← Slovensko

o zaplatenie 334 085,39 € s prísl.

Najvyšší súd 3 Obo 61/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., a. s., V. IČO: X., právne zast. JUDr. N. K. advokátkou, L., proti ţalovanému D. P., H., právne zast. JUDr. M. Š. advokátom, U., B. o zaplatenie sumy 334 085,39 € (10 064 656,60 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

  1. marca 2009, č. k. Z-2-37Cb 640/1994-489, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  2. marca 2009, č. k. Z-2-37Cb 640/1994-489 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 20 249,74 € (610 043,60 Sk). Vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy konania 63 494,90 € k rukám právneho zástupcu ţalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou v znení jej zmeny uplatnenej na pojednávaní dňa
  4. 1998 (č. l. spisu 113) a v podaní zo dňa
  6. 1998 (č. l. spisu 201) a následne pripustenej súdom dňa
  8. 1999 (č. l. spisu 243) domáhal voči ţalovanému zaplatenia sumy 10 064 656, 60 Sk s 20% úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých ţalovaných faktúr do
  11. Podaním zo dňa
  13. 2006 (č. l. spisu 392) ţalobca vzal ţalobu čiastočne späť v sume 610 043,60 Sk a zotrval na ţalobe v sume 9 454 613,- Sk s 18% ročným úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých ţalovaných faktúr do zaplatenia, a to titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodávku tovaru v období 3 Obo 61/2009 2 od
  15. 1994 do
  18. Ţalovaný v konaní namietal, ţe ţiadny dlh voči ţalobcovi nemá a spochybnil podpisy svojich pracovníkov na dodacích listoch predloţených ţalobcom. Po vykonaní dokazovania súd prvého stupňa zistil, ţe na základe zmluvy o prenájme čerpacej stanice č. 141806 zo dňa
  20. 1992 v znení jej dodatkov (ďalej len „nájomná zmluva“) ţalovaný ako nájomca mal od ţalobcu ako prenajímateľa v prenájme čerpaciu stanicu v B.. Zmluvné strany sa nevedeli dohodnúť na ďalšej spolupráci a uzavretí novej nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho ţalobca listom zo dňa
  22. 1994 oznámil ţalobcovi ukončenie nájomného vzťahu a zároveň ţalovanému oznámil, ţe dňom
  24. 1994 zastavil zásobovanie čerpacej stanice pohonnými hmotami a vyzval ţalovaného na uvoľnenie čerpacej stanice a jej odovzdanie ţalobcovi. Ďalej súd uviedol, ţe medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe medzi nimi bola uzavretá kúpna zmluva v súlade s ust. § 409 Obchodného zákonníka, čo ani jedna zo strán nespochybnila. Taktieţ nebolo spochybnené, ţe v období od
  26. 1994 do
  28. 1994 bola čerpacia stanica v prevádzke a ţe po
  30. 1994 pohonné hmoty ţalovanému dodávala spoločnosť J.-H.,s. r. o., čo potvrdili obaja účastníci konania, ako aj konateľka spoločnosti M. C. ktorá bola vypočutá v konaní ako svedkyňa. Sporným obdobím dodávok pohonných hmôt medzi účastníkmi bolo obdobie od
  32. 1994 do
  34. 1994, a to za dodávky, ktoré ţalobca vyúčtoval ţalovanému faktúrami zaloţenými v spise v celkovej sume 9 454 613,-- Sk a ktorých zaplatenie s príslušenstvom je predmetom sporu, pričom k faktúram ţalobca priloţil príslušné dodacie listy. Svedkovia - pracovníci ţalovaného, ktorí v inkriminovanom čase obsluhovali čerpaciu stanicu, vypovedali o tom, ţe dodávanie pohonných hmôt prebiehalo tak, ţe na čerpaciu stanicu prišlo cisternové vozidlo, ktoré vypustilo naftu alebo benzín do skladovacích nádrţí a prítomná obsluha čerpacej stanice potvrdila dodací list, t.j. podpísala ho a opečiatkovala. Na základe dodacieho listu sa potom vystavila faktúra. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa svedkovia - pracovníci ţalovaného na niektorých dodacích listoch neurčito potvrdili svoj podpis, ale na niektorých dodacích listoch nevedeli povedať, či sa jedná o ich podpis. Ţalovaný spochybnil autentičnosť predloţených dodacích listov a poukázal okrem iného aj na to, ţe z dodacích listov nie je moţné identifikovať osobu, ktorá za ţalobcu tovar dodala, ani toho, kto za ţalovaného tovar prevzal, a preto tieto doklady samy osebe nemajú ţiadnu vypovedaciu hodnotu. Vzhľadom na intenzitu a charakter konfliktov s niektorými vedúcimi pracovníkmi ţalobcu vyslovil ţalovaný aj podozrenie, ţe dodacie listy a faktúry, o ktoré ţalobca opiera svoj nárok, mohli byť aj sfalšované. 3 Obo 61/2009 3 Keďţe ţalobca od podania ţaloby nepredloţil súdu originály dodacích listov, pričom ani jeden z vypočutých pracovníkov ţalovaného nevedel vierohodne identifikovať svoj, ale ani iný podpis na dodacích listoch, súd oslovil súdnu znalkyňu z odboru grafológie, ktorá mu oznámila, ţe nemôţe skúmať podpisy z fotokópií dodacích listov, ale len z ich originálov. Povinnosťou ţalobcu potom bolo navrhnúť dôkaz, ktorý by iným spôsobom, ako listinným dôkazom (napr. výsluchom pracovníkov ţalobcu) hodnoverne potvrdil, ţe ţalobca skutočne dodal ţalovanému tovar, ktorého zaplatenia sa domáha. Ţalobca však v priebehu konania taký návrh nepodal. Ţalobca navrhol doplniť dokazovanie v tom smere, ţe ţiadal, aby súd zaviazal ţalovaného na predloţenie nasledovných dôkazov: daňového priznania za rok 1994, finančného krytia dodávok pohonných hmôt v čase od
  36. 1994 od spoločnosti J. – H., s. r. o. a vzhľadom k tomu, ţe svedeckými výpoveďami bolo preukázané, ţe čerpacia stanica bola v čase od
  38. 1994 do
  40. 1994 v prevádzke, tieţ priloţiť dôkaz o tom, kto dodával ţalovanému v tom čase pohonné hmoty. Súd prvého stupňa však dospel k názoru, ţe ide o návrh na vykonanie dôkazov, ktoré nemôţu slúţiť za dôkaz v zmysle ust. § 125 O. s. p. na preukázanie splnenia dodávok tovaru v zmysle ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka. Návrh ţalobcu preto na pojednávaní dňa
  42. 2009 zamietol. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe od podania ţaloby na súd dňa
  44. 1994 ţalobca viackrát upravoval petit ţaloby rôznymi podaniami, pričom podaním zo dňa 32.1.1996 ţalobca zásadným spôsobom zmenil predmet sporu, keďţe jasne, zrozumiteľne a nezameniteľne určil svoje právo na uplatnenie konkrétnych pohľadávok. Aţ týmto podaním došlo k relevantnému uplatneniu práva, z dôvodu ktorého sa prerušilo plynutie premlčacích lehôt v jednotlivých prípadoch. V podaní zo dňa
  46. 2006 ţalovaný uplatnil námietku premlčania. Po preskúmaní tejto námietky súd prvého stupňa konštatoval, ţe pokiaľ ide o uplatnené nároky z faktúry č. 804991 z
  48. 1994 na sumu 127 000,-- Sk za nájomné v období 03/1994, z faktúry č. 971163 z
  50. 1994 na sumu 16 738,-- Sk za pracovné odevy a z faktúry č. 804982 z
  52. 1994 na sumu 211 705,60 Sk za zahraničné blokové poukáţky (bezdôvodné obohatenie), tak námietka premlčania ţalovaného je opodstatnená. Tieto nároky neboli predmetom pôvodnej ţaloby a boli uplatnené po uplynutí premlčacej lehoty. Túto skutočnosť potvrdil aj ţalobca, ktorý z dôvodu uplatnenej námietky premlčania vzal ţalobu čiastočne späť v sume 127 200,-- Sk (faktúra č. 804991), v sume 16 738,-- Sk (faktúra č. 671163), v sume 211 705,60 Sk (faktúra č. 804982) a v sume 254 400,-- Sk (nájomné vyfakturované 3 Obo 61/2009 4 faktúrou č. 804986 a faktúrou č. 804987), t. j. celkom v sume 610 043,60 Sk. S poukazom na čiastočné späťvzatie ţaloby súd prvého stupňa podľa ust. § 96 ods. 1 O. s. p. konanie v časti o zaplatenie sumy 610 043,60 Sk zastavil. Keďţe ţalobca sa voči ţalovanému domáhal zaplatenia tovarových faktúr, súd prvého stupňa sa zaoberal otázkami, či tovar bol dodaný, či ho ţalovaný prevzal, či ţalobca mal právo faktúrovať a či si nárok na zaplatenie faktúr uplatnil včas. Po vyhodnotení dôkazov predloţených ţalobcom súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu uplatnený podľa ust. § 409 a § 369 Obchodného zákonníka je neoprávnený, pretoţe súd nemal preukázané, ţe dodávky tovaru (pohonné hmoty) boli ţalovanému dodané, tento ich prevzal a vzniklo mu právo fakturovať. S poukazom na uvedené ţalobu v zostávajúcej časti o zaplatenie ţalovanej istiny v sume 9 454 613,-- Sk s uplatneným úrokom z omeškania ako nedôvodnú zamietol. Zároveň súd prvého stupňa konštatoval, ţe ţalovaný v konaní úspešne uplatnil námietku premlčania, preto aj z tohto dôvodu bolo potrebné ţalobu zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s pouţitím ust. § 146 ods. 2 druhej vety O. s. p. a ust. § 224 ods. 3 O. s. p. Ţalovanému ako úspešnému účastníkovi v konaní priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku za prvé odvolanie v sume 402 584,--Sk, preddavku na trovy štátu v sume 2 742,50 Sk a súdneho poplatku za druhé odvolanie v sume 588 612,-- Sk, t. j. spolu 993 938,50 Sk (32 992,71 Eur) a trovy právneho zastúpenia podľa špecifikácie a vyčíslenia právneho zástupcu ţalovaného v podaní zo dňa
  54. 2009 v sume 30 502,19Eur. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku a závislému výroku o trovách konania podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Na odôvodnenie uviedol, ţe súd prvého stupňa porušil viaceré procesné ustanovenia, najmä ust. § 132, § 157, § 95 a § 41 ods. 2 O. s. p. a tieto vady konania mali za následok vecnú nesprávnosť rozsudku, čím došlo k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O. s. p. Podľa odvolateľa súd pri hodnotení dôkazov postupoval v rozpore s ust. § 132 O. s. p.‚ pretoţe nehodnotil kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti 3 Obo 61/2009 5 a neprihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Súd z neurčitých výpovedí svedkov dospel ku skutkovému zisteniu, ţe ţalobca tovar nedodal a ţalovaný tovar neprevzal. Tvrdenie ţalovaného, ţe tovar neprevzal a podpisy na dodacích listoch nie sú podpismi jeho zamestnancov, ostalo nepreukázané. Takýto dôkaz nemôţe byť základom pre skutkové zistenie súdu, ţe ţalobca tovar nedodal. Ku skutkovému zisteniu, ţe ţalobca tovar nedodal, by súd mohol dospieť jedine v prípade, keby vôbec neexistovali dodacie listy podpísané a opečiatkované ţalovaným, resp. jeho zamestnancami. Z ďalších dôkazov navrhnutých ţalobcom vyplýva, ţe v čase od
  56. 1994 do
  58. 1994 dodával pohonné hmoty na čerpaciu stanicu ţalobca tak, ako to dosvedčujú dodacie listy a spochybňovanie podpisov na dodacích listoch je len účelovým tvrdením ţalovaného. Súd vôbec nevyhodnotil jednotlivo a ani vo vzájomných súvislostiach niektoré vykonané dôkazy, ako napr. výpoveď svedka J. F., výpoveď ekonómky ţalovaného Ing. Š. výpoveď inšpektora čerpacej stanice Ing. M. a výpoveď vedúcej úseku čerpacej stanice Ing. K.. Súd prvého stupňa tieţ nevykonal dôkazy, ktoré ţalobca navrhol na pojednávaní dňa
  60. 2009, pričom na odôvodnenie uviedol, ţe vykonanie navrhnutých dôkazov nemôţe slúţiť za dôkaz v zmysle ust. § 125 O. s. p. na preukázanie splnenia dodávok tovaru v zmysle ust. § 443 ods.1 Obchodného zákonníka. Podľa odvolateľa jeho návrh na doplnenie dokazovania predloţením daňového priznania ţalovaného za rok 1994, finančného krytia dodávok od
  62. 1994 od spoločnosti J. a dokladu o tom, kto dodával pohonné hmoty ţalovanému v čase od
  64. 1994 do
  66. 1994, bol opodstatnený. Poukázal na platnú judikatúru, najmä judikát R V/1968, v zmysle ktorého súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p., keďţe vykonané dôkazy nevyhodnotil. Ďalej uviedol, ţe napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., pretoţe súd nesprávne právne posúdil premlčanie uplatneného nároku, a rozsudok v tejto časti riadne neodôvodnil. Z napadnutého rozsudku tieţ vôbec nie je zrejmé, kedy a ktorým podaním malo dôjsť k zmene návrhu. Na strane 10 napadnutého rozsudku súd označil za zmenu návrhu podanie ţalobcu zo dňa
  69. Týmto podaním však ţalobca iba opakovane špecifikoval predmet ţaloby, ktorým ostali rovnaké faktúry za pohonné hmoty, ako boli uplatnené ţalobou zo dňa
  72. Návrhom zo dňa
  74. 1998, ale aj ostatnými podaniami zo dňa
  76. 1999,
  78. 2002,
  79. 01.2006 a
  81. 2006 došlo iba k spresneniu ţaloby, resp. úprave ţalobného petitu. 3 Obo 61/2009 6 Uvedené podania neboli zmenou ţaloby, pretoţe to nevyplývalo ani z ich označenia a ani z ich obsahu. Súd prvého stupňa v konaní o nich nerozhodoval ako o zmene ţaloby, ale pokračoval v konaní s upraveným petitom v súlade s ust. § 41 ods. 2 O. s. p. Ďalej poukázal na zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku z dôvodu rôznych nepresností, napr. súd poukázal na podanie ţalobcu zo dňa „
  83. 1996“, ktoré ani neexistuje. Odvolateľ podal odvolanie aj proti výroku o trovách konania z dôvodu, ţe súd prvého stupňa zaviazal ţalobcu k náhrade trov konania z titulu súdnych poplatkov, a to súdneho poplatku za prvé odvolanie v sume 402 584,-- Sk (13 363,34 €), preddavku na trovy štátu v sume 2 742,50 Sk (91‚03 €) a súdneho poplatku za druhé odvolanie v sume 588 612,-- Sk (19 538,34 €), pričom k zaplateniu súdneho poplatku za druhé odvolanie bol súdom zaviazaný neoprávnene, keďţe za odvolanie sa súdny poplatok platí iba raz. Podľa poloţky 16 a spoločnej poznámky k poloţkám 1‚ 2, 6, 7, 9, 14 a 16 sadzobníka súdnych poplatkov, ako prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov, ak bol rozsudok zrušený v dôsledku odvolania, poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvého stupňa neplatí poplatník, ktorý uţ raz poplatok zaplatil. Ďalej namietal tieţ, ţe ţalovanému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia aj za úkon, ktorý nebol vykonaný (pojednávanie dňa
  85. 2003 sa vôbec nekonalo a ani nebolo vytýčené) a za úkon, za ktorý odmena neprislúcha (štúdium spisu dňa
  87. 2006), pretoţe nedošlo k zmene právneho zástupcu ţalovaného. Náhrada trov konania vo výške 630 422,-- Sk (20 926,18 €) bola preto ţalovanému priznaná súdom neoprávnene. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a ţalovanému priznať trovy odvolacieho konania. K námietke ohľadne nesprávneho hodnotenia dôkazov uviedol, ţe dôkazné bremeno v prvom rade zaťaţuje ţalobcu, ktorý musí nad akúkoľvek pochybnosť preukázať danosť práva, o ktoré opiera svoj ţalobný návrh. To znamená. ţe ţalobca domáhajúci sa nároku na plnenie za dodaný tovar, musí uniesť dôkazné bremeno, ţe fakturovaný tovar ţalovanému dodal. Aţ vtedy moţno na ţalovanom, ktorý odmieta plniť, poţadovať, aby uniesol dôkazné bremeno, ţe za dodaný tovar zaplatil, resp. ţe fakturovaný tovar nebol povinný zaplatiť. Ţalobcom predloţené fotokópie dodacích listov bez jasného a zrozumiteľného označenia toho, kto menovite fakturovaný tovar prevzal, nemohol súd povaţovať a uznať za dôkaz potvrdzujúci dodávku tovaru ţalovanému. O to viac, ţe ani jeden z vypočutých svedkov - 3 Obo 61/2009 7 pracovníkov ţalovaného nevedel potvrdiť prevzatie tovaru a ani jednoznačne spoznať svoj podpis na fotokópiách dodacích listov. Tie dokonca nemohli byt’ ani predmetom znaleckého dokazovania. Ţalobca za celú dobu trvania súdneho sporu nebol schopný označiť súdu ani len mená svojich pracovníkov, ktorí mali čerpaciu stanicu zásobovať fakturovaným tovarom a navrhnúť ich vypočutie ako svedkov. Ani ich mená totiţ v dodacích listoch uvedené nie sú. Za tejto dôkaznej situácie je neopodstatnená poţiadavka ţalobcu, aby ţalovaný predloţil listinné dôkazy, ktoré by mali údajne preukázať prevzatie tovaru ţalovaným, alebo aby preukázal, ţe pohonné hmoty od ţalobcu neprevzal. Jeho úvaha o predloţení falošných dodacích listov je logická a opodstatnená, keďţe ţalobca údajne omylom skartoval originály dokladov, na základe ktorých vedie pätnásť rokov súdny spor o niekoľko miliónovú pohľadávku. Poukázal na to, ţe pohľadávka musí byť evidovaná v účtovníctve ako pohľadávka po lehote splatnosti a nezaplatená, a to s originálmi všetkých súvisiacich dokladov. V celom rozsahu sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý svoj zamietajúci výrok odôvodnil tým, ţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďţe nepreukázal dodanie tovaru, ktorého zaplatenia sa domáha. Ďalej uviedol, ţe aj keby súd ţalobcom navrhnuté dôkazy na pojednávaní dňa
  89. 2009 pripustil a ţalovaný by ich súdu predloţil, tieto by rozhodne neboli spôsobilé hodnoverne preukázať jednotlivé dodávky tovaru, ktorých zaplatenie je predmetom súdneho sporu. Zamietnutie ţalobcovho návrhu na vykonanie dôkazov zo strany súdu preto povaţuje za vecne správne a logické. Je si vedomý, ţe v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch nemusia dodacie listy v písomnej podobe vôbec existovať. V takom prípade však dodávateľ v súdnom konaní musí inými dôkazmi preukázať, ţe tovar dodal tomu, od koho poţaduje plnenie (napr. výsluchom svedkov, ktorí tovar fyzicky dodali a prevzali), k čomu v danom prípade nedošlo. K namietanému údajnému nesprávnemu právnemu posúdeniu uplatnenej námietky premlčania, ktorú súd prvého stupňa akceptoval, ţalovaný odkázal na písomné vyjadrenie zo dňa
  91. 2006, ktoré bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené dňa
  93. 2006 a s ktorým sa v celom rozsahu stotoţnil. K odvolaniu voči priznaným trovám konania uviedol, ţe je nedôvodné, pretoţe spoločná poloţka, na ktorú vo svojom odvolaní ţalobca poukazuje, sa v rozhodnom období nevzťahovala na obchodné veci upravené v poloţke 2 Sadzobníka súdnych poplatkov. 3 Obo 61/2009 8 K namietaným trovám právneho zastúpenia uviedol, ţe termín pojednávania na deň
  95. 2003 o 10.00 hod. bol písomne vytýčený dňa
  98. Pojednávania sa ţalovaný osobne zúčastnil, ale z dôvodu práceneschopnosti sudkyne bolo pojednávanie odročené na neurčito bez prejednania veci. Ţalovaný si preto uplatnil a súdom mu bol aj správne priznaný nárok na odmenu vo výške jednej štvrtiny tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby. S poukazom na rozsiahlosť spisového materiálu, neustále sa meniace petity a dĺţku trvania súdneho sporu (zavinenú v prevaţnej miere nepripravenosťou ţalobcu), ako aj s poukazom na ust. § 14 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb ţalovanému nie je zrejmý dôvod, prečo by mu súd nemal priznať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, vzniknutých v súvislosti s úkonom – štúdium spisu dňa
  101. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie ţalobcu podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetom sporu (po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v sume 20 249,74 Eur (610 043,60 Sk) je ţalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy 9 454 613,-- Sk s príslušenstvom z titulu zaplatenia kúpnej ceny za tovar, ktorý mal byť zo strany ţalobcu dodaný ţalovanému v období od
  103. 1994 do
  105. 1994 na čerpaciu stanicu, ktorú mal ţalovaný v prenájme od ţalobcu. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, ţe pohonné hmoty ţalobca dodával ţalovanému na základe kúpnej zmluvy zo dňa
  107. 1992 podľa podmienok v nej dohodnutých, pričom právny vzťah zaloţený medzi účastníkmi podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka ani jedna zo sporových strán nespochybnila. Kúpnu cenu ţalobca vyúčtoval ţalovanému faktúrami v sume 9 454 613,-- Sk, ktoré sú zaloţené v spise spolu s dodacími listami. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe nemal preukázané, ţe ţalovaný prevzal tovar od ţalobcu spôsobom predpísaným v ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka za neexistencie originálov dodacích listov a ţalobca nepreukázal dodanie tovaru, ktorého zaplatenia sa domáhal ţalobou podľa ust. § 447 Obchodného zákonníka. 3 Obo 61/2009 9 Z článku XII, bodu 7 nájomnej zmluvy zo dňa
  109. 1992 vyplýva, ţe jej nedeliteľnou súčasťou okrem iného je príloha č.4, ktorou sú kúpne zmluvy na dodávku PHL, drobného balenia a ostatných tovarov. V spise je na č. l. 91 a nasl. zaloţená fotokópia kúpnej zmluvy, z ktorej vychádzal aj súd prvého stupňa. Jej predmetom sú rafinérske výrobky v zloţení: BA 91, BA 95D, BA 96 a NM, kaţdý v mnoţstve min.10 000 litrov podľa platných cenníkov. Ďalej z predmetu kúpnej zmluvy vyplýva, ţe kupujúci objednané mnoţstvá upresní písomnými alebo telefonickými objednávkami, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Z bodu 3 kúpnej zmluvy vyplýva, ţe predávajúci predá tovar i na telefonickú objednávku, ktorú je kupujúci povinný potvrdiť do 24 hodín telegramom, faxom a pri priamom odbere podpisom dodacieho listu. Z bodu 7 kúpnej zmluvy vyplýva, ţe predávajúci je pri kúpe povinný vystaviť dodací list alebo faktúru, ktorá obsahuje náleţitosti dodacieho listu. Vznik kúpnej zmluvy je upravený v bode
  110. Z neho vyplýva, ţe odovzdaním tovaru kupujúcemu a podpísaním tejto zmluvy vzniká kúpna zmluva. Pri telefonickej objednávke kupujúcim, vzniká kúpna zmluva okamihom dôjdenia telegramu, faxu predávajúcemu a taktieţ okamihom prevzatia tovaru kupujúcim a podpísaním dodacieho listu alebo faktúry, ktorá má všetky náleţitosti dodacieho listu pracovníkom kupujúceho.Za uzavretú kúpnu zmluvu sa povaţuje i spôsob, kedy predávajúci plnil na základe objednávky i telefonickej (potvrdenej faxom, resp. telegramom) a odovzdal tovar na prepravu dopravcovi. Podľa bodov 9 a 10 kúpnej zmluvy predávajúcemu vzniká právo na základe podpísaného dodacieho listu alebo faktúry, ktorá má náleţitosti dodacieho listu, ţiadať kupujúceho o úhradu kúpnej ceny, pričom predávajúci predáva za cenu, ktorá je platná v čase odovzdania tovaru kupujúcemu a predávajúci ju uvedie buď na dodacom liste, prípadne faktúre, ktorá ma všetky náleţitosti dodacieho listu, alebo uvedie odkaz na príslušný cenový výmer. Fotokópie faktúr a dodacích listov sú zaloţené v spise na č. listu 7 a nasl. Z účtovného zoznamu pohľadávok – saldokonta zo dňa
  112. 1994 (č. listu 5, 6), ako aj vyjadrenia ţalobcu zo dňa
  114. 2006 (č. listu 392- 395) vyplýva, ţe predmetom sporu je zaplatenie 41 tovarových faktúr (ktorými sú v prevaţnej miere vyúčtované dodávky pohonných hmôt, ale aj iný tovar). Po preskúmaní obsahových náleţitostí kúpnej zmluvy zo dňa
  116. 1992 odvolací súd dospel k názoru, ţe túto zmluvu, napriek jej označeniu ako kúpna zmluva, moţno povaţovať len za inominátnu zmluvu o spolupráci pri dodávkach tovaru podľa ust. § 269 ods.2 Obchodného zákonníka (tzv. rámcovú zmluvu), na ktorú nadväzovali konkrétne objednávky tovaru, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou (ako to vyplýva z dojednania strán v predmete zmluvy). Napovedá tomu aj bod 8 upravujúci vznik kúpnej zmluvy. Podľa neho 3 Obo 61/2009 10 kúpna zmluva vzniká podpísaním zmluvy zo dňa
  118. 1992 a odovzdaním tovaru kupujúcemu, resp. pri telefonickej objednávke kupujúceho vzniká kúpna zmluva okamihom dôjdenia potvrdzujúceho telegramu alebo faxu predávajúcemu a okamihom prevzatia tovaru kupujúcim a podpísaním dodacieho listu alebo faktúry (ktorá má náleţitosti dodacieho listu) pracovníkom kupujúceho. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k názoru, ţe v prejednávanej veci je potrebné kaţdú jednotlivú dodávku povaţovať za osobitnú kúpnu zmluvu tak, ako to naznačil odvolací súd uţ v uznesení zo dňa
  120. 2001, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa preto v ďalšom konaní bude skúmať vznik kúpnych zmlúv medzi účastníkmi konania, teda súd sa bude zaoberať kaţdou jednotlivou dodávkou ţalobcu a podľa jednotlivých dodacích listov (resp. faktúr spĺňajúcich náleţitosti dodacieho listu v prípade, ak dodací list nebol vystavený) musí zistiť, či na ich základe ţalobca dodal ţalovanému tovar špecifikovaný v tom-ktorom dodacom liste (resp. faktúre spĺňajúcej náleţitosti dodacieho listu) a či ţalobcovi vzniklo voči ţalovanému právo na zaplatenie kúpnej ceny uplatnenej v sume 9 454 613,-- Sk s príslušenstvom. Za účelom riadneho zistenia skutkového a právneho stavu by súd prvého stupňa mal v prípade kaţdého dodacieho listu predloţeného ţalobcom skúmať, kto tovar v ňom špecifikovaný dodával za ţalobcu, či bol tento tovar ţalovanému dodaný, kto ho za ţalovaného prevzal a jeho prevzatie (čo do mnoţstva, druhu a ceny) potvrdil na tom-ktorom dodacom liste, resp. faktúre (spĺňajúcej náleţitosti dodacieho listu, ak dodací list nebol vyhotovený). Podľa ust. § 125 O. s. p. za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Teória procesného práva pod dôkaznými prostriedkami rozumie také prostriedky, ktorými moţno zistiť skutočný stav veci. Vyššie citované ustanovenie § 125 prvej vety O. s. p. vypočítava príkladmo najbeţnejšie dôkazné prostriedky. Patrí medzi ne aj listina, za ktorú sa na účely občianskeho súdneho konania povaţuje písomný prejav v jazykovej forme spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom predpokladaným v Občianskom súdnom poriadku (ust. § 129 ods. 1). Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny 3 Obo 61/2009 11 poriadok v ţiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom však treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t. j. v rámci činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako kaţdý iný dôkaz podľa zásad uvedených v ust. § 132 O. s. p. V prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny moţno len zváţiť jeho dôkaznú silu. Dôkazné bremeno v spore má predovšetkým ţalobca, ktorý musí v konaní preukázať, ţe si uplatnil proti ţalovanému právo na zaplatenie kúpnej ceny v ţalovanej sume s príslušenstvom dôvodne a po práve. Z ust. § 120 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, pričom výnimočne môţe vykonať aj iné dôkazy, ako navrhnú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. K námietke premlčania, uplatnenej v konaní ţalovaným, odvolací súd uvádza, ţe z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, ţe ţalovaný uplatnil námietku premlčania v celom rozsahu dôvodne, aj z dôvodu ktorého bolo potrebné ţalobu zamietnuť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, ktoré podanie ţalobcu by malo byt’ „perfektným podaním“ na súd, ktorým malo dôjsť k relevantnému uplatneniu práva na súde a na základe čoho mal súd preukázané, ţe uplatnený nárok ţalobcu je premlčaný. Rozsudok súdu prvého stupňa je preto v tejto časti nepreskúmateľný. Odvolací súd tieţ poukazuje na to, ţe súd prvého stupňa musí najskôr zistiť, či ţalobcovi vznikla pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny a v akej výške, pretoţe v prípade, ak by zistil, ţe ţalobcovi pohľadávka vôbec nevznikla, táto by sa nemohla ani premlčať. Odvolací súd tieţ poukazuje na to, ţe z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa na
  121. strane nie je zrejmé, ktorým podaním mal ţalobca zásadne zmeniť predmet sporu, nakoľko podanie z
  123. 1996 neexistuje, ako na to poukázal v odvolaní aj ţalobca. Vzhľadom na to, ţe súd prvého stupňa vo veci rozhodol predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, resp. v časti je jeho 3 Obo 61/2009 12 rozhodnutie pre nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie aj nepreskúmateľné, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa ust. § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (ust. § 224 ods. 3 O. s. p.). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  124. novembra 2010 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.