Obsah (7)

§ 89§ 214§ 244§ 250i§ 82§ 30§ 219

Najvyšší súd 3Sţo/143/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske zoskupenie Vlk, IČO: 31 303 862, so sídlom Tulčík č. 310, Pr

ktorého, ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného ţivočícha – medveďa hnedého

§ 89ods.

3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Krajský súd poukázal aj na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR 3Sţo/143/2015 2 č. Snj 72/2013 zo dňa 24.06.2014 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sţp/11/2013 zo dňa 26.11.2014,

ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného ţivočícha – medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Správny orgán, prípadne súd preto musí zastaviť konanie o výnimke a to v ktoromkoľvek štádiu konania. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíri uplynul, nastali tak okolnosti obdobné zrušeniu rozhodnutia o povolení výnimky, a preto súd prvého stupňa konanie zastavil. II. Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, ţe rozhodnutie krajského súdu povaţuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. V podanom odvolaní v prvom rade poukázal na jeho postavenie v správnom konaní a v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-240/09 z 8. marca 2011, ktorý sa týkal výkladu článku 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jeho prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady č. 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (ďalej len „Aarhuský dohovor“). V tejto súvislosti ďalej uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalších konaniach rozhodol v otázkach ţalôb ţalobcu týkajúcich sa jeho postavenia v konaniach

zákona č. 543/2002 Z.z. tak, ţe jeho ţalobám vyhovel a bezvýnimočne identickým spôsobom rozhodli aj krajské súdy, ktoré o ţalobách ţalobcu týkajúcich sa jeho postavenia v uvedenom konaní rozhodovali. Ţalobca v ďalšom uviedol, ţe krajský súd zaloţil svoje rozhodnutie o zastavení konania o ţalobe odkazom na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 z

1. júna 2014, ktorého obsah nepovaţoval za reflektujúci platnú právnu úpravu, vrátane práva ţalobcu na účinnú účasť v konaniach týkajúcich sa ochrany ţivotného prostredia, pričom napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo vydané v konaní, na ktoré uvedené stanovisko ani nedopadá. Ţalobca tvrdil, ţe uvedeným rozhodnutím boli porušené jeho ústavné práva zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v čl. 44 ods. 1 ústavy, v čl. 46 ods. 2 ústavy, ako aj práva uvedené v čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. S poukazom na ustanovenia § 248 O.s.p., § 250d ods. 3 O.s.p., § 250i ods. 1 O.s.p. uviedol, ţe citované zákonné ustanovenia jednoznačne svedčia v prospech záveru, ţe pokiaľ krajský súd zastavil konanie bez toho, aby na to existoval zákonom v ust. § 248 O.s.p. predvídaný dôvod, odňal tým ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Konanie o udelenie výnimky je konaním, ktoré začína na ţiadosť ţiadateľa tak, ako aj v predmetnom konaní, ktoré začalo na ţiadosť ţiadateľa, ktorým sa domáhal udelenia výnimky zo zákazov v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. Ţalobcovi nie je známe a ani z rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu nevyplýva skutočnosť, ţe by ţiadateľ zobral svoju ţiadosť na udelenie výnimky späť. Ţalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu 3Sţo/143/2015 3 Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţp/6/2013 z
2. septembra 2013 a sp. zn. 1Sţp/13/2013 z
3. mája
4. Postup krajského súdu

ţalobcu v skutočnosti znamená, ţe nielen v tomto konaní, ale aj v mnohých ďalších konaniach o jeho ţalobách, by bol zbavený moţnosti reálne sa domôcť preskúmania zákonnosti rozhodnutí v oblasti ochrany prírody. Záverom vyjadril ţalobca presvedčenie, ţe tak článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj články 46 ods. 1, 46 ods. 2 a 44 ods. 1 ústavy (zmyslom účasti ţalobcu v konaniach pred správnymi orgánmi a súdmi je realizovať právo verejnosti na zdravé ţivotné prostredie) nezaručujú ţalobcovi abstraktné, imaginárne a formálne práva, ale práva skutočné, o ktorých ţalobca oprávnene predpokladá, ţe ich výkon povedie k efektu, ktorý s vyuţitím týchto práv oprávnene spája, teda dosiahnutie zákonných rozhodnutí v oblasti ochrany prírody a ţivotného prostredia vôbec. III. Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa 10.04.2015. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 214ods.

2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016,

ktorého sa odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia

doterajších predpisov, t. j.

zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok.

§ 244ods.

1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 250iods.

1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

§ 82ods.

9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody konanie

tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

§ 89ods.

3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. rozhodnutie vydané

tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. 3Sţo/143/2015 4

§ 30ods.

1 písm. j/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán konanie zastaví, ak tak ustanoví osobitný zákon. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ţalovaného, ktorým odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vydané vo veci povolenia výnimky zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. a/, f/ zákona č. 543/2002 Z.z. Platnosť rozhodnutia bola obmedzená na obdobie od 01.06.213 do 30.11.2013, resp. do 15.12.

1. Najvyšší súd v prvom rade povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe zákonným predpokladom úspešnosti správnej ţaloby v správnom súdnictve je skutočnosť, ţe ţalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv ţalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. Za stavu, ţe v posudzovanej veci v priebehu súdneho konania napadnuté rozhodnutie ţalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, stratilo platnosť, nemohlo dôjsť v tomto štádiu konania k ukráteniu práv ţalobcu, t.j. realizácia jeho práv by bola výlučne formálneho charakteru, avšak reálne by nemohla pre neho zabezpečiť výhodnejší, resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe konanie začalo na ţiadosť ţiadateľa, ktorý však o predĺţenie výnimky v zmysle § 89 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. nepoţiadal. Odvolací súd vychádzajúc zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 z
2. júna 2014, uverejneného na jeho webovej stránke [f875], preto aj napriek argumentácii ţalobcu zastáva názor, ţe uplynutie platnosti časovo limitovaného rozhodnutia má za následok odpadnutie predmetu konania. V danej veci bola ţiadateľovi napadnutým rozhodnutím povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/, f/ zákona č. 543/2002 Z.z. v poľovnom revíri Kakamárka tak, ţe túto moţno realizovať v období od 01.06.2013 do 30.11.2013, resp. do 15.12.
3. Z uvedeného vyplýva ţe čas, do ktorého bola ţiadateľovi povolená výnimka v čase rozhodovania krajského súdu (20.02.2015) uţ uplynul. Neplatnosť povolenej výnimky spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. V danom prípade nejde teda o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 O.s.p.) a súčasne napadnutým rozhodnutím ţalovaného ţalobca nemôţe byť ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). V dôsledku toho, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu stratilo platnosť (uplynutím času, na ktorý bolo vydané), v čase súdneho prieskumu uţ neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Za stavu, ţe podmienky pre postup

V. časti druhej hlavy O.s.p. splnené neboli, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď konanie o ţalobe na preskúmanie rozhodnutia, ktoré zo zákona stratilo platnosť, zastavil. Konaniu a rozhodnutiu vo veci totiţ bránila neodstrániteľná prekáţka 3Sţo/143/2015 5 konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré na základe zákona stratilo platnosť a účinnosť (§ 104 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.). Námietky ţalobcu týkajúce sa porušenia Aarhurskeho dohovoru nemajú opodstatnenie, pretoţe ţalobca bol riadnym účastníkom správneho, aj súdneho konania, a teda nedošlo k odňatiu jeho práv ako účastníka konania. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe prípadné zrušenie rozhodnutia ţalovaného v danom prípade by nepredstavovalo pre účastníka konania reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlţovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu administratívneho konania bez toho, aby umoţňovalo účastníkovi konania reálnu moţnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 219ods.

1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 26.04.2017 JUDr. Ivan R U M A N A, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková