zbore). Vyšetrovateľ Policajného zboru, sluţobne zaradený do inšpekčnej sluţby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. a/ Trestného poriadku a poverený príslušník Policajného zboru, sluţobne zaradený do inšpekčnej sluţby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. c/ Trestného poriadku. Ţiadosť o súhlas s pouţívaním informačno-technických prostriedkov
zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním (zák. č. 166/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), 18 3To/4/2016 podávaná prostredníctvom inšpekčnej sluţby, je podávaná Policajným zborom, a ak je jej vyhovené, informačno-technický prostriedok je pouţívaný Policajným zborom (§ 2 ods. 2, § 4 ods. 4 cit. zákona.). Trestné stíhanie v posudzovanom prípade viedol oprávnený orgán, preto ním realizované úkony boli zákonné. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 15. februára 2017 JUDr. Jana S e r b o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.