← Slovensko

o zaplatenie 24 231,56 eur s prísl.

Najvyšší súd 4 Obo 76/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci ţalobcu: JUDr. L. K., so sídlom: Ď., správca konkurznej podstaty úpadcu H. spol. s r. o., so sídlom: J., IČO: X., proti ţalovanej: Ing. M. G., bytom: P., zast.: C. I., s. r. o., so sídlom: M., IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta JUDr. R. D., o zaplatenie 24 231,56 eur (pôvodne 730 000,-- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 81Cb/155/1997-329 zo dňa

  1. mája 2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 81Cb/155/1997-329 zo dňa
  2. mája 2012 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 81Cb/155/1997-329 zo dňa
  4. 2012, uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 24 231,56 eur s 19,5%-ným úrokom z omeškania od
  6. 1995 aţ do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 969,26 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 4 Obo 76/2012 2 Rozhodol tak v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho, sp. zn. 4 Obo 66/2010 zo dňa
  8. 2011, ktorým najvyšší súd na odvolanie ţalovanej zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 81Cb 155/97-275 zo dňa
  10. 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd tak rozhodol z dôvodu, ţe súd prvého stupňa pri vyhotovení rozsudku nepostupoval v súlade s § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), keď z jeho odôvodnenia nie je moţné zistiť, na základe akého skutkového stavu dospel k záveru, ţe ţalovaná vybrala predmetné finančné prostriedky z účtu ţalobcu bez právneho dôvodu, resp. ţe neposkytla ţalobcovi pôţičku, napriek tvrdeniu ţalovanej, ţe z účtovných dokladov úpadcu je táto skutočnosť nespochybniteľná. Takýmto postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu moţnosti ţalovanej konať pred súdom. Súd prvého stupňa tak rozhodol napriek tomu, ţe odvolací súd mu uvedenú vadu konania vytkol uţ vo svojom skoršom uznesení sp. zn. 3 Obo 8/2008 zo dňa
  12. 2008, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 81Cb 155/97-219 zo dňa
  14. 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa, postupujúc v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 66/2010 zo dňa
  16. 2011, po vykonanom dokazovaní výsluchom ţalovanej, výsluchom svedkov RNDr. A. G., JUDr. M. K., S.S., JUDr. J. F., M. A., Ing. J. G., oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T 43/05 zo dňa
  18. 2005, s dohodou o finančnom podiele spoločnosti H., spol. s r. o., B., zo dňa
  20. 1993, ako aj ďalšími dokladmi, zaloţenými v súdnom spise a následnom vyhodnotení jednotlivých dôkazov konštatoval, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 38K 177/96-92 zo dňa
  22. 1995, bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka H., spol. s r. o. a za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený ţalobca. Ţalovaná dňa
  24. 1995 vybrala z účtu úpadcu čiastku 730 000,-- Sk v hotovosti. Na tento účet v peňaţnom ústave mala ţalovaná podpisové právo. Napriek výzvam konateľa spoločnosti, ako aj ţalobcu, ţalovaná uvedenú čiastku nevrátila a tvrdila, ţe táto predstavuje hodnotu jej obchodného podielu. Súd zo záznamu z valného zhromaţdenia úpadcu zo dňa
  26. 1995 zistil, ţe v spoločnosti medzi ţalovanou a ostatnými spoločníkmi boli rozpory ohľadne vedenia spoločnosti a ţalovaná mala úmysel zo spoločnosti odísť, s čím však ostatní spoločníci nesúhlasili. 4 Obo 76/2012 3 Súd ďalej konštatoval, ţe úpadca je spoločnosťou s ručením obmedzeným, a teda spoločnosťou kapitálovou. Z výpisu z obchodného registra úpadcu súd zistil, ţe ţalovaná je spoločníkom v obchodnej spoločnosti úpadcu od
  29. Ţalobca si svoju povinnosť spoločníka - splatenie vkladu, splnil tak, ako to vyplýva z dohody o finančnom podiele spoločnosti H., spol. s r. o., B., zo dňa
  32. Predmetnú dohodu podpísali pred notárom dňa
  34. 1993 Ing. M. G., RNDr. A. G., S. J. a Ing. J. G.. Z tejto dohody vyplýva, ţe Ing. M. G. vloţí do spoločnosti hotovosť 330 000,-- Sk, z ktorých 65 000,-- Sk je vklad do základného majetku spoločnosti a 65 000,-- Sk je odkúpenie podielu na doterajšom obchodnom majetku spoločnosti od Ing. J. G.. Ďalej na poskytnutie kontokorentného úveru pre spoločnosť bude ručiť v banke finančnými prostriedkami v čistej výške 263 000,-- Sk (bez 20% zníţenia) a zároveň odovzdá H., spol. s r. o., právo na uţívanie prenajatých nebytových priestorov na P.B., ktoré spoločnosť bude vyuţívať v zmysle zmluvy o nájme. Vklad v hotovosti a ručenie v banke zloţí do
  37. Z týchto prostriedkov v celkovej výške 593 000,-- Sk sa trvalo zablokuje v spoločnosti 130 000,-- Sk a ostatné prostriedky vo výške 463 000,-- Sk budú zbavené záväzku byť poskytnuté spoločnosti iba po vzájomnej dohode spoločníkov rozhodnutím valného zhromaţdenia spoločnosti. Súd prvého stupňa mal ďalej za to, ţe ţalovaná nemohla postupovať spôsobom, ako tvrdila, teda ţe si vybrala svoj vklad s tým, ţe čiastka 730 000,-- Sk bola primeraná jej vkladu. Uviedol, ţe vklad, ktorý ţalovaná previedla spoločnosti, sa stáva vlastníctvom spoločnosti. Počas trvania spoločnosti spoločník, t. j. ţalovaná, nemôţe disponovať so svojím vkladom a nemôţe ţiadať vrátenie vkladu (§ 123 ods. 3 Obchodného zákonníka). Na to, aby sa ţalovaná mohla dostať k svojim finančným prostriedkom, vloţeným do spoločnosti, musela by postupovať podľa § 148 Obchodného zákonníka (ďalej len ObchZ), a to zrušením účasti spoločníka v spoločnosti, alebo podľa § 149 ObchZ vylúčením spoločníka, alebo spôsobom, ţe dôjde k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu. Poukázaním na § 150 ods. 1, ods. 2 ObchZ, súd prvého stupňa konštatoval, ţe ţalovaná vyššie uvedeným spôsobom nepostupovala. Z dokladov, zaloţených do spisu, súdu vyplynulo, ţe spoločnosť sa domáhala vrátenia finančných prostriedkov, ktoré vybrala ţalovaná. Táto tvrdila, ţe spoločnosti poskytla pôţičku a na realizovanie výberu finančných 4 Obo 76/2012 4 prostriedkov dostala súhlas od konateľa spoločnosti Ing. J. G.. Tvrdenie o tom, ţe ţalovaná si peniaze môţe vybrať, však poprel samotný konateľ Ing. G., ako aj ostatní spoločníci. Ţalovaná uvedenú skutočnosť, teda ţe spoločnosti poskytla pôţičku, v neskoršom konaní chcela preukázať tým, ţe ţalobca poskytne súdu, ako aj ţalovanej, hlavnú účtovnú knihu za roky 1993 - 1995, nakoľko iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia nemá. Ţalobca uviedol, ţe hlavná účtovná kniha za roky 1993-1995 mu zo strany úpadcu nebola daná k dispozícii, pretoţe konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený v roku
  38. Súd z konkurzného spisu zistil, ţe dňa
  40. 1997 bol súdu odovzdaný prehľad majetku spoločnosti H., spol. s r. o., ktorého prílohy tvorili: saldokonto odberateľa, saldokonto dodávateľa, výpis z obchodného registra, súvaha aktív a pasív, účtovný výkaz ziskov a strát, ţaloba podaná na Okresný súd Bratislava I sp. zn. 26Cb 62/96 a 22Cb 143/96, ţaloba podaná na Krajský súd v Bratislave sp. zn. 33Cb 12/96 a 33Cb 14/96, zoznam drobného majetku a zoznam ZP (č. l. 318). Súd poukázaním na § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), pojmové znaky zmluvy o pôţičke, ako aj skutočnosť, ţe pre jej platnosť sa nevyţaduje osobitná forma, ale moţno ju uzavrieť ústne, aj konkludentným prejavom, zdôraznil, ţe v prejednávanej veci bolo povinnosťou ţalovanej preukázať jej tvrdenie o poskytnutí pôţičky spoločnosti, čo sa však nestalo. V tejto súvislosti poukázal na doklad označený ako „Dohoda o finančnom podiele spoločnosti H., spol. s r. o., B.“ zo dňa
  42. 1993, ktorý v bode 2 za zmluvu o pôţičke povaţovať nemohol. Súd ďalej poukázal na výpoveď právneho zástupcu ţalovanej na pojednávaní konanom dňa
  44. 2012, kedy uviedol, ţe ţalovanej neboli vyplatené mzdové nároky, ktorú skutočnosť je potrebné zistiť zo mzdových listov a účtovných dokladov z rokov 1993 -
  45. Sama ţalovaná však tvrdenú skutočnosť, teda ţe jej spoločnosť neuhradila mzdové nároky, počas svojej výpovede na súde neuviedla. Naopak, v priebehu celého súdneho konania dôvody, pre ktoré vybrala z účtu spoločnosti uvedenú čiastku, menila, ani jeden z dôvodov však nevedela preukázať, stále sa odvolávala iba na účtovné doklady spoločnosti, z ktorých by to malo vyplývať. Poukázaním na § 451 ods. 1, ods. 2 OZ súd prvého stupňa konštatoval, ţe v danom prípade ţalovaná nepreukázala, ţe z jej strany došlo k uzavretiu zmluvy o pôţičke s úpadcom, 4 Obo 76/2012 5 hoci táto povinnosť v situácii, keď úpadca popieral, ţe by zo strany ţalovanej k poskytnutiu pôţičky došlo, zaťaţovala ţalovanú. Z uvedeného dôvodu súd nepovaţoval za potrebné, aby ţalobca zakladal do spisu hlavnú knihu úpadcu za roky 1993-
  46. Súd konštatujúc, ţe zo strany ţalovanej nedošlo k ukončeniu jej činnosti v spoločnosti spôsobom podľa § 115, § 148 a § 149 ObchZ, uviedol, ţe ţalovaná za trvania jej účasti v spoločnosti nemohla vybrať finančné prostriedky vo výške 24 231,56 eur (730 000,-- Sk). Na základe vyššie uvedených skutočností súd ţalobe vyhovel, a to čo do istiny, ako úrokov z omeškania, ktoré si ţalobca uplatnil na pojednávaní súdu konanom dňa
  49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 969,26 eur (29 200,-- Sk). Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaná (ďalej tieţ ako odvolateľka) argumentujúc odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., teda ţe jej ako účastníčke konania bola odňatá moţnosť konať pred súdom, ďalej ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (č. l. 334 - 335). Ţalovaná vo svojom odvolaní uviedla, ţe Krajský súd v Bratislave dňa
  51. 2012 po porade senátu vyhlásil rozsudok, ktorým návrh ţalobcu zamietol. Výrok tohto rozsudku bol riadne vyhlásený, avšak na upozornenie členky senátu, predsedníčka senátu prítomných opäť poslala von a následne opätovne vyhlásila rozsudok v znení uvedenom v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku. Má za to, ţe takýto postup je v rozpore s ust. § 156 O. s. p. Súd jej ako účastníkovi odňal právo konať pred súdom tým, ţe svoje rozhodnutie neodôvodnil zákonne konformným spôsobom tak, aby jasne a zrozumiteľne dalo odpovede 4 Obo 76/2012 6 na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Namietla tieţ, ţe v rozpore s § 118 ods. 4 O. s. p. súd prvého stupňa nevyzval účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu, aj k právnej stránke veci, ale bez takejto výzvy uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. V ďalšom ţalovaná prvostupňovému súdu vytkla, ţe sa opäť neriadil právnym názorom, vysloveným v predchádzajúcich uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 8/2008 a 4 Obo 66/2010, keď svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne neodôvodnil a nevykonal potrebné dokazovanie nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti namietla, ţe z odôvodnenia rozsudku sa nedá zistiť, na základe akej úvahy, resp. dôkazov dospel súd k záveru, ţe ţalovanej sa nepodarilo preukázať, ţe poskytla ţalobcovi pôţičku. Nepochopiteľne pre ňu vyznieva záver súdu o tom, ţe nepreukázala, ţe z jej strany došlo k uzavretiu zmluvy o pôţičke s úpadcom. Tvrdí, ţe z odôvodnenia rozsudku sa nedá zistiť, ako súd prišiel k záveru, ţe vybrala finančné prostriedky z účtu ţalobcu bez právneho dôvodu. Pre takýto záver súd nevykonal potrebné dokazovanie oboznámením sa s účtovnými podkladmi spoločnosti, ale obmedzil sa len na konštatovanie, ţe ţalovaná je aj naďalej spoločníčkou spoločnosti H., s. r. o., v konkurze, a tak nemohla vybrať finančné prostriedky vo výške 24 231,56 eur. Na základe nedostatočne zistených skutkových zistení a na základe nesprávne vyhodnotených dôkazov má ţalovaná za to, ţe súd vec nesprávne právne posúdil. Ţalovaná súdu prvého stupňa tieţ vytkla, ţe napriek tomu, ţe odvolací súd mu vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení vytkol neoboznámenie účastníkov konania s obsahom konkurzného spisu, neučinil tak ani na ďalších svojich pojednávaniach a neustálil, či ţalovaná pohľadávka je zaradená do aktív konkurznej podstaty a či je správca konkurznej podstaty vôbec aktívne legitimovaný. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovanej nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), preskúmal vec podľa 4 Obo 76/2012 7 § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovanej nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Predmetom konania je ţalobcom uplatnený nárok na zaplatenie 24 231,56 eur (pôvodne 730.000,-- Sk) spolu s 19,5%-ným ročným úrokom z omeškania od
  53. 1995 do zaplatenia, z titulu bezdôvodného obohatenia. Opodstatnenosť svojho nároku ţalobca odôvodňuje tvrdením, ţe predmetnú sumu ţalovaná vybrala z jeho účtu bez právneho dôvodu. Súd prvého stupňa ţalobe vyhovel argumentujúc, ţe ţalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení, vznesených na svoju obranu, spočívajúce v poţičaní uvedených finančných prostriedkov spoločnosti úpadcu, vo vzťahu ku ktorému je ţalovaná spoločníčkou od
  56. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 38K 177/96-92 zo dňa
  58. 1997 (č. l. 30 - 32) vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil advokáta JUDr. L. K. (ţalobcu). Zo spisu je tieţ zrejmé, ţe ţalovaná dňa
  60. 1995 z účtu spoločnosti úpadcu, na ktorý mala podpisové právo, vybrala hotovosť v sume 730 000,-- Sk (č. l. 5, 6 a 51). Túto napriek výzvam ţalobcu nevrátila, tvrdiac, ţe uvedená suma predstavuje hodnotu jej obchodného podielu v spoločnosti a jej výberom došlo k vysporiadaniu jej vkladu v spoločnosti, neskôr, ţe spoločnosti úpadcu poskytla pôţičku a na realizovanie výberu finančných prostriedkov mala súhlas konateľa spoločnosti. Na poslednom pojednávaní pred prvostupňovým súdom konaným dňa
  62. 2012, právny zástupca ţalovanej argumentoval tvrdením, ţe ţalovanej neboli vyplatené mzdové nároky, ktorú skutočnosť navrhol preukázať zo mzdových listov a účtovných dokladov z rokov 1993 –
  63. Mal za to, ţe aţ po takto vykonanom dokazovaní moţno stanoviť, či ţalovaná je povinná uplatnenú sumu vrátiť ţalobcovi. Súd prvého stupňa, konštatujúc, ţe ţalovaná ako spoločníčka úpadcu, nemohla disponovať so svojím vkladom a ţiadať jeho vrátenie (keďţe nedošlo k ukončeniu jej činnosti 4 Obo 76/2012 8 v spoločnosti spôsobom podľa § 115, § 148 a § 149 ObchZ), zameral sa na posúdenie jej tvrdenia, ţe spoločnosti poskytla pôţičku. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia ţalovaná navrhla, aby ţalobca predloţil súdu hlavnú účtovnú knihu za obdobie rokov 1993 - 1995, keďţe iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia nemá. Ţalobca v tejto súvislosti uviedol, ţe poţadovanú knihu predloţiť nevie, nakoľko ju nemá. Rovnako ani súd ju nevedel zabezpečiť, nakoľko po nahliadnutí do konkurzného spisu sp. zn. 38K 177/96 (postupujúc tak v intenciách odvolacieho súdu, ktorý uznesením č. k. 4 Obo 66/2010 zo dňa
  65. 2011 uloţil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere) zistil, ţe hlavná kniha za roky 1993 - 1995 sa v ňom nenachádza (úradný záznam na č. l. 290). Súd prvého stupňa za takéhoto stavu veci skonštatoval, ţe bolo povinnosťou ţalovanej poskytnutie pôţičky spoločnosti úpadcu preukázať. Vo vzťahu k zmluve o pôţičke správne podotkol, ţe pre jej platnosť sa nevyţaduje osobitná forma, a teda, ţe ju moţno uzavrieť ústne, i konkludentne (nevýslovne, faktickým správaním, za predpokladu, ţe tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel účastník prejaviť, v zmysle § 35 ods. 1 OZ). Tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť za výsledok konania podľa § 120 O. s. p. postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná a aby ju súd uznal za pravdivú. V prejednávanej veci ţalobca preukázal, ţe ţalovaná z účtu úpadcu – spoločnosti H., spol. s r. o., dňa
  67. 1995 vybrala hotovosť v sume 730 000,-- Sk, ktorú skutočnosť ţalovaná ani nenamietala. Svoju obranu zaloţila na tvrdeniach, ktoré v priebehu konania niekoľkokrát zmenila, v kaţdom prípade ju však zaťaţovalo dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré existenciu ţalobcom uplatňovaného nároku vylučujú. Po tom, ako ţalovaná nepreukázala, ţe výberom finančných prostriedkov došlo k vysporiadaniu jej vkladu do spoločnosti úpadcu (keďţe k tomu v dôsledku neukončenia jej činnosti v spoločnosti v zmysle zákona dôjsť ani nemohlo), rovnako nepreukázala poskytnutie pôţičky úpadcovi. Na základe uvedeného skutkového stavu veci preto súd prvého stupňa nemal dôvod pochybovať, ţe ţalovaná neuniesla dôkazné bremeno, keďţe nepreukázala pravdivosť tvrdení, pre konanie relevantných, spôsobilých privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie súdu. 4 Obo 76/2012 9 V ďalšom sa odvolací súd zaoberal časťou odvolania ţalovanej, v ktorej namietla nezrozumiteľnosť a neúplnosť napadnutého rozsudku. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými skutočnosťami, tvrdenými účastníkmi konania, z odôvodnenia však musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolateľka nedostatky, týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, vzhliadla vo vyhodnotení skutkového stavu veci v prospech ţalobcu bez jeho náleţitého odôvodnenia, ako aj v absencii zdôvodnenia, prečo súd nevykonal potrebné dokazovanie (oboznámením sa s účtovnými podkladmi spoločnosti úpadcu). Odvolací súd poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku prvostupňového rozhodnutia, dospel k záveru, ţe právo ţalovanej na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje zhrnutie dôvodov, pre ktoré súd prvého stupňa ţalobe vyhovel, a to na základe toho, ţe ţalovaná nepreukázala uzavretie zmluvy o pôţičke s úpadcom (či uţ písomne, ústne, alebo konkludentne), zdôrazniac, ţe predloţenú Dohodu o finančnom podiele spoločnosti H., spol. s r. o., B., zo dňa
  69. 1993 (č. l. 213 – 214) v bode 2 za zmluvu o pôţičke povaţovať nemoţno. Pokiaľ ide o námietku ţalovanej, ktorou súdu vytkla, ţe sa neoboznámil s účtovnými podkladmi spoločnosti úpadcu, 4 Obo 76/2012 10 súd vysvetlil, prečo sa tak nemohlo stať (keďţe ţalobca nimi nedisponuje a súd ich tieţ nevedel z konkurzného spisu zaobstarať, nakoľko sa v ňom nenachádzajú (súd v úradnom zázname na č. l. 290 doslovne uviedol, ţe „...v spise sa nenachádza hlavná kniha za rok 1993- 95...“). Ďalej, ak ţalovaná súdu vytýka, ţe sa v odôvodnení svojho rozhodnutia „...obmedzil len na konštatovanie, ţe ţalovaná je aj naďalej spoločníčkou spoločnosti H., spol. s r. o. v konkurze, a tak nemohla vybrať finančné prostriedky vo výške 24 231,56 eur“, dovolací súd zdôrazňuje, ţe uvedený záver vyvodil vo vzťahu k jej pôvodnej obrane, keď tvrdila, ţe výberom finančných prostriedkov došlo k vysporiadaniu jej vkladu v spoločnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie rozsudku v rozsahu vyhotovenom prvostupňovým súdom, zodpovedá zákonnej poţiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia – stručné, jasné, výstiţné a je ústavne akceptovateľné. Je nutné zdôrazniť, ţe do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Vo vzťahu k námietke ţalovanej, týkajúcej sa nevysporiadania s otázkou aktívnej legitimácie správcu konkurznej podstaty súdom prvého stupňa, odvolací súd na doplnenie uvádza, ţe vyhlásením konkurzu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia konkurzu -
  71. 1997). Neobstojí tieţ námietka ţalovanej, ţe súd prvého stupňa sa neriadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v predchádzajúcich jeho uzneseniach (ako posledné vydané pod sp. zn. 4 Obo 66/2010 dňa
  73. 2011). Odvolací súd, konajúc o odvolaní ţalovanej proti rozsudku súdu prvého stupňa č. k. 81 Cb 155/1997-275 zo dňa
  75. 2010, prvostupňovému súdu vytkol, ţe napriek tomu, ţe poţadované doklady (účtovné doklady za roky 1993 - 1995, resp. hlavná kniha za toto obdobie) predloţené neboli, ani neoboznámil účastníkov o výsledku obsahu zistených skutočností z konkurzného spisu úpadcu, vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku. 4 Obo 76/2012 11 Súd prvého stupňa v novom konaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, svedkov a listín zaloţených v súdnom spise a tieto následne postupom podľa § 132 a nasl. O. s. p. vyhodnotil. Pokiaľ dôkaz vyššie uvedenými účtovnými dokladmi nevykonal, vysvetlil, prečo sa tak nemohlo stať. Rovnako vo vzťahu k tvrdeniu právneho zástupcu ţalovanej o nevyplatení mzdových nárokov ţalovanej a v tej súvislosti zamietnutými návrhmi na vykonanie dokazovania na poslednom pojednávaní prvostupňového súdu dňa
  77. 2012 (č. l. 321), súd prvého stupňa vo svojom rozsudku zdôvodnil, prečo tak rozhodol (keďţe samotná ţalovaná v priebehu výpovede na súde neuviedla, ţe jej spoločnosť úpadcu mzdové nároky neuhradila). Odvolací súd pripomína, ţe ust. § 120 ods. 1 O. s. p. zakotvujúce povinnosť účastníkov označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, ţe súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, je vyjadrením nezávislého postavenia súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. Preto nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov nemoţno kvalifikovať ako odňatie práva konať pred súdom. O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojím procesným postupom odňal účastníkovi moţnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však v predmetnom prípade nestalo. Pokiaľ súd na procesné úkony účastníka konania reaguje primeraným, zrozumiteľným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom a nevykonanie dôkazov odôvodní ústavne akceptovateľným spôsobom, nemoţno jeho postup, spočívajúci v nevykonaní navrhovaných dôkazov, hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom. Na vyššie označenom súdnom pojednávaní, po zamietnutí návrhov na vykonanie dokazovania, súd účastníkov oboznámil s obsahom spisu prečítaním listín v ňom zaloţených na č. l. 1 aţ 283, účastníkov konania poučil podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Po neverejnej porade senátu vyhlásil rozsudok v znení, aké obsahuje jeho písomné vyhotovenie, a teda aj námietka ţalovanej o nedodrţaní postupu prvostupňového súdu pri vyhlasovaní rozsudku, keď najprv ţalobu zamietol a aţ na upozornenie členky senátu vyhlásil rozsudok ukladajúci povinnosť ţalovanej zaplatiť ţalobcovi, ostáva v rovine ničím nepodloţených tvrdení. 4 Obo 76/2012 12 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďţe ţalovaná neuniesla dôkazné bremeno, pretoţe nepreukázala, ţe finančné prostriedky z účtu spoločnosti úpadcu vybrala oprávnene, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, stotoţňujúc sa s jeho správnosťou v zmysle § 219 O. s. p., potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Ţalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďţe mu však trovy v odvolacom konaní nevznikli ţiadne, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  78. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. V Bratislave
  79. januára 2014 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.