o zaplatenie 313 305 Kč s prísl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obo /12/2008 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T. a.s., IČO: X. so sídlom L. X., Z., Česká republika, zast. JUDr. M. F. advokátom , tř. T. Z., proti žalovanej J. Š. IČO: X. so sídlom Š., N., zast. JUDr. J. H. advokátom H., P., o zaplatenie 313 305,- Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

2. 2007 č. k. 15Cb/271/2001-290, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
4. 2007 č. k. 15Cb/271/2001-290 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa
6. 2007 č. k. 15Cb/271/2001-290 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 64 186,– Sk na účet právneho zástupcu. Uviedol, že vzťah účastníkov konania posúdil podľa Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru publikovaný v zbierke zákonov pod č.160/1991 Zb., a to v súlade s jeho ust. čl. I. bod 1 tohto dohovoru, keďže ide o podnikateľské subjekty v dvoch rôznych štátoch, pričom oba tieto štáty sú dohovorom viazané. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná nikdy nerokovala so žalobcom a ani nikdy nikoho nesplnomocnila na uzavretie kúpnej 3 Obo/12/2008 2 zmluvy, ktorej predmetom malo byť dodanie tovaru na dokončenie sqashových kurtov. Toto bolo preukázané jednak tým, že žalobca mal záujem uzavrieť zmluvu so žalovanou písomne, čo mu aj čl.11 predmetného dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru umožňoval, avšak, ako vyplynulo z prvej svedeckej výpovede svedka K., tento rokoval o uzavretí zmluvy len s konateľom B. s.r.o. p. Š. pričom tento svedok si nevedel spomenúť a jednoznačne potvrdiť, či s obsahom zmluvy, ktorý mal byť dojednaný a zaznamenaný v jej písomnej podobe pod č. 82/2000 vyjadrila žalovaná jednoznačný súhlas a či udelila poverenie ( splnomocnenie ) svojmu manželovi na uzavretie predmetnej zmluvy. Toto si detailne pamätal až o tri roky neskôr na pojednávaní v roku
7. Súd preto jeho druhej výpovedi v pozícii svedka neuveril a považoval ju za účelovú. Ak by totiž obsah kúpnej zmluvy mal korešpondovať s výsledkom rokovania, tak by musela zmluva obsahovať v záhlaví aj splnomocnenie pre pána Š. uvedenú zmluvu v mene žalovanej podpísať a opečiatkovať pečiatkou jej firmy. Navyše ani doručovanie predmetnej zmluvy č. 82/2000 sa nedialo na faxové číslo p. Š. ( tá ho totiž žalobcovi nedala ), ale na fax spoločnosti B. s.r.o. a z tohto faxu bola podpísaná kúpna zmluva č. 82/2000, ktorou bolo podanie žalobcu opatrené, aj zasielaná. Teda z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nebolo dodržané ustanovenie čl. 24 dohovoru o medzinárodnej kúpe tovaru. Z vykonaného dokazovania skôr vyplýva, že to bol p. Š. ktorý ako konateľ spoločnosti B. s.r.o. mal vybudovať pre žalovanú sqashové kurty na základe zmluvy o dielo so spoločnosťou M. s.r.o. a ktorej spoločníkom bol aj žalobca a ktorá nedodržala podmienky tejto zmluvy, malo byť riešenie ako dokončiť nedostavené sqashové kurty, za ktoré žalovaná už zaplatila B. s.r.o. Teda v podstate zrejme išlo o to, komu zostane strata spôsobená nedokončením kurtov spoločnosťou M. s.r.o. Žalobca tým, že nebol dôsledný pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy a dôsledne sa neriadil ust. čl.11 až 24 dohovoru o medzinárodnej kúpe tovaru, potom v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, že kúpnu zmluvu so žalovanou uzavrel, a to ani prostredníctvom splnomocnenca p. Š. a skutočne žalovanej tovar dodal a táto tovar prevzala. Podľa súdu kúpnu zmluvu uzavrel žalobca so spoločnosťou B. s.r.o., ktorá však v tomto spore nevystupovala ako žalovaná strana. Pokiaľ ide o zálohovú platbu vo výške 160 000,– Kč, ktorú poukázala žalovaná žalobcovi, priklonil sa v tomto prípade na základe vykonaného dokazovania k tomu, že žalovaná plnila zálohovú platbu za spoločnosť B. s.r.o., ktorá mala byť zrejme účastníkom zmluvy, a to aj s ohľadom na záujem, aby spoločnosť B. s.r.o. dokončila kurty pre ňu. Bolo by totiž nelogické, aby si objednávala dodávku materiálu na kurty, keď už raz 3 Obo/12/2008 3 ich výstavbu mala objednanú a realizáciu dohodnutú so spoločnosťou B. s.r.o. Súd preto s prihliadnutím na vyššie uvedené dokazovanie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti rozsudku sa odvolal žalobca a žiadal jeho zmenu. Má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým i k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, ktoré tiež spočívalo v nesprávnom a nedostatočnom právnom posúdení veci. Na rozdiel od súdu prvého stupňa je presvedčený, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá kúpna zmluva v zmysle príslušných článkov Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Podľa žalobcu súd nepostupoval dôsledne pri posudzovaní vzniku zmluvného vzťahu a opodstatnenosti uplatnenej pohľadávky, najmä sa nevysporiadal s názorom odvolacieho súdu, že predmetný tovar bol síce prevzatý manželom žalovanej, ktorý prevzatie potvrdil pečiatkou žalovanej, ale najmä skutočnosťou, že tovar bol prepustený na základe návrhu žalovanej, hoci táto je jednou z najdôležitejších pre posúdenie, či došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, pretože preukazuje, že príjemcom tovaru bola žalovaná. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vyvodil z tvrdenia žalovanej a jej manžela, že sa so zástupcom žalobu nikdy nestretla a prejednávaniu kúpnej zmluvy nebola nikdy prítomná. Tento svoj názor podporil spochybnením výpovede Ing. P. z dôvodu údajného rozporu v jeho pôvodnej a novej výpovedi Toto tvrdenie súdu prvého stupňa je v priamom rozpore so zápisom výpovede Ing. P. pred vyhlásením prvého rozsudku, ktorá je zhodná s výpoveďou Ing. P. K. z
10. V oboch výpovediach svedok tvrdí, že žalovaná bola prítomná dohode o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy. Jeho ďalšia odpoveď, či žalovaná pri dojednaní podmienok s týmito výsledne súhlasila, je podľa názoru žalobcu nepodstatná, a to s ohľadom na ostatné tvrdenia, najmä na skutočnosť, že sa v podstate jedná o ponuku žalobcu, ktorá mala byť zaslaná faxom v písomnej forme na telefónne číslo oznámené zástupcovi žalobcu na jednaní. Celkom v rozpore s výpoveďou Ing. K. je potom tvrdenie súdu, že mal jednať s pánom Š. ako konateľom spoločnosti B. s.r.o., pretože svedok Ing. K. od počiatku tvrdí, že konal s pánom Š. ako manželom a splnomocnencom pani Š., keď o existencii spoločnosti B. s r.o. a tiež konateľstve pána Š. v tejto spoločnosti nevedel a v podstate ani vedieť nemusel, pretože bol presvedčený, že tovar bude dodaný firme pani Š.. O tom, že žalovaná bola prítomná jednaniu svedčí najmä použitie jej identifikácie v kúpnej zmluve a zmluve o dielo. Pokiaľ by sa jednania nezúčastnila a žalobca by nevedel o koho sa jedná, nemal by žiadny 3 Obo/12/2008 4 rozumný dôvod uvádzať ju ako kupujúcu a požadovať po nej zaplatenie zálohy a doloženie solventnosti. Tvrdenie žalovanej, že zálohu uhradila za iný subjekt, bez toho, aby v príkaze k úhrade uviedla za koho je záloha hradená, je celkom nepravdepodobné a pochybné. Podľa názoru žalobcu nemôže žalovaná takéto tvrdenie použiť na svoju obranu, pretože to bolo jej konanie, ktoré presvedčilo žalobcu, že kupujúcim je žalovaná. Svedeckú výpoveď pána Š. nemožno považovať za dôveryhodnú, a to najmä z dôvodu, že ide o manžela žalovanej, ale i z dôvodu jeho celkom protichodných výpovedí, vytvárajúcich nevierohodné konštrukcie záhadnej postavy, ktorá prijímala faxové správy adresované žalovanej a následne na tieto odpovedala na adresu žalobcu. Žalovanou a ani jej svedeckou výpoveďou nebolo preukázané, že by bol žalobca oboznámený, že poskytnutú zálohu uhradila žalovaná za iný subjekt. Žalobca má preto za preukázané, že žalovaná sa jednania o zmluve zúčastnila. Na základe týchto skutočností a v súlade s jednaním Ing. P. K. vypracoval návrh kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo a zaslal na faxové číslo, ktoré mu bolo oznámené. Bol presvedčený, že je to číslo určené pre komunikáciu s p. Š. pretože mu takto bolo prezentované. O tom, že sa jedná o číslo faxu na meno B. Š. a už vôbec nie na B. s.r.o. pri odoslaní nevedel a ani vedieť bez prípadných informácií podaných mu žalobkyňou vedieť nemohol. Bol teda pri odoslaní v dobrej viere, že sa jedná o telefónny ( faxový ) kontakt na žalovanú. I keď na obdržaných faxových správach, ktorými boli zaslané potvrdené zmluvy, rovnako ako na potvrdení P. o poskytnutí úveru bola identifikácia odosielacej stanice uvedená ako B. Š. ( nie teda B. s.r.o. ), nemal žalobca dôvod pochybovať o tom, že návrhy zmlúv potvrdených žalovanou (pečiatkou a podpisom, ktorý považoval za podpis žalovanej), neboli žalovanou odoslané. Žalobca má za to, že nie je podstatné, kto technicky správy posiela, ale o akú správu sa jedná a kto je v dokumentoch uvedený. Za absurdné považuje žalobca tvrdenie svedka Š., že fax bol odoslaný neznámou osobou, keď v zhodnom časovom úseku bolo odoslané i potvrdenie P., ktorej odoslanie bolo svedecky potvrdené. Žalobca sa nestotožňuje tiež s tvrdením súdu, že pri uzavieraní kúpnej zmluvy nebol dôsledný, pretože na žalovanom nemožno spravodlivo požadovať, aby si overoval, že všetky úkony, vykonané žalovanou, ktoré s ňou a jej manželom boli dohodnuté plnila žalovaná, keď z jej účtu bola platená záloha, potvrdenie o solventnosti sa týka jej osoby a v kúpnej zmluve je uvedená ako kupujúci, pričom zmluva je opatrená pečiatkou žalovanej spolu s podpisom, ktoré je možné za podpis žalovanej považovať. Tiež nemožno na žalobcovi spravodlivo požadovať, aby si overoval, kto prevzal a preclil tovar, keď na všetkých dokladoch bola uvedená ako príjemca žalovaná 3 Obo/12/2008 5 a tovar bol preclený. Je presvedčený, že i pri spochybnení uzavretia kúpnej zmluvy, bola táto medzi žalobcom a žalovanou uzavretá v súlade s príslušnými článkami Dohovoru, nakoľko čl.11 umožňuje i iný spôsob uzavretia kúpnej zmluvy, než je písomná forma. Postup štatutárneho zástupcu žalobcu na jednaní v Prievidzi, kde dostatočne určite formuloval svoju ponuku dodania tovaru na zhotovení sqashových kurtov, zodpovedá ustanoveniu čl.14