N a j v y š š í s ú d 4 Tost 17/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho

§ 139ods.

1 písm. e/ a § 140 písm. a/ Tr. zák. a iné, o sťaţnostiach obţalovaných J. S., M. R., I. H. a J. H. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z

1. mája 2017, sp. zn. BB – 4 T 13/2017, takto r o z h o d o l : I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z
2. mája 2017, sp. zn. BB – 4 T 13/2017, sa z r u š u j e vo vzťahu k obţalovaným M. R., I. H. a J. H. a podľa § 79 ods. 1 Tr. por. sa obţalovaní M. R., nar. X., I. H., nar. X., a J. H., nar. X., p r e p ú š ť a j ú z väzby na slobodu, ako aj vo vzťahu k obţalovanému J. S., pokiaľ ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. II. Podľa § 72 ods. 1 písm. c/, § 79 ods. 2

§ 238ods.

3 Tr. por. obţalovaný J. S., nar. X. v P., trvale bytom L. C. X., Z., t. č. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica, s a p o n e c h á v a vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Podľa § 72 ods. 1 písm. b/, § 80 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. per analogiam

čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd písomný sľub obžalovaného J. S. na nahradenie väzby s a n e p r i j í m a . 4 Tost 17/2017 2 Podľa § 72 ods. 1 písm. b/, § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Tr. por. per analogiam

čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd väzbu obžalovaného J. S. dohľadom probačného a mediačného úradníka n e n a h r á d z a . Podľa § 72 ods. 1 písm. b/, § 82 ods. 1 Tr. por. väzbu obţalovaného J. S. uložením primeraných povinností a obmedzení n e n a h r á d z a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, rozhodol tak, ţe podľa § 72 ods. 1 písm. e/, v zmysle § 79 ods. 2,

§ 238ods.

3 Tr. por. obţalovaných J. S., M. R., I. H. a J. H. ponechal vo väzbe (I.) a zároveň podľa § 72 ods. 1 písm. b/, § 80 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. per analogiam

čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd písomné sľuby obţalovaných J. S. a M. R. na nahradenie väzby neprijal (II.), podľa § 72 ods. 1 písm. b/, § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Tr. por. per analogiam

čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd väzbu obţalovaných J. S., M. R., I. H. a J. H. dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil (III.) a podľa § 72 ods. 1 písm. b/, § 82 ods. 1 Tr. por. väzbu obţalovaných J. S., M. R., I. H. a J. H. uloţením primeraných povinností a obmedzení nenahradil (IV.). Proti tomuto uzneseniu podali všetci obţalovaní včas do zápisnice na verejnom zasadnutí o predbeţnom prejednaní obţaloby a rozhodnutí o ďalšom trvaní väzby dňa

1. mája 2017 sťaţnosti proti výrokom, ktoré sa ich týkali. Obţalovaný J. S. v písomnom odôvodnení sťaţnosti podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Rastislava Urbániho, LL.M. súdu prvého stupňa vytkol, ţe sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na všeobecné konštatovanie o existencii dôvodného podozrenia, ţe obţalovaný J. S. sa dopustil skutku, pričom však oprávnenosť takéhoto podozrenia musí byť potvrdená obsahom vykonaných dôkazných prostriedkov, čo v prejednávanej veci nebolo splnené, keďţe ani jeden 4 Tost 17/2017 3 z vykonaných dôkazov hodnoverne neoznačil ako páchateľa skutku práve obţalovaného. Celé konanie sa podľa neho vedie na základe nepriamych dôkazov, predovšetkým výpovedí J. a P. H., ktoré podstatné skutočnosti nevnímali vlastnými zmyslami, ale len sprostredkovane. V ďalšom sťaţovateľ podrobne poukazuje na obsah vykonaných dôkazov a ich dôkaznú hodnotu so záverom, ţe dosiaľ vykonané úkony nijako neposilnili dôvodnosť vedenia celého trestného konania, práve naopak. V konaní podľa neho nedošlo k produkovaniu dôkazných prostriedkov takého obsahu, ktoré by mali za následok zmenu dôkaznej situácie, a s tým následne spojenú moţnosť ďalšieho predĺţenia lehoty trvania väzby. Z písomného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia navyše nie je moţné určiť, o aké konkrétne skutočnosti súd oprel svoje rozhodnutie o oprávnenosti ďalšie trvania preventívnej a kolúznej väzby. Odôvodnenie obsahuje len akési striktné formálne vymedzenie dôvodov bez ich aplikácie na skutkové okolnosti prípadu obţalovaného J. S.. Pokiaľ ide o dôvody kolúznej väzby, v súčasnej fáze trestného stíhania je nelogické sa zaoberať údajnou obavou z ovplyvňovania svedkov, keďţe vec bola náleţite objasnená. Dôvody preventívnej väzby môţu existovať len po určitú dobu a nie je moţné sa na obavu z pokračovania v trestnej činnosti odvolávať po celú dobu konania. Nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu práva obţalovaného na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a obţalovaný bol prepustený na slobodu, alternatívne aby bola jeho väzba nahradená sľubom alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka. Obţalovaná M. R. v písomnom odôvodnení sťaţnosti prostredníctvom obhajkyne Mgr. Kataríny Pastorkovej uviedla, ţe obava z moţného ovplyvňovania svedkov, spoluobvinených, či iného kolúzneho konania obţalovanej nie je uţ reálne hroziaca, ale je len v hypotetickej rovine, čo v zmysle nálezu Ústavného súdu ČR č. 19/29 Zbierky, sp. zn. II. ÚS 599/2001, na trvanie kolúzneho dôvodu väzby nepostačuje. Ku konkrétnym skutočnostiam zakladajúcim dôvody väzby uviedla, ţe SIM karta a pamäťová karta, ktoré mala mať pri sebe pri prehliadke osobných vecí, boli podľa správy ÚVV Bratislava z
2. februára 2017 nájdené v intendačnom sklade v mobilných telefónoch a tieto neboli zapísané v zozname osobných vecí, preto obţalovaná nemohla mať pri sebe ţiadnu neoprávnene drţanú vec. Rovnako z komunikácie medzi ňou a svedkom L. podľa nej nevyplývala ţiadna obava z marenia vyšetrovania z jej strany. Pokiaľ išlo o hádky, ktorých svedkami mali byť P. a J. H., toto boli len ich domnienky, pričom nemoţno vylúčiť ich účelovosť v prospech obţalovaného H.. V ďalšom sa obţalovaná 4 Tost 17/2017 4 vyjadrovala ku skutkovým okolnostiam a k vykonaným dôkazom so záverom, ţe u nej absentuje motív konania. Ţila usporiadaným spôsobom ţivota, má trojročnú dcéru, ktorá musela byť zverená do náhradnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ju z väzby na slobodu, prípadne ju nahradil písomným sľubom obţalovanej, dohľadom mediačného a probačného úradníka za uloţenia primeraných povinností a obmedzení. Obţalovaná I. H. v písomnom odôvodnení sťaţnosti podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. Mgr. Ivany Švarcovej uviedla, ţe v jej prípade neboli preukázané kvalifikované poznatky o naplnení kolúzneho konania ani konania spojeného s moţným pokračovaním v trestnej činnosti, keďţe je osobou netrestanou, bez preukázanej závislosti od uţívania omamných či psychotropných látok. Priznala sa výlučne k hre na hracích automatoch, táto okolnosť však nemôţe stačiť na preukázanie viny a obmedzenie osobnej slobody. Rovnako poukázala na výnimočnosť inštitútu predlţovania lehoty väzby, ktorú akcentoval uţ sudca pre prípravné konanie v prejednávanej veci uznesením z
3. februára 2017, sp. zn. 3 Tp 21/2016, keď pre ďalšie trvanie väzby musia byť preukázané váţne dôvody, ktoré v jej prípade absentujú, resp. sú zaloţené len na predpokladoch, nie na verifikovaných a preukázaných skutočnostiach. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ju z väzby na slobodu, prípadne ju nahradil dohľadom mediačného a probačného úradníka za uloţenia primeraných povinností a obmedzení. Obţalovaný J. H. sťaţnosť písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Michala Vlkolinského

ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej opodstatnenosť kolúznej väzby je daná najmä v začiatkoch trestného stíhania, pričom konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z moţného väzobného následku sa rozumejú len také skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú takúto obavu a nepostačuje len akési hmlisté, neisté a konkrétnymi skutočnosťami dostatočne neodôvodnené podozrenie z následku predpokladaného ustanovením § 71 ods. 1 Tr. por., pretoţe by to viedlo k neodôvodneným zásahom do Ústavou SR zaručenej osobnej slobody. Takéto konkrétne skutočnosti v prípade obţalovaného preukázané neboli. Skutočnosti, ktoré u neho postačovali na vzatie do väzby, nemôţu byť v súčasnosti postačujúce, keďţe neexistuje dôkaz o tom, ţe by obţalovaný nejakým spôsobom maril vyšetrovanie alebo ovplyvňoval svedkov či spoluobţalovaných. Preto táto hrozba nie je reálna, je len v hypotetickej rovine, 4 Tost 17/2017 5 čo na trvanie kolúzneho dôvodu väzby nepostačuje. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil obţalovaného z väzby na slobodu. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sa k podaným sťaţnostiam nevyjadril. Najvyšší súd ako súd nadriadený [§ 72 ods. 2 (veta štvrtá) Tr. por.] po preskúmaní veci zistil, ţe sťaţnosť proti napadnutému rozhodnutiu je prípustná [§ 83 (veta prvá) Tr. por.], bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na zákonom určenom mieste (§ 187 ods. 1 Tr. por.). Na podklade podanej sťaţnosti najvyšší súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, ţe sťaţnosti obţalovaných M. R., I. H. a J. H. sú v plnom rozsahu dôvodné a sťaţnosť obţalovaného J. S. je dôvodná sčasti, a to vo vzťahu k väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal 10. mája 2017 na Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, obţalobu č. k. VII/1 Gv 97/16/1000-139 na J. S. pre obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/, písm. e/ Tr. zák.

§ 139ods.

1 písm. e/, § 140 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

§ 139ods.

1 písm. e/ Tr. zák. a v druhom bode obţaloby aj pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., u obţalovanej M. R. pre účastníctvo vo forme organizátorstva podľa § 21 ods. 1 písm. a/ k obzvlášť závaţnému zločinu úkladnej vraţdy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/, písm. f/ Tr. zák.

§ 139ods.

1 písm. e/ Tr. zák., u obţalovanej I. H. pre účastníctvo vo forme návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ k obzvlášť závaţnému zločinu úkladnej vraţdy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/, písm. f/ Tr. zák.

§ 139ods.

1 písm. e/ Tr. zák. a u obţalovaného J. H. pre účastníctvo vo forme objednávateľstva podľa § 21 ods. 1 písm. c/ k obzvlášť závaţnému zločinu úkladnej vraţdy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/, písm. f/ Tr. zák.

§ 139ods.

1 písm. e/ Tr. zák., na skutkovom základe, ako je uvedený v predmetnej obţalobe. Vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie. 4 Tost 17/2017 6 Obţalovaní J. S., M. R., I. H. a J. H. boli vzatí do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie z

1. augusta 2016, sp. zn. 3 Tp 21/2016, v spojení s uznesením najvyššieho súdu z
2. augusta 2016, sp. zn. 4 Tost 30/2016, a to pre skutok úkladnej vraţdy z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a obţalovaní J. S. a I. H. aj z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Väzba začala u všetkých obţalovaných plynúť
3. augusta 2016 a obţalovaní ju vykonávajú v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Uznesením sudcu pre prípravné konanie z
4. februára 2017, sp. zn. 3 Tp 21/2016, v spojení s uznesením najvyššieho súdu z
5. marca 2017, sp. zn. 5 Tost 6/2017, bola všetkým štyrom obţalovaným lehota trvania väzby právoplatne predĺţená aţ do
6. júna
7. Po podaní obţaloby, v rámci jej predbeţného preskúmania vrátane trvania dôvodov väzby, prvostupňový súd po výsluchu obţalovaných dospel k záveru, ţe dôvody väzby tak, ako boli pôvodne vymedzené, trvajú. Svoj záver odôvodnil tým, ţe dôvod kolúznej väzby je u obţalovaných daný vzhľadom na ich vzájomné rodinné, citové a osobné vzťahy, ako aj na spôsob, akým úkladnú vraţdu mali vykonať. Dôvod preventívnej väzby je podľa neho daný tým, ţe obţalovaný J. S. bol v minulosti dvakrát súdne trestaný a ide o osobu, ktorá má byť drogovo závislá, pričom
8. októbra 2016 mu bolo vznesené obvinenie pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. Obţalovaná I. H. mala mať finančné problémy a podľa svedeckých výpovedí je taktieţ závislá na drogách, resp. hracích automatoch. Tento záver súdu prvého stupňa vo vzťahu k väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. u všetkých obţalovaných a vo vzťahu k väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obţalovanej I. H. nezodpovedá stavu veci. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môţu pouţiť len na ustanovený cieľ. Podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky do väzby moţno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. 4 Tost 17/2017 7 Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môţe byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, ţe b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie, alebo c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Podľa 76 ods. 1 Tr. por. väzba v rámci základnej alebo predĺţenej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môţe trvať len nevyhnutný čas. Podľa § 79 ods. 1 Tr. por. ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie alebo uplynie lehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7 alebo § 78, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne prokurátor. Sťaţnostný súd opakuje, ţe väzba je v podmienkach právneho štátu, ktorého základným atribútom je inter alia i dôsledné dodrţiavanie právnych predpisov (panstvo práva) a garancia základných ľudských práv a slobôd, tak váţnym zásahom do práva na osobnú slobodu ako základného ľudského práva, ţe tento zásah je v kaţdom štádiu jeho trvania neustále potrebné podrobovať skúške zákonnosti, odôvodnenosti a predovšetkým nevyhnutnosti, ktorá je kvalitatívnym limitom trvania väzby (II. ÚS 55/1998). Inštitút väzby má subsidiárny charakter vo vzťahu k iným vhodným opatreniam, ktoré zabezpečujú jej účel, a má byť len krajným, resp. nevyhnutným a zároveň primeraným prostriedkom na dosiahnutie jej legitímneho cieľa. Pri bilancii medzi právom na osobnú slobodu a záujmami orgánov činných v trestnom konaní má totiţ právo na osobnú slobodu vţdy prednosť a pokračujúce zadrţanie (väzba) môţe byť opodstatnené len za predpokladu, ţe sú tu konkrétne okolnosti, ktoré naznačujú reálnu existenciu dôvodov verejného záujmu, ktoré preváţia nad pravidlom rešpektu k ľudskej slobode (rozsudok Veľkej komory z
9. marca 2000, rozsudok ESĽP vo veci Kudła proti Poľsku). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva niekoľkokrát zaujal stanovisko, ţe v zmysle čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru samotná existencia a trvanie podozrenia 4 Tost 17/2017 8 a ani závaţnosť obvinenia po určitom čase nestačí na odôvodnenie ďalšieho trvania väzby, resp. udrţateľnosť naplnenia jej dôvodov (rozsudok vo veci Lettelier proti Francúzsku). Účelom kolúznej väzby je zabrániť tomu, aby došlo k neţiaducemu ovplyvňovaniu výsledkov trestného konania pôsobením obvineného (obvinených) na určité subjekty, ktoré na trestné konanie vplyv majú (svedkovia, znalci, spoluobvinení), resp. zabrániť inej forme marenia objasňovania skutočností závaţných pre trestné stíhanie, napríklad falšovaním a pozmeňovaním listinných dôkazov, odstraňovaním vecných dôkazov a podobne. Za skutočnosti závaţné pre trestné stíhanie sú pritom také skutočnosti, ktoré majú podstatný význam, najmä z hľadiska posúdenia viny, trestu alebo výroku o náhrade škody. Marenie menej závaţných skutočností nezakladá dôvod väzby. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe vec je v štádiu ukončeného prípravného konania a výsluchy, prípadne konfrontácie, ktoré za účelom dostatočného objasnenia skutkov bolo potrebné realizovať, boli riadne vykonané, zopakované a zadokumentované. Vo veci boli zhromaţdené dôkazné prostriedky v rozsahu potrebnom pre podanie obţaloby, pričom z obsahu spisu nevyplýva, ţe by svedkovia alebo iné subjekty boli nejakým spôsobom zo strany obţalovaných ovplyvňovaní, resp. nebolo preukázané, ţe by obţalovaní vyvíjali akúkoľvek inú činnosť smerujúcu k mareniu objasňovania závaţných skutočností v tomto trestnom konaní v zmysle uvedeného. V tomto štádiu konania preto vzájomné vzťahy, ktoré medzi obţalovanými existujú a o ktoré súd prvého stupňa opiera svoju argumentáciu, sami o sebe nemôţu byť dôvodom väzby, pokiaľ nemajú vplyv na konanie obţalovaných smerujúce k naplneniu väzobných dôvodov. Takéto konanie obţalovaných J. S., M. R., I. H. ani J. H. sa nepreukázalo. Uvedené skutočnosti sťaţnostný súd vedú k záveru, ţe dôvodnosť väzobného stíhania obţalovaných z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. je zníţená natoľko, ţe pri teste nevyhnutnosti, primeranosti a odôvodnenosti nemôţe obstáť. Všeobecné tvrdenia o hrozbách spojených s prepustením obţalovaných na slobodu bez ich bliţšej konkretizácie a určitosti vo vzťahu k ich správaniu v súčasnom štádiu konania uţ nemôţu byť dostatočné a z hľadiska dodrţiavania ústavnosti sú ako dôvod väzby neprípustné (I. ÚS 250/2014). Najvyšší súd tieţ poukazuje na ustálenú judikatúru v tejto oblasti, podľa ktorej ani samotné podanie obţaloby, či skutočnosť, ţe v priebehu konania majú byť vykonané ďalšie úkony, alebo to, ţe obţalovaný popiera spáchanie skutku, nie sú na ďalšie drţanie obţalovaného vo väzbe postačujúce (m. m. 2 Ntv 97/92, I. ÚS 6/02). Najvyšší súd dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci neexistuje dostatok podkladov, na ktorých by v rovine 4 Tost 17/2017 9 rozumnej istoty bola zaloţená dôvodnosť kolúznej väzby obţalovaných. V predmetnej veci boli síce splnené formálne podmienky väzby a tieţ materiálne podmienky čo do dôvodnosti trestného stíhania, avšak je podstatne oslabený (aţ absentuje) posledný materiálny znak väzby, a to dôvodná obava z konania páchateľa zakladajúca dôvody pre kolúznu väzbu. Pokiaľ ide o existenciu dôvodu preventívnej väzby (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) u obţalovanej I. H., najvyšší súd rovnako dospel k záveru, ţe tento v súčasnom štádiu trestného konania nie je naplnený, resp. nepretrváva. Obţalovaná strávila vo väzbe desať mesiacov, jej vzťahy a väzby s prostredím a osobami, s ktorými prichádzala do kontaktu v súvislosti s jej údajnou závislosťou na omamných a psychotropných látkach či hracích automatoch, sú minimálne oslabené, pričom treba podotknúť, ţe aj jednotlivé svedecké výpovede, ktoré majú preukazovať uvedené skutočnosti, budú ďalej predmetom hodnotenia súdom z hľadiska ich dôkazného významu. Navyše obţalovaná je trestne stíhaná pre účastníctvo vo forme návodu k obzvlášť závaţnému zločinu úkladnej vraţdy, ktorý bol dokonaný, a v súvislosti s uţívaním alebo drţaním omamných či psychotropných látok nebolo voči nej vznesené ţiadne obvinenie. V minulosti súdne trestaná nebola. Pokiaľ ide o údajné finančné problémy obţalovanej, tieto sami o sebe nemôţu byť dôvodom pre ďalšie trvanie preventívnej väzby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťaţnostný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia pod bodom I., teda obţalovaných M. R., I. H. a J. H., pri absencii ďalšieho trvania väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a u obţalovanej I. H. aj väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., za súčasného zrušenia napadnutého rozhodnutia v tejto časti, prepustil z väzby na slobodu. U obţalovaného J. S. napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k väzobným dôvodom podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil. Pokiaľ ide o ďalšie trvanie dôvodov preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obţalovaného J. S., sťaţnostný súd sa stotoţňuje so záverom súdu prvého stupňa a konštatuje, ţe tieto dôvody (pri súčasnej existencii formálnych a materiálnych podmienok väzby čo do dôvodnosti trestného stíhania, ktoré boli vo veci riadne ustálené uţ predchádzajúcimi rozhodnutiami o väzbe v prejednávanej veci) naďalej trvajú. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe obţalovaný bol dvakrát súdne trestaný, naposledy v roku 2015 pre prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pričom z obsahu skutku, ktorý spáchal, 4 Tost 17/2017 10 je nepochybné, ţe previedol na seba vec, ktorá bola získaná trestným činom majetkovej povahy. Súdne trestaný bol aj pre trestný čin falšovania úradnej listiny a zvlášť chránených listín, na území Rakúskej republiky. Obvinenie pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich drţanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. mu bolo vznesené
10. októbra 2016 a z doterajšieho dokazovania vyplýva, ţe je konzumentom takýchto látok, pričom k drogovej trestnej činnosti sa sám priznal. Obţalovaný je trestne stíhaný pre obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody, ktorých sa mal dopustiť za finančnú odmenu. Najvyšší súd preto dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci existuje dostatok konkrétnych podkladov, na ktorých je v rovine rozumnej (nie absolútnej) istoty zaloţená dôvodnosť väzby obţalovaného J. S. podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda existencia obavy, ţe v trestnej činnosti rovnakého či obdobného charakteru bude pokračovať, a táto obava aj v tomto štádiu konania pretrváva a nebola rozptýlená natoľko, aby bolo moţné obţalovaného prepustiť z väzby na slobodu. Pokiaľ ide o sťaţnostné námietky obţalovaného, ktoré smerovali proti nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, tieto nie sú opodstatnené. Dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku v prejednávanej veci vyplýva predovšetkým z výpovedí J. a P. H., rovnako ako z výpovede obţalovaného J. H., ktoré potvrdzujú aj zadováţené obrazovo – zvukové záznamy. V tejto súvislosti treba skonštatovať, ţe dôvodnosť podozrenia sa v priebehu doterajšieho konania vykonanými dôkazmi skôr posilňovala. Pokiaľ ide o hodnotenie vierohodnosti jednotlivých výpovedí či pouţiteľnosti ostatných dôkazných prostriedkov, tieto budú predmetom ďalšieho konania v merite veci. V štádiu rozhodovania o väzbe je súd povinný prihliadať predovšetkým na dôvodnosť obavy z konania väzobne stíhanej osoby, pričom nie je oprávnený vo veci vyslovovať hodnotiace závery vo vzťahu k meritórnym otázkam. Rovnako záver súdu prvého stupňa, ţe vo vzťahu k tomuto obţalovanému nie sú splnené zákonné podmienky na nahradenie väzby iným, miernejším prostriedkom (sľub, dohľad, primerané povinnosti a obmedzenia), ktorý by neznamenal tak výrazný zásah do jeho práva na osobnú slobodu, povaţuje sťaţnostný súd za zákonný a správny. Obvinený je trestne stíhaný za obzvlášť závaţný zločin, pri ktorom je moţné tieto náhradné inštitúty väzby prijať len vtedy, keď to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu (§ 80 ods. 2 Tr. por.), čo v prípade obţalovaného J. S. s ohľadom na jeho osobu a povahu prejednávanej veci nie je 4 Tost 17/2017 11 dané. Pokiaľ ide o ďalšie inštitúty nahrádzajúce väzbu (záruka a peňaţná záruka), tieto v prejednávanej veci neboli ani navrhnuté. Na podklade uvedených dôvodov sťaţnostný súd výrokom II. ponechal obţalovaného J. S. vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. P o u č en i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
11. júna 2017 JUDr. Pavol F a r k a š , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová