O.s.p. musí byt’ daná účastníkovi nielen možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a nielen povinnosť súdu účastníka vypočuť, ale tiež povinnosť súdu, pokiaľ na ne neprihliada, vo svojom rozhodnutí vyložiť, z akých dôvodov (s poukazom na hmotnoprávne predpisy, ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým na skutkovom základe dospel) neprihliadol na poukázanú hmotnoprávnu úpravu prezentovanú účastníkom. Ak to súd neurobí, je jeho rozhodnutie zaťažené vadami, ktoré musia byt’ kvalifikované nielen ako porušenie všeobecných procesných predpisov (O.s.p.), ale sú tiež v rozpore s ustanovením čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a ústavného práva účastníka na spravodlivý súdny proces“. Podľa názoru navrhovateľky odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorým sa prvostupňový súd ani nezaoberal. Týmto postupom jej súdy odňali možnosť konať pred súdom a neumožnili jej prezentovať vlastný pohľad a hodnotenie tohto dôkazu. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľka navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a priznal jej právo na náhradu trov konania. Odporca vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že navrhovateľka prípustnosť dovolania odôvodňuje ustanovením § 237 písm. f) O.s.p. a tým, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že od samého začatia súdneho konania v predmetnej právnej veci bola navrhovateľka zastúpená právnym zástupcom, ktorý spísal návrh na začatie konania a zúčastňoval sa všetkých pojednávaní, tak na Okresnom súde v Žiline, ako aj na Krajskom súde v Žiline. Navrhovateľka ako účastník konania bola v konaní riadne zastúpená a neobstojí preto jej tvrdenie, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedol, že k právnym záverom v napadnutom rozhodnutí dospel Krajský súd v Žiline, ale aj Okresný súd v Žiline na základe vykonaného rozsiahleho 3 Obdo 36/2009 5 dokazovania vo veci a po dôkladnom oboznámení sa a vyhodnotení vykonaných dôkazov. Nesúhlasil preto s tým, že navrhovateľke bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky zamietol, keďže nie sú dané dôvody na podanie dovolania podľa ust. § 237 a nasl. O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená advokátom (§ 240 ods. 1 a § 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Prípustnosť dovolania proti tomuto rozhodnutiu v zmysle § 238 O.s.p. nie je daná. Vzhľadom na uvedené dovolanie navrhovateľky môže byť prípustné iba vtedy, ak by konanie, v ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Uvedené ustanovenie totiž stanovuje, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak je konanie súdu, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané, postihnuté niektorou z vád uvedených v predmetnom ustanovení. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust.§ 238 O.s.p., ale so zreteľom na obsah dovolania sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust. § 237 O.s.p. Citované ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval 3 Obdo 36/2009 6 vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Podľa navrhovateľky je dôvodom prípustnosti jej dovolania vada spočívajúca v odňatí možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Naplnenie znakov tejto vady vidí v tom, že súdy sa nezaoberali jej prednesmi a argumentáciou v celom ich prezentovanom rozsahu, pričom opomenutie sa týkalo takých skutočností, ktoré boli pre rozhodnutie súdov podstatné. Týmto postupom jej súdy neumožnili prezentovať vlastný pohľad a vlastné hodnotenie dôkazu a odňali jej možnosť konať pred súdom. Navrhovateľkou vymedzené dôvody dovolania nenapĺňajú pojmové znaky vady konania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., pretože pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ust. § 18 O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. O vyššie uvedený prípad podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p. v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že všeobecný súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a navrhovateľke neznemožnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov. Súčasťou obsahu práva na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je povinnosť súdu reagovať na každý argument účastníka konania. Povinnosťou súdu je dať v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že odvolací súd v rámci odvolacieho konania v predmetnej právnej veci si neosvojil právne posúdenie výsledkov dokazovania z pohľadu dovolateľky, nemôže viesť k záveru o porušení dovolateľkou označených základných práv zaručených v ústave a dohovore. 3 Obdo 36/2009 7 Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu veci, keďže sa v konaní vyskytol podľa jej názoru „opomenutý dôkaz“ v súvislosti s odsekom 3 Záručných podmienok C., treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôže byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných vád (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a vád hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). I z týchto dôvodov je možné dovolanie podať iba v prípade, keď je prípustné. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania navrhovateľky nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 4 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. dovolanie odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V dovolacom konaní navrhovateľka nebola úspešná, preto právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo odporcovi (§ 243b ods. 4 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však odporcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, keďže v tomto konaní si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil (§ 243b ods. 4 O.s.p.
1 a § 151 ods.1 O.s.p.). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. novembra 2009 JUDr. Beata Miničová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.