1, ods. 2 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. Š. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Partizánske z 8. apríla 2015 sp. zn. 2T/8/2015 bol obvinený P. Š. uznaný za vinného z prečinu podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, ţe dňa 16.06.2011 v presne nezistenom čase v Ţabokrekoch nad Nitrou v autobazáre S.P.AUTO, s.r.o. uviedol do omylu kupujúcich M. K. a P. V., spoločníkov spol. JUMAPERT, s.r.o. ohľadne vlastností kupovaného tovaru, nakoľko jedným z hlavných kritérií kupujúcich bol počet najazdených kilometrov vozidla, ktorým vystavil faktúru na kúpu motorového vozidla Fiat Ducato 2,3 JTD, VIN: Z., farba strieborná metalíza, s počtom kilometrov na tachometri 138 728 km, pričom pred kupujúcim úmyselne zamlčal skutočnosť o ktorej mal vedomosť, a to, ţe došlo k zásahu do tachometra predávaného vozidla a zníţeniu hodnoty ukazovateľa najazdených kilometrov minimálne o 351 601 km, vzhľadom k čomu kupujúci zaplatili bankovým prevodom na účet 2 5 Tdo 40/2016 spol. S.P.AUTO, s.r.o. kúpnu cenu 11.400,- €, ktorá bola neoprávnene navýšená oproti kúpnej cene, ktorá by zodpovedala skutočnému počtu najazdených kilometrov vozidla, čím obvinený svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti JUMAPERT, s.r.o. , so sídlom Hrušovany škodu vo výške 2.923,- €. Za to bol obvinenému uloţený
2 Tr. zák. za pouţitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, pričom výkon uloţeného trestu bol obvinenému
1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu vo výmere 16 (mesiacov).
1 Tr. por. bola poškodená strana NPN - priemyselné lepidlá, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Bottova 7, 949 01 Nitra, IČO: 44 768 796 s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obvinený P. Š. do viny i trestu do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 241), ktoré odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom obhajcu. V písomných dôvodoch svojho odvolania (č.l. 277-283) obvinený namietal, ţe zistené skutočnosti v priebehu prípravného konania i konania pred súdom nenasvedčujú tomu, ţe bol spáchaný trestný čin. Ţiadnym spôsobom nebola preukázaná skutočnosť, ţe mal vedomosť o tom, ţe na vozidle došlo k manipulácii s tachometrom, resp. nemal vedomosť o inom počte najazdených kilometrov, ako je stav, kedy vozidlo prevzal od predávajúceho v Nemecku. Poukázal na výpovede svedkov M. K., P. V., Š. B. a M. S., z ktorých nevyplývajú ţiadne skutočnosti odôvodňujúce záver, ţe spáchal skutok kladený mu za vinu. Poukazoval aj na výpoveď svedka A. R. T., z ktorej vyplýva, ţe nedostal informáciu o skutočnom počte najazdených kilometrov a neexistuje ţiadny písomný dôkaz o počte najazdených kilometrov pri predaji. Fotografiu predloţenú svedkom nemoţno stotoţniť s vozidlom, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy, nakoľko nie je súčasne zachytený akýkoľvek iný identifikátor vozidla (napr. VIN kód), môţe preto ísť o akékoľvek vozidlo rovnakej značky. Namietal tieţ, ţe súd nebral do úvahy skutočnosť, ţe na faktúre došlo k dodatočnému doplneniu údajov o najazdených kilometroch. Poukázal na základné zásady trestného konania a v závere navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a jeho oslobodiť, 3 5 Tdo 40/2016 alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Na základe včas podaného odvolania proti uvedenému rozsudku okresného súdu rozhodoval vo veci na verejnom zasadnutí Krajský súd v Trenčíne uznesením z 30. novembra 2015 sp. zn. 23To/84/2015, ktorým
por. odvolanie obvineného P. Š. ako nedôvodné zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
1 písm. c/, g/ Tr. por. obvinený namietal, ţe výsluch svedka A.R.T. sa uskutočnil v inom štáte, bez reálnej moţnosti uplatniť zásadu kontradiktórnosti konania, čím bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Uvedený dôkaz povaţuje za nezákonný, pretoţe právna úprava uvedená v ustanovení § 56 a § 57 Tr. por. neobsahuje moţnosť vykonania výsluchu svedka doţiadaným súdom v cudzine. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. namietal, ţe súdy nesprávne posúdili skutok ako trestný čin, pretoţe jeho konanie nenapĺňa znaky skutkovej podstaty ţiadneho trestného činu. V tejto súvislosti poukazoval na výpovede svedkov a najmä rozpory vo výpovedi svedka A.R.T.. Zopakoval námietky, ktoré uplatňoval počas celého konania pred súdmi niţšieho stupňa a na zásadu „in dubio pro reo“, preto mal byť spod 4 5 Tdo 40/2016 obţaloby oslobodený. V závere svojho dovolania navrhol vysloviť, ţe napadnutým uznesením bol porušený zákon v jeho neprospech, uznesenie zrušiť a zrušiť navrhol aj jemu predchádzajúci rozsudok okresného súdu a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Samosudca súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, ţe sa môţu v lehote, ktorú im určil, k dovolaniu obvineného vyjadriť. Uvedenú moţnosť vyuţil prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení (č.l. 308-309) uviedol, ţe závery obsiahnuté v rozsudku okresného súdu, ako aj v rozhodnutí súdu druhého stupňa povaţuje za správne a zákonné, predmetné rozhodnutia boli vydané na základe skutkového stavu spoľahlivo zisteného rozsiahlym dokazovaním, a preto dovolanie obvineného navrhol odmietnuť
c/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbeţnom prieskume zistil, ţe dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods.2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, ţe dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorá zásada je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými moţnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto moţno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vţdy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania 5 5 Tdo 40/2016 a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie obvineného obhajcom – advokátom. Zároveň je potrebné poukázať na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por., v zmysle ktorého dôvody
odseku 1 (§ 371 Tr. por.) písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. V predmetnej veci, ako bolo uţ vyššie konštatované, obvinený v dôvodoch odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal, ţe vykonaným dokazovaním nebola jeho vina preukázaná. Ţiadne porušenie práva na obhajobu nenamietal, rovnako v jeho odvolaní nie je ţiadna zmienka o nezákonnosti vykonaných dôkazov. Na tieto skutočnosti nepoukazoval ani na súde prvého stupňa. Dovolaciemu súdu tak v akceptovaní obvineným uplatnených dovolacích dôvodov (§ 371 ods. 1 písm. c/, g/ Tr. por.) bráni vyššie citované ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por. Napriek tomu povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe námietky obvineného, ktorými argumentoval v rámci dovolacích dôvodov
1 písm. c/, g/ Tr. por. nie sú opodstatnené.
zistenia dovolacieho súdu v predmetnej trestnej veci nedošlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ani zo strany súdov k ţiadnemu porušeniu práva na obhajobu. Rovnako dôkazy, či uţ v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdmi, boli vykonané v súlade s Trestným poriadkom. V predmetnej veci vypočutý svedok A. R. T., štátny občan Spolkovej republiky Nemecko, bol vypočutý v rámci právnej pomoci
por. a nasl. pred sudcom v Mníchove. O termíne výsluchu bol riadne vyrozumený aj obhajca obvineného JUDr. Valjent (č.l. 193). Pritom výpoveď tohto svedka bola na hlavnom pojednávaní 8. apríla 2015 za súhlasu strán v zmysle § 263 ods. 1 Tr. por. prečítaná a obvinený ani obhajca nemali k prečítanej svedeckej výpovedi ţiadne pripomienky. Napokon obvinený vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnil dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo 6 5 Tdo 40/2016 na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi niţšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, ţe skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo ţe skutok nie je trestným činom. Spomínaný dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, ţe napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 aţ 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 aţ 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi (§ 47 ods. 2 Tr. zák.). Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. Dovolací súd povaţuje k tomuto dovolaciemu dôvodu za potrebné uviesť, ţe pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré urobili súdy niţšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôţu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi niţšieho stupňa nemôţe ani meniť ani dopĺňať. To znamená, ţe vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému súdmi niţšieho stupňa vyjadrenú v tzv. skutkovej vete výroku, môţe obvinený uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom povaţujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi niţšej inštancie. Dovolací súd nemôţe posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku. Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto 7 5 Tdo 40/2016 smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Z obsahu dovolania obvineného vyplýva, ţe vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu uplatnil námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Formálne síce namieta nesprávne posúdenie skutku, avšak jeho námietky primárne smerovali do oblasti skutkových zistení. Obvinený fakticky súdom vyčíta iba nesprávne zistenie skutkového stavu veci, ku ktorému
neho došlo v dôsledku chybného hodnotenia vykonaných dôkazov. V podstate spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav a následne predostrel vlastnú verziu skutku zaloţenú na inom, pre neho priaznivejšom hodnotení dôkazov.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c/, g/, i/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného P. Š.
c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 26. mája 2016 JUDr. Peter S z a b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.