Najvyšší súd Slovenskej republiky 2Sdo/2/2017 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. F. L., bytom J., S., právne zastúpený advokátom: JUDr. Ivanom Hubkom, so sídlom AK Gaštanová 7/35 Ţilina, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
- augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa
- novembra 2014, konajúc o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 9So/3/2016 zo dňa
- januára 2017, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O d ô v o d n e n i e
- Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom spisová značka 9So/3/2016 zo dňa 25.01.2017 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/5/2015-32 zo dňa 10.11.2015 tak, ţe zrušil rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 03.11.2014 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňu zároveň zaviazal na náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
- Navrhovateľ proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal dovolanie. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 9So/3/2016 zo dňa 25.01.2017 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, k priznaniu práva na starobný dôchodok. Navrhovateľ taktieţ samostatným podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 08.03.2017 napadol aj výrok o trovách konania. Predmetné podanie označil navrhovateľ ako odvolanie. Vzhľadom k tomu, ţe toto podanie však smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, najvyšší súd predmetné podanie vyhodnotil podľa obsahu taktieţ ako dovolanie.
- Predmetným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/3/2016 bolo právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku – upravujúcej správne súdnictvo v zásade tak, ţe odporkyňa bude znovu o nároku navrhovateľa konať.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie navrhovateľa a dospel k záveru, ţe konanie o ňom treba zastaviť.
- Pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa primerane pouţijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona; opravný prostriedok je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods. 1, prvá a druhá veta O.s.p.). 2 2Sdo/2/2017
- Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
- Podľa § 250s veta tretia O.s.p. obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.
- Podľa § 243e ods. 1 O.s.p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
- Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa tretej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo vyplýva, ţe proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný, teda vychádzajúc zo znenia právnej normy upravujúcej prípustnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu najvyššieho súdu je zrejmé, ţe proti rozhodnutiu najvyššieho súdu nie je prípustný tak riadny ako aj mimoriadny opravný prostriedok a súčasne zo ţiadneho ustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie záver, ţe najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekáţkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom.
- Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104 ods. 1 v spojení s § 246c O.s.p. konanie vo veci zastavil, keďţe nemal právomoc konať vo veci samej.
- Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
- februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve.
- V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.
- Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07 zrušil uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania dôvodiac, ţe tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola zaloţená na texte záhlavia ustanovenia § 237 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody.
- Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu sťaţovateľovi vo veci sp. zn. IV. ÚS 283/07, ţe jeho sťaţnosť bola úspešná, ale zároveň (prostredníctvom internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťaţovateľom, ţe do budúcna môţu podať dovolanie zo zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti dovolania v správnych veciach. 3 2Sdo/2/2017
- Ústavný súd v uznesení zo
- februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010, ale uviedol, ţe otázka prípustnosti dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov. Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, ţe citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým, v inak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach, a preto nie je nevyhnutné vyuţiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát akceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/
- Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet ţiadnych právnych pochýb o skutočnosti, ţe dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS 87/09, IV. ÚS 208/08).
- Ústavný súd taktieţ vylúčil moţnosť, ţe by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, ţe: „v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Uţ správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovaţoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretoţe druhostupňové rozhodovanie najvyššieho súdu v správnom súdnictve uţ túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, ţe správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS 208/08).
- Podanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie IV. ÚS 283/07 neprichádza do úvahy.
- V dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania.
- O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretoţe konanie bolo zastavené a u ţiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.
- Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
- Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011).
- V tejto veci postupoval podľa ustanovení O.s.p. s poukazom na § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, (ďalej len „SSP“) keďţe v tomto prípade - veci ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., ktoré bolo začaté pred
- júlom
- Na záver senát dodáva, ţe ani pri aplikácii SSP, by rozhodnutie nebolo pre dovolateľa priaznivejšie s poukazom na 4 2Sdo/2/2017 ustanovenie § 25 SSP v spojení s § 99 písm. b) SSP, keďţe dovolanie je v civilnom sporovom poriadku upravené aţ v štvrtej časti, ktorá sa na konanie pred správnym súdom nepouţije. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
- apríla 2017 JUDr. Jana ZEMKOVÁ PhD., v.r. predsedníčka senátu JUDr. Igor Belko, v.r. JUDr. Ivan Rumana, v.r. členka senátu člen senátu JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r. JUDr. Alena Adamcová, v.r. členka senátu členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alţbeta Šnóriková