Najvyšší súd 1 Obdo 12/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. M. V. – T., K., IČO: X. zast. JUDr. C. S., advokátom, U., proti ţalovanému: Ing. A. R. – R., H., IČO: X., zast. JUDr. M. H., advokátom, M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného: A. – S. P., a. s., B. IČO: X. organizačná zloţka A. – S. P., a. s., regionálne riaditeľstvo, N., Z. pobočka Ţ, v konaní o zaplatenie 1 629,34 Eur s prísl., o dovolaní vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 13Cob/81/2010-109 zo dňa
- júna 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa
- júna 2010 č. k. 13Cob/81/1010-109 o d m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom rozsudok Okresného súdu v Ţiline č. k. 20Cb 300/2006-80 zo dňa
- 2008 v napadnutom výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1 629,34 Eur (pôvodne 49 085,59 Sk) s príslušenstvom potvrdil. Vo výroku o trovách prvostupňového konania, podľa ktorého ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume 296,63 Eur (pôvodne 8 936,40 Sk), zmenil tak, ţe ţalovaný a vedľajší účastník na strane ţalovaného sú povinní, spoločne a nerozdielne, nahradiť ţalobcovi trovy prvostupňového konania 296,63 Eur (pôvodne 8 936,40 Sk), lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd sa podstatných záveroch stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, viaţuceho sa k výrokovej časti o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1 629,34 Eur (pôvodne 49 085,59 Sk) s príslušenstvom. 2 1 Obdo 12/2011 Odvolací súd predovšetkým konštatoval, ţe dokazovania pred okresným súdom ako nepochybné a nesporné vyplynulo, ţe motorovým vozidlom ţalovaného evidenčné číslo MT-358 BL bola pôsobená dopravná nehoda, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo ţalobcu Scania R-124, evidenčné číslo CA-598 AA, na ktorom vozidle bola spôsobená škoda vo výške 236 048,,- Sk, z ktorej vedľajší účastník na strane ţalovaného uhradil ţalobcovi sumu 119 189,-- Sk a v priebehu konania vykonal doplatok k uplatnenej škode 30 085,-- Sk dňa
- Následne ţalobca zobral ţalobu späť v časti 37 688,41 Sk, a zostatok ţalobcom uplatnenej škody na vozidle predstavoval ţalovanú pohľadávku 49 085,59 Sk, t. z. 1 629,34 Eur. Podstatou pre rozhodnutie okresného súdu a následne aj odvolacieho súdu bolo ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), a ust. § 443 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Odvolací súd v súlade so súdom prvého stupňa, na rozdiel od ustálenej praxe usúdil, ţe pri určení výšky škody v zmysle § 442 ods. 1 a § 443 Obč. zák. nemoţno zohľadniť amortizáciu pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla namontované ako nové, keďţe v čase dopravnej nehody dňa
- 2006 motorové vozidlo ţalobcu malo 9 rokov a najazdených 1 370 240 km. Podľa záveru odvolacieho súdu ţalovaný a vedľajší účastník ţalovaného nepreukázali, ţe vykonaním opravy havarovaného vozidla pouţitím nových náhradných dielov, by sa zvýšila majetková hodnota tohto vozidla. V konečnom dôsledku v zmysle právnej úpravy nemoţno ani spravodlivo poţadovať, aby ţalobca, ktorý bol poškodený, zabezpečoval opravu vozidla iným spôsobom, neţ pouţitím nových náhradných dielov, ktoré smerujú len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Pokiaľ oprava havarovaného vozidla ţalobcu aj s pouţitím náhradných nových dielov smerovala k uvedeniu poškodeného vozidla do pôvodného stavu pred nehodou, kompenzovaný, nemohol mať vplyv na povinnosť ţalovaného nahradiť ţalobcovi takto vzniknutú škodu len argument vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, o nezohľadnení amortizácie pri nových náhradných dieloch. 3 1 Obdo 12/2011 Týmto svojím záverom odôvodnil odvolací súd aj okolnosť, ţe vo veci pripustil dovolanie podľa § 238 ods. 3 O. s. p. Na tomto základe vedľajší účastník na strane ţalovaného podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie a navrhol ho buď zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie alebo zmeniť, ţalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Podľa jeho mienky odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, keď pojem „skutočná škoda“ v ust. § 442 a § 443 Obč. zák. interpretoval odlišne od ustálenej judikatúry, ktorá zohľadňuje aj isté zhodnotenie poškodeného vozidla tým, ţe sa na opravu pouţili nové súčiastky. Tento svoj názor opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
- 2010 sp. zn. 5 Cdo 89/2008 a o rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 347/
- V podaní zo dňa
- 2001 označenom ako doplnenie dovolania sa odvolal aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa
- 2008 sp. zn. 1 ÚS 972/2008, ktorého kópiu k podaniu priloţil. Ţalobca vo vyjadrení k uvedenému dovolaniu navrhol dovolanie vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného odmietnuť z dôvodu, ţe na jeho podanie nie je oprávnený. Vo veci samej sa stotoţnil s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu. Navrhol, aby mu dovolací súd priznal náhradu trov. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal dovolanie vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného predovšetkým zo zreteľa jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O. s. p. a dospel jednohlasne k záveru, ţe prípustné nie je. Pokiaľ ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu vyslovil názor, ţe dovolanie treba odmietnuť z dôvodu, ţe vedľajší účastník na jeho podanie nie je oprávnený, tento názor nie je správny. Ust. § 93 ods. 1 v spojení s us. § 93 ods. 4 O. s. p. priznáva vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva, aké má účastník. Ukladá súdu povinnosť posúdiť, či jeho úkony odporujú úkonom účastníka konania, ktorého v konaní podporuje. Zo spisu vyplýva, ţe ţalovaný proti dovolaniu vedľajšieho účastníka na jeho strane nemal námietky. V súlade s týmto záverom dovolacieho súdu je aj ZSP č. 16/1999 (Komentár O. s. p. Krajčo a kol. EUROUNION 2004, str. 197) a R 103/1998 (Komentár O. s. p. Števček/Ficová a kol. C.H.BECK 2009 str. 242). 4 1 Obdo 12/2011 Dovolateľ oprel prípustnosť dovolania o ust. § 238 ods. 3 O. s. p., teda o skutočnosť, ţe dovolací súd vo svojom rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzujúcom rozhodnutí pripustil dovolanie. Ustanovenia § 238 O. s. p. upravujú prípustnosť dovolania z dôvodov spočívajúcich v rozhodnutí rozsudkom v merite veci, na rozdiel od ust. § 237 O. s. p., ktorý sa zameriava na prípustnosť dovolania z dôvodov vady konania, teda postupu súdu v konaní. Zatiaľ, čo ust. § 238 ods. 1 a 2 O. s. p. upravujú prípustnosť dovolania v prípade, ţe odvolací súd zmení rozsudok súdu prvého stupňa alebo, ţe sa odvolací súd odchýlil od záväzného právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci, ust. ods. 3 pripúšťa dovolanie aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený v prípade, ţe odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V napadnutom rozsudku odvolací súd v súlade s ust. § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie pripustil a svoj názor, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, aj vysvetlil. Odvolací súd však, pri úvahách a rozhodnutí o pripustení dovolania nevzal do úvahy ust. § 238 ods. 5 O. s. p., podľa ktorého dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Najvyšší súd má v tejto otázke ustálenú judikatúru, podľa ktorej ustanovenie § 238 ods. 5 O. s. p. vylučuje prípustnosť dovolania, ak peňaţné plnenie, ktoré je predmetom dovolania, neprevyšuje zákonom určenú výšku. Podľa najvyššieho súdu chýbajúca podmienka prípustnosti dovolania, stanovená v tomto ustanovení, nemôţe byť nahradená rozhodnutím odvolacieho súdu podľa § 238 ods. 3 O. s. p., vyslovujúcim prípustnosť 5 1 Obdo 12/2011 dovolania proti jeho potvrdzujúcemu rozsudku z dôvodu, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (Občiansky, súdny poriadok, komentár., Števček/Ficová a kol.,, C. H. Beck 2009, s. 678). Najvyšší súd konštatoval, ţe prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné, nemôţe byť zaloţená ani tým, ţe odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku pripustí dovolanie v podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O. s. p. Dovolací súd zistil. ţe v deň podania návrhu na prvostupňovom súde, t. j. dňa
- 2006 bola minimálna mzdy 6 900,-- Sk, t. j. 229,04 Eur mesačne. Keďţe ide o rozhodnutie v obchodnej veci, treba vziať do úvahy desaťnásobok minimálnej mzdy, teda sumu 2 290,4 Eur, čo je suma prevyšujúca uplatnený nárok vo výške 1 629,34 Eur s 8% ročným úrokom z omeškania od
- Keďţe dovolací súd nezistil v prvostupňovom konaní ani v odvolacom konaní ţiadne vady v zmysle § 237 O. s. p., podľa § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. dovolanie vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietol. Úspešnému ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd nepriznal. Uzavrel, ţe jeho vyjadrenie k dovolaniu nebolo na účelné uplatňovanie jeho práva v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. potrebné. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- augusta 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová