z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády“), vo výške 1.735,37 €. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe výsledkov krížových kontrol bolo zistené, že žalobca deklarované výmery poľnohospodárskej pôdy neobhospodaroval. Z následnej krížovej kontroly zo dňa 21.11.2011 a 24.11.2011 vyplynulo, že na sporných plochách KD Suchá nad Parnou číslo v 3802/1, 3901/1 a 5701/1 nebola zistená deklarovaná plodina a nenašli sa ani zvyšky deklarovanej plodiny, na KD Cífer číslo 2001/1, 3001/1 a Suchá nad Parnou č. 5601/1 a 5801/1, boli viditeľné znaky deklarovanej plodiny, avšak kontrolná skupina dospela k záveru, že časti deklarovaných plôch neobhospodaroval žiadateľ, pretože riadkovanie plodiny je krížom cez smerovanie pozemku žalobcu. 1.2 V odôvodnení rozhodnutia poukázal krajský súd na ustanovenie § 3, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“); § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 a 2, § 8 ods. 1 písm. a/ a b/, § 9, § 10 ods. 1 nariadenia vlády; § 1 ods. 1 a 2, § 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 7 a 8 nariadenia vlády SR č. 114/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných priamych platieb v rastlinnej výrobe; čl. 2 písm. c/, čl. 4, čl. 19, čl. 23, čl. 31 nariadenia č. 73/2009 (ES); bod 14, čl. 1, čl. 58, čl. 75 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1122/2009 a uviedol, že z účelu právnej úpravy vyplývajúceho z uvedených predpisov vyplýva, že podpora v poľnohospodárstve je poskytovaná tým právnym subjektom - poľnohospodárom, ktorí okrem splnenia registrácie aj reálne obhospodarujú pôdu, ktorej výmeru uvádzajú vo svojej žiadosti o podporu. V súlade s ust. § 2 ods. 2 nariadenia vlády, žiadatelia musia uviesť výmeru pôdy vo svojej žiadosti o podporu, pričom platba sa poskytuje na zistenú výmeru žiadateľom obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy. Zmyslom príslušnej právnej 3 4Sžo/239/2015 úpravy je finančná podpora reálne hospodáriacim poľnohospodárom. Žalobca v konaní pred správnym orgánom preukázal, že je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom pozemkov, na ktoré si uplatnil podporu. Nepodarilo sa mu však žiadnym spôsobom preukázať, že na deklarovaných výmerách aj vykonával v relevantnom čase poľnohospodársku činnosť. Kontrolou na mieste bolo preukázané a vyplýva to aj z tvrdení žalobcu, že reálne obhospodaruje len zlomok výmery na ktorú žiadal o podporu, väčšinu pôdy bez právneho titulu obhospodarovala spoločnosť RUPOS s.r.o. Správnemu orgánu bola predložená dohoda o vykonaní prác, avšak z tejto nevyplynulo, aké práce sa na deklarovaných pozemkoch v roku 2011 vykonávali žalobcom. O tom, že sám žalobca nemal vedomosť o tom, aká plodina sa na konkrétnej parcele pestuje, svedčí aj zistenie správneho orgánu v protokole o kontrole na mieste, kde druh zistenej plodiny nezodpovedal označeniu plodiny v žiadosti žalobcu o podporu. Toto zistenie žalobcom nebolo popreté ani žiadnym dôkazom vyvrátené. 1.3 Podľa názoru krajského súdu, nie je podstatný dôvod, pre ktorý žalobca nemôže na predmetnej pôde vykonávať poľnohospodársku činnosť, podstatným pre poskytnutie podpory je reálne pestovanie deklarovanej plodiny žiadateľom na zistenej výmere pôdy na základe legálneho oprávnenia, čo žalobca v konaní nepreukázal. Zo zmyslu právnej úpravy teda vyplýva, že podpora vo forme jednotných platieb na plochu a doplnkovej platby na plochu sú viazané na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti na konkrétnej deklarovanej ploche žiadateľom. Je v rozpore s účelom zákona, aby podporu obdržali subjekty, ktoré poľnohospodársku činnosť vôbec nevykonávajú, príp. by boli len vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy. Účelom poskytovania dotácií je podpora hospodáriacich poľnohospodárov, t.j. subjektov, ktorí túto činnosť reálne na deklarovanej ploche vykonávajú. 1.4 Vyššie citované ustanovenie § 2 ods. 1 nariadenia vlády stanovuje podmienky pre priznanie jednotnej platby, pričom pre jej priznanie musia byť súčasne splnené všetky podmienky. 1.5 V danom prípade bol zistený rozdiel medzi deklarovanou plochou 12,98 ha a kontrolami zistenou žalobcom obhospodarovanou výmerou, 1,8 ha a naddeklarácia predstavovala viac ako 50%. Žalovaný preto postupoval správne, keď bol žalobca vylúčený z poskytnutia podpory podľa čl. 58 ods. 3 nariadenia (ES). 1.6 Krajský súd ďalej poukázal, že v správnom súdnictve súd preskúmava napadnuté 4 4Sžo/239/2015 rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu určenom žalobou, pričom predmetom súdneho prieskumu je dôvodnosť tvrdení žalobcu o zásahu do jeho subjektívnych práv. Súd preto môže skúmať len okolnosť, či rozhodnutím, resp. postupom správnych orgánov došlo k porušeniu zákona vo vzťahu k subjektívnym právam žalobcu. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní preto nemôže byť porušenie zákona vo vzťahu žalobcu a iného subjektu. Súd preto nemôže posudzovať správnosť postupu a rozhodnutia žalovaného v konaniach začatých na základe žiadosti ďalších subjektov, odlišných od žalobcu o poskytnutie jednotnej platby. 1.7 V danom prípade bolo podkladom pre rozhodnutie zistenie prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, že žalobca reálne neobhospodaroval pôdu v deklarovanom rozsahu. Žalobca v konaní nepreukázal, že spornú výmeru obhospodaroval a preto podľa názoru krajského súdu žalovaný konal v súlade so zákonom, keď odvolaniu žalobcu nevyhovel. Súd v danom prípade nezistil v konaní správnych orgánov takú vadu, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 2. 2.1 Vo včas podanom odvolaní sa žalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/153/2012 - 79 zo dňa 17.07.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že dôvody, pre ktoré nemohol na deklarovaných poľnohospodárskych dieloch pestovať v žiadosti uvádzané poľnohospodárske plodiny – „krádež" pôdy zo strany spoločností RUPOS s.r.o., ktorá na jeho pôde bez právneho titulu svojvoľne zasiala svoju plodinu prv, než stihol zasiať žalobca, súd nepovažoval za právne relevantný. Prvostupňový súd rovnako nezohľadnil skutočnosti, že za rok 2010, 2012, 2013, 2014 žalobca podporu získal, a teda rok 2011 bol excesom z dôvodov, ktoré relevantne preukázal a tvrdil ako v preskúmavaných správnych konaniach, tak i následne v konaní pred súdom. Pritom sa krajský súd stotožnil s obranou žalovaného správneho orgánu poukazujúceho na postup pri mimoriadnych okolnostiach upravený v ním citovanom čl. 75 ods. 1 a 2 nariadenia komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009. Rovnako prvostupňový súd opomenul skutočnosť, že žalobcom požadovanú podporu dostala práve spoločnosť RUPOS s.r.o., dôvodiac (právne správne), že súdu neprináleží skúmať okolnosti prípadného porušenia zákona vo vzťahu k tretiemu subjektu. Išlo pritom o celkom neštandardnú situáciu, nakoľko 5 4Sžo/239/2015 obvyklým postupom žalovaného správneho orgánu pri kolízií deklarovaných plôch viacerými subjektmi, je neposkytnutie podpory žiadnemu zo žiadateľov. 2.2 Prvostupňový súd tak vec nesprávne právne posúdil, ak postup a rozhodnutie správnych orgánov považoval za zákonné napriek tomu, že tieto žalobcovi ako vlastníkovi pozemkov odmietli poskytnutie podpory s tvrdením, že pozemky neobhospodaroval, hoci ich v dôsledku situácie spôsobenej spoločnosťou RUPOS s.r.o. - obhospodaroval len tým, že ich udržiaval v dobrom poľnohospodárskom a enviromentálnom stave. Rozhodnutie prvostupňového súdu je ďalej v časti týkajúcej sa správnosti postupu žalovaného správneho orgánu, keď tento neaplikoval ust. čl. 35 Nariadenia Rady 73/2009 (zrejme) s odkazom na čl. 75 ods. 1 a 2 Nariadenia komisie (ES) č. 1122/2009, pre absenciu zdôvodnenia nepreskúmateľné, resp. súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu ohľadom neexistencie takejto okolnosti alebo jej nedostatočnom dokladovaní. Z rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmé, ako sa súd touto argumentáciou sporových strán vysporiadal, hoci ide o právne významné skutočnosti. 2.3 Žalobca sa zároveň domáhal, aby odvolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a položil ESD žiadosť o výklad citovaných ustanovení či. 35 Nariadenia Rady (ES) 73/2009 a čl. 75 ods. 2 Nariadenia komisie (ES) č. 1122/2009. 3. 3.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01.10.2015 uviedol, že v celom prípade zastáva právny názor, že Krajský súd v Bratislave dostatočne zistil skutkový stav veci, vysporiadal sa so všetkými dôkazmi, oboznámil sa s celým spisovým materiálom a vyvodil správny právny záver. Prvostupňový súd celý prípad vecne správne posúdil, procesnoprávne nepochybil a keďže vychádzal zo správneho právneho záveru žalobu zamietol. Žalobca ani v tomto svojom odvolaní neuviedol nové právne skutočnosti ani nové dôkazy, ktorými by preukázal, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3.2 Podľa právneho názoru žalovaného, žalobca svojim odvolaním rozšíril žalobný 6 4Sžo/239/2015 návrh o iniciovanie prejudiciálneho konania. Žalovaný má za to, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe (žalobné dôvody), ktoré už boli uplatnené, preto považuje uvedenú námietku (iniciovanie prejudiciálneho konania) za irelevantnú. Žalovaný dodáva, že konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je ovládané dispozičnou zásadou. Súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/323/2009 zo dňa 08.06.2010, ktorý vo svojom uznesení okrem iného skonštatoval vyššie uvedené tvrdenia. 3.3 Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne a procesné správny v celom rozsahu potvrdil. 4. 4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.). 4.2 Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 4.3 Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje 7 4Sžo/239/2015 v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. 4.4 Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (250i ods. 3 O.s.p.). 4.5 Podľa § 219 ods, 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.6 Podľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 4.7 Podľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. 4.8 Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 4.9 Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády, toto nariadenie vlády upravuje podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, ktorými sú:
Táto čiastkach sa odpočíta z podpory, na ktoré má farmár oprávnenie v súvislosti so žiadosťami v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia, zároveň mu nebola poskytnutá doplnková platba na plochu. Postup pri výpočte výšky podpory, výška naddeklarácie bola špecifikovaná v prílohe, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Následne žalovaný rozhodol o odvolaní napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve v znení neskorších 15 4Sžo/239/2015 predpisov (ďalej len „nariadenie vlády“), vo výške 1.735,37 €. 5.2 Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a obmedzí sa iba na doplnenie svojich právnych názorov. 5.3 V podanom odvolaní žalobca namietal, že krajský súd sa nezaoberal skutočnosťou ako je „krádež“ pôdy zo strany spoločnosti RUPOS s.r.o., ktorá využila pozemok žalobcu neoprávneným zasiatím svojej plodiny. Poukázal na to, že obvyklým postupom správneho orgánu pri kolízii deklarovaných plôch viacerými subjektami je neposkytnutie podpory žiadnemu zo žiadateľov. Ďalej má za to, že poskytnutie podpory spoločnosti RUPOS, s.r.o. bolo predčasné, nakoľko sa nepočkalo na doriešenie prípadu žalobcu. Krajský súd vec nesprávne právne posúdil, nezobral do úvahy, že žalobca pozemky obhospodaroval tak, že ich udržiaval v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave. Záver krajského súdu je súčasne nesprávnym skutkovým zistením ako dôsledok nesprávneho právneho posúdenia ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ Nariadenia vlády SR č. 448/2010 Z. z. Z rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmé, ako sa súd touto argumentáciou sporových strán vysporiadal, hoci ide o právne významné skutočnosti. V neposlednom rade sa žalobca domáhal, aby odvolací súd predložil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky s výkladom čl. 35 Nariadenia Rady (ES) 73/2009 a čl. 75 ods. 2 Nariadenia komisie (ES) č. 1122/2009.“ 5.4 Odvolací súd mal za preukázané, že dňa 13.05.2011 predložil žalobca správnemu orgánu jednotnú žiadosť na rok 2011 o jednotnú platbu na plochu na užívanú výmeru 12,98 ha, doplnkovú platbu na plochu na užívanú výmeru 12,
5.5 K návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a predloženia návrhu Súdnemu dvoru Európskej únie žiadosť o výklad citovaných ustanovení čl. 35 Nariadenia Rady (ES) 73/2009 a čl. 75 ods. 2 Nariadenia komisie (ES) č. 1122/2009, odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 109 O.s.p upravuje jednak prekážky konania zapríčiňujúce obligatórny postup konajúceho súdu v podobe prerušenia konania (§ 109 ods. 1 O.s.p) a jednak prekážky, vyskytnutie ktorých dáva súdu možnosť konanie prerušiť (§ 109 ods. 2 O.s.p.). Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. 17 4Sžo/239/2015 V istých prípadoch tak súd musí konanie prerušiť, v iných prípadoch buď konanie preruší, alebo urobí iné vhodné opatrenia na bezprieťahové odstránenie vady konania. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie súd preruší konanie aj vtedy, ak sa rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy (čl. 234 Zmluvy o založení ES). Konanie o prejudiciálnej otázke je vyjadrením viazanosti slovenských súdov judikatúrou Súdneho dvora EÚ v procese aplikácie úniového práva, pre ktorý je dôležitá správna interpretácia právnych pravidiel Európskej únie. V súvislosti s prerušením konania však treba uviesť, že účastník konania môže navrhnúť takéto prerušenie konania, avšak súd nie je povinný takému návrhu vyhovieť. Tento procesný úkon súdu (prerušenie konania) závisí len od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor o vyriešenie prejudiciálnej otázky. V tomto prípade Najvyšší súd SR návrh na prerušenie konania zamietol, keďže dospel k záveru, že vzhľadom na zistený skutkový stav veci, nie je nevyhnutné požiadať Súdny dvor EÚ o výklad úniového práva. K tomuto záveru dospel senát Najvyššieho súdu s poukazom na skutočnosť, že žalobca v predmetnom roku 2011 nepostupoval v zmysle článku 31 Nariadenia (ES) č. 73/2009, keďže neoznámil prvostupňovému správnemu orgánu v lehote desiatich pracovných dní prípad vzniknutých mimoriadnych okolností, čím prišlo k zániku predmetného nároku (práva). Za mimoriadnu okolnosť svedčiacu v prospech vlastníka alebo nájomcu pôdy je podľa názoru najvyššieho súdu možné považovať aj užívanie resp. obhospodarovanie pôdy iným subjektom bez preukázania právneho titulu, napr. vlastníckeho či nájomného vzťahu k pôde. Samozrejme, ak mimoriadnu okolnosť oznámi oprávnený subjekt v lehote. 5.6 K námietke žalobcu, že súd sa nezaoberal „krádežou pôdy“, resp. tým, kto v skutočnosti využíva pôdu vo vlastníctve žalobcu, odvolací súd uvádza, že predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného týkajúce sa žalobcu o neschválení podpory formou jednotnej platby na plochu a nie skutočnosť, kto a ako sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu prostredníctvom zabratia pôdy a výsevu. V prípade, ak spoločnosť RUPOS s.r.o., využila pozemok žalobcu neoprávneným zasiatím svojej plodiny, má žalobca právo sa obrátiť so žalobou na civilný súd. 6. 6.1 Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením 18 4Sžo/239/2015 si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, a teda rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/153/2012 - 79 zo dňa 17.07.2015 potvrdil ako vecne a právne správny. 6.2 O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo však v prejednávanej veci nenastalo a teda súd právo na náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. 6.3 Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis – Správny súdny poriadok. Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 6.4 Vzhľadom k tomu, že predmetné odvolacie konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, t.j. pred 01.07.2016 najvyšší súd dokončil konanie podľa O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave dňa 17. januára 2017 JUDr. Jana ZEMKOVÁ PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.