Obsah (5)

§ 104§ 48§ 470§ 57§ 447

Najvyšší súd 3 Cdo 33/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu C., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného JUDr. J. P., advokátom so sídlom v B

§ 104ods.

1 prvá veta O.s.p. Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho oneskoreným podaním [§ 218 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)]. Vychádzal z toho, ţe rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený ţalovanému 2/

§ 48ods.

2 O.s.p. na adresu sídla uvedenú v čase doručovania rozhodnutia v obchodnom registri, teda dňa

1. júla 2005, t.j. po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania uplynula ţalovanému 2/
2. júla 2005 (pondelok, pracovný deň). Odvolanie ţalovaného 2/ bolo osobne podané na súde prvej inštancie dňa
3. januára 2006, t.j. viac ako päť mesiacov po uplynutí odvolacej 2 3 Cdo 33/2016 lehoty. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa
4. marca 2006 ţalovaný 2/ poţiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči predmetnému rozsudku spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku tomuto návrhu. Okresný súd Bratislava I uznesením z
5. januára 2007 č.k. 15 C 30/2001-125 ţalovanému 2/ neodpustil zmeškanie lehoty na podanie odvolania, Krajský súd v Bratislave uznesením z
6. apríla 2008 sp. zn. 9 Co 469/2004 odvolanie ţalovaného 2/ odmietol, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
7. apríla 2011 sp. zn. 2 Cdo 99/2010 dovolanie ţalovaného 2/ proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu ako neprípustné odmietol.
8. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalovaný 2/. Ţiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil súdu na ďalšie konanie s poučením o nulite rozsudku Okresného súdu Bratislava I z
9. mája 2005 sp. zn. 15 C 30/
10. Namietal, ţe odmietnutím odvolania mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretoţe odvolací súd odmietol odvolanie z nepravdivých dôvodov, ţe rozsudok bol ţalovanému 2/ doručený

§ 48ods.

2 O.s.p. Konanie súdu označil za nezákonné, neodborné, pretoţe neustále obchádza zrušenie nulitného rozsudku z

1. mája 2005 č.k. 15 C 30/2001-
2. Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, ţe odvolanie podal oneskorene, pretoţe fikciu doručenia povaţoval za neplatnú z dôvodu, ţe súd mal v spise adresu a tieţ preto, lebo V. (pôvodne ţalovaný 1/), ktorému súd údajne v roku 2005 doručoval predvolanie a rozsudok na adresu Š.Š. uţ neexistovalo od
3. júla 1990 (poznámka dovolacieho súdu - rozsudok okresného súdu bol doručovaný ţalovanému 2/ na adresu uvedenú v obchodnom registri a nadbytočne doručoval aj ţalovanému 1/ na adresu Š., ktorý v tom čase uţ od
4. júla 1990 neexistoval; od
5. júna 1990 existovalo len V.).
6. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného 2/ uviedol, ţe dovolanie je podané po uplynutí lehoty stanovenej v § 240 ods. 1 O.s.p., preto navrhuje dovolanie odmietnuť. Zároveň ţiadal priznať náhradu trov konania.
7. Dovolanie bolo podané
8. októbra 2013.

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 3 3 Cdo 33/2016

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
2. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať účinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení meritórneho dovolacieho prieskumu. 6.
3. Dovolania podané do
4. júna 2016, v prípade ktorých

vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.)] ani pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ aţ d/ O.s.p. (napríklad preto, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok prípustný)], vyvolali procesný účinok umoţňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 6.2. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých bol

vtedy účinnej právnej úpravy daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (porovnaj tieţ I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).

1. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje, ţe nová právna úprava vychádza síce z princípu okamţitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 6.1., ktorý zostal zachovaný aj po
2. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, ţe ustanovenia novej, od
3. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôţe uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní aţ pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôţe byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tieţ závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995]. 4 3 Cdo 33/2016 8.

právneho stavu účinného do

1. júna 2016 bolo dovolaním moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti kaţdému rozhodnutiu tieţ vtedy, ak v konaní došlo k najzávaţnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.
2. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania ţalovaného 2/. Ţalovaným 2/ podané dovolanie nesmeruje proti uzneseniu, ktoré by malo znaky tých uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým bolo dovolanie prípustné. Podané dovolanie teda v zmysle tohto ustanovenia nevyvolalo účinky, ktoré by

právneho stavu do

1. júna 2016 umoţňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
2. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ţalovaný 2/ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia ani nevyšla v dovolaní najavo.
3. Ţalovaný 2/ tvrdí, ţe mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať

tohto ustanovenia sa do

1. júna 2016 rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţnila realizácia jeho procesných oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
2. Judikatúra najvyššieho súdu do
3. júna 2016 za prípad odňatia moţnosti konať pred súdom povaţovala aj postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom veci (odmietol podanie alebo konanie zastavil alebo odvolací súd odmietol odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, ďalej rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, ale aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001, 5 Cdo 434/2012, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 142/2013, 3 Cdo 98/2015). 5 3 Cdo 33/2016
4. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania odvolacím súdom vykazovalo znaky procesného postupu odnímajúceho moţnosť pred súdom konať.
5. Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. 15.

§ 48ods.

2 O.s.p. ak nie je moţné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa povaţuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. 16.

§ 57ods.

1, 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. 17. Rozsudok súdu prvej inštancie bol ţalovanému 2/, ktorý je právnickou osobou doručený

§ 48ods.

2 O.s.p. na adresu sídla uvedenú v čase doručovania rozhodnutia v obchodnom registri (J.) dňa

1. júla 2005, t.j. po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu, keďţe zásielka súdu sa z adresy J. vrátila s označením adresát neznámy dňa
2. júna
3. Lehota na podanie odvolania skončila po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia napadnutého rozsudku, teda
4. júla 2005, ktorý bol pracovný deň pondelok.
5. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe v danom prípade ţalovaný 2/ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie osobne dňa
6. januára 2006 (č.l. 83 spisu), teda oneskorene. Ďalej zo spisu vyplýva, ţe návrhu ţalovaného 2/ na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania nebolo vyhovené (uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa
7. januára 2007, č.k. 15 C 30/2001-125), a to ani po podaní riadneho a mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o neodpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania (viď bliţšie bod 1/ odôvodnenia tohto uznesenia).
8. Vychádzajúc z ústavnoprávnych náhľadov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré boli vyjadrené napríklad v jeho rozhodnutiach sp. zn. III. ÚS 331/04, II. ÚS 63/06, I. ÚS 118/07, IV. ÚS 324/07, III. ÚS 249/08, najvyšší súd uţ dávnejšie a opakovane konštatoval, ţe ak záver o nedodrţaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie 6 3 Cdo 33/2016 opravného prostriedku nie je preukázaný „mimo rozumných pochybností“, treba vychádzať z predpokladu, ţe opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 196/2009, 3 Cdo 226/2011, 3 Cdo 228/2011, 3 Cdo 196/2012 a 3 Cdo 294/2013). V prejednávanej veci nešlo o takýto prípad, preto postup odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie ţalovaného 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie bol v súlade so zákonom; týmto postupom preto nemohlo dôjsť k procesnej vade konania uvedenej v § 237 ods. 1 O.s.p.
9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., ani z ustanovenia § 239 O.s.p., dovolanie teda smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd ho preto

§ 447písm.

c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. júna 2017 JUDr. Daniela Sučanská, v.r. predsedníčka senátu JUDr. Emil Franciscy, v.r. JUDr. Elena Siebenstichová, v.r. člen senátu členka senátu (sudca spravodajca) Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková