← Slovensko

o náhradu škody

Najvyšší súd 3 Cdo 39/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. Ing. J. S., bývajúceho v L., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22 C 8/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. septembra 2015 sp. zn. 5 Co 522/2014, 5 Co 523/2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e a/ rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. septembra 2015 sp. zn. 5 Co 522/2014, 5 Co 523/2014 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
  3. mája 2014 č.k. 22 C 8/2007-313, a tieţ vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania, b/ rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
  4. mája 2014 č.k. 22 C 8/2007-
  5. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
  6. septembra 2015 sp. zn. 5 Co 522/2014, 5 Co 523/2014, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava I z
  7. júna 2014 č.k. 22 C 8/2007-325 o d m i e t a. Vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I. O d ô v o d n e n i e
  8. Okresný súd Bratislava I (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
  9. mája 2014 č.k. 22 C 8/2007-313 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora JUDr. L. J.. V odôvodnení uviedol, ţe 2 3 Cdo 39/2016 ţaloba je podaná neopodstatnene, lebo výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali splnenie podmienok vzniku zodpovednosti ţalovanej v zmysle uvedeného zákona. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
  10. Ţalobca napadol uvedený rozsudok odvolaním. Okresný súd Bratislava I mu uznesením z
  11. júna 2014 č.k. 22 C 8/2007-325 uloţil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 € (ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie“).
  12. Rozsudkom z
  13. septembra 2015 sp. zn. 5 Co 522/2014, 5 Co 523/2014 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“): a/ rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, b/ uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, c/ ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Výrok, ktorým potvrdil prvoinštančný rozsudok, odôvodnil odvolací súd tým, ţe súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vec správne po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. Námietku ţalobcu, ţe mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe
  14. mája 2014 vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v jeho neprítomnosti, odvolací súd nepovaţoval za opodstatnenú. Vychádzajúc z obsahu spisu mal za preukázané, ţe ţalobcovi bolo predvolanie na uvedené pojednávanie doručené
  15. apríla 2014 náhradným spôsobom (§ 47 ods. 2 O.s.p.). Ţalobca sa ale na toto pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil, preto súd v súlade so zákonom konal v jeho neprítomnosti. Výrok, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie, odôvodnil odvolací súd vecnou správnosťou tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
  16. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Namietol tieţ, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). K procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. došlo podľa jeho názoru nesprávnym uplatnením fikcie doručenia (§ 47 ods. 2 O.s.p.) predvolania na pojednávanie
  17. mája 2014, pre uplatnenie ktorej neboli splnené procesné predpoklady; súdy nevykonali ţiadne šetrenie za účelom zistenia okolností významných pre uplatnenie tejto zákonnej fikcie. V ďalšom ţalobca poukázal na to, ţe o predmetnom pojednávaní v dôsledku toho nevedel. Navyše, nemohol 3 3 Cdo 39/2016 sa ho zúčastniť preto, lebo od
  18. apríla 2014 do
  19. januára 2015 bol vo výkone väzby. Spochybnil, ţe sa v čase doručovania predvolania poštovým doručovateľom (
  20. marca 2014) v mieste doručovania zdrţiaval a ţe bol ním riadne upovedomený o mieste a čase náhradného doručovania. Súd prvej inštancie uţ v čase, keď mu bola ako nedoručená vrátená zásielka obsahujúca predvolanie na súdne pojednávanie, vedel o tom, ţe ţalobca je vo výkone väzby. V dôsledku nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, ktorý zostal odvolacím súdom nezohľadnený, bola ţalobcovi znemoţnená účasť na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, takţe na ňom nemohol predniesť svoje argumenty, navrhnúť vykonanie dokazovania, vyjadriť sa k veci a predniesť záverečnú reč. Podľa presvedčenia ţalobcu rozhodoval spor súd nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.), lebo bol neprípustne odňatý zákonnej sudkyni a „pridelený“ Mgr. Kataríne Škultétyovej. Procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. vyvodzoval dovolateľ z ním tvrdeného nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nesprávne právne závery prvoinštančného a odvolacieho súdu o tom, ţe neboli splnené podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu, viedli k tomu, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Z týchto dôvodov ţalobca ţiadal zrušiť rozsudky oboch súdov a vec vrátiť súdu prvej inštancie.
  21. Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
  22. Dovolanie bolo podané
  23. decembra
  24. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
  25. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
  26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.
  27. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať procesný účinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení meritórneho dovolacieho prieskumu. Tie dovolania podané do
  28. júna 2016, 4 3 Cdo 39/2016 v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania ani pre odmietnutie dovolania, vyvolali procesný účinok umoţňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
  29. Podľa právnej úpravy účinnej do
  30. júna 2016 bolo dovolaním moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti kaţdému rozhodnutiu tieţ vtedy, ak v konaní došlo k najzávaţnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.
  31. Dovolanie ţalobcu smeruje proti dvom výrokom rozsudku odvolacieho súdu. Prvou časťou dovolania je napadnutý výrok rozsudku vo veci samej, ktorý nemá znaky tých rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné. Druhá časť dovolania ţalobcu smeruje proti výroku rozsudku o súdnom poplatku, ktorý má povahu takého uznesenia, ktoré nemá znaky uznesení uvedených v § 239 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto z týchto ustanovení nevyplýva. Jeho dovolanie – v oboch častiach – by vzhľadom na to bolo procesne prípustné len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p.
  32. Ţalobca procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ O.s.p. netvrdil a vady tejto povahy nevyšli v dovolacom konaní najavo.
  33. Podľa názoru ţalobcu mu postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať sa v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozumel procesne nesprávny postup súdu znemoţňujúci realizáciu procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytoval O.s.p. [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. 5 3 Cdo 39/2016
  34. Ţalobca svoju argumentáciu o vade konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zakladá na tom, ţe súd prvej inštancie na pojednávaní
  35. mája 2014 konal a spor rozhodol v jeho neprítomnosti, a to napriek tomu, ţe ţalobca nebol na toto pojednávanie riadne predvolaný.
  36. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do
  37. júna 2016 ustálila na názore, ţe o prípad procesného postupu súdu znemoţňujúceho účastníkovi konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p) ide tieţ vtedy, keď súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníka konania, hoci procesné predpoklady pre to neboli dané a náprava nebola zjednaná ani v odvolacom konaní (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 272/2013, 5 Cdo 26/2010, 6 Cdo 243/2010, 2 MCdo 13/2008). K vade tejto povahy došlo aj v danom prípade.
  38. Zo spisu vyplýva, ţe súd prvej inštancie
  39. mája 2014 vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti ţalobcu (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Mal za to, ţe ţalobcovi bolo predvolanie na toto pojednávanie doručené
  40. apríla 2014 v dôsledku uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p., ţalobca sa ale na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Odvolací súd povaţoval tento postup súdu prvej inštancie za procesne správny.
  41. Podľa právnej úpravy účinnej do
  42. júna 2016 platilo, ţe predvolanie na súd sa uskutočňuje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky, telefaxom alebo telefonicky. Predvolať moţno i ústne na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, na ktorom je predvolaný prítomný (§ 51 O.s.p.). Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná (§ 115 ods. 1 O.s.p.). Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).
  43. V zmysle judikátu R 16/1998 len riadne a predpisom vyhovujúce doručenie má účinky predpokladané zákonom (viď tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 8/2013, 2 Cdo 57/2002, 3 Cdo 294/2013, 4 MCdo 4/2014). 6 3 Cdo 39/2016
  44. Procesný kódex účinný do
  45. júna 2016 rozlišoval dva spôsoby doručovania písomností, a to doručenie do vlastných rúk (§ 47 ods. 2 O.s.p.) a doručenie tzv. obyčajnou zásielkou (§ 46 ods. 2 O.s.p.). Zo spisu vyplýva, ţe predvolanie na predmetné pojednávanie nedoručoval súd prvej inštancie do vlastných rúk (viď doručenku na č.l. 307 spisu); tento spôsob doručovania predvolania na pojednávanie nevyplýval zo zákona a nebol ani nariadený súdom. K záveru o tom, či ţalobca bol alebo nebol riadne predvolaný na pojednávanie, bolo potrebné dospieť na podklade aplikácie § 46 ods. 1 a 2 O.s.p.
  46. Podľa § 46 ods. 1 O.s.p. platilo, ţe adresátovi moţno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. V zmysle § 46 ods. 2 O.s.p. platilo, ţe ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdrţuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemoţno ani takto doručiť, uloţí sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa povaţuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
  47. V ustanovení § 46 ods. 2 posledná veta O.s.p. bola konštruovaná právna fikcia, ţe účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege dňom vrátenia zásielky súdu, a to aj v prípade adresáta, ktorý zásielku fakticky neprevzal. Uplatnenie tejto fikcie bolo ale podmienené splnením všetkých náleţitostí doručovania, s ktorými ju zákon spája. Jednou z podmienok uplatnenia tejto fikcie bolo, ţe „adresát sa zdrţuje v mieste doručenia“. Fikcia mohla nastať iba vtedy, keď bola predmetná skutočnosť (zdrţiavanie sa v mieste a čase doručovania) osvedčená. Ak doručenka neobsahovala údaj, ţe sa adresát v mieste doručenia zdrţoval, obsah doručenky neosvedčoval túto skutočnosť. V takom prípade mohol súd prijať záver o účinnom doručení len ak sa iným spôsobom zistilo, ţe adresát sa v čase doručovania zdrţiaval v mieste doručovania.
  48. V danom prípade doručenka, ktoré mala osvedčiť doručenie predvolania ţalobcu na pojednávanie pred súdom prvej inštancie uskutočnené
  49. mája 2014, neobsahuje údaj o tom, ţe sa ţalobca v čase doručovania zdrţiaval v mieste doručenia. Spis nedáva podklad pre záver, ţe súdy túto významnú skutočnosť nejakým spôsobom preverovali. Ţalobca, spochybňujúc svoje zdrţiavanie sa v čase a mieste doručovania, im preto opodstatnene 7 3 Cdo 39/2016 vytýka, ţe nemohli mať za preukázané splnenie predpokladov pre uplatnenie fikcie doručenia v zmysle § 46 ods. 2 posledná veta O.s.p.
  50. Pokiaľ súd prvej inštancie napriek vyššie uvedenému vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti ţalobcu, odňal mu moţnosť zúčastniť sa súdom nariadeného pojednávania a realizovať na ňom všetky tie procesné oprávnenia, ktoré má riadne predvolaný účastník konania na vytýčenom pojednávaní. So zreteľom na podstatu, význam a procesné dôsledky tejto vady neskúmal uţ dovolací súd ďalej opodstatnenosť námietky ţalobcu týkajúcej sa procesnej vady v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ale ani nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
  51. Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe v konaní rozhodoval súd nesprávne obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe ţaloba bola na súd prvej inštancie podaná
  52. januára
  53. Podľa rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2007 bola zákonnou sudkyňou v čase podania ţaloby JUDr. Eva Handlová. Po jej odchode z tohto súdu všetky ňou neskončené spisy – v súlade s rozvrhom práce na rok 2008 – ako zákonná sudkyňa prevzala JUDr. Jarmila Gulová. Na základe opatrenia predsedníčky súdu, ktoré tvorilo prílohu k rozvrhu práce na rok 2010, boli viaceré spisy (medzi nimi tieţ spis sp. zn. 22 C 8/2007) pridelené zákonnej sudkyni JUDr. Zuzane Doricovej. Naostatok, dodatkom č. 19 k rozvrhu práce na rok 2010 boli veci senátu 22 C pridelené náhodným výberom JUDr. Kataríne Škultétyovej, teda zákonnej sudkyni, ktorá napokon vec aj prejednala a rozhodla. Dovolací súd z týchto dôvodov povaţuje za neopodstatnenú námietku ţalobcu, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.
  54. Ako uţ bolo uvedené v bode 10., dovolanie ţalobcu smeruje aj proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie (a má procesnú formu uznesenia). V tejto časti smeruje dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré nemá znaky uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 239 O.s.p. Vzhľadom na to by aj táto časť dovolania mohla byť procesne prípustná len vtedy, ak v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 ods. 1 O.s.p. Existencia vady v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ f/ O.s.p. v procesnom postupe súdu zavŕšenom vydaním uznesenia súdu prvej inštancie (resp. potvrdením tohto uznesenia) ale v dovolacom konaní nevyšla najavo. Treba zdôrazniť, ţe samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi konania (procesnej strane) neodníma ţiadne procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho 8 3 Cdo 39/2016 moţnosti pred súdom konať (viď R 1/2016 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 218/2014, 2 Cdo 151/2015, 3 Cdo 688/2015, 4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461/2015 a 8 Cdo 27/2016). Prípustnosť tejto časti dovolania ţalobcu preto nevyplýva ani z § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p.
  55. Z dôvodov uvedených v bodoch
  56. a
  57. dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok (§ 449 ods. 1 CSP) vo výroku vo veci samej a v súvisiacom výroku o trovách odvolacieho konania; z rovnakých dôvodov zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Z dôvodu uvedeného v bode
  58. najvyšší súd dovolanie ţalobcu proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie, odmietol ako neprípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
  59. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
  60. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
  61. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  62. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  63. júna 2017 JUDr. Emil Franciscy, v.r. predseda senátu JUDr. Daniela Sučanská, v.r. JUDr. Elena Siebenstichová, v.r. členka senátu členka senátu (sudca spravodajca) Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.