ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 1100305/1/514440/2013/5056 2 8Sžf/45/2015 zo dňa 28.10.2013 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9711401/5/2825824/2013/Lof zo dňa 20.06.2013, ktorým vyrubil ţalobcovi za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2009 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 6432,98 eura, a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 582,59 eura do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe ţalovaný sa nedostatočne vyrovnal s aplikáciou ust. § 8 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného nevyplýva, ako dospel k základu dane, z ktorého vyrubil ţalobcovi rozdiel dane. Vytkol, ţe obidva daňové orgány venovali zvýšenú pozornosť posudzovaniu zmluvy o výpoţičke uzavretej
Občianskeho zákonníka medzi ţalobcom ako poţičiavateľom a spoločnosťou AD-PRODUKT, s.r.o., Šarišský Štiavnik ako vypoţičiavateľom, t.j. či sa jedná skutočne o zmluvu o výpoţičke alebo o zmluvu pôţičke, avšak neodôvodnili výšku základu dane. Zdôraznil, ţe nie je úlohou súdu nahrádzať a dopĺňať právnu a skutkovú argumentáciu za ţalovaného. Rozhodnutie ţalovaného preto povaţoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe posúdenie veci ţalovaným je nesprávne a nezákonné, pretoţe správca dane i ţalovaný riadne zistili skutkový stav, správne ho právne posúdili a vyhodnotili, ţalobcovi dali dostatok priestoru na to, aby sa mohol vyjadriť k daňovej kontrole vykonávanej správcom dane, so ţalobcom bol riadne prerokovaný protokol o kontrole a mohol aţ do odvolacieho konania predkladať dôkazy, ktorými by preukázal oprávnenosť jeho postupu pri dodrţiavaní ustanovení zákona o DPH a jeho vzťah k štátnemu rozpočtu. Takisto nevypočutie konateľa spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o. za prítomnosti konateľa ţalobcu nepovaţoval za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov, nakoľko konateľ ţalobcu bol s jeho výpoveďou oboznámený, s touto súhlasil a počas konania sa ani nedomáhal opakovania výsluchu za jeho prítomnosti. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom. Nesúhlasil s jeho záverom, ţe ţalovaný sa nedostatočne vysporiadal s aplikáciou ustanovenia § 8 ods. 3 zákona o DPH a z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako dospel k základu dane, z ktorého vyrubil 3 8Sžf/45/2015 ţalobcovi rozdiel dane. Uviedol, ţe v danom prípade ţalobca na základe zmluvy o výpoţičke bezodplatne poţičal zmluvnému partnerovi stavebné rezivo, ktoré nadobudol na základe faktúry č. 809003 zo dňa 03.09.2008, základ dane 1 020 000 Sk, DPH 193 800 Sk, spolu 1 213 800 Sk od dodávateľa SALTIMA s.r.o., Prešov. Z uvedenej faktúry uplatnil odpočítanie dane v zdaňovacom období 3. štvrťrok 2008 (str. 2, 3 rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 9711401/5/2825824/2013/Lof zo dňa 20.06.2013, resp. str. 3 rozhodnutia č. 1100305/1/514440/2013/5056 zo dňa 28.10.2013). Poukázal na to, ţe odvolací orgán na stranách 4 a 5 rozhodnutia č. 1100305/1/514440/2013/5056 zo dňa 28.10.2013 uviedol, ţe v tejto súvislostí správca dane s poukazom na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 3, § 19 ods. 1, § 22 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH konštatoval, ţe ţalobca uskutočnil dodanie tovaru v zmysle § 8 zákona o DPH, preto mu vznikla daňová povinnosť
1 citovaného zákona. Základom dane pre výpočet daňovej povinnosti
zákona o DPH je hodnota, za ktorú bolo rezivo nadobudnuté, zníţená o daň, pretoţe protihodnotou je dodanie tovaru rovnakého druhu a kvality. Z toho dôvodu vznikol rozdiel dane v riadku 03 daňového priznania vo výške 33 857,79 eura (základ dane 1 020 000 Sk pri konverznom kurze 30,126 eura) a rozdiel dane v riadku 04 daňového priznania (19 % DPH zo základu dane) vo výške 6 432,98 eura, ktorý bol predmetom vyrubenia rozdielu dane. Na základe uvedených skutočností povaţoval ţalovaný odôvodnenie základu pre vyrubenie rozdielu dane za dostatočné a rozsudok krajského súdu v časti, v ktorej nesúhlasí s postupom daňových orgánov, za nesprávny. Z toho dôvodu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk., pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.03.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné. 4 8Sžf/45/2015 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány 5 8Sžf/45/2015 pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Úlohou najvyššieho súdu bolo – na základe včas podaného odvolania ţalovaného – preskúmať, či prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, ţe daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v ţiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôţe to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodrţania práva. Daňové orgány môţu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodrţiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú
400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov uverejnením vyhlásené v Zbierke zákonov.
1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,zákon č. 563/2009 Z. z.“) pri správe daní sa postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 6 8Sžf/45/2015
2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa kaţdou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať
osobitných predpisov,
2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz moţno pouţiť všetko, čo môţe prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 7 8Sžf/45/2015
1 písm. a/ zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
3 veta prvá zákona o DPH, ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, povaţuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.
1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo sluţby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo sluţby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo sluţby.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. 8 8Sžf/45/2015
2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo sluţbu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Z citovaných ustanovení vyplýva, ţe daňové bremeno spočíva predovšetkým na daňovom subjekte. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, ţe skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, správca dane ju s ním môţe dohodnúť, pričom vychádza z dostupných podkladov. Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho v súčinnosti s ním nemoţno daň určiť (napr. nepodá daňové priznanie alebo neumoţní vykonať daňovú kontrolu, alebo urobí úkon, dôsledkom ktorého je zníţenie dane), správca dane je oprávnený určiť daň sám bez spolupráce s daňovým subjektom, pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará. Dôkazné bremeno daňového subjektu umoţňuje správcovi dane sa zaoberať iba evidentne zistiteľnými skutočnosťami. Základnou úlohou správcu dane je zhromaţdiť dôkazy, hoc aj svedčiace v prospech ţalobcu, avšak tieto musia preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie výšky dane (daňovej povinnosti), nie poloţiek zniţujúcich daň, ktoré naopak preukazuje daňový subjekt. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe Daňový úrad Prešov začal dňa 30.04.2013 vyrubovacie konanie
1 zákona č. 563/2009 Z. z. vo veci daňovej kontroly ukončenej dňa 29.04.2013 doručením protokolu č. 9711401/5/1405357/2013/Lof zo dňa 15.04.2013
8 citovaného zákona. Správca dane vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
Občianskeho zákonníka medzi ţalobcom ako poţičiavateľom a spoločnosťou AD-PRODUKT, s.r.o., Šarišský Štiavnik ako vypoţičiavateľom. Zo zmluvy o výpoţičke vyplýva, ţe vypoţičiavateľ po skončení výpoţičky je povinný vrátiť predmet výpoţičky v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, a to ku dňu, v ktorom dôjde k skončeniu výpoţičky alebo po vzájomnej dohode zmluvných strán. Predmetom výpoţičky je „stavebné rezivo hrúbky 24 mm“ v mnoţstve 150 m
5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane v sume 6432,98 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
Občianskeho zákonníka a základnými znakmi zmluvy o pôţičke. Konštatoval, ţe pri porovnaní základných znakov zmluvy o pôţičke so zisteným skutkovým stavom zastáva názor, ţe predmetné plnenia sa
obsahu zmluvy realizovali na základe zmluvy o pôţičke, nakoľko sú z predmetu zmluvy naplnené znaky zmluvy
a § 658 Občianskeho zákonníka, aj napriek tomu, ţe zmluva je označená ako zmluva o výpoţičke. Ţalobca prenechal dlţníkovi rezivo na voľné nakladanie, čo znamená nakladanie s tovarom ako vlastník, t.j. aj na ďalší predaj (dodanie za protihodnotu), príp. na jeho spotrebovanie v rámci jeho podnikateľských aktivít. Tým, ţe ţalobca previedol právo nakladať s rezivom ako vlastník na dlţníka, došlo k dodaniu tovaru
zákona o DPH, pričom za dodanie tovaru za protihodnotu sa povaţuje aj bezodplatné dodanie tovaru, ak pri jeho kúpe bola daň odpočítateľná (§ 8 ods. 3). Protihodnotou je dodanie tovaru rovnakého druhu a kvality, ktorý má tú istú hodnotu, a teda nie vrátenie toho istého tovaru. O tejto skutočnosti svedčí aj vyjadrenie konateľa spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o., ţe pre ţalobcu vyrobí nové rezivo v rovnakom mnoţstve, ako si poţičal. Ako bolo zistené správcom dane, predmetné rezivo bolo vypoţičiavateľom AD-PRODUKT, s.r.o., Šarišský Štiavnik so súhlasom ţalobcu sčasti spotrebované, čím v podstate zaniklo, a teda nie je moţné presne to isté vypoţičané rezivo vrátiť. V danom prípade vypoţičiavateľ AD-PRODUKT, s.r.o., Šarišský Štiavnik so súhlasom ţalobcu časť predmetnej veci - reziva dodával ďalšiemu odberateľovi a časť spotreboval 11 8Sžf/45/2015 na stavbe, čo nie je v súlade so zmluvou o výpoţičke. Predmetom výpoţičky môţe byť len vec individuálne určená, čím sa výpoţička zásadne líši od pôţičky, pre ktorú je charakteristické, ţe veriteľ prenecháva dlţníkovi určité mnoţstvo druhovo určených vecí (zastupiteľných vecí) na voľné nakladanie (t.j. aj na ďalší predaj, príp. spotrebovanie) a dlţník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu, kvality a hodnoty, a teda nie vrátenie tej istej veci individuálne určenej. Správca dane dospel k záveru, ţe ţalobca uskutočnil dodanie tovaru nie
3 zákona o DPH, ale
1 zákona o DPH, ktorý okrem iného pojednáva o tom, ţe dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Správca dane v protokole citoval ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o DPH z dôvodu, ţe
článku I. bodu 2 písm. c/ Zmluvy o výpoţičke uzatvorenej vo februári 2009 vypoţičiavateľ AD-PRODUKT, s.r.o., Šarišský Štiavnik má právo vypoţičanú vec uţívať bezplatne. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie. Preskúmavaným rozhodnutím č. 1100305/1/514440/ 2013/5056 zo dňa 28.10.2013 ţalovaný rozhodol o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu tak, ţe rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9711401/5/2825824/2013/Lof zo dňa 20.06.2013, ktorým
5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2009 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 6432,98 eura ţalobcovi, potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, ţe prijatý tovar alebo poskytnutú sluţbu daňový subjekt pouţije na uskutočňovanie svojich zdaniteľných obchodov. V danom prípade ţalobca uplatnil odpočítanie dane vo výške 193 800 Sk z faktúry č. FV 809003 zo dňa 03.09.2008 za stavebné rezivo od spoločnosti SALTIMA, s.r.o., Prešov. Prijatý tovar nepouţil na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, ale ho bezodplatne vypoţičal spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o.. V takom prípade
3 zákona o DPH dodanie tovaru bezodplatne alebo na iný účel ako na podnikanie, a ak pri kúpe tohto tovaru bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, sa povaţuje za dodanie za protihodnotu. Správca dane preto
ţalovaného oprávnene a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH uplatnil k bezodplatnému dodaniu predmetného tovaru daň z pridanej hodnoty. Ak sa vychádza z podstaty zmluvného stavu, bez ohľadu na to, 12 8Sžf/45/2015 ako ho účastníci pomenovali, ţalobca dodal spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o. stavebné rezivo bezodplatne. Tá ho pouţila na svoje podnikateľské aktivity (spotrebovala pri stavebnej činnosti, resp. ho ďalej predávala), preto ho nemohla v neporušenom stave po dohodnutom termíne vrátiť späť. Mohla vrátiť iba rezivo iné v takom istom mnoţstve a v takej istej kvalite. Túto skutočnosť potvrdili obidve zúčastnené strany správcovi dane vo svojich vyjadreniach a opätovne v odvolaní i sám ţalobca. Preto námietku ţalobcu, ţe správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil, povaţoval ţalovaný za neopodstatnenú. Ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o DPH kaţdé bezodplatné dodanie tovaru, pri ktorom bola odpočítaná daň, povaţuje za dodanie za protihodnotu. V súlade s platnými právnymi predpismi postupoval správca dane i pri výpočte dane a následne pri vyrubení rozdielu dane. K námietke daňového subjektu, ţe celé konanie je postihnuté vadou nedodrţania zákonnosti zo strany správcu dane, pretoţe ho neprizval k ústnemu pojednávaniu s konateľom spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o. P. A. dňa 16.04.2012, odvolací orgán uviedol, ţe vo vyjadreniach konateľov obidvoch spoločností k skutkovému stavu zistenému správcom dane sa nevyskytli ţiadne rozpory. Obidvaja ho zhodne potvrdili, preto ani túto námietku nepovaţova l za opodstatnenú. Ţalovaný skonštatoval, ţe správca dane dodanie stavebného reziva ţalobcom spoločnosti AD- PRODUKT, s.r.o. na základe Zmluvy o výpoţičke zo dňa 16.02.2009 povaţoval za bezodplatné dodanie tovaru v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a/ a ust. § 8 ods. 3 zákona o DPH, a preto ţalobcovi vznikla
1 zákona o DPH daňová povinnosť vo výške 6432,98 eura. Ţalobca sa ţalobou zo dňa 31.01.2014 domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 1100305/1/514440/2013/5056 zo dňa 28.10.2013 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 9711401/5/2825824/2013/Lof zo dňa 20.06.2013 a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Najvyšší súd s poukazom na obsah administratívneho spisu dospel k záveru o správnosti postupu správcu dane i ţalovaného pri vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.. Odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, ţe predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia správcu dane a ţalovaného, ktoré vo svojich odôvodneniach dostatočne podrobne uvádzajú konkrétne zákonné ustanovenia a skutkové okolnosti, na základe ktorých dospel správca dane k určeniu dane, preto nie je moţné konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. Súčasne 13 8Sžf/45/2015 odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe povinnosťou daňového subjektu pri výkone daňovej kontroly je predovšetkým spolupracovať so správcom dane, navrhovať a predkladať dôkazy svedčiace o splnení si daňových povinností a umoţniť správcovi dane vykonať daňovú kontrolu. V danom prípade bolo nesporne preukázané, ţe ţalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 193 800 Sk (6432,98 eura) z faktúry č. FV 809003 zo dňa 03.09.2008 za stavebné rezivo od spoločnosti SALTIMA, s.r.o., Prešov. Ţalobca zmluvou o pôţičke (
obsahu) prenechal bezodplatne spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o., Šarišský Štiavnik stavebné rezivo hrúbky 24 mm v mnoţstve 150 m3 na voľné nakladanie, čo znamená nakladanie s tovarom ako vlastník, t.j. aj na ďalší predaj (dodanie za protihodnotu), príp. na jeho spotrebovanie v rámci jeho podnikateľských aktivít. Tým, ţe ţalobca previedol právo nakladať s rezivom (s hmotným majetkom) ako vlastník na spoločnosť AD-PRODUKT, s.r.o., došlo k dodaniu tovaru
1 písm. a/ zákona o DPH. Za dodanie tovaru za protihodnotu sa povaţuje aj bezodplatné dodanie tovaru, ak pri jeho kúpe bola daň odpočítateľná (§ 8 ods. 3 zákona o DPH). V danom prípade bola reálne a presne stanovená protihodnota tovaru. Protihodnotou je dodanie tovaru rovnakého druhu a kvality, ktorý má teda tú istú hodnotu. O tejto skutočnosti svedčí aj vyjadrenie konateľa spoločnosti AD-PRODUKT, s.r.o., ţe pre ţalobcu vyrobí nové rezivo v rovnakom mnoţstve ako si poţičal. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH). Na námietku krajského súdu vznesenú v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, ţe to čo je základom dane z pridanej hodnoty vyplýva priamo zo zákona. Základom dane pri dodaní tovaru je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ má prijať od príjemcu plnenia za dodanie tovaru, zníţenú o daň (§ 22 ods. 1 zákona o DPH). V predmetnom prípade je teda protihodnotou prijatého reziva, teda základom dane nadobúdacia cena reziva bez DPH, teda suma 33 857,79 eura (predtým suma 1 020 000 Sk) a následne 19 % DPH z toho je suma 6432,98 eura (predtým suma 193 800 Sk). V zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ dane môţe odpočítať daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ. To znamená, ţe podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, ţe platiteľ dane pouţije prijaté tovary a sluţby na uskutočňovanie svojich dodávok tovarov a sluţieb, ktoré podliehajú dani na výstupe. Vzhľadom ku skutočnosti, ţe pri dodávke tovaru ţalobcom nebola odvedená daň z pridanej hodnoty na výstupe, nevzniklo ţalobcovi právo na odpočítanie dane. 14 8Sžf/45/2015
názoru odvolacieho súdu správca dane ako aj ţalovaný správne zistili skutkový stav a takisto správne právne posúdili predmetný prípad a dostatočne sa vysporiadali s vysvetlením pouţitia ustanovenia § 8 zákona o DPH. Odvolací súd sa stotoţňuje s názorom krajského súdu v tej časti, ţe posúdenie veci ţalovaným je správne a zákonné, pretoţe správca dane i ţalovaný riadne zistili skutkový stav, správne ho právne posúdili a vyhodnotili, ţalobcovi dali dostatok priestoru na to, aby sa mohol vyjadriť k daňovej kontrole vykonávanej správcom dane. Nevypočutie konateľa spoločnosti AD-Produkt s.r.o. za prítomnosti konateľa ţalobcu nepovaţoval ani odvolací súd za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov, nakoľko konateľ ţalobcu bol s jeho výpoveďou oboznámený a s touto prejavil súhlas. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalovaného vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zmenil tak, ţe ţalobu ako nedôvodnú zamietol
1 O.s.p. postupom
v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p.. O náhrade trov konania (prvostupňového aj odvolacieho) rozhodol súd
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. 2 O.s.p., tak ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15 8Sžf/45/2015
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 30. marca 2017 JUDr. Jaroslava F Ú R O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.