1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení uznesenia krajský súd vychádzal z obsahu ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p., ktoré umoţňuje vyhovieť ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené obidve podmienky, teda odôvodnenosť z pohľadu pomerov účastníka a zároveň sa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. 4Sžf/42/2016 2 Ţiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov podáva účastník konania, preto v tejto časti nesie dôkazné bremeno, teda má povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť preukázania svojich tvrdení. Ţalobca ako právnická osoba vznikol za účelom podnikania. Nepriaznivá finančná situácia je dôsledkom skutočností, ktorých pôvod je v podnikaní a s podnikaním súvisiaca. Ak by nepriaznivá finančná situácia bola dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, znamenalo by to prenesenie časti rizika na štát, čo je neprípustné. Prvostupňový súd posúdil majetkovú situáciu ţalobcu s prihliadnutím na všetky záväzky spoločnosti, výšku imania a hodnotu majetku, ktorý spoločnosť vlastní. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, ţe majetok ţalobcu – základné imanie s rozsahom splatnosti je 6 638 785,- €, ktorý ţalobca vlastní a výška súdneho poplatku 70,- € nepredstavuje tak vysokú sumu, ktorú by nebol schopný uhradiť bez toho, aby došlo k váţnemu znemoţneniu jeho podnikania. Prvostupňový súd nepovaţoval za potrebné vysporiadať sa s otázkou, či ide u ţalobcu o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, pretoţe bolo preukázané, ţe nespĺňa jednu zo zákonných podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov a to nepriaznivú finančnú, resp. majetkovú situáciu. Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia poukázal aj na obdobný právny názor obsiahnutý v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sţf/53/2013. 2. Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) odvolanie z dôvodov
2 písm. d/ a f/ O.s.p., napádajúc, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Ţalobca mal za to, ţe krajský súd nesprávne posúdil návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov, a teda nepostupoval v súlade s § 138 ods. 1 O.s.p. Na základe uvedeného ţalobca ţiadal, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a ţalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. 4Sžf/42/2016 3 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Os.p.) postupom bez nariadenia pojednávania
2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nie je moţné vyhovieť. Najvyšší súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu zistil, ţe ţalobca sa ţalobou podanou na krajskom súde domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. 1100308/1/570626/2013 zo dňa 27.11.2013, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty ţalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2010. Ţalobca nezaplatil súdny poplatok za ţalobu súčasne s jej podaním, avšak ešte pred zaslaním výzvy na zaplatenie súdneho poplatku podal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov, doručený krajskému súdu dňa 05.03.2014, v ktorom uviedol, ţe ţalobca sa nachádza v zlej finančnej situácii spôsobenej poklesom výnosov a nárastom nákladových poloţiek, v dôsledku čoho sa subjekt dostal do kritickej situácie so splácaním svojich záväzkov, a teda do stavu platobnej neschopnosti. Platobná neschopnosť ţalobcu vyplýva z existencie viac ako jedného veriteľa, ako aj existencie viac ako jedného peňaţného záväzku 30 dní po lehote splatnosti. Rovnako na strane ţalobcu došlo k zablokovaniu bankových účtov, a teda nedisponuje schopnosťou uhradiť vyrubené súdne poplatky. Spolu s návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov zaslal ţalobca súdu tlačivo pre deklarovanie pomerov účastníka konania (§ 138 ods. 2 O.s.p.). V ňom uviedol zoznam veriteľov (celkom 6), kde je viac ako 30 dní v omeškaní s plnením, ďalej zostatok na účte ţalobcu v Tatra banke, a.s., vo výške mínus 115,19 €, stav hotovosti ţalobcu v čase podania návrhu na oslobodenie vo výške 150,- €, majetok ţalobcu – nehnuteľné veci a to zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 2413/24, 2413/25, 2413/32, 2413/33, 2413/34, 2413/35, k.ú. Š., nachádzajúce sa na LV č. X. v trhovej cene 76 200,- €, ďalej orná pôda, parc.č. 808/7, k.ú. K., nachádzajúce sa na LV č. X., v trhovej cene 22 432,90 €, ďalej orná pôda, parc. č. 808/10, k.ú. K., nachádzajúce sa na LV č. X., v trhovej cene 1 440,- €, ďalej zastavané plochy a 4Sžf/42/2016 4 nádvoria, parc. č. 808/2, 808/3, 808/11, 808/12, 808/13, 808/14, k.ú. K., nachádzajúce sa na LV č. X., v trhovej cene 156 629,16 €, plnička minerálnych vôd a plnička minerálnych vôd II. etapa, k.ú. K.K., nachádzajúca sa na LV č. X. v trhovej cene spolu 1 291 006,83 €, ďalej hnuteľné veci a to motorové vozidlá celkom 8 kusov, iné hnuteľné veci nad 750,- € celkom 5 kusov. Ďalej ţalobca uviedol 4 peňaţné pohľadávky nad 750,- € voči tretím osobám, nevymáhané z dôvodu nedostatku peňaţných prostriedkov na súdne uplatnenie nároku. Napokon uviedol ţalobca tri bankové úvery, ktoré je povinný splácať, päť iných pôţičiek a päť záväzkov voči spriazneným osobám. V ďalších skutočnostiach ţalobca uviedol, ţe zlá finančná situácia je spôsobená najmä pohľadávkou Daňového úradu Ţilina, ktorá vznikla koncom roka 2013 ako povinnosť uhradiť rozdiel na DPH spolu vo výške 1 177 861,30 €.
1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb./ZSP poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
1 Občianskeho súdneho poriadku pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa moţnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná ţiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, ţe nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych 4Sžf/42/2016 5 poplatkov v kaţdom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť kaţdého konania. Účelom ustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a druhou skutočnosť, ţe nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane ţiadateľa). V prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom. O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové pomery. Krajský súd v prejednávanej veci vykonal zisťovanie majetkových pomerov žalobcu, ktoré je potrebné nielen tvrdiť, ale ich aj preukázať. Je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno je výlučne na žalobcovi. Na výzvu krajského súdu na doloţenie dokladov preukazujúcich skutočnosti uvedené v tlačive na dokladovanie pomerov ţalobca reagoval doloţením daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie január aţ december 2012, výkazu ziskov a strát ku dňu 31.12.2013 a výpisu z účtu ku dňu 28.02.2014. Ani z doloţených písomných dokladov však nemoţno vyvodiť, ţe by majetkové pomery ţalobcu odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Navyše, tak ako podotkol aj krajský súd, ţalobca nedoloţil fotokópiu daňového priznania za rok 2013, ani ďalšie doklady, ktoré by preukazovali úvery, peňaţné pohľadávky a iné záväzky ţalobcu voči bankám či tretím osobám.
netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov 4Sžf/42/2016 6 Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Majetkové pomery ţalobcu nemoţno povaţovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázal, na čo slúţi, okrem iných, aj tlačivo, ktoré mu krajský súd doručil a ktoré je tieţ dostupné na internete. Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, ţe predloţené dôkazy zo strany ţalobcu nezakladajú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, ktorý je v tomto prípade 70,- €. „Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov z hľadiska pomerov účastníka sú rozhodujúce najmä jeho majetkové a sociálne pomery, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sţo/190/2009). Z predloţeného tlačiva o dokladovaní pomerov zo strany ţalobcu vyplýva, ţe ţalobca je vlastníkom nehnuteľností a hnuteľných vecí vyššej hodnoty, výška základného imania spoločnosti ţalobcu je 6 638 785,- € a preto výška súdneho poplatku 70,- € nemôţe byť pre spoločnosť ţalobcu poloţkou, ktorá by váţne ohrozila jej podnikanie. Uloţenie povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 70,- € nespôsobilo
názoru odvolacieho súdu vznik neprimeranej rovnováhy medzi záujmom štátu na vyberaní súdnych poplatkov na jednej strane a prístupom k súdu na strane druhej. Odvolací súd sa taktieţ stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, ţe pokiaľ 4Sžf/42/2016 7 nebola splnená podmienka nepriaznivej finančnej situácie ţalobcu pre oslobodenie od súdneho poplatku, nie je potrebné skúmať splnenie druhej kumulatívnej podmienky bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu
250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pretoţe krajský súd vo veci rozhodol po vecnej i právnej stránke správne a jeho postup pri rozhodovaní o návrhu ţalobcu na oslobodenie od súdneho poplatku maximálne rešpektoval a chránil jeho práva na spravodlivý súdny proces.
2 zákona Národnej rady SR č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok), odvolacie konania
piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 7. marca 2017 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.