3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). V odôvodnení svojho rozhodnutie uviedol, ţe prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“). Predmetnou výnimkou 2 3Sţo/44/2016 sa povolilo usmrtiť – odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Ďumbier, drţať ho a prepravovať, a to v rozhodnutí stanovených podmienok, pričom odstreľ bolo
rozhodnutia moţné realizovať od 01.06.2015 do 30.11.2015. Krajský súd konštatoval, ţe nakoľko výnimka zo zákona bola časovo obmedzená do 30.11.2015 nie je moţné tvrdiť, ţe by napadnuté rozhodnutie mohlo mať naďalej akýkoľvek vplyv na práva a povinnosti účastníkov konania. Uplynutím tejto doby právoplatné rozhodnutie stráca svoju účinnosť, a preto ani nemôţe vzniknúť situácia, kedy by takéto rozhodnutie mohlo zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti fyzických či právnických osôb, t. j. v tomto prípade ţalobcu. Vzhľadom k tomu má súd prvého stupňa za to, ţe napadnuté rozhodnutie uţ nenapĺňa znaky spôsobilého predmetu prieskumu v správnom súdnictve. Proti uzneseniu krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie. Ţalobca v podanom odvolaní namietal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodov
ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/. Ţalobca je toho názoru, ţe ak ţalobu podal proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré bolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, tak túto vlastnosť správne rozhodnutie nemôţe stratiť v priebehu konania. Ţalobca navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súčasťou odvolania ţalobcu voči napadnutému rozhodnutiu bol aj návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie pod. sp. zn. C-243/15 o prejudiciálnej otázke, predloţenej Najvyšším súdom SR v konaní vedenom pod sp. zn. 4Sţp/4/2013 v znení: „Je možné právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, v prípade tvrdeného porušenia práva na vysokú úroveň ochrany životného prostredia vykonaného predovšetkým pre podmienky Európskej únie Smernicou Rady č. 92/43/EHS z 21.5.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, t. j. najmä napomáhať hľadaniu stanoviska v spojení s verejnosťou k projektu, ktorý môže pravdepodobne významne ovplyvniť osobitne chránené územia sústredené pod európsku ekologickú sústavu s názvom NATURA 2000, a právo ktorého uplatnenia sa v zmysle č. 9 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a v medziach naznačených prostredníctvom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie spisová značka C-240/09 zo dňa 8.3.2011 domáha žalobca ako nezisková organizácia založená na ochranu životného prostredia na vnútroštátnej úrovni, spravodlivo naplniť aj takým postupom vnútroštátneho súdu, ktorý zastaví súdny prieskum 3 3Sţo/44/2016 v spore o preskúmanie rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní o vydanie súhlasu, ako je tomu vo veci samej, a odkáže ho na podanie žaloby ako opomenutého účastníka v uvedenom správnom konaní?“. Ţalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril a uviedol, ţe ţalobca sa počas celého konania nevyjadril k potrebe povolenia predmetnej výnimky z dôvodu ohrozenia ţivota a zdravia ľudí v danej lokalite a predchádzania škôd na majetku osôb, a ani nepodal ţiaden návrh na alternatívne riešenie vzniknutého problému spočívajúceho v premnoţení medveďa hnedeného na danom území. Ďalej poznamenáva, ţe ani v opakovanom súdnom prípadne správnom konaní sa nedosiahne vo veci odlišný výsledok, a preto povaţuje odvolanie ţalobcu za neopodstatnené a motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor ţalovaného a úplne ignoruje vecnú podstatu daného konania spočívajúcu v záujme na ochrane prírody a krajiny a na ochrane zdravia a ţivota obyvateľstva. Ţalobca napádal svojimi rozkladmi a ţalobami prakticky všetky povoľovacie rozhodnutia vydávané ministerstvom, čo vylučuje akýkoľvek individuálny prístup ţalobcu k jednotlivým predmetom konania. K návrhu ţalobcu na prerušenie konania ţalovaný uviedol, ţe povoľovacie konanie sa od začiatku riadi právnymi závermi obsiahnutými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sţp/41/2009 zo dňa 12.04.2011 v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-240/09 zo dňa 08.03.2011, preto prerušenie súdneho konania do času zodpovedania prejudiciálnej otázky nemôţe nijakým spôsobom ovplyvniť výsledok správneho konania, ktorého rozhodnutie je predmetom tohto súdneho prieskumu, nakoľko otázka účastníctva v tomto povoľovacom konaní nie je a ani nebola od začiatku správneho konania sporná a správny orgán od začiatku koná so ţalobcom ako s účastníkom konania. Ţalovaný záverom uviedol, ţe predmetom súdneho konania pred Najvyšším súdom sp. zn. 4Sţp/4/2013 je preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vydaného v správnom konaní, v ktorom nebolo LZ VLK (ţalobcovi) priznané postavenie účastníka konania. Vzhľadom k uvedenému ţalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a návrh ţalobcu na prerušenie konania zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016,
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo 4 3Sţo/44/2016 dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t.j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
3 O. s. p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa ţaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca nie je zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. 5 3Sţo/44/2016
9 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o ochrane prírody“) orgán ochrany prírody konanie
tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.
3 písm. b/ zákona o ochrane prírody rozhodnutie vydané
tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia, ako aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 zo dňa 24.06.2014,
ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného ţivočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môţe (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. V danej veci bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri Ďumbier, drţať ho a prepravovať za podmienok stanovených v rozhodnutí od 01.06.2015 do 30.11.2015. Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenej obci, teda uplynul v čase rozhodovania krajského súdu. Odvolací súd zistil, ţe námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia a krajský súd sa preto správne nezaoberal dôvodmi opravného prostriedku, pretoţe zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu, t. j. zánik účinnosti výnimky udelenej prvostupňovým správnym orgánom. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil. K návrhu ţalobcu na prerušenie konania aţ do skončenia konania vedeného pred Súdnym dvorom EÚ sp. zn. C-243/15 odvolací súd uvádza, ţe v uvedenom konaní sa rieši otázka, o zodpovedanie ktorej poţiadal Najvyšší súd v konaní sp. zn. 4Sţp/4/2013, ktorá nemôţe mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, pretoţe spolu vecne nesúvisia. Z obsahu spisu, ako aj priloţeného administratívneho spisu správneho orgánu je zrejmé, ţe so ţalobcom sa od začiatku konania jednalo ako s účastníkom konania a toto jeho postavenie nebolo v konaní sporné. Zodpovedanie predloţenej otázky Súdnym dvorom EÚ 6 3Sţo/44/2016 je v tomto konaní irelevantné, pretoţe ţalobca ako riadny účastník konania vyuţil právo podať ţalobu
O. s. p., ktoré mu nebolo odopreté. Na prerušenie odvolacieho konania preto neboli dané ţiadne zákonné dôvody a najvyšší súd tento návrh ţalobcu s poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá, § 211 ods. 2 a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 26.04.2017 JUDr. Ivan Rumana, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.