§ 219 ods. 1 OSP

Najvyšší súd 4Sžo/28/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov:

1. M.,
2. I., prechodne S., proti ţalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, P.O. BOX 45, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. OLP/3188/2013 zo dňa
3. apríla 2013, o odvolaní ţalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/210/2014-44 zo dňa
4. marca 2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/210/2014-44 zo dňa
5. marca 2015 p o t v r d z u j e . Ţalobcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e
6. 1.1 Napadnutým unesením Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie z dôvodu, ţe ţalobcovia predmetnú ţalobu podali oneskorene a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 1.2 Ţalobcovia návrhom zo dňa 27.10.2014, doručeným krajskému súdu dňa 28.10.2014, sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho organu (Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Galante) č. 253/2013 Šu zo dňa 11.02.2013, ktorý uznal ţalobcov vinnými zo spáchania priestupku na úseku verejného 2 4Sžo/28/2016 zdravotníctva podľa ust. § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) tým, ţe nezabezpečili plnenie povinnosti podrobiť povinnému očkovaniu podľa ust. § 51 ods. 1 písm. d/ zákona č. 355/2007 Z. z. u svojho dieťaťa Jozefa Vatrobu, nar. 06.07.2011, pričom za uvedené konanie im bola postupom podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v spojení § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. uloţená pokuta vo výške 300,- €, ktorú boli títo povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia. 1.3 Aj keď ţalobcovia nesprávne označili ako ţalovaného prvostupňový správny orgán (Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Galante), a teda neprávne označili aj rozhodnutie, ktorého zákonnosť na základe ţaloby ţiadajú preskúmať, z obsahu podanej ţaloby vyplýva, ţe ţalobcovia podali voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom bolo zo strany druhostupňového správneho orgánu (Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky; ďalej len „ţalovaný“) riadne rozhodnuté. Za napadnuté teda povaţuje rozhodnutie číslo OLP/3188/2013 zo dňa 18.04.2013, ktorým ţalovaný postupom podľa ust. 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol podané odvolanie účastníkov konania (ţalobcovia) a prvostupňové rozhodnutie č. 253/2013 Šu zo dňa 11.02.2013 potvrdil. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd má za to, ţe ţaloba smeruje voči druhostupňovému rozhodnutiu č. OLP/3188/2013 zo dňa 18.04.2013, tak ako to predpokladá ust. § 247 ods. 2 v spojení s § 250b ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom nepovaţoval za potrebné a súčasne za hospodárne vyzývať ţalobcov na odstránenie príslušnej vady, nakoľko dospel k záveru, ţe ţaloba zo dňa 27.10.2014 je podaná oneskorene. 1.4 Ďalej krajský súd poukázal, ţe z vyţiadaného administratívneho spisu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Galante zistil, ţe rozhodnutie ţalovaného č. OLP/3188/2013 zo dňa 18.04.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2013 (rozhodnutie ţalovaného bolo doručené obom účastníkom správneho konania uloţením na pošte), pričom ţaloba bola podaná na poštovú prepravu aţ dňa 27.10.2014, teda po viac ako roku od zákonom prípustnej moţnosti, ktorá je v zmysle právnej platnej úpravy najviac dva mesiace od doručenia rozhodnutia. 3 4Sžo/28/2016 1.5 Ďalej krajský súd dodal, ţe o návrhu ţalobcov, ktorým sa v zmysle petitu (okrem iného) domáhali, aby krajský súd prikázal uvoľniť finančné prostriedky zadrţané súdnym exekútorom na účtoch oboch ţalobcov nerozhodoval, nakoľko uvedený návrh nespĺňa zákonné poţiadavky v zmysle ust. 244 a nasl. v spojení s ust. 250j ods. 2 a nasl. O.s.p., čím v konečnom dôsledku presahuje rámec pôsobnosti správneho súdnictva.
7. 2.1 Proti tomuto uzneseniu podali ţalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doplnené na základe výzvy krajského súdu a uviedli, ţe rozhodnutie súdu napádajú v plnom rozsahu, rozhodnutie súdu je nesprávne, núti rodičov konať proti svojmu dieťaťu a môţe ho ohroziť na zdraví a ţivote, domáhajú sa zrušenia celého rozhodnutia vrátane poplatkov uvalených na oboch rodičov. Uviedli, ţe nedovolia ohroziť ţivot ich dieťaťa, majú mnoţstvo príkladov z ich rodiny, príbuzenstva, známych a verejnosti ako očkovanie zdravie a ţivot ohrozilo. Poukázali, ţe nikto im nedokázal vysvetliť obavu, ţe očkované deti môţu byť ohrozené nákazou od neočkovaných. Sú názoru, ţe ak by bolo očkovanie spoľahlivé, nemôţu byť očkované osoby ohrozené neočkovanými.
8. 3.1 Ţalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu ţalobcov a uviedol, ţe základným cieľom očkovania je poskytnúť deťom účinnú a bezplatnú prevenciu proti prenosným ochoreniam, ktorým moţno práve očkovaním predísť. Kvalite očkovaných látok sa venuje mimoriadna pozornosť, ktorá je pre ich špecifické vlastnosti väčšia neţ u iných liekov. Poukázal, ţe túto skutočnosť potvrdil aj Ústavný súd SR vo svojom náleze č. PL ÚS 10/2013-146 zo dňa 10.12.2014, ţe „avšak účelom a dôsledkom povinnosti podrobiť sa povinnému očkovaniu nie je ukončenie ţivota alebo priama hrozba jeho ukončenia, ale naopak, účelom je ţivot chrániť a predchádzať vzniku a šíreniu prenosných a smrteľných ochorení“. 3.2 Ţalovaný zastáva názor, ţe povinnosť zabezpečiť očkovanie vyplýva priamo zo zákona a to z § 51 ods. 1 písm. d/ zákona č. 355/2007 Z. z., kde sa okrem iného ustanovuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu v spojení s § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., 4 4Sžo/28/2016 kde sa ustanovuje, ţe ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie povinností podľa ods. 1 a 2 zástupca dieťaťa. 3.3 Uvádza, ţe orgány verejného zdravotníctva sú povinné postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi tak, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 Správneho poriadku. 3.4 Je názoru, ţe ak by zákon č. 355/2007 Z. z. nechal výkon povinného očkovania na rodičov detí, jeho existencia by bola viac ako diskutabilná, nakoľko ťaţisko preventívnej medicíny, ktorým povinné očkovanie je, má zabrániť vzniku a šíreniu nebezpečných, ţivot ohrozujúcich ochorení, by bolo v rukách laickej verejnosti. Lekárom zdôvodnené prípady nevykonania povinného očkovania (trvalá, prechodná kontraindikácia očkovania), ktoré si vyţadujú vysokú odbornosť, by boli tieţ degradované na ľubovôľu laickej verejnosti. 3.5 Ďalej citoval z nálezu Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 10/2013-146 zo dňa 10.12.2014, v ktorom okrem iného uvádza, ţe „Ústavný súd akceptuje stanovisko odborníkov citovaných v tomto náleze, ţe ţiadna medicínska metóda dosiaľ nezachránila toľko ţivotov na celom svete ako očkovanie. Očkovanie je v súčasnosti povaţované ako za jeden z najdôleţitejších nástrojov primárnej prevencie. Vďaka zavedenému a detailne prepracovanému systému povinného očkovania sa v Slovenskej republike vyskytuje len veľmi málo prenosných ochorení, ktoré sú beţné v iných krajinách“. Ţalovaný ďalej uvádza, ţe Ústavný súd v predmetom náleze tieţ uviedol, ţe „Ústavný súd konštatuje, ţe v prípade právnej úpravy povinného očkovania je samotná povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu uloţená všetkým fyzickým osobám v § 51 ods. 1 písm. d/ zákona č. 355/2007 Z. z., teda zákonom. Podzákonný predpis – Vyhláška upravujúca prevenciu a kontrolu prenosných ochorení – je vydaný na základe zákonného splnomocnenia v § 62 písm. a/ zákona o ochrane, podpore a rozvoja verejného zdravia, na ktoré je dostatočne presné a určité a ústavne akceptovateľným spôsobom splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva na vydanie podzákonného vykonávacieho právneho predpisu v konkrétnej oblasti. Avšak tento podzákonný predpis uţ neustanovuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu, ale len konkretizuje problematiku upravenú v podstatných rysoch samotným zákonom“. 5 4Sžo/28/2016
9. 4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal odvolím napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcov a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcov nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 246c ods. 1 vety prvej v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. 4.2 Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. 4.3 Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemoţno odpustiť. 4.4 Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa ţaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak ţaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). 4.5 Najvyšší súd SR z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu mal za preukázané, ţe rozhodnutie ţalovaného č. OPL/3188/2013 zo dňa 18.04.2013 nadobudlo právoplatnosť dňom 23.04.2013 (z čoho vyplýva, ţe bolo doručené obom účastníkom správneho konania), následná fotokópia rozhodnutia ţalovaného bola ţalobcom doručená aj 13.05.2014 na adresu Staré Grunty 211/36, Bratislava. Ţalobcovia predmetnú ţalobu podali na poštovú prepravu aţ dňa 27.10.2014, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie ţaloby, ktorá je v zmysle platnej úpravy najviac dva mesiace od doručenia rozhodnutia. 4.6 Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov odvolací súd konštatuje, ţe postup a rozhodnutie krajského súdu je v súlade so zákonom a preto napadnuté uznesenie postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. 6 4Sžo/28/2016 4.7 O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ţalobcom ich náhradu nepriznal, pretoţe nemali v odvolacom konaní úspech. 4.8 Podľa § 492 ods. 2 zákona NR SR č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 4.9 V tejto veci bolo odvolacie konanie začaté pred
10. júlom 2016, Najvyšší súd SR vo veci postupoval podľa ustanovení O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislava dňa
11. januára 2017 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková