1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 7037/2013-2.2 zo dňa 09.12.2013 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu ţivotného prostredia v Ţiline sp. zn. 2013/618- 11/Ryb,Drn zo dňa 03.06.2013, ktorým tento rozhodol tak, ţe vydal súhlas v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ v znení § 13 ods. 2 písm. c/ zákona a v zmysle § 13 ods. 2 písm. c/ zákona na výstavbu lesnej cesty „Nová rieka - Ráztoka“ v k. ú. O. L. na parcele KN-C č. X.
projektu stavby vypracovaného Ing. F. K.. Predmetný súhlas sa vydával na výstavbu lesnej cesty kategórie 2L 4, 0/30
krajského súdu zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým ide o smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín v znení smernice č. 97/62/EC, ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť a smernicu rady EC č. 79/409/EEC o ochrane voľne ţijúceho vtáctva v znení smernice č. 81/854/EEC, ktorá chráni divoţijúce druhy vtákov a dôleţité stanovišťa, hniezdiská pre ich zachovanie, pričom táto smernica stanovuje plán na zachovanie populácií divoţijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť a takisto má za úlohu určiť a adekvátne chrániť hniezdiská a miesta na ich migráciu, reguluje poľovnícke zóny a výkon poľovníctva. Všetky chránené stanovišťa zahrnuté v tomto nariadení sú tieţ zahrnuté do súvislej európskej sústavy chránených území 3 8Sžo/8/2015 pod názvom „Natura 2000“. Krajský súd postupujúc
ust. § 67 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia uviedol, ţe krajský úrad ţivotného prostredia vydáva súhlas
4, § 13 ods. 2 písm. c/, f/ a i/, o/, § 14 ods. 2 písm. f/, § 15 ods. 2 písm. c/, § 24 ods. 5, 7, 10 a 12, § 49 ods. 3 a § 56 ods. 2 zákona, z ktorého vyplynulo, ţe v čase rozhodnom pre správne konanie
vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane prírody niekdajšiemu krajskému úradu ţivotného prostredia patrilo oprávnenie rozhodovať o výnimkách zo zakázaných činností v územiach s 2. - 5. stupňom ochrany.
názoru krajského súdu uvedené ustanovenie neobsahovalo ţiadne obmedzenie dôvodov udelenia výnimky, iba vyţadovalo, aby bol takýto prípad odôvodnený. Zákon tu teda ponechal správnemu orgánu diskrečnú právomoc, čo v takýchto prípadoch znamená, ţe je vecou správnej úvahy správneho orgánu, aké dôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Súd takéto rozhodnutie následne v zmysle ust. § 245 ods. 2 O.s.p. preskúma z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváţenia a či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonov.
krajského súdu správny orgán však v tomto prípade nemôţe rozhodovať celkom
svojej ľubovôle. Pri pouţití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (uznesenie NS SR sp. zn. 5Sţo/27/2011). Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a obsahu súvisiaceho administratívneho spisu dospel k záveru, ţe svojvôľu ţalovaného aj prvostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov
zákona o ochrane prírody v danom prípade moţno vylúčiť. Z administratívneho spisu bolo
krajského súdu zrejmé, ţe správny orgán v konaní nevychádzal len z tvrdení ţiadateľa OÚ ŢP Ţilina. V súlade s ust. § 65 ods. 1 písm. k/ bod 1 zákona poţiadal listom zo dňa 22.01.2013, č. 2013/618-6/Rit odbornú organizáciu Správu CHKO Horná Orava o vypracovanie podkladov pre rozhodovaciu činnosť. Správa CHKO Horná Orava zaslala svoje stanovisko CHKO HO/16/2/13 zo dňa 07.03.2013, v ktorom identifikovala územie, zhodnotila ho z hľadiska ochrany prírody a krajiny a navrhla riešenie predmetnej činnosti. Trasa navrhovanej lesnej cesty prechádza cez lesné pozemky Paráča, ktoré sú v CHKO Horná Orava zaradené do zóny D s
ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku dal tak moţnosť účastníkom konania vyjadriť sa k zaobstaraným podkladom. V stanovenom termíne sa k veci vyjadril ţiadateľ e-mailovou formou zo dňa 20.03.2013, ktorý uviedol, ţe nemá námietky k podkladom. Ţalobca Lesoochranárske zoskupenie VLK sa vyjadrilo listom zo dňa 26.03.2013, v ktorom uviedlo svoj nesúhlas s udelením súhlasu na výstavbu predmetnej lesnej cesty. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uviedol, ţe činnosti súvisiace s výstavbou lesnej cesty predstavujú určitý zásah do prostredia, ako je čiastočné vyrušovanie zvierat, avšak túto činnosť nie je moţné hodnotiť ako činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami ochrany prírody. Ako vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, tento veľmi presne zistil, ktorých lokalít sa činnosť o povolenie výnimky týka a aký je ich charakter z hľadiska lesného ekosystému, z hľadiska národnej siete chránených území. Súd sa dospel v zhode s názorom ţalovaného, ţe predmetná cesta bude predstavovať líniové rozvoľnenie stromovej etáţe a nie na rušenie ich kompaktnosti. Takéto rozvoľnenie a otvorenie porastov bude iba krátkodobé v čase výstavby, pričom výstavba tejto lesnej cesty je zameraná predovšetkým pre potreby lesohospodárov. Krajský súd tieţ konštatoval, ţe navrhovaná lesná cesta nenarúša odtokové pomery, nakoľko porasty pod lesnou cestou dostatočne spomalia odtok a zabezpečia vsakovanie do pôdy. Je nesporné, ţe ţalovaný správny orgán pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal najmä z vyjadrení ţiadateľa, vyjadrení odvolateľa (ţalobcu), zo stanoviska ŠOP SR, pričom konštatoval, ţe dotknuté územie, v ktorom sa má lesná cesta „nová rieka Ráztoka“ vybudovať je územím s 2. a 3. stupňom ochrany, na ktorom sa nachádzajú porasty zaradené 5 8Sžo/8/2015 v kategórii hospodárske lesy a teda jednou z ich hlavných funkcií je lesoochranárska produkcia. Z uvedeného
krajského súdu vyplýva, ţe na vykonanie samotnej ťaţby alebo iných obnovných či výchovných zásahov v danom území sa nevyţaduje ţiadne ďalšie rozhodnutie orgánu ochrany prírody.
krajského súdu bolo nesporné, ţe správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom vysporiadali v odôvodnení svojich rozhodnutí so všetkými námietkami odvolateľa (ţalobcu) a preto krajský súd dospel k presvedčeniu, ţe správne orgány sa vecou riadne zaoberali a pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom a presvedčivo odôvodnili a na základe toho krajský súd konštatoval, ţe námietky ţalobcu uvedené v ţalobe neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaných rozhodnutí, a preto
ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil na náhradu trov konania. Ţalobca opakovane, tak ako v ţalobe namietal predovšetkým, ţe prvostupňové konanie nebolo vedené vecne príslušným správnym orgánom, vzhľadom na to, ţe je nesporné, ţe činnosť zamýšľaná ţiadateľom si vyţaduje aj rozhodnutie o povolení výnimiek z ochrany chránených druhov, ktoré môţe
ust. § 65 ods. 1 písm. h/ zákona udeliť Ministerstvo ţivotného prostredia. Ţalobca tieţ poukázal na divergentnú prax orgánov ochrany prírody, kedy v druhovo podobnej veci rozhodovalo MŢP SR v konaní, v ktorom by bol inak vecne príslušným krajský úrad ţivotného prostredia a to práve so zreteľom na to, ţe zamýšľanou činnosťou mohlo dôjsť k porušeniu ochrany chránených druhov, ktorá je zabezpečená zákazmi
ust. § 35zákona.
ţalobcu je nepochybné, ţe vzhľadom na charakter povoľovanej činnosti nemoţno vylúčiť porušenie zákazov vyplývajúcich z ust. § 35 ods. 1, ods. 2 zákona. Napriek uvedenému, v konaní, na ktoré ţalobca poukázal, aj v takomto prípade (aj keď rušenie a usmrcovanie ţivočíchov, či ničenia miest ich rozmnoţovania a odpočinku nebolo úmyslom ţiadateľa), rozhodovalo vo veci MŢP SR. V konaní, ktoré je predmetom tejto ţaloby a v ktorom výstavba lesnej cesty nepochybné povedie k rušeniu (aj usmrcovaniu) 6 8Sžo/8/2015 chránených ţivočíchov, rozhodovanie o ich ochrane tým, ţe by bolo posúdené či ide o dôvodný prípad na udelenie výnimky, nebolo predmetom konania. Súd prvého stupňa okrem toho, ţe z vyjadrenia ţalovaného citoval, nijakým spôsobom neposúdil relevantnosť vyjadrenia ţalovaného a tým ani opodstatnenosť argumentu ţalobcu. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k ţalobe poukázal na to, ţe argument ţalobcu o tom, ţe Tetrov hlucháň a Tetrov hoľniak sú kritériovými druhmi, na ochranu ktorých, okrem iného, sa vyhlásilo Chránené vtáčie územie Horná Orava, nie je relevantný vo vzťahu k zákazu ich úmyselného rušenia
1 písm. b/ ZOPK, vzhľadom na to, ţe ide o druhy, na ktoré sa ust.§ 35 ods. 1 nevzťahuje, so zreteľom na ust. § 35 ods. 2 zákona. Bez ohľadu na nepresnosti vo vyjadrení ţalovaného, za podstatnú povaţuje ţalobca tú skutočnosť, ţe súd prvého stupňa nijakým spôsobom nevyhodnotil jeho ţalobnú námietku, spočívajúcu vtom, ţe CHVÚ Horná Orava bolo vyhlásené práve na ochranu prirodzených biotopov, druhov uvedených vo Vyhláške č. 173/2005 Z. z.. V rozhodnutí prvostupňového súdu
ţalobcu nemoţno nájsť úvahu o tom, ako vyhodnotil záujem na ochrane týchto druhov vyjadrený vyhlásením uvedeného územia za súčasť území NÁTURA 2000 s naliehavosťou a potrebou uskutočnenia zamýšľanej činnosti a zdôraznil, ţe v ţalobe nenamietal „čiastočné vyrušovanie zvierat“, ale vyrušovanie druhov, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia, patriace do sústavy NÁTURA 2000, a ţe v predmetnom konaní nebolo obstarané odborné stanovisko
ust. §28 ods. 3 a 4 zákona, pričom ani s touto námietkou sa súd prvého stupňa nevyrovnal, ani ju nijako nevyhodnotil.
ţalobcu odborné stanovisko
ust. § 28 ods. 4 je integrálnou súčasťou systémovej ochrany území NÁTURA 2000, keďţe len vydanie takéhoto odborného stanoviska príslušným orgánom ochrany prírody umoţňuje vydať výnimky a súhlasy ţiadané ţiadateľom, či vôbec realizovať túto činnosť bez posudzovania jej vplyvov na ţivotné prostredie
osobitného zákona. Toto odborné stanovisko, vydané vecne a miestne príslušným orgánom ochrany prírody nebolo v konaní predloţené. Nakoniec ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v podkladoch rozhodnutia chýba vyhodnotenie kumulatívneho vplyvu zamýšľanej činnosti spolu s inými činnosťami uţ realizovanými, na predmet ochrany CHVÚ Horná Orava. Ţalobca tieţ poukázal na rozsudok Súdneho dvora (Tretej komory) zo dňa 11.04.2013 vo veci C-258/11, Peter Sweetman a iní /An Bord Pleanála, z ktorého
jeho názoru vyplýva, ţe povolenie na činnosti spadajúce pod čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch moţno 7 8Sžo/8/2015 vydať len, ak príslušné orgány nadobudli istotu o tom, ţe plán alebo projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu lokality. Tento názor vylučuje takú interpretáciu čl. 6 Smernice o biotopoch, ktorá našla svoj výraz v rozhodnutí ţalovaného, a ktorá v skutočnosti znamená, ţe sa príslušné orgány vyhnú konaniu, v ktorom by mali nadobudnúť (alebo aj nenadobudnúť) istotu, ţe plán alebo projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu tejto lokality. Z vyššie uvedeného je nepochybné, ţe nielen orgány ochrany prírody, ale ani súd prvého stupňa z uvedených hľadísk ţiadosť ţiadateľa, a v prípade súdu rozhodnutia orgánov ochrany prírody vydané v konaní o nej, neposudzovali. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť. K odvolacím námietkam ţalobcu uviedol, ţe Obvodný úrad ako prvostupňový správny orgán rozhodoval na základe ţiadosti ţiadateľa zo dňa 11.01.2013 doplnenej listom zo dňa 14.02.2013 o vydaní súhlasov
2 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody a § 13 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody a
4 zákona o ochrane prírody.
ţalovaného konanie, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie, nebolo konaním o povolení výnimiek z podmienok ochrany chránených druhov, ale konaním o vydaní súhlasu na výstavbu lesnej cesty a vydaní súhlasu na zmenu stavu mokrade, keďţe pre predmet konania je určujúca ţiadosť ţiadateľa, v ktorej ţiadateľ poţiadal orgán ochrany prírody o vydanie takýchto súhlasov. Na vydanie uvedených súhlasov bol
f/ zákona o ochrane prírody vecne príslušný obvodný úrad v sídle kraja, t. j. orgán ochrany prírody, v danej veci konal ako vecne príslušný orgán na vydanie rozhodnutia
zákona o ochrane prírody. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku, keď listom č. 2013/618-2/Ryb zo dňa 28.01.2013 po obdrţaní ţiadosti ţiadateľa zo dňa 11.01.2013 upozornil ţiadateľa na dikciu príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody, na základe čoho ţiadateľ doplnil svoje podanie listom zo dňa 14.02.2013, v ktorom poţiadal správny orgán o vydanie súhlasu
2 písm. a/ a § 13 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody na výstavbu lesnej cesty a o vydanie súhlasu
4 zákona o ochrane prírody na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou lesnej cesty. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe z § 35 ods. 2 zákona o ochrane prírody, ust. § 35 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona, ktoré ţalobca citoval vo svojej ţalobe (t. j. zákaz chráneného živočícha úmyselne rušiť najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku, alebo sťahovania, resp. zákaz poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania 8 8Sžo/8/2015 alebo odpočinku chráneného živočícha), sa na chránené druhy ţivočíchov
3 zákona o ochrane prírody, nevzťahujú. Preto pokiaľ ţalobca vo svojom odvolaní tvrdil opak, je toto jeho tvrdenie nesprávne. Ustanovenia § 35 ods. 1 a 2 zákona o ochrane prírody boli zmenené novelou zákona č. 506/2013 Z. z., ktorá však nadobudla účinnosť od 01.01.2014, t. j. aţ po nadobudnutí právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia. Na druhy voľne ţijúcich vtákov sa vzťahovali zákazy uvedené v § 35 ods. 2 zákona o ochrane prírody.
2 písm. b/ zákona o ochrane prírody je chráneného ţivočícha zakázané úmyselne rušiť, najmä v období hniezdenia alebo výchovy mláďat, ak by rušenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť stav ochrany druhu. Ako vyplýva z odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava č. CHKO HO/16/2/13 zo dňa 07.03.2013, ktoré si zaobstaral prvostupňový správny orgán ako podklad pre svoje rozhodnutie, pri výstavbe navrhovanej lesnej cesty môţe dôjsť ku krátkodobému jednorázovému vyrušovaniu vybraných druhov vtákov, čo môţe spôsobiť ich dočasné stiahnutie do vzdialenejších porastov, avšak väčšina lesných druhov vyrušovanie ťaţbou pomerne dobre znáša a v konečnom dôsledku vplyv navrhovanej činnosti na druhy voľne ţijúcich vtákov, ktoré sú predmetom ochrany chráneného vtáčieho územia, nebude významný. Ţalovaný uviedol, ţe prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí určil
12 zákona o ochrane prírody vo vzťahu k chráneným ţivočíchom, a to aj iným druhom ako sú tetrov hlucháň a tetrov hoľniak, viacero podmienok vykonávania povolenej činnosti zabezpečujúcich ich ochranu. (Ide najmä o časové obmedzenie výrubu drevín v telese cesty len na obdobie, v ktorom navrhovaná činnosť nebude vplývať na dotknuté druhy voľne žijúcich vtákov rušivým spôsobom, ktorý by znižoval šance na ich prežitie, úspešnosť rozmnožovania a výchovy mláďat alebo reprodukčnú schopnosť, a taktiež o uloženú povinnosť dočasne pozastaviť práce v prípade výskytu hniezd chránených živočíchov a strpieť obmedzenia určené orgánom ochrany prírody). Ţalobca na obhajobu svojich tvrdení o potrebe povolenia výnimiek
1 zákona o ochrane prírody predloţil rozhodnutie ministerstva č. 2720/2013-2.2 zo dňa 25.01.2013, predmetom ktorého bolo povolenie výnimiek a vydanie súhlasov
zákona o ochrane prírody v určených JPRL na území Národného parku Nízke Tatry pre ţiadateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Liptovský Hrádok, v súvislosti s pozemnou aplikáciou chemických látok. Z predmetného rozhodnutia ministerstva je zrejmé, ţe skutkový stav vo veci, o ktorej v danom prípade rozhodlo ministerstvo, bol odlišný od skutkového stavu veci ukončeného rozhodnutím ministerstva 9 8Sžo/8/2015 napadnutého ţalobou, čo sa týka charakteru povoľovanej činnosti, miestnych a časových okolností, ako aj dopadov povoľovanej činnosti na záujmy ochrany prírody a krajiny vrátane ochrany chránených druhov, a preto nie je moţné ho automaticky vztiahnuť na konanie ukončené rozhodnutím ministerstva, proti ktorému smeruje ţaloba. Okolnosti oboch prípadov, podmienky, ktoré mali byť splnené na povolenie výnimky, resp. vydanie súhlasu na poţadované činnosti, ako aj podklady pre vydanie rozhodnutia sú v oboch prípadoch rozdielne a nevykazujú dostatočnú podobnosť na to, aby sa dali povaţovať za skutkovo zhodné alebo podobné prípady v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe súd prvého stupňa nevyhodnotil ţalobcove námietky,
ktorých správne orgány nevyhodnotili dôsledky zamýšľanej činnosti na predmet ochrany Chráneného vtáčieho územia Horná Orava, ktoré je súčasťou sústavy Nátura 2000.
jeho názoru v súdnom preskúmavacom konaní
druhej hlavy piatej časti O.s.p. na rozdiel od konania vo veciach občianskoprávnych ide o súdny prieskum zákonnosti. Preto je potrebné zdôrazniť, ţe to, či je rozhodnutie správneho orgánu vecne správne alebo účelné, je predmetom súdneho preskúmavacieho konania len v súvislosti so skúmaním jeho zákonnosti, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/95/2007, ktoré vychádza z ustálenej judikatúry správneho súdnictva, v prípade, ţe odôvodnenia rozhodnutí vydané v správnom konaní, sú dostatočne podrobné, zodpovedajúce zákonným poţiadavkám ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky alebo vydaní súhlasu, nie je potrebné v odôvodnení rozsudku súdu opakovať. Aj
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa poţiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu, súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.
ţalovaného prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku na stranách 7 aţ 10 zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je zákonné a ţalobu ako neodôvodnenú zamietol, pričom odpovedal na všetky pre vec dôleţité argumenty ţalobcu a preto
jeho názoru odôvodnenie rozsudku je plne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Pri skúmaní dôvodnosti vydania súhlasu
2 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 písm. c/ a § 13 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody na výstavbu lesnej cesty 10 8Sžo/8/2015 a vydania súhlasu
4 zákona o ochrane prírody na zásah do mokrade postupovali prvostupňový správny orgán, ako aj ministerstvo v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 správneho poriadku,
ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán, ako aj ministerstvo sa vo svojich rozhodnutiach dôkladne zaoberali predmetom a cieľom ochrany v dotknutých chránených územiach vo vzťahu k ţiadateľom zamýšľanej činnosti. Prvostupňový správny orgán vychádzal vo svojom rozhodnutí z odborného stanoviska ŠOP SR č. CHKO HO/16/2/13 zo dňa 07.03.
záverov uvedeného hodnotenia podloţeného praktickými skúsenosťami z beţne obhospodarovaných lesov vrátane dotknutých chránených území dopady ţiadneho z prvkov projektu pravdepodobne nebudú významné (nespôsobia výrazné zníţenie výmery biotopov európskeho a národného významu, ani výrazné poškodenie ich štruktúry a funkcií, ani zhoršenie stavu ich typických druhov). Rovnako sa neočakáva významný pokles populácií, zmenšenie areálu alebo strata biotopov pre významné, vzácne a kľúčové druhy. Poukázal ďalej na § 2 písm. b/ vyhlášky MŢP SR č. 173/2005 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Horná Orava, je medzi činnosti, ktoré môţu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, zaradené budovanie, údrţba a oprava lesnej dopravnej siete, len pokiaľ sa realizuje v blízkosti hniezd bociana čierneho, orla krikľavého, orla skalného, včelára lesného a sovy dlhochvostej, a to len za podmienky, ak tak určí orgán ochrany prírody
2 zákona o ochrane prírody. Uvedené znamená, ţe výstavba lesnej cesty, pokiaľ sa nerealizuje v blízkosti hniezd vybraných druhov 11 8Sžo/8/2015 vtákov určených orgánom ochrany prírody v osobitnom správnom konaní, nie je v zmysle uvedenej vyhlášky činnosťou, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť predmet ochrany Chráneného vtáčieho územia Horná Orava a na túto činnosť sa nevťahujú osobitné podmienky ochrany určené pre chránené vtáčie územie. Z podkladov, ktoré si zaobstaral prvostupňový správny orgán, nevyplývala skutočnosť, ţe by sa v blízkosti navrhovanej trasy lesnej cesty nachádzali hniezda vyššie uvedených druhov vtákov, resp. druhov vtákov, pre ktorých ochranu bolo chránené vtáčie územie vyhlásené. Pre prípad, ţe by sa takéto hniezda pri výstavbe lesnej cesty našli, uloţil prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí v rámci podmienok stanovených
12 zákona o ochrane prírody ţiadateľovi povinnosť dočasne pozastaviť práce, oznámiť nález SOP SR a strpieť obmedzenia určené orgánom ochrany prírody a zamýšľaná činnosť sa mala uskutočniť v zónach C a D Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Zóny C a D predstavujú časti územia Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava s niţšou prírodnou hodnotou, ktoré sú pozmenené činnosťou človeka. Na tieto zóny sa preto nevzťahuje ustanovenie § 30 ods. 6 zákona o ochrane prírody, ktoré upravuje osobitné podmienky pri povoľovaní výnimky zo zakázaných činností alebo z územnej a časovej doby uplatňovania zákazov a obmedzení, v rámci ktorých je v povoľovacom procese potrebné skúmať, či sa vykonaním poţadovaných činností zabezpečí zachovanie alebo zlepšenie stavu prírody a krajiny (§ 5 ods. 3 zákona o ochrane prírody). Ţalovaný nesúhlasí s názorom ţalobcu, ţe v konaní pred správnymi orgánmi nebolo obstarané odborné stanovisko
3 a 4 zákona o ochrane prírody, nakoľko obvodný úrad na základe ţiadosti ţiadateľa zo dňa 14.02.2013 vydal
4 zákona o ochrane prírody k návrhu plánovanej činnosti - realizácii stavby „Lesná cesta Nová rieka – Ráztoka/ odborné stanovisko č. 2013/618-12 zo dňa 31.05.2013. Uvedené odborné stanovisko bolo obvodným úradom vydané na základe formulára pre zisťovacie konanie, SKCHVU008 Horná Orava a formulára o nezistení významných účinkov, SKCHVU008 Horná Orava, ktoré boli prílohou stanoviska ŠOP SR č. CHKO HO/16/2/13 zo dňa 07.03.2013, a ktoré boli aj podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia vo veci ţiadosti ţiadateľa o vydanie súhlasov
zákona o ochrane prírody v súvislosti s výstavbou lesnej cesty. Obvodný úrad v uvedenom odbornom stanovisku vo vzťahu k navrhovanej činnosti konštatoval, ţe v súvislosti s územiami sústavy Nátura 2000 prichádza do úvahy moţnosť ovplyvnenia a určitého zásahu do biotopov pri výstavbe, resp. krátkodobé vyrušovanie kľúčových druhov ţivočíchov, navrhovaná činnosť však nebude mať na nieto územia významný vplyv, a teda nie je predmetom posudzovania jej vplyvov 12 8Sžo/8/2015 na ţivotné prostredie
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie“). Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Bratislave na strane 7 v odseku 5 prvostupňového rozsudku. Pokiaľ ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe bol účastníkom konania vedenom obvodným úradom, v ktorom bol vydaný súhlas
2 písm. c/ zákona o ochrane prírody na výstavbu lesnej cesty „Krušetnická hoľa“ na území toho istého chráneného vtáčieho územia, pričom v podkladoch rozhodnutia správnych orgánov nebol vyhodnotený kumulatívny vplyv zamýšľanej činnosti spolu s inými činnosťami, je potrebné uviesť, ţe k projektu lesnej ceste „Krušetnická hoľa“ bol obvodným úradom vydaný súhlas uţ v minulosti a tento projekt bol posudzovaný samostatne. Z dôvodu časového posunu jednotlivých ţiadostí a konaní, ako aj moţného nepatrného ovplyvnenia lokality nebol spoločne hodnotený s projektom výstavby lesnej cesty „Nová rieka – Ráztoka“. Vo vzťahu k rozsudkom Súdneho dvora, ktoré sa týkajú výkladu čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch, na ktoré poukazuje ţalobca vo svojom odvolaní, ţalovaný uviedol, ţe správne orgány v konaní vo veci ţiadosti ţiadateľa postupovali v súlade s uvedením článkom smernice o biotopoch v zmysle výkladu vyplývajúceho z judikatúry Súdneho dvora.
čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch ako aj z príslušných rozsudkov Súdneho dvora vyplýva, ţe primeranému hodnoteniu vplyvov na lokalitu Nátura 2000 z hľadiska cieľov jej ochrany podliehajú len tie plány alebo projekty, ktoré túto lokalitu môţu pravdepodobne významne ovplyvniť. Projekt výstavby lesnej cesty „Nová rieka – Ráztoka“ posúdila SOP SR z hľadiska významnosti vplyvov na Chránené vtáčie územie Horná Orava a v súlade s metodickou príručkou Európskej komisie k ustanoveniam čl. 6.3 a 6.4 Smernice o biotopoch „Hodnotenie plánov a projektov významne ovplyvňujúcich lokality sústavy Nátura 2000“ z novembra 2001, zverejnenou na webovej stránke SOP SR v časti „Nátura 2000“, „Publikácie a dokumenty“, k nemu vypracovala formulár pre zisťovacie konanie, SKCHVU008 Horná Orava a formulár o nezistení významných účinkov, SKCHVU008 Horná Orava. Na základe uvedených formulárov obvodný úrad vydal
4 zákona o ochrane prírody odborné stanovisko č. 2013/618-12 zo dňa 31.05.2013,
ktorého navrhovaná činnosť nebude mať významný vplyv na toto územie a teda nie je predmetom posudzovania jej vplyvov na ţivotné prostredie
zákona o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie, ktorého súčasťou je aj posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na lokality sústavy Nátura 2000. Projekt výstavby lesnej cesty „Nová rieka –Ráztoka“ na základe zisteného skutkového stavu nemal významný vplyv na Chránené vtáčie územie 13 8Sžo/8/2015 Horná Orava, v súlade s čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch a § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody nepodliehal primeranému hodnoteniu vplyvov na túto lokalitu sústavy Nátura 2000 z hľadiska cieľov jej ochrany. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 SSP, odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, ţe na základe ţiadosti ţiadateľa - štátneho podniku Lesy SR zo dňa 11.01.2013, ţe ţalovaný rozhodnutím č. 7037/2013-2.2 zo dňa 09.12.2012 zamietol odvolanie odvolateľa zo dňa 02.07.2013 a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu ţivotného prostredia v Ţiline zo dňa 03.06.2013, ktorým tento rozhodol tak, ţe vydal súhlas v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ v znení § 13 ods. 2 písm. c/ zákona a v zmysle § 13 ods. 2 písm. c/ zákona na výstavbu lesnej cesty „Nová rieka - Ráztoka“ v k. ú. O. L. na parcele KN-C č. X.
projektu stavby vypracovaného Ing. F. K.. Predmetný súhlas sa vydával na výstavbu lesnej cesty kategórie 2L 4, 0/30
4 zákona o ochrane prírody k návrhu plánovanej činnosti - realizácie stavby „lesná cesta Nová rieka - Ráztoka“ odborné stanovisko č. 2013/618-12 zo dňa 31.05.2013. Uvedené odborné stanovisko bolo Obvodným úradom vydané na základe formulára pre zisťovacie konanie, SKCHVU 008 Horná Orava a formulára o nezistení významných účinkov SKCHVU 008 Horná Orava, ktoré boli prílohou stanoviska ŠOP SR č. CHKO HO/16/2/13 zo dňa 07.03.2013, a ktoré boli aj podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia vo veci ţiadosti ţiadateľa o vydanie súhlasov
zákona o ochrane prírody v súvislosti s výstavbou lesnej cesty. Obvodný úrad v uvedenom odbornom stanovisku vo vzťahu k navrhovanej činnosti konštatoval, ţe v súvislosti s územiami sústavy Nátura 2000 prichádza do úvahy moţnosť ovplyvnenia a určitého zásahu do biotopov pri výstavbe, resp. krátkodobé vyrušovanie kľúčových druhov ţivočíchov, navrhovaná činnosť však nebude mať na tieto územia významný vplyv a teda nie je predmetom posudzovania jej vplyvov na ţivotné prostredie
zákona č. 24/2006 Z. z..
1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ochranou prírody a krajiny sa
tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne ţijúce ţivočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a vyuţívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a uţívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.
2 zákona č. 543/2002 Z. z. ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení
1 upozorní, ţe činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môţe dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas obsahuje aj
2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. na území, na ktorom platí 15 8Sžo/8/2015 druhý stupeň ochrany, sa vyţaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zváţnic.
5 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové administratívne rozhodnutie, ktorým preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 7037/2013-2.2 zo dňa 09.12.2013 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu ţivotného prostredia v Ţiline sp. zn. 2013/618-11/Ryb,Drn zo dňa 03.06.2013., ktorým tento rozhodol tak, ţe vydal súhlas v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ v znení § 13 ods. 2 písm. c/ zákona a v zmysle § 13 ods. 2 písm. c/ zákona na výstavbu lesnej cesty „Nová rieka - Ráztoka“ v k. ú. O. L. na parcele KN- C č. X.
projektu stavby vypracovaného Ing. F. K.. Predmetný súhlas sa vydával na výstavbu lesnej cesty kategórie 2L 4, 0/30
ţalobcu si činnosť zamýšľaná ţiadateľom vyţadovala aj rozhodnutie o povolení výnimiek z podmienok ochrany chránených druhov, ktoré môţe
1 písm. h/ zákona o ochrane prírody udeliť ministerstvo, ţe chránené vtáčie územie Horná Orava bolo vyhlásené na ochranu biotopov a druhov uvedených vo vyhláške Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 173/2005 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Horná Orava a v rozhodnutí prvostupňového súdu nemoţno nájsť úvahu o tom, ako vyhodnotil záujem na ochrane týchto druhov vyjadrený vyhlásením uvedeného územia za súčasť sústavy Nátura 2000 a ţe v konaní pred správnymi orgánmi nebolo obstarané odborné stanovisko
3 a 4 zákona o ochrane prírody, s odkazom na rozhodnutia SD EÚ, z ktorých
ţalobcu vyplýva, ţe povolenie na činnosti spadajúce pod čl. 6 ods. 3 Smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín v platnom znení (ďalej len „Smernica o biotopoch“) moţno vydať, len ak príslušné orgány nadobudli istotu o tom, ţe plán alebo projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu lokality. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom krajského súdu sa odvolací súd stotoţňuje v celom rozsahu. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, ţe tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach uviedli, z akých podkladov pri rozhodovaní vychádzali, (ţiadosť ţiadateľa zo dňa 14.02.2013, z odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava 17 8Sžo/8/2015 (ďalej len „ŠOP SR“) č. CHKO HO/16/2/13 zo dňa 07.03.2013, zohľadnili aj vyjadrenia ţalobcu a ďalších účastníkov konania. Právne vyhodnotenie priebehu konania a myšlienkový postup sú uvedené v rozhodnutiach oboch stupňov, pričom obe obsahujú náleţitosti vyţadované ust. § 47 Správneho poriadku.
odvolacieho súdu v prípadoch ak odôvodnenia rozhodnutí, vydaných v správnom konaní sú dostatočne podrobné, zodpovedajúce zákonným poţiadavkám ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, nie je potrebné v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa opakovať dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu, v danom prípade o povolení výnimky (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Sţo/95/2007). Aj
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa poţiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu, na ktorú ţalobca poukazuje v odvolaní, súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Preto odôvodnenie súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, upraveného v piatej časti O.s.p. je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, ţe postup ţalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa krajský súd stotoţnil s vecnými dôvodmi ţalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky a vydaní súhlasu. K námietke ţalobcu, ohľadne rozhodnutia MŢP č. 2720/2013-2.2 zo dňa 25.01.2013, predmetom ktorého bolo povolenie výnimiek a vydanie súhlasov
zákona o ochrane prírody v určených JPRL na území Národného parku Nízke Tatry pre ţiadateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Liptovský Hrádok, v súvislosti s pozemnou aplikáciou chemických látok, je zrejmé, ţe skutkový stav vo veci, o ktorej v danom prípade rozhodlo ministerstvo, bol odlišný od skutkového stavu veci ukončeného rozhodnutím ministerstva napadnutého ţalobou a preto nie je moţné ho automaticky vztiahnuť na konanie ukončené rozhodnutím ministerstva, proti ktorému smeruje ţaloba. Okolnosti oboch prípadov, podmienky, ktoré mali byť splnené na povolenie výnimky, resp. vydanie súhlasu na poţadované činnosti, ako aj podklady pre vydanie rozhodnutia sú v oboch prípadoch rozdielne a nevykazujú takú podobnosť, aby sa dali povaţovať za skutkovo zhodné alebo podobné prípady v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Z administratívnych rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov jednoznačne 18 8Sžo/8/2015 vyplýva, ţe v konaní o povolení výnimky boli zhodnotené všetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia a stanoviská, boli zachované všetky práva účastníkov konania. Pri rozhodovaní boli zohľadnené konkrétne špecifiká daného územia, ako aj moţné vplyvy výstavby na biotopy a okolie. Pokiaľ išlo o namietaný čl. 6 ods. 3 Smernice a uvádzaný rozsudok Súdneho dvora (Tretej komory) zo dňa 11.04.2013 vo veci C-258/11, Peter Sweetman a iní /An Bord Pleanála, ţe povolenie na činnosti spadajúce pod čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch moţno vydať len, ak príslušné orgány nadobudli istotu o tom, ţe plán alebo projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu lokality tak najvyšší súd uvádza, ţe projekt výstavby lesnej cesty „Nová rieka –Ráztoka“ na základe zisteného skutkového stavu nemal významný vplyv na Chránené vtáčie územie Horná Orava, v súlade s čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch a § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a nepodliehal primeranému hodnoteniu vplyvov na túto lokalitu sústavy Nátura 2000 z hľadiska cieľov jej ochrany, a to na základe vypracovaného formulára pre zisťovacie konanie, SKCHVU008 Horná Orava a formulára o nezistení významných účinkov, SKCHVU008 Horná Orava. Na základe uvedených formulárov obvodný úrad vydal
4 zákona o ochrane prírody odborné stanovisko č. 2013/618-12 zo dňa 31.05.2013,
ktorého navrhovaná činnosť nebude mať významný vplyv na toto územie a teda nie je predmetom posudzovania jej vplyvov na ţivotné prostredie
zákona o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie, ktorého súčasťou je aj posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na lokality sústavy Nátura 2000. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 250ja ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 1, 2, O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe ţalobcovi pre procesný neúspech ich náhradu nepriznal, a ţalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). 19 8Sžo/8/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 27. apríla 2017 Mgr. Peter M e l i c h e r, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.