← Slovensko

dovolanie obvineného

N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 73/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci proti obvinenému K. M . pre pokračovací zločin lúpeţe podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.

  1. c)Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 4. apríla 2017 v Bratislave o dovolaní obvineného K. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 13. decembra 2012, sp. zn. 3To/113/2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm.
  2. c)Tr. por. dovolanie obvineného K. M. s a o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) z 10. októbra 2012, sp. zn. 4T/92/2012, bol obvinený K. M. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu lúpeţe podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
  3. c)Tr. zák., ktorý spáchal tak, ţe 1) 21. februára 2012 v čase okolo 15.30 hod. v N. na Š. ulici č. X. vošiel do predajne E. oblečený v červeno-bielej kockovanej bunde s kapucňou na hlave, s tmavými okuliarmi na očiach a hnedou kockovanou šatkou, ktorou mal prekrytú časť tváre vrátane nosa a ţiadal peniaze od predavačky S. K., ktorá na jeho výzvu nereagovala, preto obţalovaný pristúpil bliţšie k S. K. a priloţil jej k sánke predmet pripomínajúci zbraň a opätovne ju poţiadal o vydanie peňazí, načo S. K. vybrala zo zásuvky kancelárskeho stola hotovosť vo výške 95 eur, ktorú poloţila na stôl, predmetnú hotovosť obţalovaný zobral a odišiel z priestorov predajne na neznáme miesto, čím spoločnosti E., s. r. o. so sídlom v Ţ., spôsobil škodu vo výške 95 eur, 2) 25. februára 2012 v čase okolo 01.05 hod. v N. na Š. ulici č. 32 vošiel do kasína G. so zahalenou tvárou, majúc pri sebe zbraň nezisteného typu a prinútil barmanku – krupierku R. V. tým spôsobom, 2 2 Tdo 73/2016 ţe so zbraňou, ktorú drţal v ruke, vyzval R. V., aby mu vydala peniaze, načo táto vybrala zo zásuvky peňaţenku a vydala mu finančnú hotovosť vo výške 584,64 eura a následne s touto hotovosťou utiekol na neznáme miesto, čím spoločnosti A. s. r. o. so sídlom v T. spôsobil škodu vo výške 584,64 eura, pričom obvinený takto konal napriek tomu, ţe bol za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm.
  4. d)Tr. zák. odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 2T/88/2010 z 2. februára 2011 na trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom a probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe na tri roky. Za to okresný súd uloţil obvinenému podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní desať rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm.
  5. a)Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu súd uloţil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti A., s. r. o. škodu vo výške 584,64 eura, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú obchodnú spoločnosť odkázal podľa § 288 ods. 2 Tr. por. na občianske súdne konanie. Rozsudok okresného súdu napadol obvinený odvolaním, ktoré Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 13. decembra 2012, sp. zn. 3To/113/2012, podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné. Proti uzneseniu krajského súdu podal priamo obvinený K. M. 13. júla 2015 dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c),
  6. g)Tr. por., ktoré si pre dovolacie konanie ustanovený obhajca následne v celom osvojil bez toho, aby ich argumentačne doplnil. Obvinených v odôvodnení dovolania rekapituluje priebeh predchádzajúceho konania a v podstate namieta, ţe okresný súd nerozhodol podľa § 255 ods. 2 Tr. por. o tom či sa hlavné pojednávanie vykonaná, ak sa neustanovila niektorá predvolaná alebo upovedomená osoba; ţe nemal byť v súlade so zákonom poučený o svojich právach; ţe zápisnice z hlavného pojednávania neobsahujú aj prepis otázok jeho obhajcu alebo prokurátora a ţe jeho konfrontácia so svedkom Š. mala byť vykonaná bez jednoznačného súhlasu tohto svedka. Ďalej namieta, ţe jeho vyhlásenie nebolo učinené v súlade s § 257 Tr. por., výpovede viacerých svedkov z prípravného konania, ktoré boli 3 2 Tdo 73/2016 čítané za účelom odstránenia rozporov podľa § 264 ods. 2 Tr. por., nemajú povahu kontradiktórneho dôkazu a neboli splnené zákonné podmienky pre ich čítanie na hlavnom pojednávaní, svedok T. Š. nebol správe poučený a napokon, ţe listinné dôkazy v podobe správy KR PZ (č. l. 449) a obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 2T/88/2010, neboli na hlavnom pojednávaní vykonané v súlade s § 269 Tr. por. V ostatnej časti svojho dovolania obvinený s poukazom na výpovede svedkov, najmä M. S. a T. Š., a odvolávajúc sa na zásadu prezumpcie neviny polemizuje s hodnotením dôkazov, na základe ktorého dospeli súdy k záveru o jeho vine, spochybňuje správnosť ich skutkových zistení a namieta, ţe odôvodnenia rozsudkov sú z pohľadu ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. nepreskúmateľné. V podstate z týchto dôvodov dovolateľ navrhol, aby dovolací senát vyslovil, ţe napadnutým uznesením krajského súdu a jemu predchádzajúcim rozsudkom okresného súdu bol porušený čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v jeho neprospech, tieto rozhodnutia, ako ja obsahovo nadväzujúce rozhodnutia zrušil a okresnému súdu prikázal vec znova v potrebnom rozsahu prerokovať a rozhodnúť. Prokurátor príslušnej okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, ţe obvineným uplatnené dôvody nie sú dané. Dovolaním napadnuté uznesenie a rozsudok okresného súdu povaţuje za zákonné a opodstatnené s tým, ţe konanie im predchádzajúce netrpí ţiadnymi právnymi vadami. Zákonne vykonané dôkazy boli podľa prokurátora okresným súdom správne vyhodnotené, jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, nie jednostranne v neprospech obvineného a rozpory v dokazovaní na hlavnom pojednávaní boli odstránené buď vykonaním iných dôkazov, resp. prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania. Rozsudok okresného súdu obsahuje predpísané zákonné obsahové náleţitosti, vrátane uvedenia dôvodu prečo súd nepokladal obhajobu obvineného za vierohodnú a odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia prípustným spôsobom stotoţnil s hodnotením dôkazov a skutkovými závermi vyslovenými v rozsudku okresného súdu. K jednotlivým námietkam obvineného týkajúcim sa hlavného pojednávania uviedol, ţe v zápisnici z hlavného pojednávania nie je potrebné osobitne uvádzať, ţe sa vykoná aj keď sa naň neustanovia niektoré predvolané alebo upovedomené osoby. Obvinený bol podľa jeho názoru poučený v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 Tr. por. o jeho právach pri vyhlásení o vine, resp. nevine a namietané výsluchy svedkov boli vykonané kontradiktórnym spôsobom, nakoľko boli vykonané za účasti obvineného a jeho obhajcu. 4 2 Tdo 73/2016 K tvrdenému nezákonnému čítaniu výpovede svedka L. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, ţe táto výpoveď bola v súlade so zákonom čítaná podľa § 263 ods.1 Tr. por. a nie podľa ustanovenia § 263 ods. 3 Tr. por., na ktoré v dovolaní poukazuje obvinený. K vznesenej námietke nezákonnosti vykonania listinných dôkazov poznamenal, ţe ustanovenie § 269 Tr. por. umoţňuje súdu vykonať listinný dôkaz čítaním a jeho predloţením stranám k nahliadnutiu aj iba v časti a nemusí sa vţdy čítať celý obsah listinného dôkazu. Na podklade uvedeného prokurátor navrhol, aby dovolací súd podľa § 382 písm.
  7. c)Tr. por. dovolanie obvineného odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Tr. por. a zistil, ţe dovolanie bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm.
  8. b)Tr. por.], prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm.
  9. h)Tr. por.], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Tr. por., potom ako dovolateľ vyuţili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.), s obsahovými náleţitosťami podľa § 374 ods. 1 Tr. por. a s uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia. Dovolací súd ale zároveň zistil, ţe obvineným uplatnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
  10. c)a
  11. g)Tr. por., nie sú v posudzovanej veci zjavne splnené. Úvodom treba k veci uviesť, ţe podľa § 371 ods. 4, veta prvá Tr. por. dôvody dovolania podľa odseku 1 písm.
  12. a)aţ
  13. g)nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietol ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Vzhľadom na to, ţe pri zisťovaní dôvodov dovolania najvyšším súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia dovolateľom v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. a nie ich označenie podľa § 371 Tr. por., dovolací súd sa v prvom rade zaoberal tým, či obvineným vytýkané chyby zodpovedajú ním označeným alebo iným dovolacím dôvodom. Dospel pritom k záveru, ţe vyššie uvedené námietky obvineného týkajúce sa procesného postupu okresného súdu (najmä, ţe nebol poučený o svojich právach) a zákonnosti vykonaného dokazovania (predovšetkým nesplnenie podmienok na prečítanie zápisníc o skorších výsluchoch svedkov a nevykonanie listinných dôkazov, na ktorých je zaloţené rozhodnutie), by v prípade ich preukázania mohli naplniť obvineným uplatnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 5 2 Tdo 73/2016 písm.
  14. c)a
  15. g)Tr. por. Obvinený ale všetky tieto námietky uplatnil prvýkrát aţ v dovolaní, hoci mu boli nepochybne známe uţ v pôvodnom konaní. Preto ich v zmysle § 371 ods. 4 Tr. por. nemôţe ako dôvod dovolania úspešne pouţiť [porov. stanovisko najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 11/2016]. Ostatné námietky dovolateľa podradené ním či uţ pod dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
  16. c)alebo
  17. g)Tr. por., ktorými spochybňuje správnosť hodnotenia vykonaných dôkazov, sú zjavne skutkovej povahy. Ich podstata totiţ spočíva v nestotoţnení sa so súdmi zisteným skutkovým stavom, ktoré má svoj základ v odlišnom hodnotení vykonaných dôkazov. Námietky tejto povahy sú však uplatniteľné iba v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por., kedy je osobu oprávnenou na podanie dovolania výlučne minister spravodlivosti. Z tohto vyplýva, ţe tieto námietky vecne nezodpovedajú ţiadnemu z dôvodov dovolania uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por., ktoré môţe pouţiť obvinený, a preto sa nimi dovolací súd nezaoberal (pozri napr. rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 14/2015). V tejto súvislosti najvyšší súd opakovane pripomína, ţe z konštrukcie a štruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm.
  18. a)aţ
  19. n)Tr. por. vyplýva, ţe dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu je určené na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb. Dovolanie preto nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa (porov. rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 57/2007). Povedané inými slovami dovolaním podaným z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. sa nemoţno domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je zaloţené napadnuté alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie, a ani prehodnotenia vykonaného dokazovania. Pritom platí, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. (porov. rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014). Napokon k námietke dovolateľa, ţe napadnuté uznesenie a krajského súdu a jemu predchádzajúci rozsudok okresného súdu sú nepreskúmateľné, resp. nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené, treba uviesť, ţe okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 7 a 8) dostatočne uviedol, o ktoré priame a nepriame dôkazy oprel svoje skutkové 6 2 Tdo 73/2016 zistenia, a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval, včítane tohto, ako sa vyrovnal s obhajobou obvineného. Odvolací súd si reagujúc na námietky obvineného okresným súdom prezentované hodnotenie vykonaných dôkazov a z neho plynúce skutkové zistenia plne osvojil. Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového súdu pritom nemoţno posudzovať izolovane, keďţe z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (porov. napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. júna 2016, sp. zn. I. ÚS 336/2016). Dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu a jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu tak nemoţno povaţovať za svojvoľné, keďţe tieto jasne a zrozumiteľne uvádzajú konkrétne priame a nepriame dôkazy, na podklade ktorých súdy konštatovali vinu dovolateľa, a aj to ako sa vysporiadali s jeho obhajobou. Dovolací sú má za to, ţe predmetné rozhodnutia poskytli obvinenému adekvátnu súdnu odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré boli v konaní nastolené, pričom právo na spravodlivý proces, ktorého sa dovoláva, nezahŕňa právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom, resp. predstavou strany trestného konania. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie obvineného K. M. podľa § 382 písm.
  20. c)Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 4. apríla 2017 JUDr. Peter P a l u d a, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. František Mozner Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.