← Slovensko

určenie pravosti pohľ. vo výške 59 674 847,18 Sk

Najvyšší súd 1 Obo 6/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v právnej veci ţalobcu: M. R., s. r. o., so sídlom T., IČO X., proti ţalovanému: H., s. r. o., so sídlom M., IČO X. o určenie pravosti pohľadávky vo výške 59 674 847,18 Sk, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

  1. októbra 2010 č. k. 10 Cbi 308/2004-239, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  2. októbra 2010 č. k. 10 Cbi 308/2004-239 p o t v r d z u j e . Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalobu v časti o určenie pravosti pohľadávky vo výške 55 238 682,80 Sk s právom na oddelené uspokojenie zamietol. Pohľadávku ţalobcu vo výške 4 436 164,38 Sk so zaradením do
  3. triedy s právom na oddelené uspokojenie, uplatnenú v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4K/104/02 na majetok úpadcu M., spol. s r. o. so sídlom P., určil ako oprávnenú. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd rozhodol vec napadnutým rozsudkom potom, čo odvolací súd uznesením zo dňa
  5. 2009 č. k. 2 0bo/101,102/2008-184 rozsudok zo dňa 1 Obo 6/2011 2
  7. 2008 zrušil a vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, ţe ţalobca charakterizuje svoje odvolanie ako podané z dôvodu právnej istoty, pretoţe na Krajskom súdu v Košiciach sa vedú dve konania o tej istej pohľadávke, rozdiel je len v tom, ţe ţalobca má v konaní sp. zn. 14Cbi/10/2003 postavenie ţalovaného a v tomto konaní je to naopak. Odvolací súd uviedol, ţe ak súd mal vedomosť o konaní vedenom pod sp. zn. 14Cbi/10/2003, tak mal toto konanie prerušiť alebo urobiť iné vhodné opatrenia, aby sa predišlo moţnej situácii, ktorú naznačil ţalobca v odvolaní, ţe totiţ iný konajúci a rozhodujúci sudca bude mať v tej istej otázke iný právny názor a súd následkom toho o pravosti spornej pohľadávky vôbec nerozhodne. Súd zistil, ţe uznesením Krajského súdu Košice č. k. 4K 104/02-20 zo dňa
  9. 2002, bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka M., spol. r. o., P. IČO: X. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. P., ktorý bol v priebehu konkurzu odvolaný a do tejto funkcie bol ustanovený JUDr. J. st., R. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu nadobudlo právoplatnosť dňa
  11. 2003 a k dnešnému dňu konkurzné konanie nebolo ukončené, ani konkurz nebol zrušený. Spoločnosť S. I. H. L. prihláškou pohľadávky veriteľa zo dňa
  13. 2003, doručenou súdu dňa
  15. 2003 (čl. 75), si v konkurznom konaní uplatnila pohľadávku vo výške 59 674 847,18 Sk s právom na oddelené uspokojenie. V prihláške uviedla, ţe pohľadávku uplatňuje z úverovej zmluvy č. 124/94/31675174 zo dňa
  17. 1994, uzavretej medzi A. P., a. s., pobočkou B. a úpadcom na poskytnutie úveru vo výške 40 mil. Sk a Zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnosti č. 196/94 zo dňa
  19. 2004, predmetom ktorej je zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy záloţným právom k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu Prešov, Správa katastra Poprad na LV č. X. kat. územie S., obec P. Ďalej uviedla, ţe rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
  21. 2000 č. k. 3Cb 221/97-167 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  23. 2002 č. k. 7 0bo 326/2000 bola úpadcovi uloţená povinnosť zaplatiť veriteľovi sumu 55 238 682,80 Sk a rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
  26. V prihláške veriteľ uplatnil aj ročný úrok vo výške 17,6% zo sumy 40 mil. Sk od
  28. 2002 do
  30. 2002 vo výške 4 436 164,38 Sk. Uvedený veriteľ bol vedený ako veriteľ č.
  31. Na prieskumnom pojednávaní dňa
  33. 2003 správca konkurznej podstaty uznal pohľadávku veriteľa č. 20, poprel ju však veriteľ č. 12, ktorým je ţalovaný. 1 Obo 6/2011 3 Konanie na základe návrhu popierajúceho veriteľa č. 12 sa viedlo na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 14 Cbi 10/
  34. Keďţe právny nástupca ţalobcu vzal ţalobu v celom rozsahu späť, súd uznesením zo dňa
  36. 2010, právoplatným dňom
  38. 2010 konanie zastavil. Súd konštatoval, ţe ţalobca podal návrh na základe výzvy súdu podľa § 23 ods. 2 ZKV. Uznal v zmysle § 23 ods. 3 a 5 ZKV za správne vychádzať zo skutočnosti, či pohľadávka právneho predchodcu ţalobcu uplatnená v konkurznom konaní bola v čase prieskumného pojednávania, t. j.
  40. 2003 vykonateľná. Rozhodnutie tejto otázky vyplynulo z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa
  42. 2000 č. k. 3 Cb 221/97-164, ktorým súd zaviazal spoločnosť M., s. r. o., zaplatiť ţalobcovi JUDr. B. O., správcovi konkurznej podstaty úpadcu A. B., a. s., N., sumu 40 000 000.- Sk istiny úveru a úrok vo výške 14 818 321,75 Sk a trovy konania vo výške 420 361,80 Sk, t. j. celkom vo výške 55 238 683,55 Sk. Uvedený rozsudok bol vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 40 000 000,-- Sk ako istinu, úroky vo výške 14 818 321,75 Sk a trovy konania vo výške 420 361,80 Sk potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  44. 2002 č. k. 70bo 326/2000 (č. l. 51-52), v ktorom uţ ako ţalobca je označená spoločnosť S. I. H. L., A. Na rozsudku Krajského súdu v Prešove je právoplatnosť vyznačená dňom
  47. Na základe dovolania ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa
  49. 2003 sp. zn. Obdo V 76/02 (č. l. 53-57) zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  51. 2002 č. k. 7 Obo 320/00-243 a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
  53. 2000 č. k. 3Cb 221/97-167 a vrátil Krajského súdu v Prešove na ďalšie konanie. Z dovolacieho rozsudku vyplýva, ţe doručovanie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ţalovanému, na základe ktorého bola vyznačená právoplatnosť rozsudku dňa
  55. 2002, nebolo zákonné, a predmetný rozsudok bol ţalovanému doručený aţ
  58. To znamená, ţe predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
  60. 2002 a vykonateľnosť dňa
  63. Na tomto základe súd usúdil, ţe v deň konania prieskumného pojednávania bol rozsudok Krajského súdu v Prešove vykonateľný, a to či uţ podľa posúdenia Krajského súdu 1 Obo 6/2011 4 v Prešove alebo podľa posúdenie dovolacieho súdu. Pohľadávka, priznaná uvedeným právoplatným rozsudkom, bola vo výške 55 238 682,80 Sk. Vychádzajúc z tohto úsudku a ust. § 23 ods. 3 ZKV súd uzavrel, ţe aktívnu legitimáciu na určenie oprávnenosti pohľadávky v uvedenej výške mal veriteľ č. 12 a nie pôvodný veriteľ č. 20, teda právny predchodca ţalobcu a preto právny predchodca ţalobcu nebol na podanie určovacej ţaloby do tejto výšky aktívne legitimovaný. Z tohto dôvodu ţalobu v časti pohľadávky vo výške tejto sumy zamietol. Čo do zvyšku v konaní uplatnenej pohľadávky, ktorú tvorí suma 4 436 164,38 Sk, súd ţalobe vyhovel. Táto časť uplatnenej pohľadávky nebola v čase vyhlásenia konkurzu vykonateľná, pretoţe ide o úrok z úveru v sume 40 mil. Sk za obdobie od
  65. 2002 do vyhlásenia konkurzu dňa
  66. 11 .
  67. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd ţalobu zamietol, podal odvolanie ţalobca a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povaţuje napadnutý rozsudok za vecne nesprávny a tvrdí, ţe ním prihlásená pohľadávka je oprávnená. Namieta, ţe sa doposiaľ nepreukázalo, ţe by úpadca túto sumu splatil. Podľa jeho názoru je vo veci aktívne legitimovaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné. Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne ho právne posúdil a náleţite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj odôvodnil, preto sa s výrokom i odôvodnením napadnutého rozsudku plne stotoţnil. Na zdôraznenie správnosti výroku i odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd reaguje na odvolanie ţalobcu tým, ţe sumarizuje konania, týkajúce sa pohľadávky v sume 59 674 847,18 Sk, ktorú si právny predchodca ţalobcu prihlásil do konkurzu na majetok 1 Obo 6/2011 5 spoločnosti M., s. r. o., P. a ktorú správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávania dňa
  69. 2003 uznal v plnej výške. Uţ v ţalobe, doručenej súdu dňa
  71. 2004, právny predchodca ţalobcu uviedol, a súd prvého stupňa na to v odôvodnení poukazuje, ţe Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3 Cb 221/97-167 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  73. 2002 sp. zn. 7 Obo 326/2000 uloţil spoločnosti M., s. r. o., zaplatiť právnemu predchodcovi ţalobcu sumu 55 238 682,80 Sk a ţe rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
  76. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa ďalej uvádza, ţe na základe dovolania ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa
  78. 2003 sp. zn. Obdo V 76/02 (č. l. 53-57) zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  80. 2002 č. k. 7 Obo 326/00-243 a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
  82. 2000 č. k 3Cb 221/97167 a vrátil Krajského súdu v Prešove na ďalšie konanie. Z dovolacieho rozsudku vyplýva, ţe doručovanie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ţalovanému, na základe ktorého bola vyznačená právoplatnosť rozsudku dňa
  84. 2002, nebolo zákonné, a predmetný rozsudok bol ţalovanému doručený aţ
  87. To znamená, ţe predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
  89. 2002 a vykonateľnosť dňa
  92. Prieskumné pojednávanie sa konalo dňa
  94. 2003, to znamená, ţe v deň konania prieskumného pojednávania bol rozsudok Krajského súdu v Prešove vykonateľný, a to či uţ podľa posúdenia Krajského súdu v Prešove alebo podľa posúdenie dovolacieho súdu. Pohľadávka priznaná uvedeným právoplatným rozsudkom bola vo výške 55 238 682,80 Sk. Vychádzajúc z tejto skutočnosti a z ust. § 23 ods. 3 a 5 ZKV súd prvého stupňa v konaní sp. zn. 10 Cbi/308/2004, vedenom na Krajskom súde v Košiciach, správne uzavrel, ţe ţalobu o určenie pravosti pohľadávky vo výške , o ktorej právoplatne rozhodol Krajský súd v P. v konaní sp. zn. 3 Cb 221/97, nie je ţalobca aktívne legitimovaný, teda nebol oprávnený čo do tejto výšky podať ţalobu o určenie, ale bolo to len právom veriteľa č. 12, teda ţalovaného, ktorý pohľadávku na prieskumnom pojednávaní poprel. 1 Obo 6/2011 6 Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vyrovnal aj s výsledkom konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 14 Cbi/10/2003 na základe návrhu veriteľa č. 12 - JUDr. P., pôvodne ţalovaného v konaní sp. zn. 10 Cbi/308/
  95. Uvádza, ţe právny nástupca JUDr. P. spoločnosť S., s. r. o., P., vzal ţalobu späť, a preto súd uznesením zo dňa
  97. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
  99. 2010, konanie zastavil. Aj z uvedeného zhrnutia vyplýva, ţe súd prvého stupňa napadnutým výrokom o zamietnutí ţaloby v časti o určenie pravosti pohľadávky vo výške 55 238 682,80 Sk s právom na oddelené uspokojenie z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu nespochybnil túto jeho pohľadávku voči úpadcovi a súd prvého stupňa to v svojom odôvodnení podrobne vysvetlil. S týmto doplnením odôvodnenia odvolací súd napadnutú časť výroku rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správnu potvrdil. Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďţe mu ţiadne nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  100. septembra 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.