Obsah (8)

§ 250q§ 55§ 66§ 293k§ 29§ 259§ 13§ 12

4So/148/2009 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny

§ 250qods.

2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutia odporkyne č. X. z

1. septembra 2007 v spojení so zmenovým rozhodnutiami č. X. z
2. novembra 2007,
3. decembra 2007 a
4. augusta 2008, ktorými navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok od
5. mája 2004 v sume 9.307 Sk mesačne a ktorý sa mu dňom
6. mája 2004 nevypláca a nárok naň

§ 55zákona č.

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zaniká z dôvodu, že suma vyplácaného invalidného dôchodku vo výške 9.588 Sk mesačne bola ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok vyššia ako suma starobného dôchodku. Zároveň krajský súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že navrhovateľov starobný dôchodok, ktorý by mu patril k

1. máju 2004, je nižší ako invalidný dôchodok, ktorý mu bol vyplácaný k
2. máju 2005, pričom jeho starobný dôchodok bol vymeraný z I.AA pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1984, 1985 , 1981, 1982, 1983, ktorý bol pred úpravou 6.069 Sk a po úprave 3.674 Sk a že mu započítal celkovú dobu zamestnania 39 rokov, pričom pre výpočet dôchodku bolo rozhodných 36 rokov, z toho 15 rokov v III. pracovnej kategórii, 3 roky v I. pracovnej kategórii a 18 rokov v I.AA pracovnej kategórii a že dôchodok ku dňu vzniku nároku bol 92% upraveného priemerného mesačného zárobku, t.j. 3.381 Sk a následne valorizovaný v súlade so zákonnými ustanoveniami na sumu 8.442 Sk mesačne a neskoršími rozhodnutiami zmenený na 9.307 Sk a výška doteraz priznaného invalidného dôchodku navrhovateľa je 9.588 Sk mesačne ku dňu
3. mája
4. Nakoľko v čase súbehu nárokov bol invalidný dôchodok vyšší ako starobný dôchodok, patrí mu v súlade s ust. § 55 zákona č. 100/1988 zb. o sociálnom zabezpečení nárok na vyšší dôchodok, t.j. invalidný dôchodok a námietky ohľadom ust. § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení považoval súd za irelevantné a napadnuté rozhodnutie z
5. septembra 2007 v spojení so zmenovými rozhodnutiami z
6. novembra 2007,
7. decembra 4So/148/2009 3 2007 a
8. januára 2008

§ 250qods.

2 O.s.p. ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom potvrdil. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu, že žiadal priznať dôchodok

zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a aby mu bol priznaný starobný dôchodok

§ 66ods.

1 zákona o sociálnom poistení ku dňu 4. mája 2004 a žiadal prepočítať jeho invalidný dôchodok

§ 293kzákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, a to z dôvodu, že na navrhovateľa sa vzťahuje ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je možné aplikovať na prípad navrhovateľa, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok v súlade s nariadením vlády ČSFR č. 557/1990 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom dňa 2. novembra 1991 a zároveň žiadala, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Z podkladov administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ si na základe písomnej žiadosti uplatnil u odporkyne nárok na priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať

zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a že pred podaním žiadosti o starobný dôchodok mal priznaný invalidný dôchodok

§ 29zákona č.

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. 4So/148/2009 4 Úlohou krajského súdu bolo postupom

ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým

§ 259ods.

1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 21 zákona č. 100/1988 zb. o sociálnom zabezpečení rozhodla, že navrhovateľ má ku dňu 4. mája 2004 nárok na starobný dôchodok v sume 9.381 Sk mesačne a ktorý sa mu

§ 55zákona č.

100/1988 Zb. nevypláca a nárok naň týmto dňom zaniká a že mu bude naďalej vyplácaný invalidný dôchodok v sume 9.588 Sk mesačne, ktorý je vyšší ako starobný dôchodok ku dňu 4. mája 2005.

§ 13zákona č.

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov toho, kto požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, sa nesmie vymerať z nižšieho priemerného mesačného zárobku, než koľko bol priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral predošlý dôchodok; ak sa tento priemerný mesačný dôchodok určil

prv platných predpisov, upraví sa

§ 12ods.

6.

§ 55zákona č.

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to vyšší (najvyšší). Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, ale rovnakej výšky, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú.

§ 259ods.

1 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred

1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa 4So/148/2009 5 právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred
2. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne

predpisov účinných do

1. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi na účely priznania starobného dôchodku boli hodnotené roky 1984, 1985, 1981, 1982, 1983, pričom pre účely starobného dôchodku, ako vyplýva z rozhodnutia z
2. augusta 2008, bol zistený priemerný mesačný zárobok, ktorý bol pred úpravou 6.069 Sk a po úprave 3.674 Sk, a bola mu započítaná celková doba zamestnania 39 rokov, pričom pre výpočet dôchodku bolo rozhodných 36 rokov, z toho 15 rokov v v III. pracovnej kategórii, 3 roky v I. pracovnej kategórii a 18 rokov v I.AA pracovnej kategórii, a že dôchodok ku dňu vzniku nároku bol 92% upraveného priemerného mesačného zárobku, t.j. 3.381 Sk a následne valorizovaný v súlade so zákonnými ustanoveniami na sumu 9.307 Sk mesačne ku dňu
3. mája 2005 a výška doteraz priznaného invalidného dôchodku navrhovateľa je 9.588 Sk mesačne ku dňu
4. mája 2004, pričom z rozhodnutia odporkyne z
5. mája 1992 vyplýva, že pre účely priznania invalidného dôchodku

§ 29zákona č.

100/1988 Zb. mu bol tento invalidný dôchodok vymeraný z neupraveného priemerného mesačného zárobku 6.190 Sk a boli mu hodnotené roky 1984, 1989, 1981, 1982, 1983. Nakoľko mal navrhovateľ v čase podania žiadosti o starobný dôchodok už priznaný a vyplácaný invalidný dôchodok

predpisov účinných do

1. decembra 2003, a nárok na starobný dôchodok mu vznikol pred
2. januárom 2004, mala sa odporkyňa pri určený výšky starobného dôchodku dôsledne riadiť ust. § 13 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení a postupovať v súlade s nim. Ustanovenie § 13 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení je výnimkou z pravidla daného § 12 pre určenie výšky starobného dôchodku u tých poistencov, ktorí pred vznikom nároku na ďalšiu dávku sociálneho poistenia už dávku sociálneho poistenia poberajú. Účelom tejto právnej úpravy je zaistiť poberateľom dávky, aby ich nároky neboli v budúcnosti ohrozené, a aby nenastala situácia, že by sa im malo pre účely priznania dávky 4So/148/2009 6 započítať iná doba, než tá, ktorá bola pre poberateľa dávky najvýhodnejšia v čase priznania prvej dávky zo systému sociálneho poistenia. Je totiž zrejmé, že navrhovateľov invalidný dôchodok bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku 6.190 Sk a starobný dôchodok mu bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku 6.069 Sk, teda z nižšej sumy, než bolo možné

ust. §13 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Ak sa teda odporkyňa pri určení výšky navrhovateľovho dôchodku dôsledne týmto zákonným ustanovením § 13 neriadila, nemožno následne jej základné rozhodnutie, ako aj zmenové rozhodnutia považovať za rozhodnutia vydané v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne nebolo vydané v súlade so zákonom, nakoľko bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 220 a § 250q ods. 2 O.s.p. s poukazom na § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250ja ods. 3 O.s.p). Úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, preto odporkyňa v ďalšom konaní doplní dokazovanie v naznačenom smere. V ďalšom konaní je správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto je jeho úlohou po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť, pričom sa zároveň v rozhodnutí vysporiada aj s ďalšími požiadavkami navrhovateľa na prípadný prepočet jeho starobného dôchodku

§ 293kzákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní úspešnému navrhovateľovi nepriznal, nakoľko si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.) a odporkyni sa náhrada trov konania zásadne nepriznáva. 4So/148/2009 7 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. novembra 2009 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková