1 písm. e/ záko- na č. 73/1998 Z.z.. Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že žalobca sa svojim konaním dopustil porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, dôsledkom čoho jeho ponechania v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
názoru súdu prvého stupňa bol vo veci žalobcu náležite zistený skutkový stav veci, bol zaujatý správny právny názor. Preto nebol zistený dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
10 O.s.p. a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Proti rozsudku žalobca podal odvolanie, žiadal zrušiť rozsudok krajského súdu, zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 148 zo dňa 29. marca 2007 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že nebolo náležité hodnotenie dôkazov zo strany orgánu rozhodujúceho v prvom stupni ako aj žalovaného. Nebol si vedomý toho, že K. R., pred jazdou požil alkoholické nápoje. Preto jeho konanie nebolo správne právne posúdené. Nikoho neudrel ani nepichal nožom, čo potvrdil aj vypočutý svedok K. R.. Počas výkonu štátnej služby sa nikdy nedopustil protiprávneho konania. Svoje povinnosti policajta si plnil v súlade s prísahou policajta, ktorú zložil. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na skutočnostiach, ktoré uviedol už vo svojom vyjadrení k podanej žalobe. Uviedol, že
ustálenej judikatúry nie je pre orgán rozhodujúci o skončení služobného pomeru policajta výsledok prípadného trestného stíhania. Zdôraznil, že vykonané dôkazy boli zo strany rozhodujúcich orgánov v právnej veci žalobcu hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Správne orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí náležite odôvodnili skutočnosť prepustenia žalobcu zo služobného pomeru v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovení § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia 3 8Sžo/373/2009 rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 29. apríla 2010 (§ 156 ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.
citovaného zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp. nesprávne aplikovaný. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p., a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadnuť bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. 2 O.s.p.). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach
2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.
1 zákona č. 73/1998 Z.z. účinného ku dňu vyhlásenia personálneho rozkazu, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie : 4 8Sžo/373/2009 ,,Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.
3 písm. g/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.
3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný dodržať služobnú disciplínu.
3 písm. n/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vyporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia, ani logické nesprávnosti, ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd ako súd odvolací v intenciách námietok žalobcu uplatnených v podanom odvolaní posudzoval rozsudok krajského súdu ako aj rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. októbra 2007, č. KM-72/PK-2007, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 148 zo dňa 29. marca 2007 a personálny rozkaz potvrdil. Týmto rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.. 5 8Sžo/373/2009 Zo spisu zistil odvolací súd tieto skutočnosti : Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca dňa
názoru súdu prijať voči žalobcovi personálne opatrenie
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., pretože na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru boli splnené všetky zákonné podmienky. V danej veci
názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že žalobca mimo výkonu služby mal u seba krátku strelnú zbraň značky S. na diskotéke C. B. v B., kde návštevníci diskotéky po požití alkoholických nápojov nezriedka vyvolávajú konflikty ako aj skutočnosť, že nezabránil osobe, o ktorej vedel, že požila alkoholické nápoje viesť motorové vozidlo a išiel v ňom ako spolujazdec, nasvedčuje tomu, že žalobca svojim konaním porušil základné povinnosti príslušníka Policajného zboru, porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Námietka žalobcu, že neboli brané do úvahy dobré výsledky jeho služobnej činnosti v Policajnom zbore nie je dôvodná. Odvolací súd poznamenáva, že aktívne plnenie uložených úloh policajtom je základnou služobnou povinnosťou každého policajta. Odvolací súd zistil, že v priebehu administratívneho konania, konania na krajskom súde ani v podanom odvolaní žalobca na svoju obranu nenavrhol vykonať žiadny relevantný dôkaz, ktorým by vyvrátil zistené protiprávne konanie. Námietky žalobcu vyjadrené v odvolaní na vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu ani na vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu
názoru odvolacieho súdu nemohli mať vplyv. Iba všeobecné poukazovanie na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., na nezistenie skutočného stavu veci bez uvedenia konkrétnych skutočností a dôkazov, nemožno považovať za postačujúce na to aby odvolaniu bolo možné priznať úspech. Keď teda krajský súd dospel k správnemu záveru, totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Správne orgány oboch 7 8Sžo/373/2009 stupňov si pre záver, že žalobca svojim konaním porušil základné povinnosti príslušníka Policajného zboru, porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, zadovážili dostatok skutkových podkladov. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
1,2 O.s.p. potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania
1 O.s.p. ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. apríla 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.