2 písm. d/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. Z. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ruţomberok rozsudkom zo 16. júna 2014, sp. zn. 1 T 20/2014, uznal obvineného P. Z. vinným z prečinu krádeţe
2 písm. d/ Tr. zák. na skutkovom základe, ţe v presne nezistenej dobe od septembra 2011 do 17. júla 2012 do 12.00 hod. vyrúbal 15 ks smrek obyčajný (Picea abies), 16 ks buk lesný (Fagus sylatica), 8 ks hrab obyčajný (Carpinus betulus), 2 ks vŕba rakyta (Salix caprea), 7 ks topoľ čierny (Populus nigra), 7 ks lipa malolistá (Tilia cordata), 2 ks jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), 1 ks dub letný (Quercus robur), ktoré sa nachádzali na parcele CKN č. 2768/4, k. ú. S., druh lesné pozemky, pričom odcudzením drevnej hmoty spôsobil nezistenému vlastníkovi pozemku škodu vo výške 511,15 Eur. 2 5 Tdo 36/2016 Okresný súd obvinenému P. Z. za to uloţil
2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňaţný trest vo výmere 500 Eur a
3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest vo výmere 3 (tri) mesiace. Zároveň mu
1 písm. a/ Tr. zák. uloţil trest prepadnutia veci – motorovej píly zn. Husquarna, oranţovej farby, výrobné číslo 9650302-00. Zároveň obvineného P. Z.
b/ Tr. por. oslobodil spod obţaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov
1 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ţe v presne nezistenej dobe od septembra 2011 do 17. júla 2012 do 12.00 hod. vyrúbal 15 ks smreka obyčajného (Picea abies), 16 ks buka lesného (Fagus sylatica), 8 ks hraba obyčajného (Carpinus betulus), 2 ks vŕby rakyty (Salix caprea), 7 ks topoľa čierneho (Populus nigra), 7 ks lipy malolistej (Tilia cordata), 2 ks jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior), 1 ks duba letného (Quercus robur) v spoločenskej hodnote celkom 38 374,61 Eur, pričom v rozpore s ustanovením § 47 ods. 1, ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny vyrúbal z toho 12 ks smreka obyčajného (Picea abies), 7 ks buka lesného (Fagus sylatica), 3 ks hraba obyčajného (Carpinus betulus), 6 ks topoľa čierneho (Populus nigra), 7 ks lipy malolistej (Tilia cordata), 1 ks jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior), 1 ks duba letného (Quercus robur), ktoré sa nachádzali na parcelách č. 1068/1, 1069/1, 1070/1, 1071/1, 1072/1, 1073/1, 1074/1, 1075/1 k. ú. Obce S., okres Ruţomberok, ktoré leţia v lokalite s I. stupňom ochrany územia mimo zastavanej časti obce, rastúce mimo lesa, pričom nepoţiadal Obec S. ako orgán ochrany prírody o vydanie súhlasu na výrub drevín, čím Slovenskej republike, v zastúpení Okresný úrad v Ţiline, Janka Kráľa 4, 010 01 Ţilina, Ing. Vojtech Olos, nar. X.. J. X., spôsobil škodu vo výške spoločenskej hodnoty 29 821,26 Eur a odcudzením drevnej hmoty škodu vo výške 511,15 Eur, z toho 298,56 Eur Slovenskému pozemkovému fondu, Búdková 36, 817 15 Bratislava, v zast. Ing. Metod Šimún, nar. X.. M. X. a 212,59 Eur ostatným zisteným a nezisteným vlastníkom pozemkov, ktorí si náhradu škody neuplatnili, pretoţe skutok nie je trestným činom. 3 5 Tdo 36/2016
3 Tr. por. súd poškodených Slovenskú republiku, zastúpenú Okresným úradom v Ţiline, Janka Kráľa č. 4, Ţilina a Slovenskú republiku, zastúpenú Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Na podklade odvolaní podaných obvineným P. Z. a prokurátorom Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 18. novembra 2014, sp. zn. 1 To 73/2014,
1 písm. d/ Tr. por. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a postupom
3 Tr. por. uznal obvineného P. Z. za vinného z prečinu krádeţe
2 písm. d/ Tr. zák. na skutkovom základe, ţe v presne nezistenej dobe od septembra 2011 do 17. júla 2012 do 12.00 h vyrúbal 15 ks smrek obyčajný (Picea abies), 16 ks buk lesný (Fagus sylvatica), 8 ks hrab obyčajný (Crpinus betulus), 2 ks vŕba rakyta (Salix caprea), 7 ks topoľ čierny (Populus nigra), 7 ks lipa malolistá (Tilia cordata), 2 ks jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), 1 ks dub letný (Quercus robur), ktoré sa nachádzali na parcele CKN č. 2768/4, k. ú. S., druh lesné pozemky, pričom odcudzením drevnej hmoty spôsobil nezistenému vlastníkovi pozemku, zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, škodu vo výške 511,15 Eur. Za to súd obvinenému P. Z. uloţil
2 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. peňaţný trest vo výmere 500 Eur a
3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest vo výmere 15 (pätnásť) dní. Zároveň mu
1 písm. a/ Tr. zák. uloţil trest prepadnutia veci – motorovej píly zn. Husquarna, oranţovej farby, výrobné číslo 9650302-00. Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený P. Z. prostredníctvom zvoleného obhajcu Mgr. Juraja Friča dovolanie. Dovolanie oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda s odôvodnením, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. V dovolaní namietol totoţnosť skutku, pretoţe v uznesení o vznesení obvinenia a v obţalobe sa uvádzalo iné číslo parcely a druhu pozemku oproti rozsudku. Zmenou nedošlo k presnej lokalizácii miesta výrubu drevín, ale sa zmenil hmotný predmet útoku. Orgány činné 4 5 Tdo 36/2016 v trestnom konaní špecifikáciou parciel, na ktorých mali dreviny rásť, vymedzili hmotný predmet útoku a tým aj skutok. Obvinený sa aţ zo záverečnej reči prokurátorky dozvedel, ţe je stíhaný za iný skutok, keď prokurátorka upravila číslo parcely. Takýmto konaním došlo k porušeniu práva na obhajobu, pretoţe obvinený sa nemohol vyjadriť ku krádeţi dreva z inej parcely, ktorá je lesným pozemkom. Do záverečnej reči prokurátorky bola predmetom trestného konania krádeţ dreva z iných parciel, ktoré boli ornou pôdou. Súdy niţšieho stupňa teda rozhodli aj o skutku, ktorý nebol uvedený v obţalobe. Dovolaciemu súdu preto navrhol, aby vyslovil, ţe rozsudkom Krajského súdu v Ţiline a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 278 ods. 1 Tr. por., § 34 Tr. por., § 2 ods. 1, ods. 9 Tr. por. a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného P. Z.. Zrušil napadnuté rozhodnutie a rozsudok Okresného súdu Ruţomberok, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a Okresnému súdu Ruţomberok prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Ruţomberok, ktorá uviedla, ţe obvinený bol správne uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeţe
2 písm. d/ Tr. zák., pretoţe 58 kusov drevín nerástlo mimo lesa, ale na lesnej pôde. Predmetom vznesenia obvinenia, obţaloby a rozsudkov sú len odcudzené dreviny v počte 58 kusov, pri ktorých výrube bol obvinený prichytený hliadkou Policajného zboru a ďalšie dreviny, ktoré obvinený sám označil pri previerke výpovede na mieste. Úprava skutku v záverečnej reči spočívala vo vypustení konania obvineného, ktoré spočívalo v neoprávnenom výrube 37 kusov drevín rastúcich mimo lesa. Totoţnosť skutku teda ostala zachovaná. Poškodený Okresný úrad Ţilina sa s vyjadrením prokurátorky stotoţnil. Poškodený Slovenský pozemkový fond sa k dovolaniu a podaniam strán vyjadril v zmysle, ţe pozemok, na ktorom bola odcudzená drevná hmota, nepatrí do vlastníctva Slovenského pozemkového fondu. Ide o lesné pozemky, s ktorými nakladajú orgány správy lesného hospodárstva. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením z 11. júna 2015, sp. zn. 5 Tdo 36/2015 dovolanie obvineného P. Z.
f/ Tr. por. odmietol. 5 5 Tdo 36/2016 Rozhodnutie zdôvodnil v podstate tým, ţe obvinený súdom uloţený peňaţný trest vo výmere 500 Eur vykonal
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd zaviazal uhradiť P. Z. na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 296,44 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Ústavný súd sa nestotoţnil s tvrdením najvyššieho súdu o rozpore s princípom rovnosti strán, ak by bolo umoţnené podať dovolanie odsúdenému, u ktorého nastali účinky zahladenia odsúdenia. Práve naopak, priznanie práva podať dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré uţ bolo vykonané, je naplnením princípu rovnosti procesných strán. Neprípustnosť dovolania, 6 5 Tdo 36/2016 proti takémuto rozhodnutiu, nie je moţné vyvodzovať ani zo znenia príslušných ustanovení Trestného poriadku, pretoţe rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, je aj rozsudok ukladajúci trest. Podmienkou podania dovolania je existencia odsúdenia páchateľa, nie absencia zahladenia odsúdenia. Odopretím práva podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu, ktorým bol uloţený vykonaný peňaţný trest, by nebolo moţné naplniť účel inštitútu dovolania, a to odstránenie účinkov zaloţených nezákonným právoplatným rozhodnutím. Dovolanie predstavuje výkon základného práva na súdnu ochranu, ktorú nemoţno odoprieť z dôvodu fikcie neodsúdenia. V konečnom dôsledku by na základe dovolania mohol byť odsúdený oslobodený, čiţe by sa preukázalo nespáchanie trestného činu. Ústavný súd taktieţ poukázal na skutočnosť, ţe zákonnou fikciou neodsúdenia nezanikajú všetky nepriaznivé účinky odsúdenia, pretoţe tieto zostávajú zachované v odpise z registra trestov. Súčasne má poškodený nárok na uplatnenie práva na náhradu škody. Nezaniká ani skutočnosť, ţe páchateľ trestný čin spáchal. Pretoţe odopretím práva podať dovolanie z dôvodu vykonania uloţeného peňaţného trestu došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu, a spravodlivé súdne konanie
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.
1 Tr. por. po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu alebo jeho časť, pokračuje orgán činný v trestnom konaní alebo súd v tom štádiu trestného konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu zrušeného rozhodnutia, ak zákon alebo nález ústavného súdu neustanoví inak. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci ústavný súd. Najvyšší súd ako súd dovolací opätovne skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním moţno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Ţiline ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným P. Z. prostredníctvom 7 5 Tdo 36/2016 obhajcu, teda osobou oprávnenou
2 písm. b/, § 373 Tr. por., na Okresnom súde Ruţomberok, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Tr. por., a v zákonnej 3- ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné. Dovolací súd úvodom pripomína, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, ţe dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávaţnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne uţšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, ţe je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. predovšetkým namietol totoţnosť skutku. Zásada „právo na obhajobu“ vyjadruje poţiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia 8 5 Tdo 36/2016 v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale aj v záujme celej spoločnosti, pretoţe toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistení pravdy.
názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby podliehajúce všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a moţno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. Zásada „právo na obhajobu“ obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného: - právo obhajovať sa osobne, - právo obhajovať sa za pomoci obhajcu
vlastného výberu alebo - právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyţadujú to záujmy spravodlivosti. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie cit. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je totiţ jednoznačne zrejmé, ţe len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môţe ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom. Takéto pochybenie súdov niţšieho stupňa dovolací súd v konaní nezistil, nakoľko obvinený P. Z. bol počas celého konania zastúpený zvoleným obhajcom Mgr. Jurajom 9 5 Tdo 36/2016 Fričom, a teda nemoţno zaujať stanovisko, ţe došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom, ktorá skutočnosť uţ sama osebe znamená nenaplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Napriek tomu sa dovolací súd zaoberal aj konkrétnymi námietkami, ktoré obvinený uviedol v písomných dôvodoch dovolania. Pokiaľ ide o namietaný skutok, totoţnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná totoţnosť konania páchateľa alebo následku jeho protiprávnej činnosti aspoň čiastočne, pričom na ňu nemajú vplyv ani zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré skutok individualizujú, napríklad čas, miesto, spôsob jeho vykonania. Skutok je teda moţné počas konania upravovať, a to v závislosti od vykonaných dôkazov a získaných poznatkov o relevantných skutočnostiach, nemôţe sa však meniť jeho podstata daná účasťou obvineného na určitej udalosti, z ktorej vzišiel škodlivý následok. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania upravil skutok, pričom konanie obvineného spočívajúce v neoprávnenom výrube drevnej hmoty zostalo zachované. Dovolací súd sa stotoţnil s argumentáciou krajského súdu, ţe išlo o tie isté dreviny, v rovnakom počte a rovnakého druhu. Na zachovanie totoţnosti skutku nemala vplyv zmena miesta. Táto ovplyvnila iba právnu kvalifikáciu skutku. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, ţe uţ v prípravnom konaní vyšetrovateľ upovedomil obvineného o zmene právnej kvalifikácie a stíhania aj za prečin krádeţe
D., z ktorého vyplýva, ţe predmetné stromy sa nachádzali na lesnom pozemku a nie na ornej pôde, posúdil skutok ako prečin krádeţe
2 písm. d/ Tr. zák. Obvinený pritom od začiatku trestného stíhania vedel, aké konanie sa mu kladie za vinu, keďţe pri neoprávnenom výrube drevín bol priamo pristihnutý príslušníkmi Policajného zboru. Pri výsluchu konanom 13. decembra 2012, t. j. po vznesení obvinenia, vypovedal k spôsobu a motívu svojho konania a pri previerke výpovede na mieste presne špecifikoval pne stromov, ktoré neoprávnene vypílil. Námietka obvineného, ţe sa nemohol vyjadriť ku krádeţi dreva z lesného pozemku, je preto v rozpore so skutočnosťou. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. nebol daný. 10 5 Tdo 36/2016 Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného P. Z.
c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. mája 2016 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.