2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie generálneho prokurátora 2 8Sžo/57/2015 Slovenskej republiky č. Ei 141/13-6 zo dňa
3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon č. 154/2001 Z. z.“). Zároveň ţalovaná zaujala názor, ţe informácia o mene, priezvisku a pracovnom zaradení prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je osobným údajom danej fyzickej osoby, ktorý ţalovaná spracúva v informačnom systéme za podmienok stanovených zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon č. 428/2002 Z. z.“), pričom tento zákon sprístupnenie predmetnej informácie ţalovanej neukladá a dotknuté fyzické osoby jej neudelili predchádzajúci písomný súhlas s ich sprístupnením. Pokiaľ ide o pojem „osobný údaj“, uviedol, ţe v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. sa zaň povaţuje všeobecne pouţiteľný identifikátor fyzickej osoby (rodné číslo) alebo súbor údajov tvoriacich jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu, prostredníctvom ktorých je fyzická osoba určená alebo určiteľná, teda nezameniteľne identifikovaná alebo identifikovateľná. Fyzická osoba sa povaţuje za určenú, keď na základe dostupných údajov je jednoznačne identifikovaná a odlíšená od všetkých ostatných osôb v danom informačnom systéme. Určiteľnosť fyzickej osoby závisí od mnoţstva a kvality jej charakteristických znakov (identifikátorov), ako aj od celkového počtu osôb, ktorých údaje sa v danom informačnom systéme spracúvajú, či od veľkosti komunity, v ktorej konkrétna fyzická osoba pôsobí. To znamená, ţe v určitej konkrétnej situácii moţno dostupný súbor informácií a znakov o fyzickej osobe povaţovať za osobné údaje tejto osoby, zatiaľ čo v inej situácii ten istý súbor charakteristík nemusí mať povahu osobných údajov fyzickej osoby. Zároveň dal do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţo/250/2008 zo dňa 25. novembra 2009, v ktorom tento vyslovil, ţe „Za osobné údaje fyzickej osoby sa nepovažujú také informácie, ku ktorým je nevyhnutné získať ďalšie údaje s vynaložením neúmerne vysokého úsilia, pričom neúmerne vysokým úsilím sa rozumie získavanie údajov z ťažko dostupného zdroja, získavanie údajov 4 8Sžo/57/2015 dlhodobým vyhľadávaním, viacnásobným overovaním, porovnávaním a triedením, alebo získavaním údajov prieskumom, ktorého výsledky možno priradiť viacerým fyzickým osobám, ktoré treba ďalej analyzovať, upresňovať a selektovať“. Vychádzajúc z uvedených úvah zaujal krajský súd názor, ţe údaj o mene a priezvisku prokurátora spolu s údajom o jeho pracovnom zaradení ku konkrétnemu odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sídliacej v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave nie sú osobnými údajmi konkrétnej fyzickej osoby, pretoţe tieto údaje bez ďalšieho nepostačujú na nezameniteľnú identifikáciu danej fyzickej osoby. Ţalobcom poţadované údaje nepredstavujú taký súbor charakteristík alebo znakov, ktoré by rozkrývali fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu fyzickej osoby, ktorá ku dňu podania ţiadosti pôsobí v pozícii prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
názoru súdu prvého stupňa preto nie je moţné aplikovať právny reţim ochrany osobných údajov vyplývajúci zo zákona č. 428/2002 Z. z. na informácie, ktoré poţadoval ţalobca vo svojej ţiadosti vo vzťahu k tzv. radovým prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Taktieţ vyslovil, ţe prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky má nepochybne právo na ochranu svojho súkromia a svojej bezpečnosti, má tieţ právo na primerané utajenie údajov o svojej osobe a jemu blízkych osobách, ak je to potrebné na účinnú ochranu prokurátora. Rovnako tak nie je moţné bez súhlasu prokurátora zverejňovať jeho tvár a bydlisko. Zároveň však zdôraznil, ţe prokuratúra patrí do systému mocenských orgánov štátu presadzujúcich právo a kaţdý prokurátor, ktorý sa podieľa na výkone tejto verejnej moci, musí počítať s vyššou mierou obmedzenia svojho súkromia, a to v záujme umoţnenia účinnej kontroly verejnosti nad výkonom verejnej moci. Keďţe bez poznania faktov týkajúcich sa výkonu štátnej moci nie je moţná jej efektívna verejná kontrola, moţno povaţovať ústavné právo verejnosti na informácie za nástroj ochrany demokratickej spoločnosti pred zneuţívaním moci a uplatňovania princípov vlády práva. Zdôraznil, ţe právo na informácie moţno obmedziť len zákonom a za splnenia dvoch podmienok, a síce, ţe sa tak urobí z dôvodu opatrení v demokratickej spoločnosti nevyhnutých pre ochranu práv a slobôd druhých, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, 5 8Sžo/57/2015 ochranu verejného zdravia alebo mravnosti, ako aj, ţe takéto obmedzenie je nevyhnutné, teda ţe cieľ obmedzenia nemoţno dosiahnuť inak. Ďalej uviedol, ţe z obsahu ţiadosti ţalobcu vyplýva, ţe jej cieľom je sprístupnenie informácií o tom, prostredníctvom ktorých osôb vykonáva ţalovaná svoje kompetencie, ktoré jej vyplývajú z právneho poriadku Slovenskej republiky. S tým spojené zverejnenie mien a priezvisk prokurátorov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ich príslušnosti k organizačnému útvaru ţalovanej nepredstavuje
názoru krajského súdu ţiaden zásadný zásah do práv prokurátorov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na ochranu ich súkromia a neohrozuje ich bezpečnosť, ani bezpečnosť štátu. Doplnil, ţe ţiaden z poţadovaných údajov neumoţňuje komukoľvek kontaktovať konkrétneho prokurátora a neodstraňuje prekáţky, ktoré chránia bezpečie prokurátora a ochranu jeho súkromnej sféry. V tejto súvislosti pokladal za nejasné, ako sa zmenila kvalita práv na ochranu súkromia u tzv. vedúcich prokurátorov, ktorých mená, priezviská a pracovné zaradenie ţalovaná sprístupnila, v porovnaní s tzv. radovými prokurátormi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Rovnako tak povaţoval za potrebné upozorniť na to, ţe prokuratúra patrí v ústavnom systéme Slovenskej republiky k orgánom presadzujúcim právo podobne ako súdy. Informácie o menách, priezviskách a pracovnom zaradení sudcov sú pritom zverejnené na oficiálnych stránkach Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, verejne dostupné sú aj rozvrhy práce na jednotlivých súdoch, ktoré upravujú ďalšie údaje o práci sudcov. Preto dospel k záveru, ţe neexistuje legitímny dôvod, pre ktorý by nemali byť v podobnom rozsahu zverejnené informácie o prokurátoroch, ktorí realizujú zákonné kompetencie orgánov prokuratúry. Súčasne poznamenal, ţe v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy určuje ţalovaného, proti ktorému má ţaloba smerovať, zákon (§ 250 ods. 4 OSP) tak, ţe je ním orgán, ktorý rozhodoval vo veci v poslednom stupni. Uvedené platí bez zreteľa na skutočnosť, ţe z hľadiska funkčnej príslušnosti v zákonom stanovených prípadoch vydáva rozhodnutie vedúci správneho orgánu. Pre potreby súdneho prieskumu postačuje, aby zo ţaloby jednoznačne vyplývalo, aký orgán rozhodnutie vydal a zároveň aby bolo napadnuté rozhodnutie presne označené. 6 8Sžo/57/2015 Proti rozsudku krajského súdu podala ţalovaná odvolanie a ţiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu č. k. 2S 273/13-42 zo dňa 08. októbra 2014, prípadne aby toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V podanom odvolaní namietala, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konanie trpí aj inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dala do pozornosti, ţe v zmysle § 2 zákona o slobode informácií osobami povinnými
tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, pričom zdôraznila, ţe uvedené je ich povinnosťou iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Následne poukázala na § 8 zákona o slobode informácií, ktorý upravuje obmedzenie prístupu k informáciám, ako aj § 9 cit. zákona, ktorý v treťom odseku ustanovuje, ţe povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej sluţbe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej rep ubliky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v sluţobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o pouţití verejných prostriedkov.
prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie a mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náleţitosti. Uviedla, ţe z vyššie citovaných zákonných ustanovení právneho predpisu nesporne vyplýva, ţe povinné osoby sprístupňujú informácie v rozsahu ich rozhodovacej činnosti, zákon zaručuje ochranu osobnosti a osobných údajov, ako aj, ţe zákon ustanovuje, 7 8Sžo/57/2015 ţe osobným údajom je aj titul, meno, priezvisko, funkcia a pracovné zaradenie. Následne doplnila, ţe výnimka z poskytovania osobných údajov je upravená napr. pri vedúcich zamestnancoch zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej moci a taktieţ výnimka z poskytnutia osobných údajov nastáva v prípade, ak dotknutá osoba dá súhlas. Rovnako tak dala do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 40/03, v ktorom tento vyslovil, ţe „K obmedzeniu základného práva na informácie v demokratickej spoločnosti môže dôjsť len za súčasného splnenia dvoch predpokladov. Také obmedzenie musí byť legálne, t.j. musí sa zakladať na zákone, a musí byť aj legitímne, t.j. musí zodpovedať predstavám platným v modernej demokratickej spoločnosti, ktoré všeobecné a zásadné právne záujmy zasluhujú ochranu pred necitlivým a neuváženým nakladaním s informáciami (čl. 26 ods. 4 ústavy). K takým elementárnym záujmom patrí záujem na ochrane osobnosti proti zjavnému znevažovaniu jej osobnosti, záujem na takých hodnotách, ktoré sú spojené s celistvosťou štátneho územia, na ochrane štátneho tajomstva, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia a mravnosti. Napokon sú tu najvšeobecnejšie záujmy na ochrane základných práv jednotlivca v spojitosti s jeho osobnými údajmi.“ S ohľadom na uvedené mala jednoznačne za to, ţe poţadované informácie pri radových prokurátoroch nie je moţné zverejniť. Zároveň vyjadrila nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalovanou v danom prípade bola Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, pričom zdôraznila ţe rozsudok zaväzuje aj generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Uviedla, ţe z § 250 ods. 4 OSP nesporne vyplýva, ţe účastníkom konania mal byť orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni. V prejednávanej veci v poslednom stupni rozhodoval generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý má v danom prípade postavenie správneho orgánu. Namietala, ţe vzhľadom k tomu, ţe generálny prokurátor Slovenskej republiky nebol účastníkom konania, je moţné dospieť k záveru, ţe nebolo dané zadosť právu na spravodlivý proces a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovanej písomne nevyjadril. 8 8Sžo/57/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné vo výroku ako vecne správny potvrdiť, aj keď z odlišných dôvodov. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. marca 2017 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje zákon o slobode informácií.
1 prvá veta zákona o slobode informácií informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby. 9 8Sžo/57/2015
2 prvá veta zákona o slobode informácií informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.
3 zákona o slobode informácií povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej sluţbe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v sluţobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o pouţití verejných prostriedkov.
prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu
1 písm. a/ zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení platnom od 01.01.2016 (ďalej len „zákon č. 154/2001 Z. z.“) sluţobným úradom prokurátora je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak ide o prokurátora generálnej prokuratúry a krajského prokurátora. 10 8Sžo/57/2015
3 zákona č. 154/2001 Z. z. najvyšší sluţobný úrad je generálna prokuratúra, ktorá vykonáva dohľad nad činnosťou ostatných sluţobných úradov uvedenou v odseku 2.
4 zákona č. 154/2001 Z. z. najvyšší sluţobný úrad zverejňuje a priebeţne aktualizuje menný zoznam prokurátorov na svojom webovom sídle. Ústava Slovenskej republiky zaručuje právo na informácie kaţdému ako základné právo. Realizácia tohto základného práva na informácie súvisí s povinnosťou orgánov verejnej moci poskytovať informácie. Podmienky, postup a rozsah sprístupňovania informácií orgánmi verejnej moci upravuje zákon o slobode informácií. Podmienky obmedzenia prístupu k informáciám sú stanovené v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a v § 8 aţ § 13 zákona o slobode informácií. Ako vyplýva z citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky a § 2 a 3 zákona o slobode informácií, zmyslom poskytovania informácií je zabezpečenie transparentného výkonu verejnej správy prostredníctvom jej verejnej kontroly. Povinnými osobami sú subjekty verejného práva, ale aj súkromnoprávne subjekty, ak sa informácia týka verejného záujmu. Úlohou krajského súdu bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu č. Ei 141/13-6 zo dňa 11.09.2013, ktorým ţalovaná zamietla rozklad ţalobcu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. X/1 Spr 52/13-4 zo dňa 27.08.2013, ktorým tento odmietol ţiadosť ţalobcu o sprístupnenie informácie, týkajúcej sa časti ţiadosti – mená, priezviská a sluţobné zaradenie prokurátorov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorí nie sú vymenovaní do funkcie vedúceho prokurátora. Z obsahu predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe ţiadosťou zo dňa 22.08.2013, sa ţalobca domáhal sprístupnenia informácií, a to: a/ celkového počtu prokurátorov v Slovenskej republike b/ mien a priezvisk všetkých prokurátorov (na všetkých stupňoch - generálna, krajská, okresná) 11 8Sžo/57/2015 c/ príslušnosti jednotlivých prokurátorov (
bodu b/) ku konkrétnemu stupňu a územnom obvode (t.j. na ktorom orgáne pôsobí - napr. Okresná prokuratúra v Trnave), d/ príslušnosti jednotlivých prokurátorov
bodu b/ ku konkrétnemu odboru alebo inému typu organizačného členenia jednotlivých prokurátorov (t.j. na akom úseku pôsobí - napr. trestný/netrestný). Ţalobcovi boli listom zo dňa 27.08.2013 sprístupnené informácie poţadované pod bodom a/ ţiadosti a vo vzťahu k vedúcim funkcionárom ţalovanej mu boli sprístupnené informácie ţiadané pod bodmi b/ aţ d/ ţiadosti, pričom mu neboli sprístupnené informácie o radových prokurátoroch. Ţiadosť vo vzťahu k prokurátorom niţších stupňov prokuratúry v časti bodov b/ aţ d/ bola postúpená na krajské a okresné prokuratúry. Preskúmavaným rozhodnutím č. Ei 141/13-6 zo dňa 11.09.2013 bol zamietnutý rozklad ţalobcu a potvrdené rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. X/1 Spr 52/13-3 zo dňa 27.08.2013, ktorým bola odmietnutá ţiadosť ţalobcu zo dňa 22.08.2013 o sprístupnenie informácie týkajúcej sa časti ţiadosti – mená, priezviská a sluţobné zaradenie prokurátorov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorí nie sú vymenovaní do funkcie vedúceho prokurátora, s tým, ţe v časti ţiadosti týkajúcej sa prokurátorov krajských prokuratúr a prokurátorov okresných prokuratúr bude rozhodnuté osobitne. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca v zákonnej lehote rozklad, ktorý odôvodnil tým, ţe nesprístupnením ţiadaných informácií došlo k zásahu do ústavou garantovaného práva na informácie, nakoľko informácie ako mená prokurátorov a ich zaradenie nie je potrebné v demokratickej spoločnosti chrániť, ale naopak je nevyhnutné ich zverejniť. Za dôleţitý aspekt označil verejný záujem na verejnej kontrole, ako aj preventívne pôsobenie takejto kontroly. Ďalej poukázal na to, ţe povinná osoba mala skúmať princíp prevaţujúceho verejného záujmu a aj povinnosť vyvaţovania ústavných záujmov. Rovnako tak správnemu orgánu prvého stupňa vyčítal, ţe nedostatočne odôvodnil záver o tom, prečo z hľadiska vzájomného vyvaţovania v kolízii stojacich hodnôt má mať väčšiu váhu práve právo na ochranu osobných údajov. Ţalovaná po preskúmaní postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dospela k záveru, ţe nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie a vrátenie na nové konanie. Ţalovaná konštatovala, ţe poskytnutie informácií v intenciách ţiadosti ţalobcu nebolo moţné 12 8Sžo/57/2015 vzhľadom na to, ţe sprístupnenie poţadovaných informácií nemoţno v danom prípade ospravedlňovať ani všeobecným právom ţiadateľa na slobodný prístup k informáciám, nakoľko nie je dodrţaná zákonnosť ako základná podmienka pre také konanie. Preto vyslovila, ţe prístup k poţadovaným informáciám v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia je v zmysle § 6 ods. 6 a § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií obmedzený, keďţe by sprístupnením mohli byť ohrozené práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb, resp. vylúčený z dôvodu rozporu so zákonom č. 428/2002 Z. z. a zákonom č. 154/2001 Z. z.. Konštatovala, ţe poţadované informácie presahujú zákonný rámec ustanovený v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií a § 12 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z.. Včas podanou ţalobou sa ţalobca domáhal preskúmania druhostupňového správneho rozhodnutia. Uviedol, ţe rozhodnutím ţalovanej aj prvostupňového správneho orgánu došlo k zásahu do jeho práva na informácie zaručeného v čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého podmienky realizácie upravuje zákon o slobode informácií. V podanej ţalobe namietal, ţe obmedzenia sprístupňovania informácií musia byť vykladané spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnou úpravou práva na informácie, pričom zdôraznil, ţe v tomto konkrétnom prípade právo verejnosti na informácie prevaţuje nad právom na súkromie dotknutých osôb. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či ţalovaná mala v zmysle zákona o slobode informácií ustanovenú povinnosť sprístupniť ţalobcovi informáciu – mená, priezviská a sluţobné zaradenie prokurátorov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorí nie sú vymenovaní do funkcie vedúceho prokurátora. Odvolací súd povaţuje za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe zákonom č. 401/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 401/2015 Z. z.“) bolo s účinnosťou od 01.01.2016 ustanovenie § 3 zákona č. 154/2001 Z. z. doplnené o odsek 4, ktorý znie: „Najvyšší sluţobný úrad zverejňuje a priebeţne aktualizuje menný zoznam prokurátorov na svojom webovom sídle“. 13 8Sžo/57/2015 Vychádzajúc zo skutočnosti, ţe súčasná platná právna úprava ukladá Najvyššiemu sluţobnému úradu, ktorým je v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zverejniť a priebeţne aktualizovať menný zoznam prokurátorov na svojom webovom sídle, dospel odvolací súd k záveru, ţe je nevyhnutné postupovať tak, ţe povinná osoba informáciu o mene, priezvisku a sluţobnom zaradení prokurátorov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, hoci nie sú vymenovaní do funkcie vedúceho prokurátora, ţiadateľovi o informáciu sprístupní, keďţe došlo k prijatiu osobitného zákona ustanovujúceho povinnosť sprístupniť osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme (§ 9 ods. 2 zákona o slobode informácií). Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe zmeny zákonnej úpravy konštatuje, ţe v konaní došlo k splneniu zákonných podmienok pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovanej ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci ţalovanej na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ OSP. V dôsledku tejto skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vo výroku vecne správny potvrdil
1 OSP. Na margo veci odvolací súd uvádza, ţe otázkou pasívnej legitimácie, na ktorú ţalovaná poukázala vo svojom odvolaní sa uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Sţi/1/2012 zo dňa 04.07.2012, ktorým vyslovil, ţe výklad pasívnej legitimácie, ktorý zastáva ţalovaný správny orgán je zrejme problematický z hľadiska § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, ale predovšetkým zrejme tento výklad nemá oporu v čl. 17 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, ktorý pouţíva formuláciu o štátnych orgánoch a orgánoch územnej samosprávy. K problému, na ktorý ţalovaný správny orgán poukazuje je potrebné uviesť, ţe ak je povinným subjektom štátny orgán, resp. vyšší územný celok ako taký môţe prirodzene konať len prostredníctvom svojich orgánov. Vzhľadom na zastávaný názor ţalovaného správneho orgánu z hľadiska pasívnej legitimácie by zrejme napr. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nemohla zamietnuť ţiadosť o informáciu, resp. by nebola oprávnená takúto ţiadosť odloţiť s odôvodnením, ţe sa nevzťahuje k jej pôsobnosti v prípade, ak by sa dotýkala napr. samotného 14 8Sžo/57/2015 generálneho prokurátora.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky by právny názor ţalovaného správneho orgánu zakladal prílišný formalizmus a vzhľadom k tomu, ţe právo na informácie vyplýva z čl. 17 Listiny základných práv a slobôd, tak potom je potrebné mať za to, ţe tento výklad by bol v rozpore s realizáciou ústavného práva na informácie tým, ţe by neakceptoval základný zmysel zákona o slobode informácií a preto postup pre určenie pasívnej legitimácie v konaní o ţalobe v konkrétnom danom prípade pokiaľ ţalobca ţaloval ţalovaný správny orgán moţno pokladať za súladný so zákonom. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalovaná nemala vo veci úspech (a ani jej trovy konania
zákona neprináleţia) a ţalobcovi trovy konania nevznikli. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých 15 8Sžo/57/2015 zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.