← Slovensko

spor o príslušnosť

N a j v y š š í s ú d 4 Ndt 7/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr.

§ 148ods.

1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do

  1. júla 2004, v spore o príslušnosť medzi Špecializovaným trestným súdom v Pezinku a Okresným súdom Trebišov podľa § 22 Tr. por., takto r o z h o d o l : Vecne príslušným na vykonanie konania v trestnej veci obvineného P. K., vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK – 1 T 6/2017 a na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 7 T 162/2015, je Okresný súd Trebišov. O d ô v o d n e n i e Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal
  2. októbra 2015 na Okresný súd Trebišov obţalobu, č. k. 2 Pv 717/13/8811 – 40, na obvineného P. K. pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin

§ 148ods.

1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do

  1. decembra 2005 na skutkovom základe, ţe : ako konateľ spoločnosti A., s. r. o. S., IČO: X., v období od 01.01.2002 do 31.12.2003 na celom území Slovenskej republiky nakupoval vykurovacie oleje, základové oleje, petrolej - stredné oleje, odformovacie oleje, s príslušnými sadzbami dane za tieto tovary, najmä od P., a. s., D., IČO: X., ľahké vykurovacie oleje od S. s. r. o. P., IČO: X., P., s. r. o. K., IČO: X., Z. L. - N., K. C., IČO: X., A. s. r. o. K., IČO: X., R., s. r. o. Č. B., IČO: X., základové oleje, 2 4 Ndt 7/2017 ľahké vykurovacie oleje, motorovú naftu od F. S., s. r. o. S., IČO: X., motorovú naftu od S. T., s. r. o. S., IČO: X., D., s. r. o. S., IČO: X., E. S., s. r. o. K., IČO: X. a od iných spoločností a tieto predeklaroval a odpredal ich ako motorovú naftu, najmä Z. F. - D., K., IČO: X., E. S., s. r. o. K., IČO: X., S. T., s. r. o. S., IČO: X., F. S. P., s. r. o. S., IČO: X, T., s. r. o K., IČO: X., Z., s. r. o. P., IČO: X., S. M. - S. K., IČO: X. a iným veľkoodberateľom a maloodberateľom. Vzniknuté nezrovnalosti v účtovnej evidencii vykrýval fiktívnymi daňovými a účtovnými dokladmi za predaj vykurovacích, základových, stredných a odformovacích olejov pre S., s. r. o. S. Ľ., IČO: X., R., s. r. o. Č. B., IČO: X. a iných odberateľov, pričom za uvedené obdobie podľa znaleckého posudku Ţilinskej univerzity v Ţiline, Ústavu súdneho inţinierstva č. 08/2012 spol. A., s. r. o. S. neodviedla DPH v celkovej sume 894.452,73 Eur (26.946.283,- Sk), spotrebnú daň v celkovej sume 2.098.978,52 Eur (63.233.827,- Sk) a daň z príjmu právnickej osoby v sume 460.404,04 Eur (13.870.132,- Sk), čím spôsobil celkový daňový dlh obchodnej spoločnosti A., s. r. o. S. v sume 3.456.835,29 Eur (104.050.242,- Sk). Okresný súd Trebišov uznesením z
  2. mája 2016, sp. zn. 7 T 162/2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z
  3. decembra 2016, sp. zn. 6 To 99/2016, podľa § 244 ods. 1 Tr. por. z dôvodu svojej nepríslušnosti postúpil vec Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe konštatácia orgánov činných v trestnom konaní o tom, ţe obvinený nespáchal trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a dopustil sa len trestného činu

§ 148ods.

1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., je predčasná (keďţe zo spisového materiálu podľa neho vyplýva opak) a prislúcha do rozhodovacej činnosti a kompetencie nezávislého a nestranného súdu. Tento názor podporil aj krajský súd odvolajúc sa okrem iného na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 43/2011, podľa ktorého nie je v rozpore so zákonom taký postup súdu, keď pri predbeţnom prejednaní obţaloby dospeje k záveru, ţe skutok v obţalobe je potrebné inak právne kvalifikovať a súčasne pri zmenenej právnej kvalifikácii dospeje k záveru, ţe nie je vecne príslušný na prejednanie danej veci a vec postúpi príslušnému súdu. Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením z

  1. marca 2017, sp. zn. PK – 1 T 6/2017, podľa § 243 ods. 1, ods. 3 s pouţitím § 244 ods. 1 písm. a/ Tr. por. per analogiam vyslovil svoju nepríslušnosť na prejednanie postúpenej veci a predloţil ju najvyššiemu súdu na rozhodnutie sporu o príslušnosť. V dôvodoch svojho rozhodnutia 3 4 Ndt 7/2017 uviedol, ţe okresný a krajský súd opomenuli zákonnú charakteristiku zločineckej skupiny podľa § 89 ods. 27 Tr. zák. v znení platnom do
  2. júla
  3. Aţ od
  4. augusta 2004 totiţ došlo k zmene kvalifikovania zločineckej skupiny (zákonom č. 403/2004 Z. z.) v tom, ţe uţ nebolo potrebné preukázať vysoký stupeň deľby práce medzi členmi skupiny a vnútorné organizačné usporiadanie a postačujúcim sa stalo preukázanie štruktúrovanosti skupiny a koordinovanosti konania jej členov. Trestná činnosť, ktorá je obvinenému kladená v obţalobe za vinu, bola síce páchaná viacerými osobami, ale kaţdá z týchto osôb vykonávala len tú časť, ktorú jej umoţňovalo pracovné zaradenie, resp. rozsah vykonávanej podnikateľskej činnosti. Takúto deľbu úloh v ţiadnom prípade nemoţno stotoţňovať s deľbou práce v rámci vnútorného organizačného usporiadania a nie je ju taktieţ moţné hodnotiť ako vysoký stupeň deľby práce. Pri činnosti obvineného taktieţ neboli preukázané ţiadne vzťahy nadriadenosti a podriadenosti a dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní neboli produkované ani ţiadne dôkazy, ktoré by naznačovali existenciu nejakého spojenia medzi obvinenými v tom smere, ţe by ich v minulosti spájali nejaké iné skutočnosti odôvodňujúce podozrenie zo spoločnej trestnej činnosti. Úvahy okresného súdu o tom, ţe keď prípravné konanie trvalo takú dlhú dobu, mal prokurátor zachovať pôvodnú právnu kvalifikáciu a súd mal potom rozhodnúť o tom, či ide o zločineckú skupinu alebo nie, zasahujú do práv prokurátora v prípravnom konaní a opomínajú povinnosť prokurátora reagovať na zistenú dôkaznú situáciu. Napokon uzavrel, ţe nie je príslušný konať ani v rámci spoločného konania podľa § 18 ods. 4 Tr. por. Podľa § 22 ods. 1 Tr. por. spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im najbliţšie spoločne nadriadený. Podľa § 22 ods. 2 Tr. por. najbliţšie spoločne nadriadený súd okresného súdu alebo krajského súdu na jednej strane a Špecializovaného trestného súdu na druhej strane je najvyšší súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbliţšie spoločne nadriadený Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku a Okresnému súdu Trebišov v tomto spore o vecnú príslušnosť dospel k záveru, ţe príslušným na vykonanie konania v predmetnej trestnej veci je Okresný súd Trebišov. 4 4 Ndt 7/2017 Podľa § 14 Tr. por. (účinného ku dňu podania obţaloby) pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje na a) trestný čin úkladnej vraţdy, b) trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej draţbe podľa § 266 ods. 3 Trestného zákona, c) trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 4 Trestného zákona, d) trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 a 4 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f), g), h), k) alebo l), e) trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 aţ 330 Trestného zákona, f) trestné činy podplácania podľa § 332 aţ 334 Trestného zákona, g) trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona, h) trestný čin volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona, i) trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, j) obzvlášť závaţné zločiny spáchané zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, k) trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestné činy hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody podľa Trestného zákona, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej dvadsaťpäťtisíc násobku malej škody podľa Trestného zákona, l) trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, m) trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v písmenách a) aţ k) alebo l), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie. Podľa § 15 Tr. por. konanie v prvom stupni vykonáva okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe uznesením Prezídia policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Odbor boja proti organizovanej kriminalite Stred, Oddelenie vyšetrovania, z
  5. júna 2004, ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004, bolo vznesené obvinenie okrem iných aj obvinenému P. K., a to pre skutky 1/, 4/ a 5.29/ právne kvalifikované ako trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v jednočinnom súbehu s trestným činom

§ 148ods.

1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Z dôvodu urýchlenia konania bola vec uznesením Prezídia Policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Stred, oddelenie vyšetrovania zo

  1. mája 2009, ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004, podľa § 21 ods. 1 Tr. por. per analogiam vylúčená 5 4 Ndt 7/2017 na samostatné konanie. Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z
  2. februára 2013, č. k. VII/1 Gv 99/09 – 19, prokurátor trestné stíhanie voči obvinenému podľa § 215 ods. 1 písm. c/ Tr. por. pre skutky 1/, 4/ zastavil. Toto uznesenie bolo zrušené uznesením generálneho prokurátora z
  3. mája 2013, č. k. XV/2 Pz 46/13 – 4, pre jeho nezákonnosť spočívajúcu v tom, ţe zastavením trestného stíhania v tomto rozsahu došlo súčasne i k zastaveniu trestného stíhania pre skutok 5.29/, hoci zo zadováţených dôkazov vyplývalo, ţe tohto skutku sa obvinený P. K. dopustil. Obţaloba prokurátora bola podaná na obvineného uţ len pre trestný čin právne kvalifikovaný ako skrátenie dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do
  4. decembra 2005 na skutkovom základe tak, ako je v nej uvedený, teda pre skutok 5.29/. Z tejto právnej kvalifikácie a vymedzenia skutku bolo potrebné pri zaloţení vecnej príslušnosti súdu vychádzať. Jeho identifikácia tak, ako bola uvedená v obţalobe, neumoţňuje záver o tom, ţe ním zároveň došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., preto je názor špecializovaného trestného súdu vyjadrený v predloţenom uznesení zákonný a správny. Špecializovaný trestný súd podrobne rozviedol dôvody, pre ktoré obvinený svojím konaním nemohol naplniť zákonné znaky trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a prečo vec nepatrí do jeho pôsobnosti. Nadriadený súd sa s touto argumentáciou plne stotoţňuje, na uvedené dôvody poukazuje a nebude ich opakovať (I. ÚS 336/2016, III. ÚS 447/2016, I. ÚS 290/2016). Navyše dodáva, ţe uţ samotné vypustenie skutkov 1/ a 4/ z obţaloby spôsobilo absenciu základných znakov trestného činu podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v skutkovej vete 5.29/ a tento nedostatok nemoţno odstrániť ani zmenou právnej kvalifikácie ţalovaného skutku tak, ako na to poukázal krajský súd citáciou rozhodnutia sp. zn. 3 Tost 43/
  5. V tejto súvislosti najvyšší súd súčasne pripomína, ţe medzi základné zásady trestného konania patrí aj tzv. obţalovacia zásada (§ 2 ods. 15 Tr. por.) súvisiaca s jedným z nosných princípov trestného práva nemo iudex sine actore (bez ţalobcu niet sudcu). Obţalovacia zásada je zaloţená na akuzačnom princípe, teda ţe súdne konanie môţe začať a trestné stíhanie obvineného pred súdom je moţné len na základe obţaloby, ktorú podáva výlučne prokurátor. Je iba v jeho právomoci rozhodnúť, na ktorého páchateľa a pre ktorý skutok vrátane jeho právnej kvalifikácie podá obţalobu, a do tejto právomoci súd nemá právo 6 4 Ndt 7/2017 zasahovať, pretoţe v tomto štádiu konania je prokurátor pánom sporu (dominus litis). Rovnako treba pripomenúť, ţe rekodifikáciou trestného práva s účinnosťou od
  6. januára 2006 sa dôsledne začala uplatňovať zásada kontradiktórnosti, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a spočíva v aktivite jednotlivých strán trestného konania, prejavujúcou sa ako vzájomný „súboj“ obhajoby a obţaloby. Táto zásada nedovoľuje súdu usmerňovať prokurátora nielen v prípravnom konaní, ale ani v konaní pred súdom, pretoţe toto usmerňovanie by mohlo byť chápané ako pomoc jednej z procesných strán a takýto postup súdu by sa dostal do rozporu so zásadou spravodlivého procesu, so zásadou rovnosti strán a rovnosti zbraní, i s princípom nestrannosti súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
  7. apríla 2017 JUDr. Pavol F a r k a š , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.