názoru krajského súdu skutočnosť, ţe ţalobca mal v evidencii účtovníctva faktúry, medzinárodné nákladné listy (ďalej len ,,CMR“), baliace listy, doklad o zaplatení, kúpnu zmluvu ešte neznamená, ţe k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúre, v skutočnosti došlo. Pre uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako ,,DPH“) je potrebné preukázať, ţe fakturovaný tovar bol fyzicky dodaný a to práve tým dodávateľom, ktorý faktúru aj vystavil. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) ţalobca preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená DPH, ak nie je podloţená reálnym dodaním tovaru a sluţieb, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie dodania tovaru a sluţieb, vznik daňovej povinnosti 3 8Sžf/16/2015 a následne právo odpočítať daň, nie je moţné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, CMR, ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania tovaru). Prvostupňový súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s právnym posúdením veci ţalovaným, pretoţe ani predloţená CMR nie je dostatočným dokladom na preukázanie reálneho uskutočnenia obchodu. Uvedená CMR neobsahovala údaj o mieste určenia, za službu nebola vystavená faktúra a ani požadovaná platba, pričom povinnosťou kaţdej zdaniteľnej osoby je za dodaný tovar alebo sluţbu alebo tovar aj v rámci EÚ vystaviť faktúru. Krajský súd rovnako nepovaţoval výpoveď prepravcu za vierohodnú, ktorý ako sám uviedol, síce prepravu vykonal, ale faktúru za prepravu nevystavil a ani nechcel platbu, pretože odberateľ sa stal nekontaktným. Prepravca nevedel uviesť ani kto bol pri nakládke, hoci prepravu uskutočnil, nevedel ani kto uskutočnil objednávku za objednávateľa. Podozrenie o vieryhodnosti jeho výpovede bolo potvrdené aj zisteniami Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá poskytla doklady, z ktorých bolo zrejmé, ţe predmetné vozidlá v dňoch 02.09.2010, 03.09.2010, 06.09.2010 a 14.09.2010 neopustili územie Slovenskej republiky a neprešiel ani hranice Maďarskej republiky. Preto aj
názoru krajského súdu nebolo potrebné správcom dane preverovať aj maďarský úsek ciest, keď vozidlá v daný deň neprekročili hranice Maďarska. Tvrdenie ţalobcu, ţe tovar bol dodaný maďarskému odberateľovi nepotvrdil ani maďarský odberateľ, ktorý bol kontaktovaný maďarským správcom dane a mal moţnosť sa k danej obchodnej transakcii vyjadriť ústne do zápisnice u príslušného maďarského správcu dane. Maďarský správca dane bol doţiadaný slovenským správcom dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií o prešetrenie dodania tovaru do Maďarska, ktorý nepotvrdil uskutočnenie predmetnej obchodnej transakcie. K dodaniu tovaru dochádza v momente, ak kupujúci má právo nakladať s tovarom ako vlastník. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. V súlade s ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len ako ,,zákon č. 511/1992 Zb.“) je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Platiteľ musí vedieť preukázať skutočnosti uvedené 4 8Sžf/16/2015 v daňových dokladoch. Krajský súd sa stotoţnil s právnym posúdením veci správcom dane, ktorý rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a zistil, ţe ţalobca nesplnil podmienky v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH,
ktorého oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, môţe na dodanie tovaru uplatniť oslobodenie dane len v prípade splnenia základných podmienok pre oslobodenie od dane a to, ţe tovar je fyzicky prepravený do iného členského štátu, ide o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo tovar bude prepravený inou osobou. V zmysle ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH je ţalobca povinný preukázať, ţe sú splnené podmienky oslobodenia od dane
ods. 1 aţ 4, čo ţalobca v konaní nepreukázal. Krajský súd námietke ţalobcu, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa nedá zistiť, čo viedlo ţalovaného k jeho právnym záverom, neprisvedčil. Napadnuté rozhodnutie, ako prvostupňové, tak aj druhostupňové povaţoval za dostatočne odôvodnené s tým, ţe ţalovaný sa v ňom vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní. Rovnako nie je dôvodná ani námietka ţalobcu, ţe nebol oboznámený s celým administratívnym spisom, najmä s listinami získanými v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pretoţe ako sám uviedol, s týmito informáciami bol oboznámený prostredníctvom protokolu z daňovej kontroly. Krajský súd vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, ţe námietky ţalobcu uvedené v ţalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup ţalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd ţalobu
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté
1 O.s.p. tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. 5 8Sžf/16/2015 II. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca včas odvolanie z dôvodu, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného krajský súd zrušuje a vec mu vracia na nové konanie. V odôvodnení odvolania ţalobca namietal, ţe zo skutočnosti, ţe sa maďarský príjemca nedostavil na daňový úrad, sa nedá vyvodiť záver, ţe ţalobca tovar maďarskému príjemcovi nedodal.
názoru ţalobcu ani z jedného rozhodnutia správnych orgánov a ani z rozhodnutia súdu sa nedá zistiť akým dôkazom má byť preukázané faktické dodanie tovaru. Neexistuje právna povinnosť uloţená zákonom oznámiť daňovému úradu nakladanie tovaru na dopravný prostriedok, ani povinnosť oznámiť daňovému úradu prevzatie tovaru príjemcom. Ţalobca si dôkaznú povinnosť splnil a daňovému úradu predloţil všetky listiny, ktoré ukladá zákon. Krajský súd sa nezaoberal jednotlivými prepravami. Skutočnosť, ţe tovar bol dodaný a naloţený na dopravný prostriedok potvrdzujú potvrdené nákladné listy CMR. Z listinných dôkazov predloţených ţalobcom vyplýva, ţe medzi ţalobcom a maďarským príjemcom bola dohodnutá dodacia podmienka INCOTERMS 2000 ,,FCA“, z ktorej vyplýva, ţe svoju povinnosť z kúpnej zmluvy si ţalobca splnil dodaním tovaru dopravcovi. Príjemca tak bol oprávnený disponovať zásielkou v okamihu prevzatia zásielky dopravcom. Prevzatie tovaru na prepravu preukazuje aj nákladný list CMR, ktorý potvrdil dopravca pečiatkou a svojím podpisom. Aj keď konateľ dopravnej spoločnosti PINTER SZALITMÁNYOZÓ poprel uskutočnenie prepravy, poukázal na zneuţitie mena spoločnosti, pečiatky a dodal, ţe nie je vlastníkom kamiónov, na ktorých bola uskutočnená preprava, táto výpoveď ako dôkaz nie je spôsobilá vyvrátiť pravosť dokladov predloţených ţalobcom a nepreukazuje závery ţalovaného, ţe tovar nebol dodaný maďarskému príjemcovi ani to, ţe nebol prepravený na územie Maďarska. Pravosť jeho výpovede nebola overená. Pre uzavretie prepravnej zmluvy nemá ţiadny právny význam vlastníctvo dopravného prostriedku. Daňový úrad nevypočul vlastníka kamiónu za účelom overenia pravdivosti údajov na ţalobcom predloţených nákladných listoch CMR. Taktieţ výpoveď svedkyne p. C. potvrdzuje uskutočnenie týchto operácií a preto je právne irelevantné, či svedkyňa si určité podrobnosti pamätá alebo nie. Prepravná zmluva o preprave veci bola uzavretá medzi kupujúcim a dopravcom. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca nebol a ani nie je účastníkom tejto 6 8Sžf/16/2015 zmluvy a preto záväzky vyplývajúce z tejto prepravnej zmluvy sú z hľadiska ţalobcu právne irelevantné. Neexistuje teda príčinná súvislosť medzi uskutočnením zdaniteľného obchodu medzi ţalobcom a príjemcom a nevyfakturovaním prepravného medzi dopravcom a príjemcom. Ďalej ţalobca namietal, ţe ţalovanému musí byť známe, ţe nie všetky cesty sú vybavené monitorujúcim zariadením na určovanie mýta, ale ţe ide o vybrané úseky ciest. Nakoľko takáto jednotka nie je namontovaná na hraničnom priechode, prestup štátnej hranice sa len na základe tohto zariadenia preukázať nedá. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa
ţalobcu nespĺňa základné náleţitosti odôvodnenia rozsudku. Krajský súd sa len formálne stotoţnil s úvahami správcu dane a ţalovaného. Dopravca potvrdil prevzatie tovaru od ţalobcu, príjemca potvrdil dodanie tovaru. Ţalobca ako dôkaz o zaplatení kúpnej ceny predloţil výpis z banky. Ţalovaný nedôvodnosť ţalobcom uplatneného nároku, postavil na ničím neoverenej výpovedi konateľa spoločnosti PINTER SZALITMÁNYOZÓ, ţe nedal príkaz na prepravu, a ţe kamióny nie sú v jeho vlastníctve, ţe príjemca tovaru je nekontaktný, a to napriek tomu, ţe práve vodič kamiónu a zástupca príjemcu svedkyňa p. C., usvedčovali príjemcu z dodania tovaru a jeho prevzatia. Ţalobca taktieţ poukázal na rozsudok ESD v právnej veci Telos plc a.i. C-409/04. Ţalobca uzatvoril s kupujúcim písomnú kúpnu zmluvu, tovar naloţil na dopravný prostriedok, ktorý bol
dohodnutých podmienok povinný pristaviť kupujúci. Ţalobca tovar naloţil aţ keď kupujúci zaplatil za dodaný tovar ako bolo dohodnuté. Pretoţe prepravná zmluva bola uzatvorená medzi kupujúcim a dopravcom, ţalobca na priebeh dopravy nemal moţnosť priamo dohliadnuť ani dávať pokyny vodičovi kamiónu. III. Ţalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu s tým, ţe ţalobca mal spoločnostiam AGRI-TORI, Kft. a SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. dodať tovar, preto správca dane preveroval uvedené zdaniteľné obchody a dňa 11.01.2011 zaslal ţiadosť o medzinárodnú výmenu informáciu (MVI) č. 602/321/2956/2011/Kri – formulár SCAC 383 z dôvodu preverenia dodania tovaru pšenice a repky olejnej odberateľovi AGRI TORI Kft.. Dňa 25.03.2011 bola doručená odpoveď na MVI so znením, ţe konateľ spoločnosti G. T. 7 8Sžf/16/2015 nespolupracuje s daňovým úradom odkedy bola vyhlásená kontrola v spoločnosti týkajúca sa iného kontrolovaného obdobia. Z vyššie uvedeného maďarská daňová správa nemohla začať kontrolu ohľadne preverovaného obdobia, účtovníctvo spoločnosti je nedostupné. Spoločnosť si nesplnila svoju povinnosť podať daňové priznania, priznať nadobudnutie tovaru a zaplatiť daň. Z uvedeného vyplýva, ţe maďarský daňový subjekt si neplní svoje daňové povinnosti platiteľa dane z pridanej hodnoty, preto paradoxne vyznieva jeho čestné prehlásenie i čestné prehlásenie jeho zástupcu pána J. S., ţe tovar naloţený na Slovensku bol prepravený na územie Maďarskej republiky. Na jednej strane odberateľ tvrdí svojim čestným prehlásením, ţe tovar bol prepravený na územie Maďarskej republiky, ale jeho nadobudnutie v Maďarskej republike ako kupujúci nepriznal. Aj vyjadrenia zástupcu spoločnosti AGRI TORI Kft. pána J. S. uvedené v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9102403/5/2540717/2012/Fá zo dňa 13.09.2012 sú nejednoznačné, keďţe si ako zástupca tejto spoločnosti na základe splnomocnenia povereného nákupom tovaru nepamätá, ako zistil informácie, ţe spoločnosť SCOREX spol. s r.o. má poľnohospodárske plodiny na predaj, peniaze za tovar dostával od pánov, ktorých nepoznal a odovzdávali mu peniaze pri nakládke, pri banke a pod., nevie či písal čestné prehlásenie, nepamätá sa, lebo to bola poţiadavka dodávateľa SCOREX spol. s r.o. a pečiatkou spoločnosti AGRI TORI, Kft. pečiatkoval CMR, váţne lístky a iné doklady potrebné k danej transakcii,
jeho vedomostí a skúseností kamióny opustili územie Slovenskej republiky. Ako vyplýva z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH platiteľ musí vedieť preukázať, ţe kupujúci je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte a tovar bol prepravený do iného členského štátu.
MVI č. E SK HU 20110502, ktorú obdrţal Daňový úrad Bratislava III dňa 04.08.2011, spoločnosť AGRI – TORI Kft. si objednala prepravu u spoločnosti SZE-GA FUVAR Kft.. Preprava dňa 03.09.2010 do iného členského štátu mala byť uskutočňovaná automobilom EČV L. a L.. Konateľ spoločnosti SZE-GA FUVAT Kft. nevedel nič povedať o type tovaru, o objednávke na prepravu, o balení tovaru, o mieste nakládky a vykládky tovaru a o prijatí tovaru a nemá ţiadne doklady týkajúce sa vyššie uvedeného. Na základe týchto zistení správca dane neakceptoval predloţené CMR č. 7333232 a č. 7333233, pretoţe CMR sú síce vystavené, ale prepravca ţiadne doklady k danej preprave nemá a ich pravdivosť a dôveryhodnosť neodsúhlasil. Správca dane preveroval pohyb vozidla L. a zo záznamu poskytnutého Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. je zrejmé, ţe vozidlo L. sa dňa 03.09.2010 pohybovalo na území Slovenska 8 8Sžf/16/2015 a uţívalo vymedzené úseky ciest v čase od 6:43 do 10:37 (Hontianske Nemce – Šurany). Z týchto údajov nie je moţné posúdiť vstup vozidla na územie Slovenska a ani výstup na územie Maďarska. V zdaňovacom období september 2010 ţalobca deklaroval oslobodené dodávky tovaru aj pre odberateľa SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft., ktoré správca dane preveroval prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. V odpovedi maďarskej daňovej správy č. E SK HU 2011 0127 1629 01740 doručenej DÚ Bratislava III dňa 07.03.2011 a opätovnej odpovede č. E SK HU 2011 0704 13696 021718 doručenej na Daňový úrad Bratislava III dňa 29.12.2011 deklarované dodanie tovaru spoločnosti SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. maďarská daňová správa nepotvrdila, spoločnosť nebola nájdená ani na registrovanej centrále ani v jej sídle, adresa konateľa spoločnosti I. S. je neznáma. Daňové priznanie za rok 2010 nepodala. K čestnému prehláseniu, ktoré urobil na Slovensku splnomocnený zástupca spoločnosti SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft., J. G. maďarská daňová správa uviedla, ţe menovaný uviedol, ţe urobil vyhlásenie pred notárom, ale do dátumu prehlásenia nemal vedomosť o transakciách medzi spoločnosťami. Nemal maďarský preklad prehlásenia. Transakcie súviseli s predajom pšenice, to bolo všetko, čo vedel povedať. Maďarská daňová správa predpokladá, ţe je nastrčená osoba. Následne správca dane poţiadal maďarskú daňovú správu o preverenie prepravy deklarovaného tovaru spoločnosťou PINTER SZÁLITMÁNYOZÓ Kft.. K doprave, ktorú mala
CMR vykonať spoločnosť PINTER SZÁLITMÁNYOZÓ Kft., maďarská daňová správa v odpovedi č. E SK HU 2011 0502 9566, ktorú DÚ Bratislava III obdrţal dňa 09.08.2011 uviedla, ţe spoločnosť nikdy nebola v obchodnom vzťahu so spoločnosťou SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. a ani so spoločnosťou SCOREX spol. s r.o., nikdy neprepravila tovar spomenutým spoločnostiam zo Slovenska do Budapešti, vozidlá uvedené na CMR nie sú v jej vlastníctve. Nikdy neprepravil a nedal poverenie na prepravu vozidlami ŠPZ D., K., K., nepozná vlastníkov vozidiel. Pozná iba vlastníkov vozidiel s ŠPZ K. a ŠPZ K., ale nikdy si u nich prepravu neobjednal. Spoločnosť podala dňa 23.05.2011 sťaţnosť na políciu, nakoľko niekto zneuţil meno, údaje a pečiatku spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, ţe údaje uvedené na predloţených CMR nie sú pravdivé, nie je známe, kto tento doklad vystavil, a ţe preprava tovaru nebola vykonaná tak, 9 8Sžf/16/2015 ako je to na CMR uvedené. Na základe týchto dôkazov správca dane oprávnene neuznal uvedené CMR ako dôkaz prepravy tovaru do Maďarska. Pri kontrole zdaňovacieho obdobia august 2010 boli uvedené vozidlá deklarované na CMR ako vozidlá prepravcu KARAKTRANS Kft..
predloţeného CMR zo dňa 06.09.2010 sa preprava repky uskutočnila vozidlom X.D. medzi obcou Čiliţská Radvaň a Györ. Zo záznamu poskytnutého Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. je zrejmé, ţe vozidlo s EČ X.D. sa dňa 06.09.2010 pohybovalo v čase od 07:02:10 do 13:34:31 na území Slovenska, a to medzi obcou Veľký Meder – Čiliţská Radvaň – Dunajská Streda - Veľký Meder. Prechod štátnou hranicou do Maďarska nebol potvrdený.
predloţeného CMR zo dňa 02.09.2010 sa mala preprava repky uskutočniť vozidlom X.D. medzi obcou Čiliţská Radvaň a Györ – Maďarsko. Zo záznamu poskytnutého Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. je zrejmé, ţe vozidlo EČ X.D. sa pohybovalo dňa 02.09.2010 v čase od 07:06:17 do 18:43:42 na území Slovenska. Zo záznam vyplýva, ţe vozidlo s EČ X. sa v tento deň pohybovalo po území Slovenska, a to medzi obcou Veľký Meder a obcou Chotín, ktorú absolvovalo trikrát. Prechod štátnou hranicou do Maďarska v tento deň nebol potvrdený.
predloţeného CMR zo dňa 07.09.2010 sa preprava repky uskutočnila vozidlom K. medzi obcou Bátorove Kosihy a Györ. Zo záznamu poskytnutého Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. je zrejmé, ţe vozidlo EČ K. sa dňa 07.09.2010 pohybovalo po území Slovenska a uţívalo vymedzené úseky ciest v čase od 16:18:10 do 17:23:46 a v tento deň prechádzalo štátnou hranicou medzi Slovenskom a Maďarskom pri výstupe zo Slovenska (vstup na územie Slovenska z predloţených materiálov nie je vidieť).
predloţených CMR zo dňa 14.09.2010 sa uskutočnila preprava repky medzi obcou Okoč a Györ – Maďarsko vozidlami s EČ K. a s EČ K.. Zo záznamov poskytnutého Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. je zrejmé, ţe vozidlá EČV K. a K. sa dňa 14.09.2010 pohybovali po území Slovenska a uţívali vymedzené úseky ciest. Uvedené vozidlá, tak ako bolo uţ vyššie uvedené, nie sú majetkom spoločnosti PINTER SZÁLITMÁNYOZÓ Kft., ktorá je uvedená na CMR ako prepravca, spoločnosť nikdy nebola v obchodnom vzťahu so spoločnosťami SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. ani SCOREX, spol. s r.o.. 10 8Sžf/16/2015 Spoločnosť nikdy neprepravila tovar spomenutým spoločnostiam. Dňa 14.09.2010 prepravu tovaru uvedenú na CMR č. SK M 0111454 a SK M 0111453 spoločnosť PINTER SZÁLITMÁNYOZÓ Kft. neuskutočnila. Z uvedeného vyplýva, ţe údaje uvedené na predloţených CMR nie sú pravdivé, nie je známe, kto tieto doklady vystavil, a ţe preprava tovaru nebola vykonaná tak, ako je to na CMR č. SK M 0111454 uvedené. Správca dane dňa 12.11.2012 vykonal výsluch svedka pani P. C., ktorá
čestného prehlásenia, ktoré predloţila správcovi dane spoločnosť SCOREX, spol. s r.o., zabezpečovala predaj poľnohospodárskych produktov pre firmu SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft.. Z výsluchu nie je jasné, kto vlastne za spoločnosť SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft., poveril pani P. C. k vykonávaniu takejto činnosti v mene tejto spoločnosti. Jej vyjadrenie, ţe činnosť vykonávala na základe kontaktov od jedného pána, ktorého meno nevedela povedať, nepôsobilo dôveryhodne. Vo výpovedi uviedla, ţe ju kontaktoval jeden pán a ešte aj O. F., no kto je tento pán, v akom vzťahu mal byť s maďarskou spoločnosťou SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft., jej nie je známe, ţiadne písomné poverenie ani splnomocnenie od SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. nemá, a teda činnosť vykonávala
jej vyjadrenia na základe ničoho. Odkiaľ mala vedomosť o tom, ţe SCOREX, spol. s r.o. má poţadovaný tovar, si nepamätá, pri obchodoch komunikovala s pánom O.. Uviedla, ţe konateľa spoločnosti SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. nepozná, nevie jeho meno, nikdy ho nevidela, nikdy sa s ním nestretla. Keďţe za spoločnosť SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. vkladala finančnú hotovosť na účet spoločnosti SCOREX, spol. s r.o., bola jej poloţená otázka, odkiaľ mala tieto finančné prostriedky. Pani C. uviedla, ţe od pána O. alebo iného pána, ktorého meno nevedela uviesť. K preprave uviedla, ţe jej pán O. nahlasoval EČ vozidiel, ale akým spôsobom, si nepamätá. Jej tvrdenie v čestnom prehlásení, ţe tovar opustil územie Slovenska, nevie nijako preukázať. Uviedla, ţe má vedomosť o tom, ţe pán K. L. bol volaný na Daňový úrad v Maďarsku, a tento pán mal brať tovar od SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft.. Či bola prítomná pri nakladaní tovaru si nespomína, tovar nepreberala, bol naloţený do pristavených kamiónov, za spoločnosť SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. nič nepodpisovala, ani nepečiatkovala. Činnosť vykonávala ako súkromná osoba, bez písomnej dohody, bezodplatne, pomáhala spoločnosti SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. zadarmo. Svedkovi P. C. poloţil otázky aj splnomocnený zástupca spoločnosti SCOREX, spol. s r.o. JUDr. Ondrej 11 8Sžf/16/2015 Krempaský. Na jeho otázky odpovedala pani C., ţe na čestnom prehlásení je skutočne jej vlastnoručný podpis, ţe aj keď nebola prítomná pri nakládke tovaru, vţdy bol prítomný niekto zo SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. a peniaze doniesol, keď boli autá naloţené a uviedla, ţe nebola uplatnená ţiadna reklamácia zo spoločnosti SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft., ţe by tovar nebol dodaný. Pri preverovaní existencie tovaru bolo snahou správcu dane zistiť existenciu a pôvod fakturovaného tovaru. Dodávateľ BM FOODS spol. s r.o., Klincová 3, 821 08 Bratislava potvrdil ako prvý dodávateľ dodávku pšenice a repky olejnej pre SCOREX, spol. s r.o., avšak u ďalšieho dodávateľa Firma Zsemlye s.r.o. sa nedal pôvod tovaru a ani existencia tohto tovaru preveriť, z dôvodu, ţe spoločnosť dňa 17.11.2010 zmenila obchodné meno a konateľa, pričom konateľ tejto spoločnosti dňa X. zomrel. Z uvedeného dôvodu nie je známe kto tieto poľnohospodárske plodiny dopestoval a od koho a kedy ich spoločnosť Zsemlye s.r.o. nakúpila.
dostupných dokladov tovar – pšenica potravinárska zmenil dňa 03.09.2010, t.j. v jeden deň majiteľa štyrikrát a tovar – repka olejná zmenila majiteľa dňa 06.09.2010 tieţ štyrikrát. Dodávateľ QUESTER spol. s r.o., Alţbetínske nám. č. 1203/122, 929 01 Dunajská Streda potvrdil ako prvý dodávateľ dodávku repky pre SCOREX, spol. s r.o., avšak u ďalšieho dodávateľa, spoločnosti Topánka s.r.o.. Kúpeľná 16, 932 01 Veľký Meder, ktorá dodala tovar firme QUESTER, spol. s r.o., sa nedal pôvod a ani existencia tovaru preveriť, nakoľko
vyjadrenia Daňového úradu Nitra je tento subjekt nekontaktný, so správcom dane nekomunikuje, nepodáva daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, daňové priznanie nepodal ani za obdobie III. štvrťrok 2010, písomnosti sa vracajú s poznámkou „adresát neznámy“. Z uvedeného dôvodu nie je známe, kto tieto poľnohospodárske plodiny dopestoval a od koho a kedy ich spoločnosť Topánka s.r.o. nakúpila. Z predloţeného spisu ţalovaný dospel k názoru, ţe dôkazné bremeno, ktoré je v súlade s ustanovením § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. na daňovom subjekte, primáme neuniesol 12 8Sžf/16/2015 daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúţi aţ na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Konateľ maďarskej spoločnosti AGRI-TORI, Kft. p. T. a splnomocnený zástupca spoločnosti SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft., J. G., mali moţnosť sa k rozporným obchodným transakciám vyjadriť do zápisnice u miestne príslušného správcu dane maďarskej daňovej správy, a predkladať vierohodné dôkazy (napr. priznať nadobudnutie tovaru na území Maďarska), ktoré by potvrdili ich tvrdenie, ktoré následne uviedli v čestnom prehlásení, pretoţe podnikateľská činnosť týchto spoločností podlieha pod legislatívu Maďarska a ako platitelia dane sú miestne príslušní maďarskej daňovej správe, ktorej podávajú daňové priznania, v ktorých mal byť predmetný tovar uvedený. V danom prípade maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie deklarovaného tovaru na územie Maďarska. Ţalovaný k danej veci uviedol, ţe otázkou preukázania prepravy tovaru v rámci Európskeho spoločenstva sa zaoberal aj Európsky súdny dvor (Rozsudok zo dňa 27.09.2007, C-409/04 – Telos), z ktorého vyplýva nutnosť kvalifikácie dodávky tovaru alebo nadobudnutia tovaru vnútri Spoločenstva na základe objektívnych dôkazov, ako je existencia fyzického pohybu tovaru medzi členskými štátmi (vnútri Spoločenstva). Predpokladom oslobodenia od dane je, aby nadobúdateľ a dodávateľ boli podnikateľmi a vlastníctvo tovaru bolo prevedené na nadobúdateľa a tovar bol skutočne fyzicky premiestnený do iného členského štátu. Premiestnenie tovaru (fyzické dodanie) na územie Maďarska nebolo zo strany maďarskej daňovej správy potvrdené a
maďarskej daňovej správy odberatelia AGRI-TORI, Kft. a SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. nadobudnutie tovaru nedeklarovali v podanom daňovom priznaní. Skutočné dodanie tovaru v prospech uvedených spoločností ţalobca v priebehu daňovej kontroly a ani v rámci odvolacieho konania ţiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami nepreukázal. Ustanovenie § 43 zákona o DPH upravuje oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. V zmysle odseku 5 cit. ustanovenia zákona je platiteľ povinný preukázať, ţe sú splnené podmienky oslobodenia od dane
odsekov 1 aţ 4. V prípade, ak nie sú splnené všetky podmienky v citovanom ustanovení zákona, napr. tovar nie je fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu, potom musí byť predaj tovaru zdanený tak, ako keby sa tovar predal zákazníkovi v tuzemsku. 13 8Sžf/16/2015
rozsudku ESD C-184/05-Twoh dodávateľ musí dokázať (dokladovať) prepravu, resp. zásielku. Musí dokázať, ţe predmet dodania bol zaslaný alebo prepravený do iného členského štátu a ţe tovar fyzicky opustil dodávateľskú krajinu. Odovzdanie potvrdenia o nadobudnutí nadobúdateľom nie je dôkazom pre oslobodenie intrakomunitárneho dodania od dane, pretoţe tým sa nedokáţe, ţe tovar skutočne opustil dodávateľský štát. Správca dane nevychádzal len z dokladov predloţených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie v zmysle cit. zákona formou doţiadaní a medzinárodných ţiadostí smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o preprave tovaru na územie Maďarska. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, ţe ak správca dane na základe určitých informácií (napr. z odpovedí na medzinárodné ţiadosti zaslané Maďarskou finančnou správou) nadobudol závaţné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predloţených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemusel tieto uznať ako relevantné. Ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil. Na základe vyššie uvedeného ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. IV. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 04.04.2017 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu. Ţalobca uviedol, ţe zotrváva na ţalobných, aj odvolacích dôvodoch, pre ktoré povaţuje rozhodnutie ţalovaného za nezákonné. Ţalobca namietal, ţe jeho postavenie v konaní je často vnímané len formálne a súd nadraďuje fiškálny záujem štátu nad princípy právneho štátu. Poukázal na rozsudok ESD C – 273/11, ktorý nepotvrdzuje záver ţalovaného. Zjednocujúci výklad právnych predpisov smeruje k rešpektovaniu práv daňových subjektov bez ohľadu na to, v ktorej krajine majú sídlo. Vychádzajú zo zásady, ţe daň má byť zaplatená v krajine spotreby. Rozsudky ESD potom logicky nevylučujú zo zodpovednosti nadobúdateľov. Judikatúra na Slovensku je zaloţená na výlučnej zodpovednosti dodávateľa s cieľom dosiahnuť zaplatenie dane 14 8Sžf/16/2015 bez ohľadu na to, kde bol tovar spotrebovaný a na bezhraničnom dôkaznom bremene dodávateľa. Dodávateľ je zodpovedný za to, ţe nadobúdateľ sa nedostavil na daňový úrad a nepodal daňové priznanie. Rozhodovacia činnosť súdov popiera princípy právnej istoty, proporcionality, čo v konečnom dôsledku vyvoláva oprávnené otázky o nezávislosti súdov. Ţalovaný neprikladá dohodnutej dodacej podmienke FCA ţiadny právny význam, na rozdiel od ESD, pre ktorý je dôleţité, kto bol povinný uskutočniť prepravu. ESD skúma dobrú vieru dodávateľa, čo ţalovaného nezaujíma a keďţe krajský súd sa obmedzil na prevzatie všetkých záverov ţalovaného, podmienky pre pouţitie judikatúry ani neskúmal. Z rozsudkov ESD jednoznačne vyplýva, ţe nie je moţne poţadovať zaplatenie DPH od ţalobcu len preto, ţe ţalovaný tvrdí, ţe ţalobca nepreukázal fyzické prepravenie tovaru. Táto skutočnosť je len jedným z predpokladov v zmysle rozsudkov ESD, aj keď rozhodovacia právna prax na Slovensku je zaloţená výlučne na tejto skutočností. Nemôţe byť sporné, ţe nebol predloţený ţiadny dôkaz o tom, ţe tovar nebol prepravený na územie inej krajiny EÚ. Odpovede maďarských orgánov sú ich názorom na vec a nie dôkazom o neuskutočnení prepravy. Ţalobca navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe sa rozhodnutie ţalovaného spolu s rozhodnutím daňového úradu zrušuje alebo zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na nové konanie. V. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“, „odvolací súd“ alebo ,,NS SR“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech a rozsudok krajského súdu je vecne správny. 15 8Sžf/16/2015 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.) V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne 16 8Sžf/16/2015 a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.
pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Úlohou najvyššieho súdu bolo – na základe včas podaného odvolania ţalobcu – preskúmať, či prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď ţalobu zamietol. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, ţe správca dane vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. O výsledku kontroly vyhotovil protokol číslo 9102403/5/136/2012/Kri zo dňa 24.01.2012 a Dodatok č. 1 k protokolu. Na základe zistených skutočností správca dane neuznal ţalobcovi dodanie tovaru do Maďarskej republiky pre odberateľov AGRI-TORI, Kft. a SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. oslobodené
ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH. Ţalobca mal spoločnosti AGRI-TORI, Kft. Budapešť dodať tovar
faktúry č. 2010192 zo dňa 03.09.2010 - pšenicu v mnoţstve 63,80 t v celkovej hodnote 11.985,20 eura;
faktúry č. 2010202 zo dňa 20.09.2010 - repku olejnú v mnoţstve 48,63 t v hodnote 18.722,55 eura a spoločnosti SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. Tatabanya mal dodať tovar
faktúry č. 2010190 zo dňa 02.09.2010 - repku v mnoţstve 27,78 t v celkovej hodnote 10 695,30 eura;
faktúry č. 2010193 zo dňa 06.09.2010 - repku v mnoţstve 24,92 t v celkovej hodnote 9549,20 eura;
faktúry č. 2010194 zo dňa 07.09.2010 - repku v mnoţstve 46,34 t v celkovej hodnote 17 840,90 eura;
faktúry č. 2010199 zo dňa 14.09.2010 - repku v mnoţstve 49,65 t 17 8Sžf/16/2015 v celkovej hodnote 19 115,25 eura. Z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil, ţe konateľ spoločnosti AGRI-TORI, Kft. p. T. sa stal nekontaktným, nezastihnuteľným, nespolupracoval s úradom a nesplnil si povinnosti podania daňového priznania a zaplatenia dane, spoločnosť nepredloţila účtovníctvo. Správca dane spochybnil jeho čestné prehlásenie, ako aj čestné prehlásenie jeho zástupcu p. J. S., ţe tovar naloţený na Slovensku bol prepravený na územie Maďarskej republiky. Na jednej strane AGRI-TORI, Kft. Tvrdí v čestnom prehlásení, ţe tovar bol prepravený na územie Maďarskej republiky, ale jeho nadobudnutie v Maďarskej republike ako kupujúci nepriznal. Aj vyjadrenia pána J. S. v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 13.09.2012 povaţoval za nejednoznačné, keďţe si ako zástupca spoločnosti AGRI-TORI, Kft. na základe splnomocnenia povereného nákupom nepamätá ako zistil informácie, že žalobca má poľnohospodárske plodiny na predaj, peniaze na platby dostával od pánov, ktorých nepoznal a peniaze mu odovzdávali pri nakládke, pri banke a pod., nevie, či písal čestné prehlásenie, lebo to bola požiadavka dodávateľa - žalobcu a pečiatkou spoločnosti pečiatkoval CMR, vážne lístky a iné doklady potrebné k danej transakcii,
jeho vedomostí kamióny opustili územie Slovenskej republiky. Preprava tovaru do Maďarska mala byť uskutočňovaná vozidlom EČV L. a L. spoločnosti SZE-GA FUVAR Kft. a mala sa uskutočniť dňa 03.09.
správcu dane dodanie tovaru, ktoré ţalobca vyfakturoval maďarskej zdaniteľnej osobe AGRI-TORI, Kft. sa nepotvrdilo, nebolo preukázané, ţe bola splnená podmienka oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte - spoločnosti AGRI-TORI, Kft., preto toto 18 8Sžf/16/2015 dodanie nepovaţoval za oslobodené od dane. V zdaňovacom období september 2010 ţalobca deklaroval dodávky tovaru pre spoločnosť SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft., ktoré správca dane preveroval prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Maďarská daňová správa deklarované dodanie nepotvrdila, spoločnosť nebola nájdená ani na registrovanej centrále ani v jej sídle, adresa konateľa spoločnosti I. S. je neznáma. Na adrese spoločnosti sa nachádza opustený dom, vlastník p. C. S. uviedol, ţe nikomu nedal povolenie na zaloţenie a registrovanie spoločnosti na adrese jeho domu. Daňové priznanie a súhrnné výkazy za rok 2010 spoločnosť nepodala. Splnomocnený zástupca spoločnosti J. G. uviedol, ţe urobil vyhlásenie pred notárom, ale do dátumu prehlásenia nemal vedomosť o transakciách medzi spoločnosťami. Nemal maďarský preklad prehlásenia. Originál splnomocnenia J. G. nevedel správcovi dane poskytnúť, je zdravotne postihnutý dôchodca, pričom správca dane na základe zisteného predpokladá, ţe ide o nastrčenú osobu. Uviedol, ţe transakcie súviseli s predajom pšenice. Správca dane poţiadal o preverenie prepravy maďarskú daňovú správu deklarovaného tovaru spoločnosťou PINTER SZÁLITMÁNYOZÓ, Kft., ktorá v odpovedi uviedla, ţe táto spoločnosť nikdy nebola v obchodnom vzťahu so spoločnosťou SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. a ani so spoločnosťou SCOREX, spol. s r.o., nikdy neprepravila tovar zo Slovenska do Budapešti pre uvedené spoločnosti, vozidlá uvedené na CMR nie sú v jej vlastníctve. Nikdy neprepravil a nedal poverenie na prepravu vozidlami s EČ X.D., K., K., nepozná vlastníka vozidiel. Zo záznamu poskytnutého NDS, a.s. je zrejmé, ţe vozidlo s EČ X.D. sa dňa 06.09.2010 pohybovalo v čase od 07:02:10 do 13:34:31 na území Slovenska, a to medzi obcou Veľký Meder - Čiliţská Radvaň - Dunajská Streda - Veľký Meder. Prechod štátnou hranicou nebol potvrdený. Zároveň správca dane si zabezpečil aj záznamy vozidiel EČ X.D. zo dňa 02.09.2010, EČ K., EČ K. zo dňa 14.09.2010.
predloţeného CMR zo dňa 02.09.2010 sa mala preprava repky uskutočniť vozidlom X.D. medzi obcou Čiliţská Radvaň a Györ – Maďarsko. Zo záznamu poskytnutého Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. je zrejmé, ţe vozidlo EČ X.D. sa pohybovalo dňa 02.09.2010 v čase od 07:06:17 do 18:43:42 na území Slovenska. Zo záznam vyplýva, ţe vozidlo s EČ X. sa v tento deň pohybovalo po území Slovenska, a to medzi obcou Veľký Meder a obcou Chotín, ktorú absolvovalo trikrát. Prechod štátnou hranicou do Maďarska v tento deň nebol potvrdený. 19 8Sžf/16/2015
predloţených CMR zo dňa 14.09.2010 sa uskutočnila preprava repky medzi obcou Okoč a Györ – Maďarsko vozidlami s EČ K.K. a EČ K.. Zo záznamov poskytnutého Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. je zrejmé, ţe vozidlá EČ K. a EČ K. sa dňa 14.09.2010 pohybovali po území Slovenska a uţívali vymedzené úseky ciest. Z výsluchu svedka p. P. C., ktorá
čestného prehlásenia, zabezpečovala predaj poľnohospodárskych produktov pre spoločnosť SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft.. nie je jasné, kto vlastne za spoločnosť SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft., poveril pani P. C. k vykonávaniu takejto činnosti v mene tejto spoločnosti. Jej vyjadrenie, že činnosť vykonávala na základe kontaktov od jedného pána, ktorého meno nevedela povedať, nepôsobilo dôveryhodne. Vo výpovedi uviedla, že ju kontaktoval jeden pán a ešte aj O. F., no kto je tento pán, v akom vzťahu mal byť s maďarskou spoločnosťou SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft., jej nie je známe, žiadne písomné poverenie ani splnomocnenie od SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. nemá, a teda činnosť vykonávala
jej vyjadrenia na základe ničoho. Odkiaľ mala vedomosť o tom, ţe SCOREX, spol. s r.o. má poţadovaný tovar, si nepamätá. Konateľa spoločnosti SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. nepozná, nevie jeho meno, nikdy ho nevidela, nikdy sa s ním nestretla. Finančné prostriedky na činnosť pre spoločnosť SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. mala od pána O. alebo iného pána, ktorého meno nevedela uviesť. Pán O. nahlasoval EČ vozidiel, ale akým spôsobom si nepamätá. Jej tvrdenie v čestnom prehlásení, že tovar opustil územie Slovenska, nevie nijako preukázať. Či bola prítomná pri nakladaní tovaru si nespomína, tovar nepreberala, bol naloţený do pristavených kamiónov. Činnosť vykonávala ako súkromná osoba, bez písomnej dohody, bezodplatne, pomáhala spoločnosti SLALOM INGATLANFORGALMAZÓ, Kft. zadarmo. Správca dane preveroval existenciu a pôvod tovaru u dodávateľa BM FOODS spol. s r.o., Bratislava, Zsemlye, s.r.o., Veľký Meder, QUESTER spol. s r.o. Dunajská Streda, Topánka s.r.o., Veľký Meder. Dodávateľ BM FOODS spol. s r.o. potvrdil dodávku pšenice a repky olejnej pre SCOREX, spol. s r.o., avšak u ďalšieho dodávateľa Firma Zsemlye s.r.o. sa nedal pôvod tovaru a ani existencia tohto tovaru preveriť, z dôvodu, ţe spoločnosť dňa 17.11.2010 zmenila obchodné meno a konateľa, pričom konateľ tejto spoločnosti dňa X. zomrel. Z uvedeného dôvodu nie je známe kto tieto poľnohospodárske plodiny dopestoval 20 8Sžf/16/2015 a od koho a kedy ich spoločnosť Zsemlye s.r.o. nakúpila. Dodávateľ QUESTER spol. s r.o., Dunajská Streda potvrdil dodávku repky pre SCOREX, spol. s r.o., avšak u ďalšieho dodávateľa, spoločnosti Topánka s.r.o., Veľký Meder, ktorá dodala tovar firme QUESTER, spol. s r.o., sa nedal pôvod a ani existencia tovaru preveriť, nakoľko
vyjadrenia Daňového úradu Nitra je tento subjekt nekontaktný, so správcom dane nekomunikuje, nepodáva daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, daňové priznanie nepodal ani za obdobie III. štvrťrok 2010, písomnosti sa vracajú s poznámkou „adresát neznámy“. Z uvedeného dôvodu nie je známe, kto tieto poľnohospodárske plodiny dopestoval a od koho a kedy ich spoločnosť Topánka s.r.o. nakúpila. Na základe zistení Daňový úrad Bratislava dodatočným platobným výmerom č. 9102403/5/3765644/2012/Fá zo dňa 18.12.2012
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) ţalobcovi zníţil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2010 zo sumy 46 193,89 eura o čiastku 14 042,98 eura na sumu 32 150,91 eura. Voči prvostupňovému rozhodnutiu ţalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/86338/2013/5085-r zo dňa 08.03.2013 tak, ţe napadnuté prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zmenil tak, ţe zníţil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2010 zo sumy 46 193,89 eura o čiastku 11 053,66 eura na sumu 35 140,23 eura. Ţalovaný sa stotoţnil so záverom správcu dane,
ktorého ţalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 43 ods. 1 zákona o DPH. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, ţe daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v ţiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôţe to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodrţania práva. Daňové orgány môţu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne platnými 21 8Sžf/16/2015 právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodrţiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú
1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.
1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
6 písm. c/, d/, a e/ zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
odseku 10 druhej vety. Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). 22 8Sžf/16/2015
4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim 23 8Sžf/16/2015 alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, ţe sú splnené podmienky oslobodenia od dane
odsekov 1 aţ 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a
222/2004 Z. z. o DPH, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2010. Keďţe daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, ţe účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môţe odvolať, končí aţ vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, ţe daňové orgány v daňovom konaní nemôţu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, ţe zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, 25 8Sžf/16/2015 ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V uvedenej právnej veci správca dane správne vyhodnotil predmetný obchodný prípad, pretoţe v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, ţe tovar (repka olejná a pšenica) bol skutočne prepravený z tuzemska do iného členského štátu (Maďarská republika) v zmysle ţalobcom deklarovaných faktúr a predloţených CMR, teda ţalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Kľúčovou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaţenia ţalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt – žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a sluţieb len faktúrami nie je
súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, ţe sú v nej uvedené údaje odráţajúce skutočne reálne plnenie. To, ţe určitý doklad má všetky náleţitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, ţe daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5Sţf/11/2014 a rozsudok NS SR sp. zn. 5Sţf/101/2013). Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predloţení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 2Sţf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou 26 8Sžf/16/2015 preukázať, ţe nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leţí dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáţe, nemôţe byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Aby išlo o v danom prípade o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to jednak, ţe tovar bol prepravený do iného členského štátu, a ţe tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem „osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte" treba vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t.j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby. Osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, ţe táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu moţnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade ţalobcovi, aby sa uistil, ţe dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo viesť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie, a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby.
odvolacieho súdu ţalobca nepredloţil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované v predloţených listinných dôkazoch. Žalobcom nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným maďarským odberateľom z dôvodov, na ktoré poukázal žalovaný, a ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Vierohodné dôkazy o vykonaných prepravách deklarovanými maďarskými odberateľmi predložené neboli. Faktúra je dôkazným listinným materiálom, ktorým daňový subjekt preukazuje, ţe došlo k nejakej skutočnosti vo väzbe na daň z pridanej hodnoty, k zdaniteľnému obchodu. Skutočnosť, ţe faktúra má poţadované náleţitosti, ešte neznamená, ţe údaje v nej uvedené odráţajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Podpornými dôkazmi, ktorými sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu, sú ďalšie
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.