2 O. s. p.). 3 4Obdo 55/2013 Pre rozhodovanie o trovách konania vo všeobecnosti platí, že náhradu trov sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Z dikcie ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. vyplýva, že pri aplikovaní tohto ustanovenia zákona je potrebné otázku, či účastník konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, posudzovať podľa procesného výsledku. Medzi procesným zavinením niektorého z účastníkov a tým, že konanie muselo byť zastavené, musí existovať príčinná súvislosť. Z dokazovania v prvostupňovom konaní bolo nepochybné, že žalovaný zaplatil žalobcovi na účet sumu (istinu) 5 031,57 eur dňa
10 O. s. p., § 151 ods. 1, 2, 4 O. s. p., keď trovy odvolacieho konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalobca. Dovolateľ sa nestotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, že žalobca (dovolateľ) späťvzatím žalobného návrhu zavinil zastavenie konania. Uviedol, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej poistenej zmluvy riadne a včas nesplnil, a preto musí niesť zodpovednosť spočívajúcu v povinnosti uhradiť žalobcovi príslušenstvo pohľadávky (náklady žalobcu), ktoré vznikli na strane žalobcu z dôvodu podania a následného späťvzatia žaloby. Podľa dovolateľa žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalobca ako veriteľ riadne vyzval žalovaného ako dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy, žalovaný v primeranej lehote dlžnú sumu neuhradil, keďže v čase podania žaloby nebola dlžná suma uhradená pripísaním na bankový účet žalobcu. Dovolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný počas konania uhradil i príslušenstvo pohľadávky (úrok z omeškania), čím fakticky uznal dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Navrhol, aby dovolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že žalobcovi prizná náhradu trov právneho zastúpenia. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Podľa názoru žalovaného je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vecne správne, keďže jeden z predpokladov rozhodnutia súdu o trovách konania v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., t. j. dôvodnosť podania žaloby, nebol naplnený. Dodal, že v prejednávanej veci zavinil zastavenie prevažnej časti konania žalobca. Ďalej poukázal na ustanovenie § 239 ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie žalobcu nie je prípustné a preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 20.6.2013. 5 4Obdo 55/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 O.s.p. / po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania / § 240 ods. 1 O.s.p /, ktorý je zastúpený advokátom / § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. /, najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. V prejednávanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, t.j. v časti, ktorá má povahu uznesenia. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev / § 109 ods. 1 písm. c/ na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, sú stanovené v odseku 2 uvedeného ustanovenia. Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach, týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p., proti uzneseniu o trovách konania nie je prípustné dovolanie bez ohľadu na to, či odvolací súd vo svojom uznesení potvrdí alebo zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladá dovolaciemu súdu povinnosť vždy prihliadať na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237 O.s.p., bez ohľadu na to, či takúto vadu účastník namieta alebo nie. Dovolací súd sa preto neobmedzil iba na skúmanie prípustnosti dovolania podľa §239 O.s.p., ale tiež skúmal, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád, uvedených v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ nenamietal a v dovolacom konaní tieto vady ani neboli zistené. Prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť. Keďže v danom prípade dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu proti výroku o trovách konania nie je podľa § 239 ods. 3 O.s.p. prípustné a vada konania v zmysle 6 4Obdo 55/2013 § 237 písm. a/ až g/ nebola zistená, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5, veta prvá O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.
1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanému, ktorý bol v dovolacom konaní úspešný, trovy nevznikli, neboli mu preto priznané. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.