← Slovensko

§ 82 ods. 9 písm. a/, § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z.

Obsah (8)§ 250j§ 40§ 244§ 250i§ 82§ 89§ 30§ 146

Najvyšší súd 3Sţo/115/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske zoskupenie Vlk, IČO: 31 303 862, so sídlom Tulčík č. 310, Pr

§ 250jods.

2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 6683/2013-1.10 (38/2013-rozkl.) zo dňa 28.08.2013, ako aj prvostupňové rozhodnutie ţalovaného č. 5041/2013-2.2 zo dňa 25.06.2013 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Prvostupňovým administratívnym rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a/, f/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“). Výnimkou sa ţiadateľovi povolilo usmrtiť – odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Svarínka, drţať ho a prepravovať. Odstrel bolo moţné zrealizovať od nadobudnutia právoplatnosti predmetného administratívneho rozhodnutia do 30.11.2013 postrieţkou v lokalite Svarínske lúky a posliedkou v časti revíru v ochrannom pásme NP Nízke Tatry. Ţalovaný druhostupňovým rozhodnutím toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe ţalovaný správny orgán musí v kaţdom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t.j. či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého), je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí. Na základe skutkových zistení 3Sţo/115/2015 2 nebolo

súdu prvého stupňa moţné urobiť jednoznačný záver o tom, ţe sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky

§ 40ods.

3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z., pretoţe zo zhromaţdených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci nevyplýva, ţe ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závaţné, ţe výrazne prevyšuje záujem na ochrane ţivočíšneho druhu medveďa hnedého. Pri udeľovaní výnimky správny orgán nepreukázal, ţe povolil usmrtiť práve tohto jedinca, ktorý má v danej lokalite najväčšie sklony k prenikaniu do ľudskej civilizácie. Prísna druhová ochrana tohto ţivočícha si vyţaduje dôkladnejšie zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci so ţiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring ţalovanému na účely rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším. II. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobu zamietol, resp. aby konanie zastavil. V dôvodoch uviedol, ţe ţalovaný mal z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromaţďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave, zo ţiadosti ţiadateľa, ako aj z ďalších informácií, napr. z monitoringu pracovníkov ŠOP SR a Správy Národného parku Nízke Tatry a z ich vlastných pozorovaní vykonávaných celoročne v teréne, ako aj napr. z listu Ing. I. zo dňa 02.04.2013 – Oznámenie o strete s medveďom hnedým, z komisionálne šetrených škôd Obvodným úradom ţivotného prostredia Liptovský Mikuláš potvrdených Správou NAPANT, preukázané, ţe populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená, dochádza k nebezpečným stretom medveďa hnedého s ľuďmi a k spôsobovaniu škôd medveďom hnedým na majetku osôb. Škody sú najčastejšie spôsobované na včelstvách. Ţalovanému bolo preto zrejmé, ţe ţiadosť ţiadateľa o odstrel medveďa v poľovnom revíri Svarínka je dôvodná. Ţalovaný pri rozhodovaní taktieţ vychádzal z počtu jedincov medveďa vyskytujúcich sa v poľovnom revíri Svarínka, zo škôd spôsobených medveďmi a z pozorovanej zvýšenej frekvencie stretnutí tohto ţivočícha s obyvateľmi priľahlých obcí i s lesnými pracovníkmi. ŠOP SR a Správa NAPANT vo svojich stanoviskách, na základe dôkladného poznania stavu, početnosti stretov medveďa hnedého s ľuďmi v tomto regióne a škôd spôsobených týmto ţivočíchom, odporučili povoliť výnimku. Ţalovaný uviedol, ţe správny súd nie je oprávnený spochybňovať údaje odborných organizácií konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto ţivočíšneho druhu na Slovensku a tým ani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, ţe povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. ŠOP SR je špecializovanou odbornou organizáciou ministerstva disponujúca odbornými znalosťami v oblasti ochrany prírody a krajiny vykonávajúca okrem iného aj prieskum a výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromaţďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave. Ţalovaný uviedol, ţe nielen správny orgán má povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ale aj samotní účastníci správneho konania sú povinní preukázať aktívny prístup a záujem na korektnom priebehu celého správneho konania vrátane 3Sţo/115/2015 3 úplného a presného zistenia skutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sţp/3/2013 zo dňa 18.12.

  1. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je moţné vţdy zdokumentovať tak, aby mohol ţalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého, ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom ochrany prírody a krajiny. Výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému časovému momentu nie je moţné explicitne určiť, keďţe v danom poľovnom revíri môţu byť pozorované aj iné jedince, prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov. Ţalovaný uviedol, ţe aj jednotlivé hlásenia o stretoch s medveďmi preukazujú, ţe išlo o miesta stretov, ktoré sú jednoznačne atypické, t.j. územia mimo jeho prirodzený výskyt (v blízkosti intravilánu obce, prípadne v intraviláne obce). Taktieţ je nepochybné, ţe jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce, či v jej blízkosti je synatropným jedincom, nevykazujúcim ţiadne, prípadne výrazne minimalizované znaky plachosti. V zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. je vznik škodlivého účinku na zdraví a ţivote ľudí právne irelevantný, pretoţe keď následok na zdraví alebo ţivote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Ide o preventívne opatrenie, preto povolenie predmetnej výnimky aţ po útoku medveďa hnedého na človeka (t.j. jedinca vykazujúceho agresívne správanie) bude opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. Správny orgán v kaţdom individuálnom prípade skúma naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúma, či z hľadiska ochrany prírody (t.j. či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého) je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí. Záverom ţalovaný uviedol, ţe nesplniteľnosť poţiadaviek kladených na ţalovaného rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sţp/2/2013 zo dňa 17.07.2013, na ktorý poukázal aj krajský súd v napadnutom rozsudku, by malo za následok nepovoľovanie výnimiek z týchto zákazov, pričom v prípade vzniku škôd či neprimeraného ohrozovania zdravia a ţivota ľudí bude niesť zodpovednosť Ministerstvo ţivotného prostredia SR, ako orgán monitorujúci, regulujúci a zodpovedný za vývoj populácie tohto druhu, pričom prípadné majetkové škody, ako aj ujmy nemajetkového charakteru bude znášať ţalovaný a nie ţalobca. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sţp/3/2013 zo dňa 18.12.2013, 4Sţp/2/2013 zo dňa 20.08.2014, 4Sţp/1/2013 zo dňa 20.08.2014, 3Sţo/34/2014 zo dňa 02.12.
  2. III. Ţalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa 03.03.
  3. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe ho je potrebné zrušiť a konanie zastaviť. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, 3Sţo/115/2015 4

ktorého sa odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia

doterajších predpisov, t. j.

zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok.

§ 244ods.

1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 250iods.

1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazujúc na nasledujúce zákonné ustanovenia, ako aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 zo dňa 24.06.2014, uverejneného na jeho webovej stránke [f875],

ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného ţivočícha – medveďa hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Správny orgán preto môţe (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Predmetné stanovisko bolo prijaté z dôvodu dovtedajšej nejednotnej rozhodovacej činnosti súdov, a preto „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané.

§ 82ods.

9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody konanie

tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

§ 89ods.

3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. rozhodnutie vydané

tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

§ 30ods.

1 písm. j/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán konanie zastaví, ak tak ustanoví osobitný zákon. V prerokúvanom prípade bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Svarínka v čase od právoplatnosti predmetného administratívneho rozhodnutia do 30.11.2013 postrieţkou a posliedkou. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe uţ v čase rozhodovania krajského súdu dňa 26.11.2014 uplynul čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíri. Neplatnosť povolenej výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom 3Sţo/115/2015 5 rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutiach sp. zn. 9Sţp/5/2013 zo dňa 27.05.2015, 6Sţo/130/2015 zo dňa 27.07.2016, 7Sţo/136/2015 zo dňa 30.11.2016. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe prípadné zrušenie rozhodnutia ţalovaného v danom prípade by nepredstavovalo pre účastníka konania reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlţovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu administratívneho konania bez toho, aby umoţňovalo účastníkovi konania reálnu moţnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. Z tohto dôvodu, vyjadreného jednoznačne v uvedenom stanovisku Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd konanie zastavil, po zrušení napadnutého rozsudku krajského súdu. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania, pretoţe konanie bolo zastavené. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:

  1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
  2. marca 2017 JUDr. Ivan R U M A N A, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.