← Slovensko

§ 219 ods. 2 OSP, § 92 ods. 1-23, § 93 zákona č. 131/2002 Z. z.

Najvyšší súd 4Sžo/24/2016 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca) a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci ţalobcu: I., zastúpený: JUDr. Veronika Keszeliová, advokátka, Lopúchová 9, Bratislava, adresa pre doručovanie: K. Mikszátha 6, Rimavská Sobota, proti ţalovanému: Paneurópska vysoká škola, Tomášikova 20, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rektora Paneurópskej vysokej školy č. PO- 335/2014 zo dňa

  1. októbra 2014, konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/254/14-26 zo dňa
  2. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/254/14-26 zo dňa
  3. novembra 2015 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e 2 4Sžo/24/2016
  4. 1.1 Napadnutým rozsudkom č.k. 2S/254/2014-26 zo dňa 18.11.2015 Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. PO-335/2014 zo dňa 01.10.2014 zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ďalej rozhodol, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 432,30 € na účet právnej zástupkyne ţalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 1.2 Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti bolo rozhodnutie ţalovaného č. PO-335/2014 zo dňa 01.10.2014, ktorým rektor Paneurópskej vysokej školy nevyhovel ţalobcovej ţiadosti zo dňa 18.09.2014 o vrátenie školného za akademický rok 2010/2011 z dôvodu opätovného zápisu do druhého ročníka bakalárskeho stupňa štúdia. 1.3 Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku poukázal na niekoľko podmienok, ktoré musia byť splnené, aby mohlo byť rozhodnutie správneho orgánu (vrátane subjektu v postavení správneho orgánu) preskúmané súdom na základe ţaloby. Musí ísť o také rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Ďalšou podmienkou je, ţe ide o rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, pretoţe v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predpokladom postupu súdu podľa
  5. hlavy V. časti O.s.p. je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.), alebo rozhodnutie právoplatné v dôsledku toho, ţe proti nemu právny predpis nepripúšťa opravný prostriedok. Poslednou podmienkou prípustnosti súdneho prieskumu je to, ţe nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené zákonom (§ 248 O.s.p.). 1.4 Správne súdnictvo v SR vychádza z princípu generálnej klauzuly (čl. 46 ods. 2 3 4Sžo/24/2016 Ústavy SR) s negatívnou enumeráciou (§ 248 O.s.p.). Preto kaţdý, kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak; z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 1.5 Podľa nálezov Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. III. ÚS 183/2003, I. ÚS 354/08) a uznesení Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 8Sţf/29/2010) môţu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú predpísané formálne náleţitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môţu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, ţe rozhodnutím správneho orgánu je kaţdé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môţu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa povaţujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. 1.6 S ohľadom na vymedzenie ţalobných dôvodov a stanovisko ţalovaného pripadlo súdu posúdiť predovšetkým otázku, či napadnuté rozhodnutie rektora Paneurópskej vysokej školy o ţiadosti ţalobcu na vrátenie školného je rozhodnutím, ktoré podlieha súdnemu preskúmaniu na základe ţaloby podľa
  6. hlavy V. časti O.s.p. 1.7 Krajský súd je toho názoru, ţe ţalovaný ako súkromná vysoká škola, ktorá bola na základe udeleného štátneho súhlasu začlenená do siete vysokých škôl v Slovenskej republike, nadobudol postavenie subjektu, ktorému bolo zákonom o vysokých školách zverené oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach študentov v oblasti verejnej správy, vrátane rozhodovania o školnom a záleţitostiach s ním súvisiacich (§ 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, /ďalej len „zákon o vysokých školách“/). Otázky spojené s platením školného a poplatkoch spojených so štúdiom na Paneurópskej vysokej škole sú upravené Smernicou rektora č. 3/2012 – školné a poplatky spojené so štúdiom na Paneurópskej vysokej škole (ďalej len „Smernica“), pričom podľa čl. 5 Smernice je rektor vysokej školy oprávnený rozhodovať aj o ţiadostiach študentov o vrátenie školného, ktorého sa v prejednávanej veci ţalobca domáhal. Rozhodnutie ţalovaného o nevyhovení ţiadosti ţalobcu o vrátenie školného, ktoré bolo podľa jeho tvrdenia zaplatené duplicitne, sa dotýka ţalobcovej majetkovej sféry a preto jeho práva a povinnosti môţu byť týmto rozhodnutím 4 4Sžo/24/2016 priamo dotknuté. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím konečným, pretoţe proti nemu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok. Keďţe nejde o rozhodnutie, ktoré by bolo zákonom zo súdneho preskúmania vylúčené a ţalobca v ţalobe tvrdí, ţe ním bol ukrátený na svojich právach, musí byť podrobené súdnemu prieskumu zákonnosti na základe ţaloby podľa
  7. hlavy piatej časti O.s.p. 1.8 Krajský súd uviedol, ţe si je vedomý toho, ţe zákon o vysokých školách s výnimkou taxatívne vymedzených prípadov vylučuje aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok“) na konania podľa zákona o vysokých školách a preto nie je moţné dovolávať sa uplatnenia procesných štandardov stanovených Správnym poriadkom. Napriek tomu je však súd tej mienky, ţe postup a rozhodovanie ţalovaného pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb (študentov) musí rešpektovať pravidlá a princípy vyplývajúce z práva Európskej únie, okrem iného z čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý zakotvuje právo na dobrú správu vecí verejných, ako aj odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec

(2007)7 členských štátov z 20.06.2007 o dobrej správe, ktoré vychádza z dodrţiavania zásad zákonnosti, rovnoprávnosti, nestrannosti, proporcionality, právnej istoty, časovej primeranosti, participácie, úcty k súkromiu a transparentnosti. Princíp právnej istoty je zároveň jednou z nedeliteľných súčastí právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a je tieţ jedným z kľúčových prvkov pre riadne uplatnenie práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). 1.9 Uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, ţe kaţdé rozhodnutie musí byť náleţite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné (viď rozhodnutie NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 8Sţo/12/2009). Keďţe napadnuté rozhodnutie neobsahuje prakticky ţiadne skutkové ani právne dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené ţalobcovej ţiadosti o vrátenie školného, nebolo moţné toto rozhodnutie vecne preskúmať. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a rozhodnutie ţalovaného zrušil pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodom. Súd tieţ podotýka, ţe vecné odôvodnenie nevrátenia školného obsiahnuté v písomnom vyjadrení ţalovaného k obsahu ţaloby nemohol súd pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vziať do úvahy, nakoľko pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). 5 4Sžo/24/2016
  1. 2.1 Včas podaným odvolaním sa ţalovaný domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, ţe ţalobu zamietne alebo alternatívne aby konanie zastavil. 2.2 V podanom odvolaní uviedol, ţe krajský súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie subjektu, voči ktorému ţaloba smeruje, pretoţe ako ţalovaný je v ţalobe označený subjekt: „Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva, Tomášikova 20, Bratislava“. Poukazuje, ţe rozhodnutie (predmetné rozhodnutie ţalovaný nepovaţuje za rozhodnutie v správnom konaní) nebolo vydané dekanom Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy (ďalej len „Fakulta práva PEVŠ“). Ţaloba bola podaná voči subjektu, ktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, čo je bez ďalšieho takou vadou konania, ktorú súd nemôţe reparovať a to ani výzvou vo vzťahu k účastníkovi, aby odstránil vadu konania, a preto podľa názoru ţalovaného súd nemohol v merite veci rozhodnúť tak, ako rozhodol, ale uţ len z tohto dôvodu mal ţalobu zamietnuť. Dodáva, ţe krajský súd v rámci rozhodovania o ţalobe vychádzal z vyjadrení dekana Fakulty práva PEVŠ prof. JUDr. Jaroslava Ivora, DrCs., t.j. z vyjadrení subjektu, ktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, preto je názoru, ţe súd reálne konal so subjektom, ktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, keď z vyjadrenia subjektu, ktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, povaţoval za poklad rozhodnutia a vychádzal z nich. Má za to, ţe v rámci konania došlo k tomu, ţe súd hoci mal ţalobu zamietnuť, keďţe ako ţalobca je v nej označený iný subjekt ako ten, ktorý o veci rozhodol v poslednom stupni (§ 250 ods. 4 O.s.p.) – nie len ţe súd ţalobu z uvedeného dôvodu ţalobu nezamietol, ale v rámci konania si obstaral stanovisko tohto subjektu – Fakulty práva PEVŠ – ako podkladu pre rozhodnutie a následne – skutkovo aj právne nesprávne – ţalobe vyhovel. Poukazuje, ţe Paneurópska vysoká škola je súkromnou vysokou školou, pričom jej právny reţim nie je identický s právnym reţimom iných typov vysokých škôl. Súkromné vysoké školy nie sú napojené na verejný rozpočet a preto v tejto otázke nemôţe súd ani bez ďalšieho ustáliť, ţe by rozhodovanie o otázke školného bolo otázkou, o ktorej rozhoduje súkromná vysoká škola v rámci „výkonu verejnej správy“. Školné v prípadoch súkromných vysokých škôl zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 131/2002 Z. z.“) ţiadnym spôsobom materiálne 6 4Sžo/24/2016 ani procesne nereguluje. Poskytuje len zákonný základ pre vyberanie školného (§ 93 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.) bez akejkoľvek verejnej mocenskej regulácie. Jediná povinnosť, ktorú má vysoká škola vo vzťahu k tretím osobám, resp. k jej budúcim študentom je zverejnenie výšky školného vo vzťahu k budúcim študentom dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium. Je názoru, ţe ak by rektor, hoc aj v hypotetickej rovine o podanej ţiadosti rozhodoval v podobe správneho rozhodnutia a proti tomuto rozhodnutiu by následne bola podaná správna ţaloba, absencia všeobecne záväznej verejnoprávnej regulácie (na rozdiel od verejných a štátnych vysokých škôl – § 92 zákona č. 131/2002 Z. z.) mala za následok, ţe správny súd by v rámci preskúmavania rozhodnutia rektora, riešil otázky súkromnoprávnej povahy (mal alebo nemal študent nárok na vrátenie školného z dôvodu nečerpania sluţieb), čo správnym súdom v rámci rozhodovania podľa piatej časti O.s.p. neprináleţí. Správny súd by v merite veci nemal čo preskúmavať, keďţe podmienky vrátenia školného nevyplývajú zo zákona č. 131/2002 Z. z. a ani zo ţiadneho iného všeobecne záväzné právneho predpisu, pretoţe ide o otázku súkromnoprávnej povahy. 2.3 Otázky hospodárenia vysokej školy je v otázkach Slovenskej republiky regulovaná výlučne vo vzťahu k verejným a štátnym vysokým školám (§ 16 aţ 19 zákona č. 131/2002 Z. z.). Ak by išlo o výkon verejnej správy, t.j. malo by sa rozhodovať v rovine správneho konania podľa všeobecne záväznej právnej úpravy, by bola verejná moc povinná na predmetnú agendu súkromnej vysokej školy finančne prispievať, čo však v prípade súkromných vysokých škôl štát nerealizuje. Neexistuje ţiadny právny základ, ktorý by správnemu súdu poskytoval legitímny výklad, podľa ktorého sú otázky týkajúce sa školného na súkromnej vysokej škole, inštitútom verejného práva, resp. predmetom správneho konania. Keby školné na súkromnej vysokej škole bolo predmetom verejnoprávnej regulácie, fakticky by právne ani neexistoval ţiadny rozdiel medzi súkromnými a inými školami a vo svojej podstate by to dokonca znamenalo ingerenciu štátu – verejnej moci do záleţitosti súkromnej školy. 2.4 Zaradenie do siete vysokých škôl na základe štátneho súhlasu neznamená nič iné, ale len to, ţe ţiadateľ – súkromná vysoká škola spĺňa všeobecné záväzné podmienky – personálne a materiálno-technické na poskytovanie vysokoškolského vzdelania a toto nemá ţiadny dopad na súvisiace finančné otázky. Štátny súhlas je vo svojej podstate preto „len“ 7 4Sžo/24/2016 právnym titulom, resp. zákonným predpokladom na poskytovanie predmetnej sluţby – vysokoškolského vzdelávania v podobe súkromnej vysokej školy (§ 47 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.), ktorá činnosť podlieha kontinuálnej kontrole – akreditácii. Výklad uplatnený krajským súdom, podľa ktorého je štátny súhlas automaticky okolnosťou, pre ktorý súkromná vysoká škola, i v otázkach súvisiacich so školným rozhoduje ako správny orgán, je podľa odvolateľa nesprávny. Krajský súd v rámci rozsudku neposkytol dostatočnú právnu argumentáciu, prečo by malo byť rozhodovanie ţalovaného o odpustení/vrátení školného správnym konaním. Najmä ak uvedená skutočnosť zo všeobecne záväznej právnej úpravy výslovne nevyplýva. 2.5 Poznamenáva, ţe ak samotná povinnosť úhrady školného nevzniká študentovi na základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ale táto povinnosť mu vzniká na základe zmluvného základu, t.j. akceptovaním výšky školného a jeho reţimu, ktorú akceptáciu prejavuje študent úhradou školného a následným zápisom na štúdium, nie je moţné logickým výkladom dospieť k záveru, ţe vrátenie školného spadá pod reţim správneho konania. 2.6 Poukazuje na názor krajského súdu, ţe rektor Paneurópskej vysokej školy je v postavení správneho orgánu s odkazom na § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. V tejto súvislosti poznamenáva, ţe predmetný § 92 sa týka výlučne verejných vysokých škôl (k tomu poukazuje na ustanovenie § 92 školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole) a štátnych vysokých škôl (§ 92 ods. 23). Uvedené ustanovenie zákona sa vzťahuje rovnako na štátne vysoké školy. Uvedené ustanovenie sa teda súkromných vysokých škôl netýka, keďţe právny reţim školného na súkromných vysokých škôl je obsiahnutý v § 93 zákona č. 131/2002 Z. z. Ďalej poukazuje, ţe ak uţ krajský súd odkazuje na § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z., uvedené ustanovenie aj rektorovi verejnej, resp. štátnej, súkromnej vysokej školy ukladá moţnosť posúdiť ţiadosť o zníţenie, odpustenie alebo odloţenie splatnosti úhrad školného, avšak nie otázku vrátenia školného, čo opätovne podčiarkuje skutočnosť, ţe predmetná ţiadosť ţalobcu, ktorý ţiadal o vrátenie školného, nie je vecou, ktorá sa posudzuje v rámci správneho konania, keďţe ide nad rámec moţností obsiahnutých v § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. 2.7 Ďalej ţalovaný uvádza, ţe správne konanie je konaním verejno-mocenským, 8 4Sžo/24/2016 v ktorom je účastník konania v zásade v subordinačnom postavení vo vzťahu k orgánu, ktorý koná a rozhoduje. Paneurópska vysoká škola by konala v rozpore so zákonom, keby rozhodovanie o otázkach súkromno-právnych (vrátenie/odpustenie školného) podliehalo reţimu správneho konania, v ktorom by vystupovala vo vzťahu k študentovi z pozície verejno-mocenskej. Ak zákon neurčuje, ţe sa o vrátenie školného má rozhodovať v takomto procesnom reţime, potom je potrebné mať za to, ţe s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, posudzovanie ţiadosti študenta o vrátenie školného na súkromnej vysokej škole nie je a nemôţe byť správnym konaním. 2.8 Je názoru, ţe súdnu ochranu v tejto veci má ţalobcovi poskytnúť všeobecný súd na základe súkromnoprávnej ţaloby (napr. cez inštitút vydania bezdôvodného obohatenia, náhrady škody a pod.). Ani generálna klauzula obsiahnutá v rámci piatej časti O.s.p. pri určovaní rozhodnutí, ktoré podliehajú súdnemu prieskumu, nemôţe byť interpretovaná tak, ţe to bude súčasne predstavovať vstup alebo porušenie práv druhého účastníka konania – ţalovaného, prípadne konanie správneho súdu nad rámec zákonnej právomoci. Sám ţalobca uvádza, ţe školné mu má byť vrátené z dôvodu „duplicitnej platby“ za druhý rok štúdia, t.j. jedná sa vo svojej podstate o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá skutočnosť má jednoznačne súkromnoprávnu povahu. 2.9 Ţalovaný ďalej uvádza, ţe krajský súd ho vyzval v rámci konania na dodanie administratívneho spisu. Na predmetnú výzvu reagoval dekan fakulty práva PEVŠ tak, ţe administratívnym spisom nedisponuje, keďţe vo veci nebolo rozhodnuté v reţime správneho konania. Krajský súd, ale v predmetnej výzve nevyzval ţalovaného na predloţenie listinných dokladov k veci, ktoré by ţalovaný bol býval dodal. Súd ale výslovne ţiadal o doloţenie ţurnalizovaného administratívneho spisu a keďţe ţalovaný takýmto spisom nedisponuje, nie je moţné mať bez ďalšieho za to, ţe rozhodnutie je nepreskúmateľné. Ţalovaný bol a je pripravený poskytnúť súdu listinné dôkazy preukazujúce správnosť jeho postupu vo veci, avšak tieto listiny nie je moţné označiť ako ţurnalizovaný administratívny spis.
  2. 9 4Sžo/24/2016 3.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.). 3.2 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 3.3 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 3.4 Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo so sídlom na území členského štátu, ktorá bola zriadená alebo zaloţená na vzdelávanie alebo výskum je oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola, ak jej vláda Slovenskej republiky na to udelila súhlas v mene štátu. 3.5 Ustanovenie § 92 zákona č. 131/2002 Z. z. upravuje školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole. Podľa § 92 ods. 23 zákona č. 131/2002 Z. z. tento paragraf sa vzťahuje rovnako na štátne vysoké školy (školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole). 3.6 Podľa § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. školné a poplatky spojené so štúdiom sú výnosom vysokej školy. 3.7 Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole určí súkromná vysoká škola vo svojom vnútornom predpise. Výška poplatku za uznávanie dokladov o vzdelaní vydaných mimo členských štátov na účely 10 4Sžo/24/2016 výkonu regulovaných povolaní je 99,50 €. 3.8 Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. súkromná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky spojené so štúdiom podľa ods. 1 na nasledujúci akademický rok. 3.9 Paneurópska vysoká škola vydala dňa
  3. júna 2012 Smernicu rektora č. 3/2012, ktorou upravila školné a poplatky spojené s štúdiom na Paneurópskej vysokej škole. Smernica nadobudla platnosť a účinnosť dňa
  4. júna
  5. 3.10 Podľa § 102 ods. 2 písm. g/ zákona č. 131/2002 Z. z. Ministerstvo registruje štatút verejnej vysokej školy a štatút súkromnej vysokej školy. 3.11 Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“ ). 3.12 Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (druhá hlava piatej časti O.s.p.) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
  6. 4.1 Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho spisu, Najvyšší súd SR s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku 11 4Sžo/24/2016 napadnutého rozsudku. 4.2 K jednotlivým odvolacím dôvodom ţalovaného senát uvádza: K namietanej pasívnej legitimácii ţalovaného, najvyšší súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z
  7. júla 2011, sp. zn. 4Sţo/19/2011, podľa ktorého nesprávne označenie ţalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným ţalovaným, pokiaľ táto skutočnosť nevyplýva z obsahu samotnej ţaloby. Ustanovenie § 250 ods. 4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní. Nesprávne označenie ţalovaného v súdnom konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným ţalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva z obsahu samotnej ţaloby, prípadne z obsahu pripojeného rozhodnutia a rovnako, aby správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. 4.3 Najvyšší súd zhodne s názorom ţalovaného povaţuje za nespornú skutočnosť, ţe Paneurópska vysoká škola je súkromnou vysokou školou, pričom jej právny reţim nie je identický s právnym reţimom iných typov vysokých škôl. Právny poriadok Slovenskej republiky pozná v zásade tri kategórie vysokých škôl: vysoké školy súkromné, verejné a štátne. Právne postavenie uvedených typov vysokých škôl je odlišné, z kľúčových faktorov rozlišujúcich jednotlivé vysoké školy je práve rozsah a forma verejnoprávnej ingerencie do ich činnosti, reţim ich napojenia na verejný rozpočet a otázky týkajúce sa moţnosti výberu a nakladania so školným. 4.4 Práva a povinnosti, vrátane úpravy školného, týkajúce sa súkromných vysokých škôl sú predmetom úpravy vo vnútornom predpise súkromnej vysokej školy. Ţalovaný s poukazom na § 93 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. otázky školného upravil v Smernici (body 3.7 a 3.9 rozsudku). V tejto veci ide o rozhodovanie právnickej osoby – vysokej školy - ţalovaného, ktoré de facto môţe zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti fyzických osôb – študentov, v otázke školného. Preto v prípade sporu, sa o nich rozhoduje v správnom súdnictve, aj keď procesne nejde o konanie podľa správneho poriadku. Podmienky, za ktorých súkromná vysoká škola študentovi vráti školné, si upraví subjekt (škola) vo svojom vnútornom predpise. Rovnako je súkromná vysoká škola oprávnená vo vnútornom predpise upraviť procesný postup, na základe ktorého bude v takýchto prípadoch postupovať. Úlohou 12 4Sžo/24/2016 správneho súdu je len preskúmať, či bol postup dodrţaný a či fyzická osoba – študent bola/nebola na svojich právach ukrátená. 4.5 V tejto veci odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, a to ţe predmetné rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa, a ďalej tieţ preto, ţe nebol predloţený súdu administratívny spis, ktorý je potrebný pre rozhodnutie vo veci. Moţno súhlasiť so ţalovaným, ţe otázku školného a úhrad spojených so štúdiom zákon č. 131/2002 Z. z. reguluje len vo vzťahu k verejným vysokým školám a štátnym vysokým školám, konkrétne v § 92 ods. 1 aţ 23, čo predstavuje detailnú úpravu školného, výšku školného, reţim úhrady a podobne na verejných vysokých školách. Školné súkromných vysokých škôl, je osobitne upravený v § 93 zákona č. 131/2002 Z. z. a konkrétne podmienky ponechal zákonodarca na úpravu samotnej súkromnej školy. Zákon o vysokých školách ani iný predpis nevylučuje, aby konanie a rozhodovanie o ţiadosti študenta o vrátenie školného bolo vyňaté zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve, z dôvodu, ţe na konanie sa neaplikuje správny poriadok. 4.6 Súd v správnom súdnictve neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). 4.7 Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení odvolacích námietok ţalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a teda rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/254/14-26 zo dňa 18.11.2015 potvrdil ako vecne a právne správny, keďţe bez predloţenia príslušného administratívneho spisu nie je moţné rozhodnúť o tom, či právom chránené záujmy fyzickej osoby ţalobcu boli rozhodnutím ţalovaného dotknuté (§ 250j ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.). 4.8 O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi pri verejnom vyhlásení rozsudku dňa
  8. apríla 2017 priznal právo na ich náhradu. Verejného vyhlásenia rozsudku sa zúčastnila aj advokátka ţalobcu. Avšak ţalobca si trovy odvolacieho konania nevyčíslil v zákonnom stanovenej lehote troch pracovných dní do dňa vyhlásenia rozsudku- § 151 ods.1 O.s.p., (posledný deň 13 4Sžo/24/2016 trojdňovej lehoty bol piatok
  9. apríla 2017 a vyčíslenie trov právneho zastúpenia podala advokátka ţalobcu na poštovú prepravu aţ v pondelok
  10. apríla 2017), teda oneskorene a z obsahu spisu súd nezistil, ţe by ţalobcovi iné trovy odvolacieho konania neţ sú trovy právneho zastúpenia vznikli. Z týchto dôvodov najvyšší súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal, procesne podľa § 151 ods.2 O.s.p., a to vzhľadom na márne uplynutie lehoty na vyčíslenie trov odvolacieho konania, pretoţe uţ nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov ţalobcovi.
  11. 5.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V tejto veci sa začalo odvolacie konanie pred
  12. júlom 2016, preto najvyšší súd odvolacie konanie dokončil procesne podľa ustanovení O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave dňa
  13. apríla 2017 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.