ţalobcu takéto konanie konateľa úpadcu a kupujúceho charakterizovať ako úkon, ktorému moţno odporovať a ţiadal vyhlásiť predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú. 2 4 Obdo 41/2013 Podaním z
ZKR, pričom odporovacie právo je jedným z typických práv, ktoré správcovi patria a práve ZKR vyţaduje, aby ho správca uplatňoval a vyuţíval. Obranu ţalobcu, spočívajúcu v tvrdení, ţe prvostupňový súd ho mal o formulácii ţalobného petitu vzhľadom na skutočnosť, ţe v konaní nie je zastúpený advokátom, poučiť, vyhodnotil odvolací súd za obranu, ktorá nemôţe v konaní obstáť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo dôvodné, aby prvostupňový súd vyzýval ţalobcu na úpravu jednoznačne formulovaného petitu o neplatnosť právneho úkonu. Z dôvodu, ţe ţalobca ţalobu o neúčinnosť právneho úkonu uplatnil na súde aţ 19. mája 2010, teda aţ po uplynutí zákonnej lehoty, prvostupňový súd rozhodol správne, keď ţalobu zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., keď ich náhradu priznal úspešnému ţalovanému. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
2 písm. a/ O. s. p., teda ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konkrétne k vade uvedenej v písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). Odvolaciemu súdu vytkol, ţe nesprávne vyhodnotil jeho návrh na začatie konania za zrozumiteľný, nevyvolávajúci ţiadne pochybnosti o tom, čoho sa ţalobou ţalobca domáhal. Poukázal na to, ţe v petite ţaloby sa domáhal vyhlásenia kúpnej zmluvy za neplatnú a zároveň v tej istej ţalobe dvakrát odporoval 4 4 Obdo 41/2013 uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorého následkom je právna neúčinnosť. Okresný súd Trnava mal v takomto prípade postupom
1 O. s. p. a vyzvať ţalobcu na doplnenie jeho nezrozumiteľného podania a nie svojvoľne, na základe vlastného rozhodnutia bez súčinnosti so ţalobcom, rozhodnúť o kvalifikácii ţalobcovho návrhu ako návrhu na vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu. Ţalobca vo svojom dovolaní poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 9 Sţso 84/2008, 4 Cdo 143/2006 a 4 Cdo 16/1998) a uviedol, ţe za nesprávny návrh sa povaţuje aj taký návrh na začatie konania, v ktorom došlo k vzájomnej logickej rozpornosti ţalobného návrhu a opísania rozhodujúcich skutočností. Má za to, ţe súd prvého stupňa mal v kaţdom prípade vyzvať ţalobcu na doplnenie a opravu jeho návrhu z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti. Ţalobca poukázal na poučovaciu povinnosť súdu, v teórii označovanú ako progresívnu poučovaciu povinnosť, ktorú je nutné odlišovať od všeobecnej poučovacej povinnosti v zmysle § 5 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 7/1997 vyslovil svoj názor, ţe poučovaciu povinnosť má súd aj vtedy, keď je účastník v konaní zastúpený advokátom. Povaţuje za irelevantné, ţe ako správca konkurznej podstaty je povinný
ZKP konať s odbornou starostlivosťou, rovnako je
neho irelevantné, ţe odporovacie právo je jedným z typických práv, ktoré správcovi prináleţia. Napriek povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, je ţalobca osobou bez právnického vzdelania, ktorá si pri podaní návrhu nedostatočne uvedomila rozdiel medzi neplatnosťou a odporovateľnosťou právneho úkonu, a preto bolo povinnosťou súdu ho o nedostatkoch podania poučiť a vyzvať ho na opravu návrhu v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. V ďalšom ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v inej jeho právnej veci (vedenej rovnako na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25Cbi 1/2010) podal totoţne koncipovaný návrh na začatie konania, v ktorom sa domáhal vyhlásenia kúpnej zmluvy za odporovateľný právny úkon aj za právny úkon neplatný. V tomto prípade vo veci konajúci sudca uznesením z 9. apríla 2010 vyzval ţalobcu na odstránenie vád podania
1 O. s. p. a zároveň ho poučil, ako vady podania odstrániť. S poukazom na túto skutočnosť, ţalobca povaţuje záver odvolacieho súdu o zrozumiteľnosti jeho návrhu z 25. februára 2010, za nesprávny, pretoţe ak by bol skutočne zrozumiteľný, tak by ho súdy nevykladali rozdielne. V ďalšej časti svojho dovolania sa ţalobca vyjadril k účinkom začatia konania z pohľadu zachovania procesných a hmotnoprávnych lehôt a s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 16/1998 vyjadril názor, ţe jeho podanie napriek jeho nesprávnosti z dôvodu nezrozumiteľnosti, malo za následok zastavenie plynutia prekluzívnej lehoty. Okresný súd 5 4 Obdo 41/2013 Trnava bez toho, aby sa snaţil v súčinnosti so ţalobcom zistiť, čoho sa svojim návrhom na začatie konania domáhal, rozhodol o kvalifikácii návrhu na začatie konania ako návrhu na vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu, čo však nebolo správne, nakoľko ţalobca sa domáhal odporovateľnosti. K dovolaniu ţalobcu sa písomne vyjadril ţalovaný, ktorý dovolanie navrhol odmietnuť ako nedôvodné.
názoru ţalovaného súd prvého stupňa, ako i odvolací súd vec správne právne posúdili. Uviedol, ţe súd nemal dôvod vyzývať ţalobcu na odstránenie vád ţaloby, pretoţe ţalobný petit nebol rozporný a nevzbudzoval pochybnosti o zámere ţalobcu – dosiahnuť neplatnosť zmluvy. Súd tieţ správne podanie ţalobcu z 19. mája 2010 posúdil ako zmenu návrhu, keď ţalobca bez zmeny skutkového stavu poţadoval niečo iné ako pôvodne, pričom ţaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej sa ţalobca pôvodne domáhal, nebola podaním nesprávnym, nejasným a nezrozumiteľným, a preto nenastala okolnosť, kedy by bol súd povinný účastníka vyzvať na odstránenie vád podania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
5 veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený 6 4 Obdo 41/2013 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava ako súdu prvého stupňa, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania
f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania
f/ O. s. p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. 7 4 Obdo 41/2013 významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dovolací súd existenciu podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., namietanej dovolateľom, nezistil. Vada konania v zmysle citovaného ustanovenia mala
tvrdenia ţalobcu spočívať v tom, ţe napriek tomu, ţe jeho návrh na začatie konania nebol úplne zrozumiteľný (pretoţe ţalobným petitom sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, súčasne však v tej istej ţalobe dvakrát odporoval uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi konateľom úpadcu a ţalovaným), súd prvého stupňa ţalobcu nevyzval na doplnenie jeho nezrozumiteľného podania, hoci ide o dva rozdielne inštitúty, spôsobujúce odlišné následky. Tým, ţe súd vyhodnotil ţalobcov návrh ako ţalobu o neplatnosť právneho úkonu, neaplikujúc postup
1 O. s. p., odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom.
1 veta posledná O. s. p., ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi ţalobcom a ţalovaným (§ 90), nazýva sa ţalobou.
3 v spojení s § 79 ods. 1 O. s. p., zo ţaloby musí byť zjavné, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísaná a datovaná. Okrem uvedených náleţitostí musí ţaloba obsahovať meno, priezvisko (prípadne aj dátum narodenia, telefonický kontakt) a bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa ţalobca dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa ţalobca domáha (tzv. ţalobný petit). Ak je účastníkom právnická osoba, ţaloba musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ţaloba musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Prípadné vady ţaloby, spôsobujúce jej nesprávnosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť je moţno odstrániť postupom
p. Za nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie je moţné povaţovať také podanie, v ktorom absentujú všeobecné náleţitosti vyţadované vyššie citovanými ustanoveniami O. s. p. (resp. ďalšími 8 4 Obdo 41/2013 jeho osobitnými ustanoveniami), ako aj údaje nevyhnutné k tomu, aby bolo súdu jasné, o čom má rozhodnúť. Posúdeniu toho, či ţalobný petit v návrhu na začatie konania je dostatočne presný, určitý a zrozumiteľný, napomáha zistenie, či po prevzatí petitu do výroku rozhodnutia, bude toto vykonateľné. Pritom riziko toho, ţe ţalobe formulovanej ţalobcom v tej - ktorej veci z dôvodu nesprávnej formulácie ţalobného petitu, nebude vyhovené, nesie v plnom rozsahu ţalobca. Naproti tomu, zmenou ţaloby v zmysle § 95 O. s. p. sa rozumie inštitút, pouţitím ktorého moţno zmeniť to, čoho sa ţalobca domáha v pôvodnom petite, a to tak, ţe ţiada viac, ţiada niečo iné alebo na základe iného skutkového stavu. V prejednávanej veci sa ţalobca ţalobou z 25. februára 2010, prvostupňovému súdu doručenou 26. februára 2010, domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 31. marca 2009 o obstaraní 65 ks textilných strojov. Takto formulovaný ţalobný petit je bezpochyby dostatočne určitý a zrozumiteľný, v ktorom je vyjadrený návrh ţalobcu dosiahnuť neplatnosť predmetnej zmluvy, pričom určenie neplatnosti právneho úkonu je spôsobilým predmetom konania s účinkami vyplývajúcimi z hmotného práva. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa nemal dôvod vyzývať ţalobcu na odstránenie vád ţaloby postupom
p. Ţalobný petit v prejednávanom prípade nie je ani vnútorne rozporný, čím by vzbudzoval pochybnosti o zámere ţalobcu. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe nie je vecou súdu, aby ţalobcu poučoval o hmotnom práve, vrátane poučenia o správnej formulácii ţalobného petitu tak, aby ţalobca dosiahol zamýšľaný výsledok konania. Práve v prípade, ak by súd konal v rozpore s uvedenou zásadou, porušil by princíp rovnosti účastníkov konania. Skutočnosťou je, ţe ţalobca písomným podaním z
2 písm. b/ O. s. p.). 9 4 Obdo 41/2013 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dovolací súd konštatuje, ţe postup súdu prvého stupňa bol zákonný a ţalobcovi nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. Keďţe dovolací súd nezistil ani ţiadne iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania
ďalších ustanovení § 237 O. s. p., dovolanie ţalobcu
5 veta prvá v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol
5 veta prvá v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému ţalovanému priznal náhradu účelne vynaloţených trov konania, ktoré pozostávajú z odmeny advokátky za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie k dovolaniu zo 7. januára 2013) vo výške 67,88 eur (pozostávajúca z tarifnej odmeny 60,07 eur a sumy 7,81 eur ako paušálnej náhrady hotových výdavkov stanovenú pre rok 2013
1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov). Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.