1 písm. a) Tr. por. uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 30. novembra 2016, sp. zn. 4Ntok/1/2016 sa z r u š u j e.
2 Tr. por. návrh odsúdeného R. P., nar. X. v K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ruţomberok, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. Ntc 4/06 sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
1 Tr. por. povolil obnovu konania v trestnej veci odsúdeného R. P. vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. Ntc 4/06.
1 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3. apríla 2006, ktorým
1, ods. 3 Tr. por. s prihliadnutím na ustanovenie § 515 ods. 2 písm. b) Tr. por. právoplatný rozsudok Mestského súdu v Brne sp. zn. 1T/38/2001 zo dňa
1 Tr. zák. Českej republiky, v obidvoch prípadoch ako obzvlášť nebezpečný 2 2 Urtost 1/2017 recidivista, trestného činu vydierania
1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. Českej republiky, ako obzvlášť nebezpečný recidivista a trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi
zák. Českej republiky a odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov uznal na území Slovenskej republiky, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, ţe vzhľadom na právny názor vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je týmto viazaný, preto povolil obnovu konania. Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal sťaţnosť prokurátor. Sťaţnosť odôvodnil písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa
právneho poriadku Slovenskej republiky nesmie preskúmavať 3 2 Urtost 1/2017 cudzie rozhodnutie vo veci samej a nemôţe brať do úvahy skutočnosti, ktoré s konkrétnym prípadom nesúvisia a ktoré odsudzujúci súd nebral do úvahy. Uznávacie konanie je špecifickým konaním nostrifikačného charakteru, je vyjadrením spôsobu priznávania účinkom cudzím rozhodnutiam. Aby mohlo byť cudzie rozhodnutie vykonané, musí byť uznané slovenským súdom tak, ako to vyţaduje právny poriadok Slovenskej republiky. Krajský súd cudzie rozhodnutie uznal a vyslovil, ţe vo výkone trestu uloţeného cudzím rozhodnutím sa bude pokračovať bez jeho premeny, teda v takej dĺţke a v takom druhu, ako ho uloţil cudzí súd, bez jeho premeny na trest, ktorý by uloţil slovenský súd, keby sám konal v predmetnej trestnej veci. Súd teda pretransformoval trest uloţený v cudzom rozhodnutí na svoj trest, čo znamená, ţe sám neodsudzoval páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, neţ bol trest uloţený skorším rozsudkom vykonaný. Prokurátor ďalej uviedol, ţe zo spisového materiálu vyplýva, ţe R. P. trest vykonal 31. mája 2014, čo povaţuje za ďalšiu a rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá dôvod pre rozhodnutie súdu o nepovolení obnovy konania a na záver poukázal na to, ţe skutočnosť, ţe existujúce súdne spisy si konajúci súd nedal pripojiť pre potreby rozhodovania o veci a neoboznámil ich obsah, nemoţno povaţovať za skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by zakladali splnenie podmienky povolenia obnovy konania. Pre rozhodovanie súdu v špecifickom – uznávacom konaní bolo smerodajné a postačujúce zistenie existencie iných odsúdení R. P. v Slovenskej republike, a to aj bez pripojenia súvisiacich spisov, pričom odpis registra trestov bol v čase rozhodovania súdu známou skutočnosťou. Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
1 písm. a) Tr. por. zrušil a sám vo veci rozhodol tak, aby návrh odsúdeného R. P. na povolenie obnovy konania zamietol. Dňa
1, ods. 3 Tr. por. s pouţitím § 515 ods. 2 písm. b/ Tr. por. uznaný na území Slovenskej republiky rozsudok Mestského súdu v Brne sp. zn. 1T 38/2001 z
1 Tr. zák. Českej republiky ako obzvlášť nebezpečný recidivista a iné a bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov. Krajský súd súčasne
2 Tr. por. vyslovil, ţe R. P. bude vo výkone trestu pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. Z návrhu na povolenie obnovy konania, ktorý podal R. P. vyplýva, ţe svoj návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. Ntc 4/2006 odôvodňuje tým, ţe celková dĺţka výkonu trestu presahuje v jeho prípade maximálnu moţnú dobu výkonu trestu na území Slovenskej republiky a to z dôvodu, ţe v čase, keď krajský súd rozhodol o uznaní rozhodnutia Českej republiky, mal na území Slovenskej republiky nariadený a nevykonaný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uloţený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13. februára 1997, sp. zn. 3T 6/97 – vo výmere osem rokov a osem mesiacov a rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 10. marca 1998, sp. zn. 5T 142/97 vo výmere osem rokov a štyri mesiace, z ktorých celkovo vykonal dva roky (väzbou vo veci sp. zn. 3T 6/97). Spolu s nevykonanou časťou trestu odňatia slobody na základe uznaného cudzieho rozhodnutia súčet týchto trestov presahuje,
odsúdeného, najvyššiu moţnú výmeru výkonu trestu odňatia slobody, keď má celkovo vykonať dvadsaťsedem rokov (po započítaní výkonu väzby v trvaní dvoch rokov). Krajský súd v Košiciach uznesením z 15. júna 2016, sp. zn. 4Ntok/1/2016
2 Tr. por. návrh R. P. zamietol. Na základe jeho sťaţnosti najvyšší súd uznesením z
1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi uţ skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uloţený trest bol v zrejmom nepomere k závaţnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uloţený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloţenia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závaţnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania
. Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, je odstrániť prípadné nedostatky v skutkových zisteniach v rozhodnutiach, ktoré nadobudli právoplatnosť, pričom dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli známe, a teda v právoplatnom rozhodnutí sa ani nemohli brať do úvahy. Pre povolenie obnovy konania, okrem podania návrhu oprávnenou osobou, musia byť súčasne dodrţané dve podmienky, a to - musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu alebo prokurátorovi skôr neznáme 6 2 Urtost 1/2017 a musia tieto skutočnosti samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi uţ skôr známymi viesť k inému rozhodnutiu, neţ ako bolo pôvodne právoplatné rozhodnutie. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môţe mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, ţe sú spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi uţ skôr známymi odôvodniť iné, neţ pôvodne právoplatné rozhodnutie sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre moţnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia. Ako uţ bolo uvedené, krajský súd, ako súd prvého stupňa, bol pri svojom rozhodovaní viazaný v otázke prípustnosti obnovy uznávacieho konania a tieţ v tom, či vo veci vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, predchádzajúcim rozhodnutím najvyššieho súdu. Pri svojom rozhodovaní však nevenoval dostatočnú pozornosť ďalšej podmienke obnovy konania, a to či vzhľadom na skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme bol trest, ktorý aj na základe uznania R. P. vykonával v zrejmom rozpore s jeho účelom, a to so zreteľom na výmeru ďalšieho trestu
zák. (resp. § 36 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006). Krajský súd v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia postupoval
príslušných ustanovení Trestného poriadku a
2 Tr. por. vyslovil, ţe vo výkone trestu bude R. P. pokračovať bez jeho premeny. Súd pri rozhodovaní o uznaní cudzieho rozhodnutia má moţnosť trest v ňom uloţený nahradiť trestom, ktorý by mohol uloţiť, ak by v konaní o spáchanom trestom čine rozhodoval, pričom by nesmel uloţiť trest, ktorý je prísnejší ako bol trest uloţený v cudzom rozhodnutí, ani premeniť trest na iný druh trestu (§ 517 ods. 1 Tr. por.). V súlade s čl. 10 Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb 7 2 Urtost 1/2017 (dojednaný v Štrasburgu 21. marca 1983) v prípade, ţe sa bude pokračovať vo výkone trestu, vykonávajúci štát je viazaný druhom a dĺţkou trvania trestu tak, ako ho uloţil odsudzujúci štát. Pokiaľ je však druh a dĺţka trvania tohto trestu nezlučiteľná s právnym poriadkom vykonávajúceho štátu alebo pokiaľ to jeho právny poriadok vyţaduje, tento štát môţe súdnym alebo správnym rozhodnutím prispôsobiť sankciu trestu alebo opatreniu ustanovenému jeho právnym poriadkom za obdobné trestné činy. Pokiaľ ide o druh, bude trest alebo opatrenie zodpovedať čo najviac trestu alebo opatreniu uloţenému rozhodnutím, ktoré sa má vykonať. Trest alebo opatrenie nezhorší čo do svojho druhu alebo dĺţky sankciu uloţenú v odsudzujúcom štáte a neprekročí hornú hranicu ustanovenú v právnom poriadku vykonávajúceho štátu. Uznanie cudzieho rozhodnutia
Tr. por. nie je samoúčelné, ale jeho zmyslom je umoţniť, aby trest uloţený cudzím rozhodnutím mohol byť na území Slovenskej republiky vykonaný. Za premenu trestu v zmysle § 517 ods. 1 Tr. por. nemoţno povaţovať nahradenie trestu, ktorý bol uloţený v cudzom rozhodnutí, výrokom o neuloţení ďalšieho trestu v zmysle § 43 Tr. zák. (resp. § 36 Tr. zák. účinného do 1. januára 2016). Takáto premena by totiţ znamenala, ţe niet trestu, ktorý by mohol odsúdený na Slovensku vykonať, čím by bola popretá samotná podstata odovzdania odsúdeného na základe vyššie uvedeného Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb, keďţe takáto osoba sa odovzdáva na územie druhej zmluvnej strany na výkon trestu za podmienky, ţe v čase prijatia ţiadosti o odovzdanie má vykonať ešte najmenej šesť mesiacov trestu odňatia slobody [čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 písm. c) Dohovoru]. Nedošlo by teda k odovzdaniu odsúdeného na územie Slovenskej republiky, preto trest uloţený cudzím rozhodnutím by vykonával v Českej republike a po jeho vykonaní by pokračoval vo výkone trestov uloţených slovenskými súdmi, ak by bol na ich výkon vyţiadaný, čo v konkrétnom prípade, vzhľadom na to, ţe v súvislosti s pôvodným uznávacím konaním bolo zistené miesto jeho pobytu, moţno dôvodne predpokladať. Moţno preto ustáliť záver, ţe aj keby súd v pôvodnom uznávacom konaní neuloţil ďalší trest [nakoľko by mal správne rozhodnúť o neuznaní cudzieho rozhodnutia
1 písm. i) Tr. por. z dôvodu, ţe takéto uznanie by odporovalo záujmom chráneným ustanovením § 481 Tr. por.], R. P. by postupne vykonal všetky tresty. Oproti súčasnému stavu by bola jeho situácia rozdielna len v tom, ţe jeden z týchto trestov by vykonal v cudzine a dva na území Slovenskej republiky. Takýto stav by bol v konečnom 8 2 Urtost 1/2017 dôsledku v jeho neprospech, keďţe sám poţiadal, aby mohol zvyšok trestu uloţený mu v Českej republike vykonať na Slovensku, teda vo svojom „domovskom štáte“, kde má rodinné a sociálne väzby uľahčujúce proces jeho resocializácie. Je zrejmé, ţe R. P. sa domnieva, ţe povolením obnovy konania a následným neuznaním cudzieho rozhodnutia by dosiahol skoršie prepustenie z výkonu trestu. Táto jeho predstava je však mylná. Prevzatím R. P. slovenskými orgánmi došlo len k prerušeniu výkonu trestu v odsudzujúcom štáte (čl. 8 ods. 1 Dohovoru). To znamená, ţe ak by bol po prípadnom povolení obnovy konania v dôsledku neuznania cudzieho rozsudku odovzdaný späť do Českej republiky, pokračoval by na jej území vo výkone trestu, ktorý mu tam bol pôvodne uloţený s tým, ţe trest vykonaný na území Slovenskej republiky by sa mu započítal do výkonu trestov uloţených slovenskými súdmi, keďţe postupne uloţené a celkom nevykonané tresty sa z hľadiska ich výkonu povaţujú za trest jediný (§ 101 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V tomto kontexte najvyšší súd dospel k záveru, ţe aj po pripojení v predchádzajúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Urtost 3/2016 konštatovaných spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves, nie sú splnené všetky podmienky pre povolenie obnovy konania. Preto najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach a postupom
1 písm. a) Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, ţe návrh R. P. na povolenie obnovy konania zamietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 28. marca 2017 JUDr. Peter P a l u d a, v. r. predseda senátu Vypracovala: JUDr. Dana Wänkeová Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.