Obsah (6)

§ 39a§ 139§ 35§ 3§ 250j§ 250k

Najvyšší súd 8Sžo/219/2009 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babi

§ 39azákona 8Sžo/219/2009 2 č.

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) rozhodol o umiestnení stavby „D. K. N. M. – O.“ a súvisiacich objektov na pozemkoch v kat. území K. N. M., D., K. L., K. N. K. a O. vo vlastníctve štátu, známych a neznámych vlastníkov tak, ako je zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú časť rozhodnutia stavebného úradu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, že postup správnych (stavebných) orgánov bol v súlade s právnymi požiadavkami obsiahnutými v príslušných ustanoveniach právnych predpisov. Krajský súd v súvislosti s podanými námietkami ohľadom určitosti samotného rozhodnutia a námietkami ohľadom splnených náležitostí vyžadovaných zákonom poukázal najmä na druh stavby – diaľnica a súvisiace objekty a s tým súvisiaci charakter stavby ako stavby líniovej v zmysle úpravy stavebného zákona. Rovnako sa krajský súd v konaní zaoberal i námietkou kolízie oboch stavieb. Z predloženej spisovej dokumentácie správneho orgánu mal za preukázané, že Obec O. dňa

1. novembra 2005 pod č. 2554/2004 vydala rozhodnutie o umiestnení stavby – čerpacia stanica a komplex budov služieb na KN parcele č. X. v kat. území O.. N. podala dňa
2. mája 2007 podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania proti rozhodnutiu Obce O. č. 2554/2004 zo dňa
3. novembra
4. Na základe podaného podnetu a po zaslaní správneho spisu však bolo zistené, že rozhodnutie Obce O. č.j. 2554/2004 bolo v zákonnej lehote napadnuté odvolaním N.. Správny orgán však pochybil, nakoľko predmetné odvolanie nepredložil nadriadenému orgánu a ani o ňom neinformoval ostatných účastníkov konania. Ďalej uviedol, že v dôsledku nesprávneho postupu správneho orgánu dotknutí účastníci konania nadobudli dojem, že predmetné rozhodnutie o umiestnení stavby čerpacej stanice je právoplatné a V. – K., S. ako stavebník predmetnej stavby na základe tejto skutočnosti vzniesol i námietku kolízie oboch stavieb. Zároveň uviedol, že rozhodnutie Obce O. č. 2554/2004 zo dňa
5. novembra 2005 bolo následne pre zistené nedostatky zrušené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2007/00865/Cho zo dňa
6. augusta 2007, právoplatným dňa
7. septem- bra 2007 a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie Krajského stavebného úradu č. 2007/00865/Cho zo dňa
8. augusta 2007 bolo napadnuté protestom prokurátora č. Kd 120/07-8 zo dňa
9. novem- 8Sžo/219/2009 3 bra
10. Krajský stavebný úrad v Žiline podanému protestu sám nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Ministerstvo vydalo dňa
11. februára 2008 rozhodnutie č. 08-9213/9045-5:530/Rý, ktorým protestu taktiež nevyhovelo a napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline ponechalo v platnosti. Proti rozhodnutiu ministerstva podala obchodná spoločnosť V. – K., S. rozklad, o ktorom rozhodlo ministerstvo v rozkladovej komisii tak, že rozklad zamietlo a potvrdilo rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania č. MNVRR-2008-9213/9045-5:530/Rý zo dňa
12. februára
13. Krajský súd zdôraznil najmä záver, že rozhodnutie Obce O. č. 2554/2004 o umiestnení stavby čerpacej stanice v prospech V. – K., S. bolo zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie správnemu orgánu prvého stupňa. V súvislosti s týmto dôvodom žaloby súd zároveň poukázal na skutočnosti uvedené v rozhodnutí Krajského stavebného úradu v Žiline, ktorým zrušil rozhodnutie Obce O. o umiestnení spornej stavby a kde uviedol, že Ministerstvo dopravy, pôst a telekomunikácií Slovenskej republiky, sekcia cestnej infraštruktúry, odbor štátnej správy pozemných komunikácií listom č. X. zo dňa
14. júla 2004 vo veci predmetnej stavby čerpacej stanice vydalo stanovisko, v ktorom povolil postaviť len stavbu dočasnú a to do doby vybudovania plného profilu diaľnice vrátane odpočívadiel, pričom po uplynutí tejto doby, na ktorú bola dočasná stavba povolená, bol stavebník povinný po výzve správcu diaľnice túto odstrániť na vlastné náklady. Doplnil, že v priebehu správneho konania o umiestnení stavby nebolo toto stanovisko rešpektované, stavebník podal návrh na umiestnenie trvalej stavby, v čom mu správny orgán vyhovel. Tiež dodal, že Obec O. vydaním predmetného rozhodnutia porušila nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 223/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu VÚC Žilinského kraja, pretože rozhodnutie je v ostrej kolízii s týmto ÚPN VÚC. Zároveň uviedol, že v priebehu samotného súdneho prieskumu žalobca nepreukázal vlastnícke právo k predmetnému pozemku týkajúceho sa umiestnenia stavby. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a návrhu žalobcu vyhovel. V podanom odvolaní opätovne namietal, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu a ich výrokové časti sa odvolávajú na situačný výkres, ktorý má byť jeho prílohou, pričom žalobca považuje tento situačný výkres za neurčitý a nepostačujúci, nakoľko 8Sžo/219/2009 4 ide o mapu územia od O. po K. N. M. v dĺžke cca 15 km, ktorý neobsahuje podrobnosti o umiestnení stavieb, objektov a dotknutých pozemkov.

žalobcu je takýto nákres, na ktorý sa odvoláva rozhodnutie a je jeho súčasťou neurčitý a ani samotné rozhodnutie nespĺňa požiadavku určitosti, v dôsledku čoho sa zároveň stáva nevykonateľným a zmätočným. Preto na základe uvedeného

žalobcu nie je zrejmé, či sa dotýka určitých pozemkov a určitých osôb v tomto regióne alebo sa dotýka celého okresu Čadca vzhľadom na jeho neurčitosť. Žalobca vyslovil názor, že týmto spôsobom v podstate žalovaný i krajský súd porušili právo občanov ako právo účastníka na spravodlivý proces, keď nejasným spôsobom zaznamenali, čoho a ktorých pozemkov sa má týkať, kde majú byť stavby umiestnené a teda žiaden z účastníkov, pokiaľ sa o tom náhodou nedozvedel, nemohol sa účinne brániť. Za ďalší nedostatok žalobca považoval, že vzhľadom na nedostatočný konkrétny opis prebiehajúcich hraníc územia v návrhu žalobcu i v samotnom rozhodnutí nie je zrejmé, do ktorých pozemkov umiestňované stavby zasahujú, ktoré sú ním dotknuté a ktorých iných stavieb sa týka a súčasne, že nie je možné zaoberať sa prípadným stretom záujmov umiestňovanej stavby s ochrannými pásmami. Ďalej namietal, že žalovaný sa nesprávne a nedostatočným spôsobom zaoberal skutočnosťou, že dňa

1. novembra 2005 bolo stavebným úradom – obcou O. vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby Č., ktorá sa nachádza v trase práve umiestňovanej stavby diaľnice, nakoľko zrušujúce uznesenie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2007/00865/Cho je nezákonné a bolo napadnuté i krajskou prokuratúrou, keďže zrušovalo právoplatné rozhodnutie, ktoré však zrušiť možné nebolo. Zdôraznil, že odvolanie zo strany jedného z účastníkov bolo podané po lehote a teda nemohol už odvolací orgán (krajský stavebný úrad) vo veci konať a rozhodnutie zrušiť i keby bolo nezákonné. Žalobca tiež krajskému súdu vyčítal, že zrejme opomenul stanovisko N. č. X. z
2. mája 2005, ktoré nadväzuje na list Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a doplňuje stanovisko tohto orgánu tak, že „doporučuje vybudovať dočasné odpočívadlo

návrhu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, variant s dostatočným odsadením objektov od budúcej diaľnice s tým, že majiteľ (prevádzkovateľ) demontuje všetky pozemnostavebné objekty – stroje, zariadenia, inžinierske siete, resp. iné príslušenstvo – odpočívadlá na vlastné náklady alebo po vybudovaní diaľnice bude pozemok vykúpený do vlastníctva N. a vlastník Č. bude platiť nájom za užívanie pozemku“. V zmysle uvedeného žalobca zastáva názor, že krajský súd opomenul skutočnosť, 8Sžo/219/2009 5 že stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo dňa 20. júla 2004 bolo negované a vydané bolo ďalšie stanovisko, ktoré podstatne ruší a mení charakter čerpacej stanice, ktorá bola povolená. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. mája 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2008/00498/Cho zo dňa
2. apríla 2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a rozhodnutie M. K. N. K. č. 153/07 zo dňa
3. septembra 2007 o umiestnení stavby „D. K. N. M. – O.“ bolo potvrdené v celom rozsahu, keď týmto rozhodnutím správny orgán prvého stupňa

§ 39astavebného zákona rozhodol o umiestnení stavby „D.

K. N. M. - O.“ a súvisiacich objektov na pozemkoch v kat. území K. N. M., D., K. L., K. N. K. a O. vo vlastníctve štátu, známych a neznámych vlastníkov tak, ako je zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia.

§ 139ods.

3, 4 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä

1. a)ropovody, plynovody, produktovody, teplovody,
2. b)diaľnice, cesty a miestne komunikácie,
3. c)stavby dráh,
4. d)podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny,
5. e)vodovodné a kanalizačné rady, ochranné hrádze, plavebné a derivačné kanály,
6. f)vedenia elektronickej komunikačnej siete,
7. g)letiská,
8. h)prístavy. 8Sžo/219/2009 6

§ 35ods.

1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

§ 3ods.

1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahuje

1. a)meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa,
2. b)predmet územného rozhodnutia so stručnou charakteristikou územia a spôsobu jeho doterajšieho využitia,
3. c)zoznam všetkých známych účastníkov územného konania,
4. d)druhy a parcelné čísla pozemkov

katastra nehnuteľností s uvedením vlastníckych a iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb,

1. e)ak ide o návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia, súhlas vlastníka pozemku, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhované opatrenie sa pozemok nedá vyvlastniť,
2. f)údaje o splnení podmienok určených dotknutými orgánmi štátnej správy, ak boli obstarané pred podaním návrhu. Ak ide o návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania, územného rozhodnutia o využití územia, o chránenej časti krajiny, o stavebnej uzávere, ak sa týkajú rozsiahleho územia, údaje

odseku 1 písm. c/ a d/ sa v návrhu neuvádzajú, ale uvedie sa opis prebiehajúcich hraníc územia (§ 3 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z.). Začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou 8Sžo/219/2009 7 vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi (§ 36 ods. 4 stavebného zákona). Krajský súd sa vo svojom rozsudku dôsledne zaoberal námietkami žalobcu ohľadom určitosti samotného rozhodnutia a ohľadom splnených náležitostí vyžadovaných zákonom a dôvodne sa stotožnil so záverom žalovaného, ktorý vychádzal z osobitnej zákonnej úpravy obsiahnutej v stavebnom zákone. Postup žalovaného bol podmienený samotným druhom stavby, keď v prejednávanej veci ide o diaľnicu a súvisiace objekty, ktorá je v zmysle citovaných ustanovení stavbou líniovou. Vzhľadom na charakter zamýšľanej stavby, je rozsah návrhu pri umiestňovaní líniových stavieb, postup a konanie správneho orgánu o návrhu takejto stavby a náležitosti rozhodnutia o umiestnení stavby upravený stavebným zákonom osobitne.

§ 3ods.

2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. sa k návrhu na umiestnenie líniových stavieb údaje ako zoznam všetkých známych účastníkov územného konania, druhy a parcelné čísla pozemkov

katastra nehnuteľností s uvedením vlastníckych a iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka, ani parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb neuvádzajú. Je to z dôvodu, že zoznamy dotknutých účastníkov konania a zoznam dotknutých pozemkov by boli neúnosne obsiahle. Preto krajský súd nepochybil, keď pri posudzovaní zákonnosti postupu a rozhodovania žalovaného uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa kolízie oboch stavieb, nakoľko z predloženej spisovej dokumentácie zistil, že rozhodnutie Obce O. č. 2554/2004 o umiestnení stavby čerpacej stanice v prospech V. – K., S. bolo rozhodnutím Krajského stavebného úradu, odboru štátnej stavebnej správy č. 2007/00865/Cho zo dňa

1. augusta 2007, zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie správnemu orgánu prvého stupňa. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutie vydané mestom K. N. K. pod č. 640/07 dňa
2. septembra 2007 o umiestnení stavby – „D. K. N. M. – O.“ bolo vydané až po vyriešení spornej skutočnosti spočívajúcej v umiestnení zamýšľanej stavby, keď na časť pozemku určeného na zastavanie stavbou D. v kat. území O. bolo Obcou O. vydané rozhodnutie o umiestnení stavby Č. – odpočívadlo O.. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline 8Sžo/219/2009 8 ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 13. mája 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská KANC. 1) Opíš a zašli spolu so spisom KS v Žiline (sp. zn. 21S 77/2008) 8Sžo/219/2009 9 2) Založ zberný spis 3) Vyznač v registri skončené ako: rozsudok KS potvrdený 4) V anonymizácii vyznač: § 39 Stavebného zákona