Najvyšší súd 1Sžso/1/2016 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 179ods.

1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Roţňava č. 15090-7/2014-RV zo 06.06.2014 o zastavení konania (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové zastavujúce rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) vo veci náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 22. marca 2004 a priznanej dňa 16. decembra 2004.

§ 179ods.

1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky. 2. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie o zastavení konania

§ 194ods.

3 zák. č. 461/2003 Z.z. o ţiadosti o priznanie doplatku 2.460,34 € náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania (choroba z vibrácií – ochorenie kosti, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín) odôvodnil tým, ţe konanie vo veci začalo na základe ţiadosti ţalobcu doručenej na prvostupňový orgán dňa

1. apríla
2. Uvedená suma bola ţalobcom odôvodnená ako doplatok k uţ vyplateným sumám náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo výškach 24.000 Sk a 16.800 Sk na základe právoplatných rozhodnutí č. 300-291/2005-1 a č. 300-292/2005-1, obidve z 21.02.2005 (ďalej na účely rozsudku len „rozhodnutia z 02/2005“).

§ 194ods.

3 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania

§ 193ods.

1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne. 3 1Sţso/1/2016

§ 193ods.

1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.

§ 184ods.

5 veta prvá a druhá zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

§ 186ods.

4 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení platí, že ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania. 3. Prílohou ţiadosti bol Posudok o odškodnení za bolesť, sťaţenie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, profesionálnej otravy a iného poškodenia zdravia pri práci zo 16.12.2004 (ďalej na účely rozsudku len „posudok 2004“) vypracovaný s pouţitím vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia (ďalej na účely rozsudku len „vyhl. č. 32/1965 Zb.“). Dôvodom zastavenia konania bolo neodstránenie nedostatku podania, t.j. na základe výzvy prvostupňového orgánu z 22.04.2014 č. 15090-5/2014-RV (ďalej na účely rozsudku len „výzva“ – viď príloha č.6 pripojeného administratívneho spisu) nepredloţenie nového lekárskeho posudku o sťaţení spoločenského uplatnenia, spracovaného a vydaného

zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaţenie spoločenského uplatnenia a o zmene zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 437/2004 Z.z.“) v stanovenej 8 dňovej lehote odo dňa doručenia výzvy, nakoľko posudok 2004 uţ bol predloţený ako dôkaz v konaniach ukončených vydaním rozhodnutiami z 02/2005. 4 1Sţso/1/2016 4. Návrh ţalobcu, na ustanovenie znalca ţalovaná neakceptovala, nakoľko v danej veci ide o právne posúdenie (aplikácia vyhl. č. 32/1965 Zb.), ku ktorému sa znalec nie je oprávnený vyjadriť.

§ 7ods.

3 zák. č. 437/2004 Z.z. v citovanom znení o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. II. Konanie na prvostupňovom súde A)

1. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca prostredníctvom právnej zástupkyne podal ţalobu zo 03.09.2014 na Krajský súd v Banskej Bystrici.
2. V ţalobných dôvodoch opätovne namietal nesprávny postup prvostupňového orgánu spočívajúci v tom, ţe ak vznikla sporná otázka (§ 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z.), potom sa fakultatívna moţnosť ustanoviť znalca musela zmeniť na obligatórnu povinnosť vyplývajúcu z § 195 cit. zákona. Z uvedeného ţalobca vyvodil záver, ţe rozhodnutia 02/2005 ako aj podklad pre ich vydanie – lekársky posudok s bodovým hodnotením sťaţenia spoločenského uplatnenia je nesprávny a musí sa zrušiť. Rozhodnutia z 02/2005 sú

ţalobcu vydané na podklade nesprávnych listín, nesprávnom výklade súvisiacej právnej úpravy a na obchádzaní zákona.

§ 7ods.

1 veta prvá zák. č. 437/2004 Z.z. v citovanom znení lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok.

§ 7ods.

4 zák. č. 437/2004 Z.z. v citovanom znení o vydanie lekárskeho posudku (odsek I) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovatel' náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.

§ 7ods.

6 zák. č. 437/2004 Z.z. v citovanom znení platí, že ak vznikli dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku

osobitného predpisu.

§ 195ods.

1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 5 1Sţso/1/2016

§ 195ods.

2 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. B)

1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Preto ţalobu zamietol.
2. Po podrobnej rekapitulácii skutkových zistení zachytených v administratívnom spise ţalovaného a s poukazom na dotknuté ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. a zák. č. 437/2004 Z.z. (str. 10 aţ 16) vyhodnotil námietky ţalobcu ako nedôvodné, nakoľko správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu

záverov krajského súdu postupovali správne. Predovšetkým v rozsiahlom zdôvodnení zdôraznil úlohu zák. č. 437/2004 Z.z. pri zisťovaní skutkového stavu v konaní o dávkach úrazového poistenia,

ktorého sa ustanovuje vydávanie lekárskeho posudku o sťaţení spoločenského uplatnenia, jeho náleţitosti a zásady na hodnotenie sťaţenia spoločenského uplatnenia.

1. Ďalej krajský súd uviedol, ţe ţalobca si svoj nárok na úrazovú dávku uplatnil prostredníctvom písomnej formulárovej ţiadosti doručenej prvostupňovému orgánu dňa 10.04.2014 (ďalej na účely rozsudku len „žiadosť“). Z obsahu tlačiva určeného ţalovaného je pre krajský súd zrejmé, ţe jeho povinnou prílohou je lekársky posudok o bolestnom a o sťaţení spoločenského uplatnenia. Preto krajský súd označil za správny postup prvostupňového orgánu, ak v zmysle § 186 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. vyzval ţalobcu na odstránenie nedostatkov konania a určil mu lehotu na ich odstránenie. Z obsahu administratívneho spisu pre krajský súd vyplýva, a táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná, ţe ţalobca na výzvu prvostupňového orgánu v ním stanovenej lehote poţadovaný lekársky posudok vypracovaný v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z. nepredloţil. 6 1Sţso/1/2016
2. V nadväznosti na uvedené krajský súd zdôraznil, ţe na tom nič nemení skutočnosť, ţe ţalobca v liste, ktorý tvoril prílohu ţiadosti, uviedol argumenty, prečo sa domnieva, ţe nesúhlasí s výškou 400 bodov ohodnotenia svojho sťaţenia spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania

ním predloţeného posudku

2. V tejto súvislosti je

krajského súdu rovnako irelevantná námietka ţalobcu, ţe prvostupňový orgán bol povinný ustanoviť znalca z odboru choroby z povolania na odstránenie rozporov o odškodniteľnom stupni, keďţe jednak konanie bolo zastavené a správny orgán nevykonával dokazovanie, jednak ţalobca nepredloţil lekársky posudok vypracovaný

zák. č. 437/2004 Z.z., a tým nemohli ani vzniknúť dôvodné pochybnosti o správnosti hodnotenia sťaţenia spoločenského uplatnenia v posudku

2. Ďalej sa krajský súd venoval námietke ţalobcu, ţe tak prvostupňové zastavujúce ako aj napadnuté rozhodnutie sú nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené s tým záverom, ţe túto námietku označil za nedôvodnú.
3. Pri zvyšných námietkach ţalobcu krajský súd konštatoval, ţe uvedené ţalobné dôvody sa dotýkajú, resp. smerujú proti postupu prvostupňového orgánu v predchádzajúcom konaní, ktorého výsledkom boli vydané rozhodnutia z 02/
4. Tieţ sa krajský súd vyjadril k námietke ţalobcu o aplikovateľnosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci č. C-453/00 Kühne und Heinz. III. Odvolanie žalobcu/stanoviská
5. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 06.11.2015 (č.l. 44) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne napriek poţiadavke zákonodarcu zakotvenej v ustanovení § 205 O.s.p. výslovne neuviedol ţiadny zo zákonom uznaných dôvodov odvolania. Svoje odvolanie vymedzil iba všeobecnou deklaráciou, ţe ţalovaná v jeho veci nepostupovala správne. Preto odvolací súd musel v zmysle § 41 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. vyhodnotiť podané odvolanie

jeho obsahu (najmä s prihliadnutím na jednotlivé odvolacie námietky). 15. Ďalej odvolací súd rekapituluje odvolacie námietky ţalobcu v stručnom prehľade: 7 1Sţso/1/2016 - ţalovaná prvostupňovým zastavujúcim rozhodnutím rozhodla vo veci, ktorá nebola predmetom konania, o porušila zákon, pretoţe neboli dané podmienky

§ 186ods.

4 ako aj § 194 ods. 3 zák. č. 461/2003, o nebolo v silách ţalobcu predloţiť nový lekársky posudok, o v predmetnom konaní sa nevykonávala lekárska posudková činnosť v zmysle § 153 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., o ţalovaná si nesplnila svoju povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci, - v novom konaní v súčinnosti s príslušnou Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie odstrániť rozpor vo vydanom posudku 2004, o rozhodnutia z 02/2005 sú nezákonné a ničotné na základe § 28 zák. č. 461/2003 Z.z. a § 39 a súvisiace Občianskeho zákonníka, o doplatiť rozdiel vo výške 74.120 Sk, t.j. 2.460,34 €, - v ţiadosti ako aj v ďalších podaniach ţalobca upozorňoval na relevantné argumenty, - novými skutočnosťami sú rozsudky, o najmä Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 15 Co 372/96 zo dňa 27.3.1996, - vo veci odmietla ustanoviť znalca ako legitímny a zákonný prostriedok na odstránenie sporných skutkových otázok.

1. Záverom ţalobca navrhol zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. K odvolaniu bolo pripojené vyčíslenie náhrady trov konania v sume 148,22 € ako aj dve prílohy.
2. Z vyjadrenia ţalovanej (č.l. 61) zo dňa 30.12.2015 vyplýva, ţe ţalovaná zrekapitulovala skutočnosti a právne závery odvolaciemu súdu známe zo súdneho spisu, ţalobca nevyuţil moţnosť podať odvolanie voči rozhodnutiam z 02/2005 ani zákonom danú moţnosť na podanie ţaloby o ich preskúmanie, argumentácia ţalobcu a jeho dôvody, ktoré uvádza v ţalobe, sú v podstate tie isté, ktoré stále uvádza vo všetkých svojich podaniach, ak by súd pripustil konanie o preskúmanie týchto rozhodnutí, spochybnil by tým zásadu prekáţky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) ako neodstrániteľnej prekáţky konania, 8 1Sţso/1/2016 ţalobca v ţalobných dôvodoch neuvádza ţiadne skutočnosti, týkajúce sa nezákonného postupu vo veci napadnutého zastavujúceho rozhodnutia, odvolanie ţalobcu povaţuje za nedôvodné celom rozsahu, nakoľko je irelevantné.
3. Z uvedených dôvodov ţalovaná ţiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu, ako vecne správny, potvrdil a ţalobcovi nepriznal trovy konania, ktoré si uplatnil. IV. Právne názory odvolacieho súdu
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) v spojení s ustanovením § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné napriek tvrdeniu ţalovanej, ţe právny zástupca nepochopil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o zastavení konania, pretoţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s § 250i ods. 3 O.s.p.), a preto postupom

§ 220v spoj.

s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým zastavujúcim rozhodnutím

§ 250ja ods.

3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. 20. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobcu/navrhovateľa), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae – čo aj ţalovaná zdôrazňuje v svojich písomných prejavoch) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si 9 1Sţso/1/2016

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 21. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.) ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo 84/2007, sp.zn. 6 Sţo 98/2008, sp.zn. 1 Sţo 33/2008, sp.zn. 2 Sţo 5/2009 či sp.zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovanou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, je procesno-právna otázka, či za situácie, ako je v preskúmavanej veci samej, je zákonné rozhodnutie o zastavení konania. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia. 10 1Sţso/1/2016
2. Ţalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré ţalobca vyuţil na spochybnenie zákonnosti názorov krajského súdu k čistote postupu správneho orgánu smerujúceho k vysloveniu napadnutého rozhodnutia. Aţ po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti odvolacím súdom vzniká právo ţalobcovi na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovanej krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je moţné analogicky pouţiť aj vo vzťahu k argumentácii ţalovanej.
3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
4. Napriek neuvedeniu odvolacích dôvodov je Najvyššiemu súdu zrejmé, ţe ţalobca síce brojí proti právoplatným rozhodnutiam z 02/2015 avšak svoje námietky viaţe k napadnutému rozhodnutiu, ktoré potvrdilo prvostupňové zastavujúce rozhodnutie (finálne procesné rozhodnutie vo veci neúplnej ţiadosti ţalobcu) s tým, ţe postup ţalovanej v odvolacom správnom konaní označil za nesprávny (viď bod č. 14). Tak ako pre krajský súd tak aj pre Najvyšší súd je nepochybné, ţe ţalobca si ţiadosťou spolu s listom jeho právnej zástupkyne uplatňoval nárok na náhradu, presnejšie doplatok k skôr vyplatenej náhrade sťaţenia spoločenského uplatnenia. Ku skutkovému stavu v časti IV. listu ţalobca uviedol, ţe 11 1Sţso/1/2016 „v prípade, že v posudzovanej veci budú pretrvávať sporné otázky, navrhujeme vo veci ustanoviť znalca pre odvetvie choroby z povolania. O jeho ustanovení žiadame informovať.“
5. Bez ohľadu na meritórnu podstatu ţiadosti musí Najvyšší súd preskúmať v zmysle odvolacej argumentácie ţalobcu (viď bod č. 15) hodnotenie zákonnosti postupu prvostupňového orgánu krajským súdom, ktorý ho viedol k nutnosti aplikovať na začaté konanie ustanovenie § 194 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.
6. Z pripojeného administratívneho spisu (príloha č. 8 administratívneho spisu) Najvyšší súd zistil, ţe predtlačený text ţiadosti obsahuje v časti „Prílohy“ na prvom mieste text: „Lekársky posudok o bolestnom a o sťaţení spoločenského uplatnenia (príloha povinná)“. Z uvedeného dôvodu sa Najvyšší súd stotoţňuje, ţe bolo povinnosťou takúto prílohu doloţiť. Avšak ţalobca reagujúc na výzvu prvostupňového orgánu z 22.04.2014 (príloha č. 9 administratívneho spisu) vo vyjadrení z 21.05.2014 (príloha č. 10 administratívneho spisu) opätovne zdôraznil svoju poţiadavku na ustanovenie znalca. Pritom pozornosti Najvyššieho súdu neuniklo, ţe ţalobca nespochybňuje posudok 2004 z polohy priznania bodového ohodnotenia následkov jeho choroby z povolania vo výške 400 bodov ale spochybňuje pôvodné ohodnotenie bodu sumou 60,-- Sk na základe v tom čase neplatných právnych predpisov.
7. Správne orgány spolu s krajským súdom hore opísanú situáciu vyhodnotili ako nesplnenie obsahu výzvy (8 dňová lehota márne uplynula) a prvostupňový orgán pristúpil k aplikácii ustanovenia § 194 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.
8. Je nepochybné, ţe vo výzve prvostupňový orgán citoval ustanovenia § 184 ods. 5, § 196 ods. 4 ako aj poučenie o moţnosti zastavenia konania vyplývajúce z ustanovenia § 194 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z., avšak opomenul aplikovať v uvedenej procesnej situácii tvrdeného neúplného podania prvú časť ustanovenia § 186 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.,

ktorého, ak podanie neobsahuje predpísané náleţitosti organizačná zloţka Sociálnej poisťovne pomôţe účastníkovi konania nedostatky odstrániť. 12 1Sţso/1/2016 30. Iba v prípade nemoţnosti tohto postupu je organizačná zloţka oprávnená vyzvať účastníka konania, aby v určenej lehote mu vytýkané nedostatky odstránil. Iba týmto postupom je moţné naplniť zásadu dobrého výkonu verejnej správy, na ktorú zásadu ţalobca v odvolaní poukazoval. Samotný zámer zákonodarcu, ţe prostredníctvom ustanovenia § 172 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. výslovne vylúčil účinky zákona č. 71/1969 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) na konanie vo veciach sociálneho poistenia, t.j. aj na dávkové sociálne konanie, nevylučuje minimálne pôsobenie základných zásad správneho konania aj na tieto konania (viď najmä právne akty Rady Európy v oblasti správnych konaní – najmä Rezolúcia

neplatného predpisu, prečo prvostupňový orgán trval na predloţení nového lekárskeho posudku ţalobcom, keď ţalobca opätovne naznačoval, ţe od prvostupňového orgánu ako poskytovateľa náhrady poţaduje postup § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z., resp. moţnosť postupu

odseku 4 nebola zo strany prvostupňového orgánu vôbec v odôvodnení prvostupňového zastavujúceho orgánu, resp. výzvy vôbec spomenutá.

1. V súvislosti s uvedeným tieţ musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe poţiadavka, aby ţalobca predloţil v 8 dňovej lehote lekársky posudok, o vypracovanie ktorého by mal poţiadať v zmysle § 7 ods. 1 veta prvá zák. č. 437/2004 Z.z. príslušné zdravotnícke zariadenia prostredníctvom posudzujúceho lekára, resp. v zmysle druhej vety uvedeného ustanovenia prostredníctvom pri splnení uvedených podmienok primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia, sa zakladá na neprimerane krátkej lehote na zabezpečenie tak náročnej úlohy, a preto v súlade s odvolacou argumentáciou ţalobcu (viď bod č. 15) Najvyšší súd konštatuje, ţe vyhotovenie nového lekárskeho posudku za týchto podmienok bolo skutočne nad sily ţalobcu.
2. V takto opísanom konaní prvostupňového orgánu (viď body č. 27 aţ 32) vidí Najvyšší súd vadu konania pred správnym orgánom, ktorá má v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. 13 1Sţso/1/2016 vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ktorú mala ţalovaná v odvolacom správnom konaní odstrániť.
3. Na základe uvedených skutočností musí Najvyšší súd konštatovať, ţe prvostupňové zastavujúce rozhodnutie bolo za vyššie popísanej procesnej situácie vydané predčasne a ako zaťaţené procesnou vadou, ktorá má nepochybne vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, bolo potrebné ho spolu s prvostupňovým zastavujúcim rozhodnutím z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušiť.
4. Navyše sa nad rámec hore uvedeného zrušovacieho dôvodu musí Najvyšší súd vyjadriť aj k námietke ţalobcu, ţe jeho návrh na ustanovenie znalca ţalovaná neakceptovala, nakoľko v danej veci ide o právne posúdenie veci, pričom ţalovaná poukázala na potrebu aplikácie v znaleckom dokazovaní v súčasnosti uţ neplatnej vyhlášky č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia (ako správne ţalobca poukazoval na jej zrušenie v § 12 zák. č. 437/2004 Z.z. ku dňu 01.08.2004) s tým, ţe znalec nie je oprávnený sa k týmto právnym otázkam vyjadriť.
5. Najvyšší súd musí uvedenú argumentáciu ţalovanej vyhodnotiť ako nesprávnu, nakoľko znalec pri zisťovaní odborných skutočností, na ktorých posúdenie je potrebné mať odborné znalosti príslušného odboru a odvetvia, pracuje a musí pracovať s právnymi predpismi v zmysle svojho zákona. Okrem uvedeného musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe právnou otázkou v preskúmavanej veci nie je skutkový stav ţalobcu postihnutého chorobou z povolania ale stanovenie doplatku a jeho výšky na základe takto zisteného skutkového stavu. Preto malo byť úlohou prvostupňového orgánu vyţiadať si otázky od ţalobcu a aţ tieto posúdiť, či ide o otázky skutkového alebo právneho charakteru. Nakoľko tak prvostupňový orgán a ani ţalovaná nepostupovali aj týmto predčasným odmietnutím znalca bez príslušného odôvodnenia vyvolali procesnú vadu, ako je uvedené vyššie (viď bod č. 34).
6. Vzhľadom na to, ţe právne spochybnenie vydania prvostupňového zastavujúceho rozhodnutia tvorí jadro veci spornej medzi účastníkmi a s prihliadnutím na hore uvedené detailné právne názory sa konajúci senát Najvyššieho súdu k zvyšnej časti odvolacích námietok ţalobcu a argumentácii ţalovanej nebude bliţšie vyjadrovať. 14 1Sţso/1/2016 V.
7. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom ako aj na argumentáciu ţalovanej uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie, hoci obsahuje všetky formálne náleţitosti rozhodnutia v zmysle najmä § 209 zák. č. 461/2003 Z.z., tak na nedostatočnej úrovni preverilo zákonnosť prvostupňového zastavujúceho rozhodnutia, ktoré Najvyšší súd vyhodnotil ako predčasne vydané, nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu s tým, ţe nebolo následne logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa preto nestotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, ţe zistený skutkový stav je postačujúci na výrok, ktorým prvostupňový orgán zastavil konanie o ţiadosti ţalobcu. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.
8. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a vyjadrenia ţalovanej ako aj s prihliadnutím na vyššie uvedené právne názory (čl. 1 ods. 1 ústavy), pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich obsahu (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§156ods.

l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou dotknutého správneho orgánu, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených právnych názorov konajúceho odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) vykonal riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely dávkového sociálneho konania a na jeho základe rozhodol. 40. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou dlhodobo ustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, 15 1Sţso/1/2016

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), pretoţe dôvodom podania tejto informácie správnym súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie zakotvenej v ustanovení § 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.

§ 250ja ods.

5 O.s.p. proti rozsudku súdu

§ 250jods.

5 je prípustný opravný prostriedok

štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sporov z oblasti sociálneho poistenia je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), tak v odvolacom konaní na základe mu dostupných informácií z pripojeného priestupkového spisu Najvyšší súd dospel k záveru, ţe nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
2. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nastalo. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku.

§ 151ods.

1 O.s.p. v citovanom znení o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

§ 151ods.

2 O.s.p. v citovanom znení platí, že ak účastník v lehote

odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania 16 1Sţso/1/2016 neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

1. Výška vyčíslených náhrad trov konania sa skladá :
2. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa ţalobcu listom z 18.09.2015 (č.l. 27) a zo 06.11.2015 (č.l. 47) v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslila a voči správnosti ktorých neboli vznesené námietky : 1.
3. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde 1.1.
4. prevzatie a príprava zastúp.

§ 149ods.

1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bliţšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho zástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa 18.09.2015, ktorý je súčasťou súdneho spisu krajského súdu (č.l. 27). 17 1Sţso/1/2016

§ 250kods.

1 O.s.p. v citovanom znení platí, že ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu

§ 250jods.

3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa 14. marca 2017 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská