← Slovensko

spotrebná daň z tabakových výrobkov

Najvyšší súd 8Sžf/41/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a sudcov Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci ţalobcu: O. B., bytom O., S.S., právne zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. 1100902/12534/2014/CI zo dňa

  1. februára 2014, v konaní o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/42/2014- 44 zo dňa
  2. februára 2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/42/2014-44 zo dňa
  3. februára 2015 p o t v r d z u j e. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100902/12534/2014/CI zo dňa
  4. februára 2014, ktorým ţalovaný podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) 2 8Sžf/41/2015 odvolaniu ţalobcu nevyhovel a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 1096272/1/549433/2013 zo dňa
  5. novembra 2013, ktorým tento ţalobcovi určil základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 v mnoţstve 628,80 kg tabaku a vyrubil spotrebnú daň z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 vo výške 40.283,60 €, ktorú Colný úrad Prešov určil podľa pomôcok. Zároveň vyslovil, ţe ţalobcovi vznikla daňová povinnosť na spotrebnej dani z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (ďalej len „zákon č. 106/2004 Z. z.“) v znení platnom a účinnom v čase vzniku daňovej povinnosti a podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. je osobou povinnou platiť daň. Krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v súlade so zákonom. Konštatoval, ţe dôvodom, pre ktorý bolo vydané Colným úradom Prešov rozhodnutie o vyrubení spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 vo výške 48.283,60 € bola tá skutočnosť, ţe daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť na spotrebnej dani z tabakových výrobkov za uvedené zdaňovacie obdobie 15.02.2008 podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. a v spojení s § 12 ods. 2 písm. a/ je osobou povinnou platiť daň, nakoľko mu táto povinnosť vyplýva z § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z., v zmysle ktorého ustanovenia je povinný daňový dlţník podať colnému úradu daňové priznanie do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Vyslovil, ţe k uvedenému záveru dospel na základe obsahu administratívneho spisu, hlavne zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa
  6. februára 2008, ako aj z rozhodnutí o zabezpečení zo dňa
  7. februára 2008 a
  8. decembra 2011, z rozhodnutia o prepadnutí zo dňa
  9. mája 2012 a napokon aj z výzvy na podanie daňového priznania a zaplatenie dane Colného úradu Prešov zo dňa
  10. augusta 2012 a oznámenia daňového subjektu zo dňa
  11. augusta
  12. Ďalej uviedol, ţe podstatou vydania samotného rozhodnutia o vyrubení spotrebnej dane z tabakových výrobkov bolo oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok vydaného colným úradom dňa
  13. januára 2013, ktorým oznámením správca dane daňovému subjektu, tzn. ţalobcovi jednoznačne oznámil, akým postupom bude ďalej postupovať pri vydaní samotného rozhodnutia na základe určenia dane podľa pomôcok. Pri určení dane podľa pomôcok vychádzal správca dane 3 8Sžf/41/2015 z protokolu o určení dane podľa pomôcok, z ktorého napokon vychádzal aj súd prvého stupňa pri svojom závere, ako aj z rozhodnutí správnych orgánov a to Colného úradu Prešov a rozhodnutia ţalovaného, ktoré bolo napadnuté podanou ţalobou. Mal za to, ţe uvedenými listinnými dôkazmi, ktoré boli podstatou vydania napadnutého rozhodnutia ţalovaného, bolo jednoznačne preukázané, ţe u ţalobcu vznikla daňová povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. účinného k
  14. decembru 2008, pričom podľa tohto zákonného ustanovenia daňová povinnosť vzniká dňom zistenia tabakových výrobkov, ktoré sa nachádzajú alebo nachádzali u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod, alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nenakladá s tabakovými výrobkami ako vlastnými. V spojitosti s uvedeným krajský súd poukázal na obsah § 11 ods. 3 cit. zákona, pričom za takýto deň povaţoval rovnako ako colný úrad deň
  15. február
  16. Zároveň označil za nesporné, ţe ţalobcovi za zhabaný tabak v celkovom mnoţstve 628,80 kg vznikla daňová povinnosť, nakoľko ţalobca preukázal vlastnícke právo k týmto tabakovým výrobkom resp. k tabaku. Ďalej uviedol, ţe z tohto dôvodu je daňovým dlţníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 11 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z., pretoţe ako fyzická osoba nevedel preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod, resp. spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov, ktoré boli u neho zistené. Stotoţnil sa s názorom colného úradu, ţe daňový dlţník podľa § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z. je povinný podať colnému úradu daňové priznanie do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Následne dal do pozornosti, ţe v súlade s § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z. správca dane ţalobcu vyzval písomnou výzvou zo dňa
  17. augusta 2012 na podanie daňového priznania a na zaplatenie dane listom č. 9006272/1/1116924/2012, ktorý mu bol doručený dňa
  18. augusta
  19. Na to listom, doručeným Colnému úradu Prešov dňa
  20. augusta 2012 ţalobca oznámil, ţe výzvu colného úradu s poukazom na § 165 daňového poriadku povaţuje za nedôvodnú a nezákonnú a zároveň poukázal na to, 4 8Sžf/41/2015 ţe nie je a nebolo jeho povinnosťou podať daňové priznanie, pretoţe tovar nadobudol v súlade s platnými predpismi a všetky obchodné operácie boli riadne zaúčtované. Ďalej konštatoval, ţe na základe uvedenej skutočnosti podľa § 148 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku správca dane zistil základ dane a určil daň podľa pomôcok, ktoré mal k dispozícii, a ktoré si zaobstaral bez súčinnosti s daňovým subjektom. V súlade s § 49 ods. 1 daňového poriadku následne správca dane vyhotovil Protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručil ţalobcovi, ku ktorému sa mal vyjadriť, resp. tento prerokovať dňa
  21. novembra 2013, na ktorého prerokovanie sa však nedostavil tak ţalobca, ako ani jeho právny zástupca. Krajský súd na základe týchto skutočností dospel k záveru, ţe nakoľko boli splnené podmienky pre určenie dane podľa pomôcok, správca dane Colný úrad Prešov vyrubil správne ţalobcovi základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 vo výške 40.283,60 € v súlade s vyššie cit. zákonnými ustanoveniami tak zákona č. 106/2004 Z. z., ako aj v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/42/2014-44 zo dňa
  22. februára 2015 zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného č. 1100902/12534/2014/CI a vec mu vráti na ďalšie konanie. V podanom odvolaní namietal, ţe určovanie dane podľa pomôcok predstavuje „náhradnú metódu“, ktorou sa v samostatnom konaní zisťuje základ dane a určuje sa výška dane. V tomto konaní je správca dane povinný ustáliť, či tovar je predmetom dane, a aké je jeho mnoţstvo pre určenie základu dane a vypočítania výšky dane pri pouţití správnej sadzby dane. Súdu prvého stupňa vyčítal, ţe v danej veci sa zaoberal iba skutočnosťou, či boli splnené zákonné podmienky na určovanie dane podľa pomôcok, avšak samotnému procesu sa i napriek námietkam ţalobcu nevenoval a na námietky ţalobcu týkajúce nezákonnosti samotného procesu určovania dane podľa pomôcok nijako nereagoval, ani sa s nimi nijako nevysporiadal. Opätovne namietal, ţe z tovaru, ktorý je predmetom tohto konania, nebola odobratá vzorka, čím podľa ţalobcu správca dane opomenul podstatný a kľúčový dôkaz o predmete dane. Poukázal na skutočnosť, ţe v danej veci colníci Colného úradu Prešov vykonali daňový dozor kontrolou garáţe súpisné číslo 5580 vo vlastníctve L. Š. a zistili, ţe sa v nej 5 8Sžf/41/2015 okrem iného má nachádzať tovar podliehajúci spotrebnej dani, a to igelitové vrecia v počte 20 ks s voľne loţeným tabakom – 284,90 kg a 7 ks kartónov krabíc s voľne loţeným tabakom – 343,90 kg. Preto namietal, ţe správca dane pre účely zistenia charakteru a identifikáciu tovaru zisteného v garáţi č. 5580 pouţil vzorku odobratú z iného tovaru a z inej garáţe č. 5401 patriacej úplne inej osobe (p. R.), a teda hoci výsledky analýzy vzorky z garáţe p. R. vypovedajú o akomkoľvek zaradení tovaru, neznamená to, ţe táto analýza sa vzťahuje aj na tovar z garáţe p. Š., a teda touto analýzou „inej“ vzorky nemoţno vykonať dokazovanie vo vzťahu k tovaru, ktorý je predmetom tohto konania. Za nesprávny označil záver ţalovaného, ţe vo všetkých prípadoch ide o tovar totoţného charakteru, rovnakého pôvodu iba s rôznym miestom uskladnenia, z ktorého dôvodu colný úrad odobral na expertízne skúmanie iba vzorku z garáţe so súpisným číslom č. 5401 I. R.. Mal za to, ţe ak v konkrétnom prípade vzorka tovaru chýba, chýba tým správcovi dane základný dôkaz o tom, či tovar je alebo nie je predmetom dane, z ktorého sa následne odvíja sadzba dane a jej správny výpočet. Súdu prvého stupňa vyčítal, ţe s touto námietkou sa nevysporiadal, pričom uvedené nesporne predstavuje výhodu pre ţalobcu, na ktorú je nevyhnutné s poukazom na § 48 ods. 5 daňového poriadku prihliadať. Následne namietal, ţe ţalovaný v konaní neprihliadol na skutočnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, hoci v prípade určenia dane podľa pomôcok jednou zo základných podmienok je, ţe správca dane je povinný prihliadnuť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Za takúto okolnosť mal absenciu odobratej vzorky z tovaru zaisteného v garáţi č. 5580, a teda nemoţnosť jednoznačne ustáliť tovar z pohľadu toho, či ide alebo nejde o tovar podliehajúci spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Dodal, ţe správca dane naopak pouţil ako pomôcky na určenie dane pomôcky, ktorí svojím charakterom vôbec nie sú pomôckami spôsobilými privodiť jednoznačné určenie predmetu dane a uţ vôbec nie určenie výslednej dane, pretoţe podľa ţalobcu pomôcky uvedené v bodoch
  23. aţ
  24. Protokolu o určení dane nie sú pomôckami na určenie základu dane a sadzby, ale ide o procesné úkony správcu dane, procesné rozhodnutia o zabezpečení a rozhodnutia o prepadnutí tovaru. V uvedenom postupe ţalovaného videl porušenie § 48 ods. 5 daňového poriadku. Ďalej uviedol, ţe výsledky expertízy zo vzorky tovaru odobratého z garáţe č. 5580 mali byť súčasťou daňového spisu a v prípade vedeného daňového konania bolo povinnosťou správcu dane oboznámiť daňový subjekt s pomôckami, ktoré pouţil pre určovanie dane, vrátane výsledkov 6 8Sžf/41/2015 expertízy vzorky a daňový subjekt mal mať moţnosť sa k týmto pomôckam vyjadriť a vysloviť námietky. Zároveň v namietanej skutočnosti, ţe z tovaru, ktorý je predmetom konania nebola odobratá vzorka, videl aj následok nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Zdôraznil, ţe ak rozhodnutie colného úradu neobsahuje ţiadnu správnu úvahu týkajúcu sa námietky neexistencie vzoriek z odobratého tovaru, nie je takéto rozhodnutie schopné prieskumu v tom smere, ţe odvolací orgán nie je schopný preskúmať rozhodnutie v tom rozsahu, ako to poţaduje daňový poriadok v § 74 ods. 5 v spojení s § 63 ods.
  25. Mal za to, ţe takéto rozhodnutie je potrebné ako nezákonné zrušiť a v prípade vrátenia veci na ďalšie konanie uloţiť prvostupňovému orgánu rešpektovať § 48 daňového poriadku a prihliadnuť na okolnosti svedčiace v prospech daňového subjektu a s týmito sa riadne vysporiadať tak, aby prípadná daň bola určená dostatočne spoľahlivo. Tvrdil, ţe nakoľko ţalovaný na námietku ţalobcu týkajúcu sa nevysporiadania s námietkou neexistencie vzoriek nijako nereagoval, je potrebné povaţovať rozhodnutie ţalovaného, ako aj prvostupňového colného úradu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa
  26. apríla 2015 ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/42/2014-44 zo dňa
  27. februára 2015 v celom rozsahu potvrdil. Uviedol, ţe skutkové a právne okolnosti daňového prípadu uvádzané ţalobcom v odvolaní v zásade predstavujú opakované tvrdenia, ku ktorým sa ţalovaný vyjadroval uţ v predchádzajúcich daňových konaniach a v konkrétnom súdnom spore v podobe písomných rozhodnutí, vyjadrení resp. priamo na súdnom pojednávaní vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 OSP s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
  28. marca 2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). 7 8Sžf/41/2015 Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká aj dňom písm. a/ zistenia tabakových výrobkov, ktoré sa nachádzajú alebo sa nachádzali u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z. daňovým dlţníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 11 ods. 2 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá písm. a/ nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú alebo nachádzali, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Najvyšší súd S lovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis správneho orgánu druhého stupňa zistil, ţe Colný úrad Prešov vydal dňa
  29. novembra 2013 rozhodnutie o vyrubení spotrebnej dane z tabakových výrobkov č. 1096272/1/549433/2013, ktorým ţalobcovi určil zo základu dane, ktorým je mnoţstvo 628,80 kg tabaku, daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 vo výške 40.283,60 €, podľa § 11 ods. 2 písm. a/ a § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z., keď v zmysle § 13 ods. 3 cit. zákona si ţalobca nesplnil povinnosť podať colnému úradu daňové priznanie, najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň. Základ dane určil v súlade s § 48 ods. 1 písm. a/, ods. 3 daňového poriadku na základe pomôcok, ktoré mal k dispozícií, a ktoré si obstaral bez súčinnosti daňového subjektu. Dôvodom vyrubenia spotrebnej dane z tabakových výrobkov bola skutočnosť, ţe ţalobca v rozpore so zákonom č. 106/2004 Z. z. nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade s týmto zákonom, ktoré u neho boli zistené dňa
  30. februára 2008 kontrolou priestorov budovy - garáţe súpisné číslo č. 5580 stojacej na parcele č. 3466, zapísanej na liste vlastníctva č. X. katastrálneho územia S.S., ktorej vlastníkom je L. Š.. Ţalovaný prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu rozhodnutím č. 1100902/12534/2014/CI zo dňa
  31. februára 2014 potvrdil a odvolaniu ţalobcu nevyhovel. 8 8Sžf/41/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje z odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/42/2014-44 z
  32. februára 2015, nakoľko ho povaţuje za vecne správne. Na doplnenie Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza: Daňová povinnosť ţalobcu, vznikla dňom zistenia tabakových výrobkov, pretoţe ţalobca ako fyzická osoba nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade so zákonom č. 106/2004 Z. z., pričom v zmysle jeho ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ nebolo relevantné, či nakladal s tabakovými výrobkami ako vlastnými, keď tieto skutočnosti zistil colný úrad. V predmetnej veci Colný úrad Prešov dňa
  33. februára 2008 zistil, ţe ţalobca vlastní tabakové výrobky v celkovom mnoţstve 628,80 kg, ktorých pôvod v súlade s § 14 ods. 4 zákona č. 106/2004 Z. z., nevie preukázať. Zákonodarca v § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. kladie dôraz nielen na slová nevie preukázať, ale aj na slová „v súlade s týmto zákonom“, pričom je potrebné ich chápať a vykladať neoddeliteľne, pretoţe jedno bez druhého nemôţe existovať. Obidve podmienky („nevie preukázať“ „a v súlade so zákonom“) musia byť dodrţané kumulatívne (súčasne), preto ak čo i len jedna z týchto podmienok nie je splnená, nemoţno hovoriť o preukázaní pôvodu a spôsobu nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade so zákonom 106/2004 č. Z. z. Preto ţalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť spotrebnú daň z tabakových výrobkov, ktoré vlastnil v mnoţstve 628,80 kg, podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. v deň, keď colné úrady túto skutočnosť zistili (
  34. februára 2008). Od tejto skutočnosti sa odvíja aj posúdenie otázky moţného oslobodenia ţalobcu od platenia spotrebnej dane. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe je nesporné, ţe ţalobcovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. Ţalobca v danom prípade opomenul splnenie povinnosti podať daňové priznanie a listom, doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa
  35. augusta 2012 mu oznámil, ţe jeho výzvu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane pokladá za nedôvodnú a nezákonnú, ţe nie je jeho povinnosťou daňové priznanie podať, nakoľko tovar nadobudol v súlade s platnými predpismi a všetky obchodné operácie boli riadne zaúčtované. Správca dane teda postupoval správne, keď v súlade so zákonom č. 106/2004 Z. z. a daňovým poriadkom vydal rozhodnutie o vyrubení spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktorým ţalobcovi určil základ dane a daň mu aj vyrubil. Vydaniu rozhodnutia ţalovaného a prvostupňového 9 8Sžf/41/2015 správneho orgánu predchádzali rozhodnutia o zabezpečení tovaru č. 12142/2008-6291 zo dňa
  36. februára 2008 a č. 33377/2011-6291 zo dňa
  37. decembra 2011 a rozhodnutie o prepadnutí tovaru č. 9006291/1/995973/2012 zo dňa
  38. mája
  39. Čo sa týka námietky ţalobcu, ţe súd prvého stupňa sa v danej veci zaoberal iba skutočnosťou, či boli splnené zákonné podmienky na určenie dane podľa pomôcok, avšak opomenul námietky ţalobcu, týkajúce sa zákonnosti samotného procesu určenia dane podľa pomôcok, odvolací súd zdôrazňuje, ţe práve pri takomto určení daňovej povinnosti podľa pomôcok, správne súdy preskúmavajú v prvom rade, či boli splnené zákonné podmienky pre takýto postup daňových orgánov. Navyše z administratívneho spisu, ani z obsahu ţaloby nemal odvolací súd preukázané, ţe by správne orgány postupovali pri určení dane v rozpore so zákonom. Nemohol prihliadnuť ani na odvolaciu námietku ţalobcu, ţe z tovaru, ktorý je predmetom tohto konania, nebola odobratá vzorka, čím podľa ţalobcu správca dane opomenul kľúčový dôkaz o predmete dane. Zároveň sa odvolací súd nestotoţňuje s názorom ţalobcu, ktorý za nesprávny označil záver ţalovaného, ţe „vo všetkých prípadoch ide o tovar totožného charakteru, rovnakého pôvodu iba s rôznym miestom uskladnenia, teda colný úrad odobral na expertízne skúmanie iba vzorku z garáže so súpisným číslom č. 5401 vlastníka I. R.“. Odvolací súd má za to, ţe práve citovaný záver ţalovaného, ktorý vyslovil na námietku ţalobcu vznesenú v daňovom konaní, v plnej miere odôvodňuje správnosť postupu správcu dane, ako aj ţalovaného a správne poukazuje na dôvod, pre ktorý nebolo potrebné odobrať vzorku z tovaru vo vlastníctve ţalobcu. Rovnako tak konštatuje, ţe výsledok skúmania vzorky z tovaru ţalobcu nepredstavuje skutočnosť, z ktorej by vyplývala výhoda pre daňový subjekt v procese určenia dane podľa pomôcok, a to práve z dôvodu, ţe ide o tovar totoţného charakteru a pôvodu, hoci uskladnený na rôznych miestach. Uvedené taktieţ nespôsobuje následok nepreskúmateľnosti rozhodnutia ţalovaného, ktoré tento podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnil zrozumiteľne a správne a vyjadril v ňom jednoznačný právny názor, ktorý podloţil relevantnými právnymi normami. Z týchto podstatných dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie. 10 8Sžf/41/2015 O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe nebol v odvolacom konaní úspešný. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť
  40. júla
  41. Dňom
  42. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  43. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
  44. marca 2017 JUDr. Jaroslava F Ú R O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.