← Slovensko

dovolanie obvineného

N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 55/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Alen

§ 237ods.

1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1T 4/2013, o dovolaní obvineného Mgr. P. N., ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. F. V., advokáta v Banskej Bystrici a o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z

  1. septembra 2014, sp. zn. 3To 29/2014, takto r o z h o d o l : Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku, z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z
  2. septembra 2014, sp. zn. 3To 29/2014 a v konaní, ktoré mu predchádzalo b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanoveniach § 15, § 16, § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/, v spojení s ustanovením § 138 písm. b/, písm. h/, § 238 Trestného zákona v neprospech obvineného Mgr. P. N.. 2 3 Tdo 55/2015 Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
  3. septembra 2014, sp. zn. 3To 29/2014, s a z r u š u j e. Z r u š u j ú s a aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Ţiline s a p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu z n o v u p r e r o k o v a l a r o z h o d o l. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z
  4. júna 2013, sp. zn. 1T 4/2013, bol obvinený Mgr. P. N., uznaný za vinného z pokračujúceho obzvlášť závaţného zločinu porušovania povinnosti

§ 237ods.

1, ods. 3 písm. b/. ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, § 138 písm. b/ Trestného zákona účinného od

  1. januára 2006, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, ţe 1/ v dobe od
  2. marca 2001 do
  3. novembra 2009 ako správca konkurznej podstaty (ďalej len SKP) úpadcu S. P. a.s., S. 19, V. – P., IČO: X., ustanovený do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 51–24 K 78/00 zo dňa
  4. apríla 2000, aj napriek tomu, ţe bol povinný podľa § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, zatajujúc uvedenú skutočnosť pred konkurzným sudcom a veriteľským výborom, neoprávnene investoval a vloţil finančné prostriedky z účtu úpadcu č. ú.: X. vedený v S., a.s. – pobočka B. B. v celkovej výške 331 939,19 € (10 000 000 Sk) (získané zo speňaţenia podstaty a inej činnosti správcu), ktoré mali slúţiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu, na účet nebankovej spoločnosti C.C., akciová spoločnosť, P. X., X. B., IČO: X.X.X., (ďalej len „C.C.“) vedený v P. b., a.s. B., č. ú. X., resp. na účet č. X.X. vedený v Č. o. b., a.s. B., a to na základe 31 uzavretých zmenkových obchodov medzi predávajúcim C.C. a kupujúcim Mgr. P. N. – správca konkurznej podstaty S. P., a.s., S. X., V. – P., IČO: X., ktorými síce dosiahol zisk vo výške 148 062 € (4 460 541,36 Sk), avšak na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa
  5. júla 2009 odkúpil SKP opätovne novú zmenku vystaviteľa C.C. za sumu 331 939,19 € (10 000 000 Sk) s dátumom splatnosti
  6. augusta 2009 v úrokovej sadzbe 3 % p. a. znejúcu na sumu 333 239,29 € (10 039 167 Sk), pričom sa účastníci zmenkového obchodu dohodli, ţe odplata za vystavenie tejto zmenky bude uhradená majiteľom zmenky 3 3 Tdo 55/2015 v zmysle „Dohody o započítaní pohľadávok“ zo dňa
  7. júla 2009, teda, ţe si vzájomne započítajú pohľadávky zodpovedajúce výške záväzkov uvedených v bode
  8. a
  9. predmetnej dohody a rozdiel medzi nimi v sume 829,85 € (25 000,06 Sk) spoločnosť C.C. poukáţe na účet úpadcu, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky (znejúcej na zmenečnú sumu 333 239,29 €) uţ však nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany C.C., na účet úpadcu bola dňa
  10. novembra 2009 zaslaná len časť kúpnej ceny vo výške 82 985 €, pričom zostávajúce finančné prostriedky uţ neboli vrátené na účet úpadcu, z dôvodu insolventnosti spoločnosti C.C., pričom takýmto neoprávneným investovaním finančných prostriedkov (slúţiacich na uspokojenie veriteľov) do subjektu, ktorý nie je chránený pred náhlou insolventnosťou prostredníctvom bankového dohľadu Národnej banky Slovenska v zmysle zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení so zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ako i prostredníctvom Fondu ochrany vkladov v zmysle zák. č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov, po dlhšiu dobu porušoval všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil úpadcovi S. P., a.s., S. X., V. – P., IČO: X., škodu vo výške 248 954,19 € (7 499 993,93 Sk), 2/ v dobe od
  11. februára 2006 do
  12. júla 2009 ako správca konkurznej podstaty (ďalej len SKP) úpadcu C., spol. s r.o., H. X., B. B., IČO: X., ustanovený do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 36K/210/2002 zo dňa
  13. decembra 2003 aj napriek tomu, ţe bol povinný podľa § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, zatajujúc uvedenú skutočnosť pred konkurzným sudcom a veriteľským výborom, neoprávnene investoval a vloţil finančné prostriedky z účtu úpadcu č. ú. X. vedený v T. B., a.s. - pobočka B. B. v celkovej výške 46.471.49 € (1 400 000 Sk) (získané zo speňaţenia podstaty a inej činnosti správcu), ktoré mali slúţiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu, na účet nebankovej spoločnosti C.C., akciová spoločnosť, P. X., X. B., IČO: X., (ďalej len C.C.) vedený v P. b., a.s. B., číslo účtu: X. a to na základe 14 uzavretých zmenkových obchodov medzi predávajúcim C.C. a kupujúcim Mgr. P. N. - správca konkurznej podstaty C., spol. s r.o., H. X., B. B., IČO: X.X., ktorými síce dosiahol zisk vo výške 5 607,08 € (68.918.90 Sk), avšak na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa
  14. júla 2009 odkúpil SKP opätovne novú zmenku vystaviteľa C.C. za sumu 46 471,49 € (1 400 000 Sk) s dátumom splatnosti
  15. augusta 2009 v úrokovej sadzbe 3 % p. a. znejúcu na sumu 46 657,38 € (1 405 600 Sk), pričom sa účastníci zmenkového obchodu dohodli, ţe odplata za vystavenie tejto zmenky bude uhradená majiteľom zmenky v zmysle „Dohody o započítaní pohľadávok“ 4 3 Tdo 55/2015 zo dňa
  16. júla 2009, teda ţe si vzájomne započítajú pohľadávky zodpovedajúce výške záväzkov uvedených v bode
  17. a
  18. predmetnej dohody a rozdiel medzi nimi v sume 352,41 € (10 616,70 Sk) spoločnosť C.C. poukáţe na účet úpadcu do
  19. júla 2009, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky (znejúcej na zmenečnú sumu 46 657,38 €) uţ však nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany C.C., finančné prostriedky uţ neboli vrátené na účet úpadcu, z dôvodu insolventnosti spoločnosti C.C., pričom takýmto neoprávneným investovaním finančných prostriedkov (slúţiacich na uspokojenie veriteľov) do subjektu, ktorý nie je chránený pred náhlou insolventnosťou prostredníctvom bankového dohľadu Národnej banky Slovenska v zmysle zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení so zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ako i prostredníctvom Fondu ochrany vkladov v zmysle zák. č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov, po dlhšiu dobu porušoval všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil úpadcovi C., spol. s.r.o., H. X., B. B., IČO: X.X., škodu vo výške 46 471,49 € (1 400 000 Sk), 3/ v dobe od
  20. júna 2006 do
  21. júla 2009 ako správca konkurznej podstaty (ďalej len SKP) úpadcu L., s.r.o., P. X., R., IČO: X., ustanovený do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 47-24 K 42/01 zo dňa
  22. apríla 2006 aj napriek tomu, ţe bol povinný podľa § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, zatajujúc uvedenú skutočnosť pred konkurzným sudcom a veriteľským výborom, neoprávnene investoval a vloţil finančné prostriedky z účtu úpadcu č. X. vedený vo V., a.s. – pobočka H., resp. z účtu úpadcu č. X. vedený v S., a.s. – pobočka R. v celkovej výške 682 135,03 € (20 550 000 Sk) (získané zo speňaţenia podstaty a inej činnosti správcu), ktoré mali slúţiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu, na účet nebankovej spoločnosti C.C., akciová spoločnosť, P. X., X. B., IČO: X.X., (ďalej len C.C.) vedený v P. b., a.s. B., číslo účtu: X. a to na základe 17 uzavretých zmenkových obchodov medzi predávajúcim C.C. a kupujúcim Mgr. P. N. - správca konkurznej podstaty L., s.r.o., P. X., R., IČO: X., ktorými síce dosiahol zisk 53 299,53 € (605 701,60 Sk), avšak na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa
  23. júla 2009 odkúpil SKP opätovne novú zmenku vystaviteľa C.C. za sumu 682 135,03 € (20 550 000 Sk) s dátumom splatnosti
  24. augusta 2009 v úrokovej sadzbe 3 % p. a. znejúcu na sumu 684 863,57 € (20 632 200 Sk), pričom sa účastníci zmenkového obchodu dohodli, ţe odplata za vystavenie tejto zmenky bude uhradená majiteľom zmenky v zmysle „Dohody o započítaní pohľadávok“ zo dňa
  25. júla 2009, teda ţe si vzájomne započítajú pohľadávky zodpovedajúce 5 3 Tdo 55/2015 výške záväzkov uvedených v bode
  26. a
  27. predmetnej dohody a rozdiel medzi nimi v sume 5 172,86 € (155 837,58 Sk) spoločnosť C.C. poukáţe na účel úpadcu, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky (znejúcej na zmenečnú sumu 684 863,57 €) uţ však nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany C.C., finančné prostriedky uţ neboli vrátené na účet úpadcu, z dôvodu insolventnosti spoločnosti C.C., pričom takýmto neoprávneným investovaním finančných prostriedkov (slúţiacich na uspokojenie veriteľov) do subjektu, ktorý nie je chránený pred náhlou insolventnosťou i prostredníctvom bankového dohľadu Národnej banky Slovenska v zmysle zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení so zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ako i prostredníctvom Fondu ochrany vkladov v zmysle zák. č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov po dlhšiu dobu porušoval všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil úpadcovi L., s.r.o., P. X., R., IČO: X., škodu vo výške 682 135,03 € (20 550 000 Sk), 4/ v dobe od
  28. apríla 2007 do
  29. novembra 2009 ako správca konkurznej podstaty (ďalej len SKP) úpadcu Z.Z., a.s., Z. c. č. X., B. B., IČO: X., (ďalej len Z., a.s.), ustanovený do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 27-24 K 341/97 zo dňa
  30. marca 2007, aj napriek tomu, ţe bol povinný podľa § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, zatajujúc uvedenú skutočnosť pred konkurzným sudcom a veriteľským výborom, neoprávnene investoval a vloţil finančné prostriedky z účtu úpadcu č. ú. X. vedený v Č., a.s. pobočka B. B. v celkovej výške 2 240 589,53 € (67 500 000 Sk) (získané zo speňaţenia podstaty a inej činnosti správcu), ktoré mali slúţiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu, na účet nebankovej spoločnosti C.C., akciová spoločnosť, P. X., X. B., IČO: X.X., (ďalej len C.C.) vedený v P. b., a.s. B., číslo účtu: X., resp. na účet č. X.X. vedený v Č. o. b., a.s. B. a to na základe 34 uzavretých zmenkových obchodov medzi predávajúcim C.C. a kupujúcim Mgr. P. N. - správca konkurznej podstaty Z.Z., a.s. (ďalej len Z., a.s.), Z. c. č. X., B.B., IČO: X., ktorými síce dosiahol zisk 119 449,07 € (3 598 541,70 Sk), avšak na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa
  31. júla 2009 odkúpil SKP opätovne novú zmenku vystaviteľa C.C. za sumu 2 157 604,73 € (65 000 000 Sk) s dátumom splatnosti
  32. augusta 2009 v úrokovej sadzbe 3 % p. a. znejúcu na sumu 2 166 235,15 € (65 260 000 Sk), pričom sa účastníci zmenkového obchodu dohodli, ţe odplata za vystavenie tejto zmenky bude uhradená majiteľom zmenky v zmysle „Dohody o započítaní pohľadávok“ zo dňa
  33. júla 2009, teda ţe si vzájomne započítajú pohľadávky zodpovedajúce výške záväzkov uvedených v bode
  34. a
  35. predmetnej dohody a rozdiel medzi nimi v sume 8 630,42 € (260 6 3 Tdo 55/2015 000 Sk) spoločnosť C.C. poukáţe na účet úpadcu na základe splátkového kalendára, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky (znejúcej na zmenečnú sumu 2 166 235,15 €) uţ však nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany C.C., finančné prostriedky uţ neboli vrátené na účet úpadcu z dôvodu insolventnosti spoločnosti C.C. a na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa
  36. novembra 2009 odkúpil SKP opätovne ďalšiu novú zmenku vystaviteľa C.C. za sumu 82 984,80 € (2 500 000 Sk) s dátumom splatnosti
  37. decembra 2009 v úrokovej sadzbe 3 % p. a. znejúcu na sumu 83 185,35 € (2 506 042 Sk), pričom sa účastníci zmenkového obchodu dohodli, ţe odplata za vystavenie tejto zmenky bude uhradená majiteľom zmenky vystaviteľovi na bankový účet č. X. do
  38. novembra 2009, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky (znejúcej na zmenečnú sumu 83 185,35 €) uţ však nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany C.C., finančné prostriedky uţ neboli vrátené na účet úpadcu, z dôvodu insolventnosti spoločnosti C.C., pričom takýmto neoprávneným investovaním finančných prostriedkov (slúţiacich na uspokojenie veriteľov) do subjektu, ktorý nie je chránený pred náhlou insolventnosťou prostredníctvom bankového dohľadu Národnej banky Slovenska v zmysle zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení so zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ako i prostredníctvom Fondu ochrany vkladov v zmysle zák. č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov po dlhšiu dobu porušoval všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil úpadcovi Z.Z., a.s. (ďalej len Z., a.s.), Z. c. č. X., B. B., IČO: X.X., škodu vo výške 2 240 589,53 € (67 500 000 Sk). Za to súd uloţil obvinenému Mgr. P. N. podľa § 237 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, § 46 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia. Zároveň obvinenému Mgr. P. N. podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uloţil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty v trvaní 7 (sedem) rokov a podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona uloţil nad obvineným Mgr. P. N. aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených (úpadcov) S. P., a.s., S. X., V. – P., IČO: X., C., spol. s.r.o., H. X., B. B., IČO: X.X.X., L., s.r.o., P. X., R., IČO: X.X., Z.Z., 7 3 Tdo 55/2015 a.s., Z. c. X., B. B., IČO: X.X., odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, čo do výroku o treste v neprospech obvineného Mgr. P. N. (č. l. 2676 spisu), ktoré odvolanie krajský prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podaním z
  39. augusta 2013 (č. l. 2704 spisu). Odvolanie podal aj obvinený Mgr. P. N. ihneď po vyhlásení rozsudku, čo do výroku o vine a treste (č. l. 2671 spisu), ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. J. Š., advokáta v Banskej Bystrici (č. l. 2722 spisu). Odvolanie podal aj JUDr. P. V., správca konkurznej podstaty úpadcu S. P., a.s., S. 19, V. – P., IČO: X., vo výroku o náhrade škody (č. l. 2702 spisu). Krajský súd v Ţiline na verejnom zasadnutí rozsudkom z
  40. septembra 2014, sp. zn. 3To 29/2014, podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z
  41. júna 2013, sp. zn. 1T 4/2013 a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvineného Mgr. P. N., uznal za vinného z trestného činu porušovania povinnosti

§ 238Trestného zákona na tom skutkovom základe, ţe 1/ v dobe od 9.

marca 2001 do

  1. novembra 2009 ako správca konkurznej podstaty (ďalej len SKP) úpadcu S. P. a.s., S. 19, V. – P., IČO: X., ustanovený do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 51–24 K 78/00 zo dňa
  2. apríla 2000, aj napriek tomu, ţe bol povinný podľa § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, resp. § 3 ods. 2 zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch, pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, zatajujúc uvedenú skutočnosť pred konkurzným sudcom a veriteľským výborom, neoprávnene investoval a vloţil finančné prostriedky z účtu úpadcu č. ú.: X. vedený v S., a.s. – pobočka B. B. v celkovej výške 331 939,19 € (10 000 000 Sk) (získané zo speňaţenia podstaty a inej činnosti správcu), ktoré mali slúţiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu, na účet nebankovej spoločnosti C.C., akciová spoločnosť, P. X., X. B., IČO: X.X.X., (ďalej len C.C.) vedený v P.b., a.s. B., č. ú. X., resp. na účet č. X.X. vedený v Č. o. b., a.s. B., a to na základe 31 uzavretých zmenkových obchodov medzi predávajúcim C.C. a kupujúcim Mgr. P. N. – správca konkurznej podstaty S. P., a.s., S. 19, V. – P., IČO: X., ktorými síce dosiahol zisk vo výške 148 062 € (4 460 541,36 8 3 Tdo 55/2015 Sk), avšak na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa
  3. júla 2009 odkúpil SKP opätovne novú zmenku vystaviteľa C.C. za sumu 331 939,19 € (10 000 000 Sk) s dátumom splatnosti
  4. augusta 2009 v úrokovej sadzbe 3 % p. a. znejúcu na sumu 333 239,29 € (10 039 167 Sk), pričom sa účastníci zmenkového obchodu dohodli, ţe odplata za vystavenie tejto zmenky bude uhradená majiteľom zmenky v zmysle „Dohody o započítaní pohľadávok“ zo dňa
  5. júla 2009, teda, ţe si vzájomne započítajú pohľadávky zodpovedajúce výške záväzkov uvedených v bode
  6. a
  7. predmetnej dohody a rozdiel medzi nimi v sume 829,85 € (25 000,06 Sk) spoločnosť C.C. poukáţe na účet úpadcu, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky (znejúcej na zmenečnú sumu 333 239,29 €) uţ však nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany C.C., na účet úpadcu bola dňa
  8. novembra 2009 zaslaná len časť kúpnej ceny vo výške 82 985 €, pričom zostávajúce finančné prostriedky uţ neboli vrátené na účet úpadcu, z dôvodu insolventnosti spoločnosti C.C., pričom takýmto neoprávneným investovaním finančných prostriedkov (slúţiacich na uspokojenie veriteľov) do subjektu, ktorý nie je chránený pred náhlou insolventnosťou prostredníctvom bankového dohľadu Národnej banky Slovenska v zmysle zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení so zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ako i prostredníctvom Fondu ochrany vkladov v zmysle zák. č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov, po dlhšiu dobu porušoval všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil úpadcovi S. P., a.s., S. X., V. – P., IČO: X., škodu vo výške 248 954,19 € (7 499 993,93 Sk), 2/ v dobe od
  9. februára 2006 do
  10. júla 2009 ako správca konkurznej podstaty (ďalej len SKP) úpadcu C., spol. s.r.o., H. X., B. B., IČO: X., ustanovený do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 36K/210/2002 zo dňa
  11. decembra 2003 aj napriek tomu, ţe bol povinný podľa § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, resp. § 3 ods. 2 zák. č. 8/2005 z. z. o správcoch, pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, zatajujúc uvedenú skutočnosť pred konkurzným sudcom a veriteľským výborom, neoprávnene investoval a vloţil finančné prostriedky z účtu úpadcu č. ú. X. vedený v T. B., a.s. – pobočka B. B. v celkovej výške 46.471.49 € (1 400 000 Sk) (získané zo speňaţenia podstaty a inej činnosti správcu), ktoré mali slúţiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu, na účet nebankovej spoločnosti C.C., akciová spoločnosť, P. X., X. B., IČO: X., (ďalej len C.C.) vedený v P. b., a.s. B., číslo účtu: X. a to na základe 14 uzavretých zmenkových obchodov medzi predávajúcim C.C. a kupujúcim Mgr. P. N. - správca konkurznej podstaty C., spol. s.r.o., H. X., B. B., IČO: X.X., ktorými síce dosiahol 9 3 Tdo 55/2015 zisk vo výške 5 607,08 € (68.918.90,- Sk), avšak na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa
  12. júla 2009 odkúpil SKP opätovne novú zmenku vystaviteľa C.C. za sumu 46 471,49 € (1 400 000 Sk) s dátumom splatnosti
  13. augusta 2009 v úrokovej sadzbe 3 % p. a. znejúcu na sumu 46 657,38 € (1 405 600 Sk), pričom sa účastníci zmenkového obchodu dohodli, ţe odplata za vystavenie tejto zmenky bude uhradená majiteľom zmenky v zmysle „Dohody o započítaní pohľadávok“ zo dňa
  14. júla 2009, teda ţe si vzájomne započítajú pohľadávky zodpovedajúce výške záväzkov uvedených v bode
  15. a
  16. predmetnej dohody a rozdiel medzi nimi v sume 352,41 € (10 616,70 Sk) spoločnosť C.C. poukáţe na účet úpadcu do
  17. júla 2009, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky (znejúcej na zmenečnú sumu 46 657,38 €) uţ však nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany C.C., finančné prostriedky uţ neboli vrátené na účet úpadcu, z dôvodu insolventnosti spoločnosti C.C., pričom takýmto neoprávneným investovaním finančných prostriedkov (slúţiacich na uspokojenie veriteľov) do subjektu, ktorý nie je chránený pred náhlou insolventnosťou prostredníctvom bankového dohľadu Národnej banky Slovenska v zmysle zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení so zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ako i prostredníctvom Fondu ochrany vkladov v zmysle zák. č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov po dlhšiu dobu porušoval všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil úpadcovi C., spol. s.r.o., H. X., B. B., IČO: X.X., škodu vo výške 46 471,49 € (1 400 000 Sk), 3/ v dobe od
  18. júna 2006 do
  19. júla 2009 ako správca konkurznej podstaty (ďalej len SKP) úpadcu L., s.r.o., P. X., R., IČO: X., ustanovený do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 47-24 K 42/01 zo dňa
  20. apríla 2006 aj napriek tomu, ţe bol povinný podľa § 3 ods. 2 zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, zatajujúc uvedenú skutočnosť pred konkurzným sudcom a veriteľským výborom, neoprávnene investoval a vloţil finančné prostriedky z účtu úpadcu č. ú. X. vedený vo V., a.s. – pobočka H., resp. z účtu úpadcu č. ú. X. vedený v S., a.s. – pobočka R. v celkovej výške 682 135,03 € (20 550 000 Sk) (získané zo speňaţenia podstaty a inej činnosti správcu), ktoré mali slúţiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu, na účet nebankovej spoločnosti C.C., akciová spoločnosť, P. 1, 811 08 Bratislava, IČO: X.X., (ďalej len C.C.) vedený v Poštovej banke, a.s. Bratislava, číslo účtu: X. a to na základe 17 uzavretých zmenkových obchodov medzi predávajúcim C.C. a kupujúcim Mgr. P. N. - správca konkurznej podstaty L., s.r.o., P. X., R., IČO: X., ktorými síce dosiahol zisk 53 299,53 € (605 701,60 Sk), avšak na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa
  21. júla 10 3 Tdo 55/2015 2009 odkúpil SKP opätovne novú zmenku vystaviteľa C.C. za sumu 682 135,03 € (20 550 000 Sk) s dátumom splatnosti
  22. augusta 2009 v úrokovej sadzbe 3 % p. a. znejúcu na sumu 684 863,57 € (20 632 200 Sk), pričom sa účastníci zmenkového obchodu dohodli, ţe odplata za vystavenie tejto zmenky bude uhradená majiteľom zmenky v zmysle „Dohody o započítaní pohľadávok“ zo dňa
  23. júla 2009, teda ţe si vzájomne započítajú pohľadávky zodpovedajúce výške záväzkov uvedených v bode
  24. a
  25. predmetnej dohody a rozdiel medzi nimi v sume 5 172,86 € (155 837,58 Sk) spoločnosť C.C. poukáţe na účel úpadcu, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky (znejúcej na zmenečnú sumu 684 863,57 €) uţ však nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany C.C., finančné prostriedky uţ neboli vrátené na účet úpadcu, z dôvodu insolventnosti spoločnosti C.C., pričom takýmto neoprávneným investovaním finančných prostriedkov (slúţiacich na uspokojenie veriteľov) do subjektu, ktorý nie je chránený pred náhlou insolventnosťou i prostredníctvom bankového dohľadu Národnej banky Slovenska v zmysle zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení so zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ako i prostredníctvom Fondu ochrany vkladov v zmysle zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov po dlhšiu dobu porušoval všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil úpadcovi L., s.r.o., P. X., R., IČO: X., škodu vo výške 682 135,03 € (20 550 000 Sk), 4/ v dobe od
  26. apríla 2007 do
  27. novembra 2009 ako správca konkurznej podstaty (ďalej len SKP) úpadcu Z.Z., a.s. (ďalej len Z., a.s.), Z. c. č. X., B. B., IČO: X., ustanovený do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 27-24 K 341/97 zo dňa
  28. marca 2007, aj napriek tomu, ţe bol povinný podľa § 3 ods. 2 zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch, pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, zatajujúc uvedenú skutočnosť pred konkurzným sudcom a veriteľským výborom, neoprávnene investoval a vloţil finančné prostriedky z účtu úpadcu č. ú. X. vedený v Č., a.s. pobočka B. B. v celkovej výške 2 240 589,53 € (67 500 000 Sk) (získané zo speňaţenia podstaty a inej činnosti správcu), ktoré mali slúţiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu, na účet nebankovej spoločnosti C.C., akciová spoločnosť, P. X., X. B., IČO: X.X., (ďalej len C.C.) vedený v P. b., a.s. Bratislava, číslo účtu: X., resp. na účet č. X.X. vedený v Č. o. b., a.s. B. a to na základe 34 uzavretých zmenkových obchodov medzi predávajúcim C.C. a kupujúcim Mgr. P. N. - správca konkurznej podstaty Z.Z., a.s. (ďalej len Z., a.s.), Z. cesta č. X., B. B., IČO: X., ktorými síce dosiahol zisk 119 449,07 € (3 598 541,70 Sk), avšak na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa
  29. júla 2009 odkúpil SKP opätovne novú zmenku vystaviteľa C.C. za sumu 2 157 604,73 € (65 000 000 Sk) s dátumom splatnosti
  30. augusta 2009 v úrokovej sadzbe 3 11 3 Tdo 55/2015 % p. a. znejúcu na sumu 2 166 235,15 € (65 260 000 Sk), pričom sa účastníci zmenkového obchodu dohodli, ţe odplata za vystavenie tejto zmenky bude uhradená majiteľom zmenky v zmysle „Dohody o započítaní pohľadávok“ zo dňa
  31. júla 2009, teda ţe si vzájomne započítajú pohľadávky zodpovedajúce výške záväzkov uvedených v bode
  32. a
  33. predmetnej dohody a rozdiel medzi nimi v sume 8 630,42 € (260 000 Sk) spoločnosť C.C. poukáţe na účet úpadcu na základe splátkového kalendára, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky (znejúcej na zmenečnú sumu 2 166 235,15 €) uţ však nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany C.C., finančné prostriedky uţ neboli vrátené na účet úpadcu z dôvodu insolventnosti spoločnosti C.C. a na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa
  34. novembra 2009 odkúpil SKP opätovne ďalšiu novú zmenku vystaviteľa C.C. za sumu 82 984,80 € (2 500 000 Sk) s dátumom splatnosti
  35. decembra 2009 v úrokovej sadzbe 3 % p. a. znejúcu na sumu 83 185,35 € (2 506 042 Sk), pričom sa účastníci zmenkového obchodu dohodli, ţe odplata za vystavenie tejto zmenky bude uhradená majiteľom zmenky vystaviteľovi na bankový účet č. X. do
  36. novembra 2009, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky (znejúcej na zmenečnú sumu 83 185,35 €) uţ však nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany C.C., finančné prostriedky uţ neboli vrátené na účet úpadcu, z dôvodu insolventnosti spoločnosti C.C., pričom takýmto neoprávneným investovaním finančných prostriedkov (slúţiacich na uspokojenie veriteľov) do subjektu, ktorý nie je chránený pred náhlou insolventnosťou prostredníctvom bankového dohľadu Národnej banky Slovenska v zmysle zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení so zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ako i prostredníctvom Fondu ochrany vkladov v zmysle zák. č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov po dlhšiu dobu porušoval všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil úpadcovi Z.Z., a.s. (ďalej len Z., a.s.), Z. c. č. X., B. B., IČO: X.X., škodu vo výške 2 240 589,53 € (67 500 000 Sk). Za to súd uloţil obvinenému Mgr. P. N. podľa § 238 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého bol obvinenému Mgr. P. N. podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odloţený a zároveň mu určil skúšobnú dobu podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 5 (päť) rokov a podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona uloţil súd obvinenému aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty vo výmere 7 (sedem) rokov. Zároveň podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodených úpadcov: S. – P., a.s., S. X., V. – P., IČO: X., C., spol. s.r.o., H. X., B. B., IČO: X.X.X., L., s.r.o., P. X., R., 12 3 Tdo 55/2015 IČO: X.X., Z.Z., a.s., Z. c. X., R., IČO: X.X., s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
  37. septembra 2014, sp. zn. 3To 29/2014, podal dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky z dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom, ţe právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z
  38. septembra 2014, sp. zn. 3To 29/2014, bol porušený zákon v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d/, § 322 ods. 3 Trestného poriadku a v ustanoveniach § 15 písm. b/, § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ a § 238 Trestného zákona v prospech obvineného Mgr. P. N., a aby podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
  39. septembra 2014, sp. zn. 3To 29/2014 a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Ţiline, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Poukázal na ustanovenie § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku, § 322 ods. 3 Trestného poriadku, § 15 písm. b/ Trestného zákona, § 16 písm. a/ Trestného zákona, § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, § 238 Trestného zákona a v tejto súvislosti uviedol, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní uvedenými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil. Generálny prokurátor Slovenskej republiky zhrnul, ţe podľa okresného súdu išlo o štyri útoky, ktoré spoločne tvorili úmyselný trestný čin – pokračujúci obzvlášť závaţný zločin podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, kým podľa krajského súdu išlo o prečin spáchaný z nedbanlivosti podľa § 238 Trestného zákona. Krajský súd v Ţiline sa podľa prokurátora stotoţnil s rozsudkom súdu prvého stupňa len pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, nie však s právnym posúdením zisteného skutku ako ho ustálil okresný súd a následne ani s uloţeným trestom. V dôvodoch dovolania uviedol, ţe nesúhlasí so záverom súdu, ţe v konaní obvineného Mgr. P. N. treba vidieť nedbanlivostné konanie a tieţ následok zavinený z nedbanlivosti, keď konanie obvineného krajský súd posúdil ako prečin porušovania povinnosti

§ 238Trestného zákona.

13 3 Tdo 55/2015 Citoval ustanovenie § 1 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlţníka, ktorý je v úpadku a ustanovenie § 2 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého cieľom konkurzu a vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlţníkovho majetku a podľa § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní je správca povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloţí súd. Poukázal na skutočnosť, ţe obvinený nepovoleným a nezákonným spôsobom investoval peniaze úpadcu z konkurznej podstaty do rizikového obchodu so subjektom, ktorý nemohol zaručiť ţiadne garancie pre prípad jeho insolventnosti. Účelom vykonávania funkcie správcu nie je podnikať s majetkom úpadcu a investovať peniaze získané speňaţením majetku úpadcu, ale základným zmyslom konkurzu je uhradiť pohľadávky veriteľov, ktoré úpadca pred vyhlásením konkurzu nebol schopný uhradiť. Podľa zauţívanej praxe správcovia konkurzných podstát ukladajú výťaţok zo speňaţenia majetku úpadcu na beţných, resp. termínovaných účtoch v bankách. Správca je povinný prísne zvaţovať mieru rizika pri nakladaní s finančnými prostriedkami, ktoré mu nepatria, ale ich len spravuje. Investovanie peňazí je pritom nepochybne rizikovejšia operácia ako uloţenie peňaţných prostriedkov na účte v banke, kde sa ročne pripisujú úroky a prostriedky sú chránené Fondom na ochranu vkladov. Generálny prokurátor Slovenskej republiky súhlasil so záverom okresného súdu, podľa ktorého obvinený evidentne nemal záujem čím skôr vyplatiť veriteľov úpadcu, ale mal záujem ďalej zhodnocovať hotovosť úpadcu, pričom ale na taký postup nemal ţiadny dôvod, pretoţe na účte mal veľkú sumu peňazí schopnú pomerne uspokojiť veriteľov a neexistovala ţiadna povinnosť, resp. potreba ešte navyšovať majetok úpadcu zmenkovými obchodmi. Takéto svojvoľné podnikanie a dlhodobé odďaľovanie vyplatenia pohľadávok veriteľov, je potrebné nepochybne povaţovať za porušenie povinnosti spravovať cudzí majetok s odbornou starostlivosťou. Porušením povinností správcu spôsobil obvinený Mgr. P. N. úpadcom celkovú škodu vo výške 3,2 milióna € a z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, ţe spoločnosť C.C., a.s. je v konkurze, do ktorého sa prihlásili veritelia s pohľadávkami vo výške 87 milióna €, preto návratnosť akejkoľvek relevantnej sumy peňazí do majetku poškodených úpadcov je vysoko nepravdepodobná. 14 3 Tdo 55/2015 Podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona je trestný čin spáchaný v nepriamom úmysle, ak páchateľ vedel, ţe svojím konaním môţe spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom a pre prípad, ţe ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Obvinený Mgr. P. N. svojimi zmenkovými obchodmi jednoznačne vedome podstupoval riziko straty vloţených prostriedkov, pričom z hľadiska posudzovania subjektívnej stránky jeho konania – aj vzhľadom na jeho odborné znalosti a skúsenosti advokáta, je správny záver súdu prvého stupňa, ţe obvinený si bol nielenţe plne vedomý rizika straty vloţených peňazí, ale s takýmto moţným následkom bol aj uzrozumený. Konanie správcu konkurznej podstaty a zároveň advokáta, neoprávnené a rizikové investovanie finančných prostriedkov získaných zo speňaţenia podstaty (majetku úpadcov) a inej činnosti správcu, ktoré mali slúţiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcov je typickým konaním zaloţeným na vedomostnej zloţke „vedel, ţe“ v rozpore s ustanoveniami zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, odovzdáva tieto finančné prostriedky do dispozície inému (nebankovej spoločnosti) a bol uzrozumený, ţe môţu nastať okolnosti – spätné neodkúpenie zmeniek ich emitentom, resp. iné skutočnosti, v dôsledku ktorých nemusia byť finančné prostriedky vrátené včas alebo vôbec do podstaty. Ide tu teda o variant vôle, ktorý je odlišný od chcenia. Spôsobenie trestnoprávneho následku nebolo priamym cieľom páchateľa – sledoval iný cieľ (zhodnotenie peňazí), ale tieţ nie sú pochybnosti o tom, ţe obvinený ako správca bol uzrozumený s tým, ţe realizácia tohto jeho cieľa môţe viesť k spôsobeniu tohto následku, ktorý aj nastal. U väčšiny úmyselných trestných činov stačí nepriamy úmysel a len u niektorých zákon vyţaduje priamy úmysel, čo je vyjadrené slovami „s cieľom“ (napríklad § 185, § 318, § 319 Trestného zákona). Poukázal na zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 9. decembra 2004, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2005, kde v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona je správca povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s vyuţitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný poţiadať o pomoc odborníka; ak vzhľadom na obtiaţnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna, je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo poţiadať súd o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu. 15 3 Tdo 55/2015 Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zák. č. 8/2005 Z. z. peňaţné prostriedky podliehajúce konkurzu podľa osobitného predpisu správca uloţí na účet v banke s označením príslušnej konkurznej veci. Ak správca vykonáva správcovskú činnosť vo viacerých konkurzných veciach, uloţí peňaţné prostriedky podliehajúce konkurzu podľa jednotlivých konkurzných vecí na samostatné bankové účty. Obvinený sa dopustil konania v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b/ Trestného zákona, preto skutok mal byť právne posúdený ako pokračujúci obzvlášť závaţný zločin porušovania povinnosti

§ 237ods.

1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, teda v súlade s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z

  1. júna 2013, sp. zn. 1T 4/
  2. Ak teda Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
  3. septembra 2014, sp. zn. 3To 29/2014, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a sám uznal obvineného vinným z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku z nedbanlivosti podľa § 238 Trestného zákona, napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Ţiline vychádza z nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku, čím bol naplnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Rovnopis dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky bol v zmysle § 376 Trestného poriadku doručený na vyjadrenie prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, ktorý vo svojom vyjadrení z
  4. mája 2015 uviedol, ţe sa s dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotoţňuje. Proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
  5. septembra 2014, sp. zn. 3To 29/2014, čo do výroku o vine a súvisiaceho výroku o treste podal dovolanie aj obvinený Mgr. P. N. písomným podaním z
  6. júna 2015, a to prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. F. V., advokáta v Banskej Bystrici. V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 238 Trestného zákona v nadväznosti na ustanovenia § 1 ods. l, § 2 ods. 2, § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušil a prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. 16 3 Tdo 55/2015 Namietol, ţe nie je zrejmé, ktoré rozhodné právo konkurzných zákonov zobral odvolací súd za podklad na posúdenie právnych vzťahov, ktoré sa viaţu ku skutkovej podstate trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku § 238 Trestného zákona k splneniu znaku „ţe poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť“ ktoré sú uvedené v napadnutom rozsudku. Ďalej vytkol súdu prvého stupňa, ţe z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva určitosť a jednoznačnosť rozhodného práva (str. 10, posledný odsek, str. 11 a 12 rozsudku), kde sa citujú najprv ustanovenia zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a následne zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a ustanovenia zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch. Rovnako podľa obvineného nie je zrejmé, ktoré konania v jednotlivých skutkoch sa viaţu na ktoré ustanovenia konkurzného práva, ktoré je vo vzťahu k posudzovaniu trestnej zodpovednosti úpravou lex specialis a naplnenie trestnej zodpovednosti by prichádzalo do úvahy len cez zistenie porušenia takých povinností, ktoré úprava konkurzného práva správcovi špeciálne ukladá. U uvedeného dôvodu je podľa obvineného napadnutý rozsudok arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa obvineného odvolací súd si mal objasniť otázku rozhodného konkurzného práva, ktoré sa viaţe na posudzovanie trestnej zodpovednosti. Je toho názoru, ţe je potrebné aplikovať ôsmu časť – spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (účinnosť od
  7. júna 2005), kde v ustanovení § 206 ods. 1 citovaného zákona konkurzy a vyrovnania vyhlásené, alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona a právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Doterajším právnym predpisom je zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinný do
  8. mája
  9. Obvinený dospel k záveru, ţe rozhodným právom je úprava zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní vzťahujúca sa na všetky konania úpadcu S. P. a.s., konkurz vyhlásený Krajským súdom v Banskej Bystrici (
  10. apríl 2000), úpadcu C. spol. s.r.o., konkurz vyhlásený Krajským súdom v Banskej Bystrici (
  11. máj 2003), úpadcu L. s.r.o., konkurz vyhlásený Krajským súdom v Banskej Bystrici (
  12. september 2001), úpadcu Z.Z. a.s., konkurz vyhlásený Krajským súdom v Banskej Bystrici (
  13. júl 1998), pričom skutočnosti o vyhlásení konkurzov sú overiteľné v obchodnom registri, ktorá evidencia má objektívnu povahu. Správne bolo v prvých dvoch skutkových vetách úpadcov S. P. a.s. a C. spol. s.r.o. uvedené 17 3 Tdo 55/2015 rozhodné právo zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinný do
  14. mája 2005 a nesprávne bolo v ostatných skutkových vetách úpadcov L. s.r.o. a Z.Z. a.s. uvedené rozhodné právo zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii účinného od
  15. júna
  16. Chybné označenie rozhodného práva vyplývalo z omylu určenia rozhodného práva, kde kritériom nie je ustanovenie do funkcie správcu, ale vyhlásenie konkurzu alebo povolenie vyrovnania a tento omyl vyústil do neprehľadného právneho posudzovania práv a povinností obvineného a podradenie pod takú úpravu konkurzného práva, na ktorú sa nevzťahuje. Krajský súd nedôvodne aplikoval povinnosti správcu pod právnu úpravu zák. č. 8/2005 Z. z. v súvislosti s odbornou starostlivosťou podľa § 3 ods. 2 zák. č. 8/2005 Z. z. a v súvislosti s povinnosťou uloţiť peňaţné prostriedky podliehajúce konkurzu na účet v banke s označením príslušnej konkurznej veci podľa § 10 ods. l zák. č. 8/2005 Z. z. Uviedol, ţe ustanovenie § 3 ods. 1 a aj § 10 ods. l zák. č. 8/2005 Z. z. je viazané cez „poznámku pod čiarou“ pod č. 1 na právny predpis, ktorým je zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného dôvodu právna úprava tohto zákona a ustanovení § 3 ods. 1 a § 10 ods. 1 sa nevzťahuje na tie právne vzťahy, ktoré sú upravené zák. č. 328/1991 Zb. V tejto súvislosti uviedol, ţe poznámka pod čiarou má proklamatívnu povahu a musí byť rešpektovaná a ak by sa tak nestalo, nastala by pri aplikácii vada posudzovania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obo 115/2010). Rozhodným právom je úprava zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, a preto nemoţno aplikovať ustanovenia zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch, ktoré sú naviazané na úpravu zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. V súvislosti s poznámkou pod čiarou poukázal na legislatívne pravidlá vlády a legislatívno-technické pokyny, kde je uvedené v časti „poznámky pod čiarou“ pod č. 22, ţe poznámky pod čiarou k príslušným odkazmi nie sú súčasťou právneho predpisu, majú informatívnu hodnotu, číslujú sa priebeţne v súlade s číslovaním odkazov a ak sa odkazuje na právny predpis, alebo na jeho jednotlivé ustanovenia prvýkrát, uvedie sa v poznámke úplná citácia tohto právneho predpisu. Obvinený preto dospel k záveru, ţe ak poznámka podľa číslovania odkazuje na konkrétny právny predpis (zák. č. 7/2005 Z. z.), nemôţe sa obsah povinností správcov upravený v tomto zákone vzťahovať na tých správcov, ktorí postupujú v konkurzoch podľa starej právnej úpravy (zák. č. 328/1991 Zb.), lebo na túto úpravu a na tento postup sa tieto 18 3 Tdo 55/2015 vzťahy správcov neviaţu. Nemoţno preto v dôsledku nesprávnej právnej aplikácie vyvodzovať také závaţné skutočnosti, ktoré by z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti boli v neprospech obvineného. Podľa obvineného úvahy o tom, či bol konkurz ekonomicky skončený, či bolo ukončené speňaţovanie a či obvinený ţiadal o súhlas na investovanie a či finančné prostriedky mohol obvinený investovať, sú takými zloţkami právneho usudzovania súdu, ktoré vyţadujú aplikáciu relevantných ustanovení takého rozhodného práva, ktoré na tieto vzťahy dopadá. Právna úprava speňaţenia majetku podstaty a konečnej správy a rozhodnutia o schválení konečnej správy je upravená v § 29 ods. l, ods. 4 zák. č. 328/1991 Zb. a po právoplatnosti súdom vydaného uznesenia o schválení konečnej správy je súd kompetentným orgánom na vydanie rozvrhového uznesenia podľa § 30 zák. č. 328/1991 Zb., čo je zásadne odlišná právna úprava týchto postupov od právnej úpravy zák. č. 7/2005 Z. z., podľa ktorej správca vykonáva procedúry bez ingerencie súdu. Ďalej v podanom dovolaní uviedol, ţe protiprávnosť konania obvineného má vyplývať z ustanovenia § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb., ktoré predpokladá povinnosť správcu vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, pričom hypotéza tejto normy je všeobecná a abstraktná a jej obsahové vymedzenie je moţné len cez špeciálnu a explicitne existujúcu zákonnú povinnosť (vzťah všeobecnej a abstraktnej normy a špeciálnej normy sa riadi zásadnou lex specialis derogat lex generalis), pričom v danej súvislosti neexistuje ekvivalent špeciálnej normy vo vzťahu k skutkovo tvrdenej protiprávnosti a takáto povinnosť musí byť vo forme normatívneho príkazu alebo zákazu. Uviedol, ţe pojem odborná starostlivosť je norma všeobecná a abstraktná, účelom konkurzu je usporiadanie majetkových pomerov dlţníka, ktorý je v úpadku a takto všeobecne definovaný účel neobsahuje ţiadny explicitne uvedený príkaz ani zákaz a cieľom konkurzu je pomerné uspokojenie veriteľom z dlţníkovho majetku. Preto zodpovednosť z domnelej protiprávnosti nevyplýva z objektívnej stránky skutkovej podstaty ustanovenia § 238 Trestného zákona a v trestnom práve hmotnom platí absolútny zákaz dotvárania práva (extenzívny výklad). Ide o zákaz analógie v neprospech obvineného. Podľa obvineného nemoţno zobrať z iného zákona všeobecné a abstraktné ustanovenia (§ 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. v spojení s účelom tohto zákona) a podradiť 19 3 Tdo 55/2015 ich pod skutkovú podstatu trestného činu formou neprípustnej analógie, lebo skutková podstata predpokladá existenciu explicitne vyjadrenej povinnosti alebo zákazu. Išlo tu o výrazný prípad svojvôle. Rovnopis dovolania obvineného bol v zmysle § 376 Trestného poriadku doručený na vyjadrenie prokurátorovi Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici, ktorý vo svojom vyjadrení zo
  17. augusta 2015 uviedol, ţe krajský súd vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu súdu prvého stupňa a jeho konštatovania, ţe súdom ustanovený správca konkurznej podstaty porušil povinnosť ustanovenú v § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, keď pri výkone svojej funkcie, ktorou spravoval cudzí majetok, nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v štyroch prípadoch spôsobil tak inému škodu. Z rozsudku krajského súdu podľa krajskej prokuratúry ani nevyplýva, ţe by krajský súd pri týchto čiastkových skutkoch jedného pokračovacieho trestného činu posudzoval uvedené konanie správcu konkurznej podstaty podľa zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, účinného od
  18. júla
  19. Generálny prokurátor Slovenskej republiky vo svojom dovolaní preto podľa krajského prokurátora nenamietal nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, ale poukázal na neskoršiu sprísnenú právnu úpravu uvedenú v ustanovení § 10 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii účinnú od
  20. júla 2005 a v ustanovení § 3 ods. 2 zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch len v súvislosti s preukázaním uzrozumenia obvineného s moţným následkom jeho konania v zmysle nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona, ktorý bol správcom konkurznej podstaty aj za účinnosti novej sprísnenej zákonnej úpravy konkurzov. Podľa prechodného ustanovenia § 206 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. sa na konkurzy uvedené v rozsudku vzťahoval zák. č. 328/1991 Zb. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici má preto za to, ţe neboli preukázané dôvody dovolania uvedené obvineným podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku, a preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku), na základe predloţeného spisového materiálu a po preskúmaní obsahu dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky a dovolania obvineného Mgr. P. N. zistil, ţe dovolanie bolo podané oprávnenými subjektmi (§ 369 ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku) a v zákonom stanovenej lehote a mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný 20 3 Tdo 55/2015 prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku). Zároveň z obsahu dovolania zistil, ţe sú dané dôvody dovolania uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Obţaloba prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zo
  21. januára 2013, č. Kv 62/10 – 65, kládla obvinenému Mgr. P. N. za vinu, konaním popísaným v bodoch 1/ aţ 4/, spáchanie úmyselného pokračujúceho obzvlášť závaţného zločinu porušovania povinnosti

§ 237ods.

1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z

  1. júna 2013, sp. zn. 1T/4/2013, uznal obvineného Mgr. N. za vinného v zmysle podanej obţaloby. Na podklade odvolania podaného proti prvostupňovému rozsudku obvineným N., Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
  2. septembra 2014, sp. zn. 3To/29/2014, uznal obvineného, v podstate na nezmenenom skutkovom základe za vinného z trestného činu porušovania povinnosti

§ 238Trestného zákona.

Určitá úprava ustálených skutkov oproti rozsudku okresného súdu spočívala v tom, ţe v bodoch 1/ a 2/ krajský súd vloţil do skutkových viet slová ...“ resp. § 3 ods. 2 zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch.... „ a v bodoch 3/ a 4/ nahradil slová .... „ § 8 ods. 2 Zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov...“ slovami ... „§ 3 ods. 2 zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch.... „. Protiprávne konanie obvineného podľa oboch súdov malo spočívať v tom, ţe obvinený neoprávnene investoval a vloţil finančné prostriedky z účtu úpadcov na účet nebankovej spoločnosti C.C. a takýmto neoprávneným investovaním finančných prostriedkov spôsobil úpadcom škodu. 21 3 Tdo 55/2015 Rozdielnosť v právnom posúdení zistených skutkových okolností medzi súdmi prvého a druhého stupňa v podstate spočívala v posúdení, či ide o konanie úmyselné alebo nedbanlivostné. Trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v základnej skutkovej podstate sa dopustí páchateľ, ktorý inému spôsobí malú škodu tým, ţe poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť, alebo povinnosť uloţenú právoplatným rozhodnutím súdu, alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať, alebo spravovať cudzí majetok. Trestný čin porušovania povinnosti

§ 238

Trestného zákona spácha ten, kto z nedbanlivosti inému spôsobí značnú škodu tým, ţe poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloţenú právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, a potrestá sa odňatím slobody aţ na dva roky. Pre správne právne posúdenie, či obvinený Mgr. N. naplnil zákonné znaky ţalovaného trestného činu, či uţ v úmyselnej, alebo nedbanlivostnej forme, je nevyhnutné ozrejmiť si, ktoré rozhodné právo konkurzných zákonov je potrebné zobrať za podklad na posúdenie právnych vzťahov, ktoré sa viaţu k skutkovej podstate trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a to vo vzťahu k naplneniu znaku skutkovej podstaty tohto trestného činu, „ ..... ţe páchateľ poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť....“. Naplnenie trestnej zodpovednosti totiţ prichádza do úvahy len cez zistenie porušenia takých povinností, ktoré úprava konkurzného práva správcovi špeciálne ukladá. Podľa spoločných, prechodných a záverečných ustanovení a konkrétne ustanovenia § 206 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, účinného od

  1. júna 2005, konkurzy a vyrovnania vyhlásené, alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších predpisov. Doterajším právnym predpisom je zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol účinný do
  2. mája
  3. Konkurz úpadcu S. P., a.s. bol vyhlásený
  4. apríla 2000, konkurz úpadcu C. spol. s.r.o bol vyhlásený
  5. mája 2003, konkurz úpadcu L., s.r.o. bol vyhlásený
  6. septembra 2001 a 22 3 Tdo 55/2015 konkurz úpadcu Z.Z., a.s. bol vyhlásený
  7. júla 1998, teda všetky konkurzy boli vyhlásené za účinnosti zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (účinný od
  8. októbra 1991). V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací konštatuje, ţe protiprávnosť konania obvineného spočívajúcu v tom, ţe neoprávnene investoval a vloţil finančné prostriedky...., alebo ako to uvádza v dovolaní prokurátor „....nepovoleným a nezákonným spôsobom investoval...“ je potrebné z právneho hľadiska posudzovať cez protiprávnosť, ako ju ustálil zákonodarca v ustanovení § 8 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní, keď stanovil povinnosť správcu vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou. V posudzovanom prípade, ako je uvedené vyššie, s poukazom na spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, účinného od
  9. júna 2005, nie je moţné aplikovať povinnosti správcu konkurznej podstaty pod právnu úpravu zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch, v súvislosti s odbornou starostlivosťou a v súvislosti s povinnosťou uloţiť finančné prostriedky úpadcu na účet v banke (§ 10 ods. 1), pretoţe právna úprava tohto zákona sa nevzťahuje na právne vzťahy, ktoré sú upravené ešte starou právnou úpravou. Úprava povinnosti správcu v ustanovení § 8 ods. 2 „ s odbornou starostlivosťou“ je všeobecná a abstraktná a jej obsahové vymedzenie je moţné len cez špeciálnu a explicitne existujúcu zákonnú povinnosť (objektívna stránka skutkovej podstaty § 237, § 238 Trestného zákona... poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť...) Musí ísť o povinnosť konkrétne existujúcu v špeciálnej norme zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorá explicitne musí byť pre potreby trestnej zodpovednosti vo forme normatívneho príkazu alebo zákazu. Krajský súd v dovolaním napadnutom rozsudku neuviedol (neurobil tak ani prokurátor v obţalobe, ani okresný súd), ktorú explicitne vyjadrenú povinnosť, alebo zákaz, tak ako ju predpokladá skutková podstata ţalovaného trestného činu obvinený porušil. Je potrebné súhlasiť s dovolacou námietkou obvineného, ţe oba konajúce súdy protiprávnosť konania obvineného vyvodili zo znaku odborná starostlivosť, v spojení s účelom a cieľom konkurzu, teda usporiadaním majetkových pomerov úpadcu a pomerným uspokojením veriteľov z dlţníkovho majetku. V trestnom práve hmotnom však platí absolútny zákaz dotvárania práva (extenzívny výklad). Nová právna úprava oproti starej má špeciálne ustanovenie § 91 ods. 5, ktoré má formu imperatívu... výťaţok zo speňaţenia podliehajúci konkurzu správca uloţí na účet 23 3 Tdo 55/2015 v banke. Táto povinnosť, pokiaľ by tak bola uvedená v zákone o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb., by bola nepochybne naplnením zodpovednosti ako existujúci príkaz konania s odbornou starostlivosťou. Retroaktivita je v demokratických štátoch moţná, len pokiaľ je v prospech subjektov práva. Výnimočne sa uplatňuje predovšetkým v oblasti trestného práva. Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania trestného činu. Neskorší zákon sa pouţije, pokiaľ je to v prospech páchateľa, teda keď je neskorší právny predpis pre páchateľa priaznivejší (spáchaný čin sa posudzuje miernejšie alebo zaniká jeho trestnosť). Takúto úpravu obsahuje aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 50 ods.
  10. V prípade obvineného Mgr. N., je neskoršia právna úprava nepriaznivejšia, preto bolo potrebné postupovať v zmysle konkurzného zákona účinného v čase spáchania skutkov. Z hľadiska skúmania subjektívnej stránky konania obvineného Mgr. P. N., Okresný súd Banská Bystrica, a s jeho názorom sa stotoţnil aj dovolateľ – prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, dospel k názoru, ţe obvinený sa trestnej činnosti dopustil v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona. Podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona je trestný čin spáchaný v nepriamom úmysle, ak páchateľ vedel, ţe svojím konaním môţe spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom a pre prípad, ţe ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Obvinený Mgr. P. N., podľa názoru súdu I. stupňa i názoru prokurátora vyjadreného v podanom dovolaní, svojimi zmenkovými obchodmi jednoznačne vedome podstupoval riziko straty vloţených prostriedkov, teda z hľadiska posudzovania subjektívnej stránky, obvinený si bol nielenţe plne vedomý rizika straty vloţených peňazí, ale s takýmto moţným následkom bol aj uzrozumený. Krajský súd v Ţiline naopak, v rámci odvolacieho konania, pri posudzovaní zavinenia ako podstatnej zloţky subjektívnej stránky skutkovej podstaty ţalovaného trestného činu, dospel k názoru, ţe obvinený sa konania dopustil z nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Trestného zákona. Konštatoval, ţe ak obvinený bez oprávnenia (? viď dôvody vyššie) vloţil peňaţné prostriedky do rizikovosťou omnoho viac ohrozenej inštitúcie ako boli beţné banky, musel si byť vedomý aj omnoho väčšieho rizika ich zhodnotenia. Na preukázanie tohto typu 24 3 Tdo 55/2015 zavinenia postačuje neprimeranosť dôvodov, pre ktoré sa páchateľ spolieha, ţe k následku nedôjde. Kritériom nedbanlivosti je zachovanie určitej miery opatrnosti, ktorú je schopný vynaloţiť páchateľ v konkrétnom prípade. Primeranosť dôvodov, na ktoré sa páchateľ spoliehal, ţe nespôsobí porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom je treba vţdy posudzovať podľa toho, ako sa situácia javila páchateľovi a to nielen z hľadiska jeho znalostí a skúseností, ale aj vzhľadom k vonkajším okolnostiam konkrétneho prípadu. Odvolací súd vychádzal pri hodnotení subjektívnej stránky trestného činu predovšetkým z objektívneho hľadiska nedbanlivosti (teda zachovanie povinnej miery opatrnosti), avšak dôsledne sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z obsahu jednotlivých dôkazov, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú činnosti spoločnosti C.C., a.s. a ako sa táto činnosť javila obvinenému. Bola to akciová spoločnosť, ktorá vykonávala činnosť najmä investičnú. Špecifikum tejto spoločnosti bola v tom, ţe získané zdroje C.C.u spracovala spol. C. o.c.p., a.s., ktorá mala licencie NBS a podliehala jej kontrole. Podnikanie správcov začalo niekedy v roku 2006, pričom táto spoločnosť ponúkala v rámci uzavretých zmenkových obchodov výnosové podmienky rôzne, aby to bolo pre správcov zaujímavé, výnosovosť bola vyššia ako v banke, bolo to medzi 2,5 – 3 %. Sám odvolací súd vo svojom rozhodnutí uznáva úspešnosť obdobný

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.