← Slovensko

o zaplatenie 33 193,91 eur s prísl.

Obsah (11)§ 420§ 438§ 470§ 205§ 206§ 8§ 387§ 218§ 386§ 396§ 421

Najvyšší súd 5Obo/2/2015 Slovenskej republiky 5Obo/16/2015 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu S., a. s. „v konkurze“, B., IČO: X., právne za

jeho názoru moţné povaţovať za zmenšenie konkurznej podstaty úpadcu v priamej súvislosti s porušením povinností správcu konkurznej podstaty pri správe majetku úpadcu s odbornou starostlivosťou. Zároveň ţalobca listom z

  1. januára 2008 vo vyjadrení k návrhu na zaplatenie škody vo výške 33 965 000,-- Sk, okrem iného, opätovne namietol premlčanie práva ţalobcu, ktoré si uplatňuje v ţalobe. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 4Cb/25/2007-260 zo
  2. marca 2008 bola ţaloba ţalobcu - ţalovaného 1/ proti ţalovanému - M. P. o náhradu škody vo výške 33 965 000,-- Sk s úrokom z omeškania zamietnutá, z dôvodu podania ţaloby po uplynutí premlčacej lehoty. Okresný súd v rozsudku uviedol, ţe nárok ţalobcu na náhradu škody voči ţalovanému existuje, aj v ţalovanej výške, ale tento existujúci nárok na náhradu škody, súd nemohol priznať, pretoţe je premlčaný.
  3. Proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4Cb/25/2007-260 zo
  4. marca 2008 podal ţalovaný 1/ odvolanie, ktoré právny zástupca ţalovaného 1/ - ţalovaný 3/ vzal v celom rozsahu späť, následkom čoho Krajský súd v ŢilineŢ. ako súd odvolací uznesením č. k. 13Cob/331/2008 z
  5. februára 2009 odvolacie konanie proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4Cb/25/2007-260 zo
  6. marca 2008 zastavil. V časti náhrady trov prvoinštančného konania rozsudok okresného súdu zmenil a zaviazal ţalobcu nahradiť ţalovanému trovy prvoinštančného a odvolacieho konania.
  7. Na základe uvedených skutočností podal ţalobca - úpadca voči ţalovaným 1/ aţ 3/ predmetnú ţalobu o náhradu škody, vyplývajúcu z titulu zaplatenia súdneho poplatku v konaní o ţalobe na náhradu škody vedenej na Okresnom súde Čadca s odôvodnením, ţe v tejto veci nekonali ţalovaní 1/ aţ 3/ s odbornou starostlivosťou, pretoţe bolo zrejmé, ţe ţalovaný vzniesol voči nároku správcu konkurznej podstaty námietku premlčania, ţalovaní 1/ aţ 3/ mali dostatok času na späťvzatie ţaloby pred prvým pojednávaním, kedy by bol ţalovanému 1/ vrátený zaplatený súdny poplatok.
  8. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval ust. § 8 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“). Uviedol, ţe ţalovaní 1/ aţ 3/ namietali o aktívnu legitimáciu ţalobcu na podanie ţaloby o náhradu škody s poukazom na ust. § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV,

ktorého vyhlásením 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 4 konkurzu prechádza oprávnenie nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty na správcu. 8. Súd prvej inštancie uviedol, ţe v danom prípade ţalobca ţaluje správcu konkurznej podstaty, bývalého správcu konkurznej podstaty a právneho zástupcu správcu konkurznej podstaty

ust. § 8 ods. 2 ZKV.

  1. Pri zisťovaní aktívnej legitimácie na strane ţalobcu vychádzal súd prvej inštancie z viacerých rozhodnutí (napr. z rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. k. 29Cdo/2316/2009 z
  2. júna 2011, obdobne aj rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. k. 29Cdo/2123/2001 z
  3. marca 2003) a dospel k záveru, ţe ţalobca je aktívne legitimovaný na podanie ţaloby o náhradu škody voči správcovi konkurznej podstaty. Uvedené rozhodnutia, z ktorých súd vychádzal poukazujú na moţnosť ţalovať správcu konkurznej podstaty. Uviedol, ţe Najvyšší súd ustálil rozhodovaciu prax súdov pri posudzovaní zodpovednosti správcu konkurznej podstaty za škodu vzniknutú účastníkom konkurzného konania alebo tretím osobám v dôsledku porušenia povinnosti uloţenej správcovi konkurznej podstaty zákonom alebo súdom v súvislosti s výkonom tejto funkcie uţ v R 88/2003, v ktorom uzavrel, ţe za takto vzniknutú škodu zodpovedá správca konkurznej podstaty

§ 420ods.

1 Občianskeho zákonníka.

ďalších záverov plynúcich z rozsudku najvyššieho súdu č. k. 29Cdo/3933/2008 doplnil, ţe tam kde správca konkurznej podstaty popiera, ţe spôsobil škodu na majetku dlţníka a konkurzný súd ho nezbaví výkonu funkcie, je k vymáhaniu pohľadávky, ktorú správca konkurznej podstaty, čo by moţný škodca, nevymáha (a nepokladá ju za súčasť úpadcovho majetku) logicky predurčený úpadca sám. 10. Z uvedeného bolo

súdu prvej inštancie zrejmé, ţe aktívna legitimácia úpadcu na podanie ţaloby na náhradu škody voči správcovi konkurznej podstaty je daná. Nie je však zrejmé, či je aktívne legitimovaný aj na podanie ţaloby voči bývalému správcovi konkurznej podstaty (v tomto prípade ţalovanému 2), ktorý uţ v čase podania ţaloby správcom konkurznej podstaty nebol. Keďţe aj Zákon o konkurze a vyrovnaní poukazuje na zodpovednosť správcu a uvádza, ţe správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí jednak neplnením povinností alebo ich neplnením s odbornou starostlivosťou, dospel súd k záveru, ţe aktívna legitimácia na strane úpadcu je v konaní o náhradu škody daná nielen voči ţalovanému 1/ ako správcovi konkurznej podstaty, ale aj voči ţalovanému 2/ ako bývalému 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 5 správcovi konkurznej podstaty, aj keď v jeho prípade súd ţalobu zamietol nielen z tých dôvodov ako u ţalovaného 1/, ale aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie práve preto, ţe nie je úplne zrejmé, či úpadca môţe ţalovať aj bývalého správcu konkurznej podstaty. 11. Následne súd prvej inštancie skúmal predpoklady vzniku škody

ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom citoval ust. § 420 ods. 1, § 438 ods. 1 a ods. 2 a § 415 Občianskeho zákonníka. Uviedol, ţe

ust. § 8 ods. 2 ZKV správca zodpovedá za spôsobenú škodu

ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Zároveň podrobne rozobral problematiku predpokladov zodpovednosti za škodu a po vykonanom dokazovaní mal za to, ţe ţalovaný 1/ a ţalovaný 2/ nenaplnili základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala byť spôsobená ţalobcovi. Ţalovaní 1/ a 2/ ako správcovia konkurznej podstaty sú

zákona o konkurze a vyrovnaní povinní vymáhať všetky nároky v prospech konkurznej podstaty za účelom čo najväčšieho uspokojenia konkurzných veriteľov, preto dospel súd k záveru, ţe plnenie si tejto povinnosti vyplývajúcej zo zákona o konkurze a vyrovnaní nemôţe byť naplnením predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu. Ţalobca opieral svoj nárok o tú skutočnosť, ţe aj keď boli ţalovaní oboznámení so vznesenou námietkou premlčania zo strany ţalobcu v konaní na Okresnom súde Čadca nekonali tak, aby predišli vzniku škody, a to zaplatením súdneho poplatku vo výške 1 000 000,-- Sk, ktorej mohli zabrániť buď nezaplatením súdneho poplatku (čo sa aj stalo), prípadne po tom, ako bol súdny poplatok zaplatený, mohli vziať ţalobu do začatia prvého pojednávania späť a bol by im tento súdny poplatok vrátený. K tejto námietke súd uviedol, ţe správca konkurznej podstaty podal ţalobu o náhradu škody proti M. P., v konaní bol zastúpený advokátom - ţalovaným 3/. Aj keď boli účastníci konania oboznámení so vznesenou námietkou premlčania, nemôţe

názoru súdu prvej inštancie účastník konania prejudikovať, ako bude predmetná vec na tom ktorom súde rozhodnutá, či sa súd so vznesenou námietkou premlčania stotoţní, prípadne, či bude takého názoru, ţe námietka premlčania dôvodná nie je, preto mal za to, ţe nevykonaním späťvzatia ţaloby zo strany ţalovaného 1/ vedenej na Okresnom súde Čadca nemohol spôsobiť ţalobcovi - úpadcovi škodu. Je moţné, ţe okresný súd pri svojom rozhodovaní mohol dôjsť aj k názoru, ţe námietka premlčania dôvodná nie je, teda ţe nárok ţalobcu je dôvodný a ak by pri kaţdej vznesenej námietke premlčania v prípade ţaloby podanej správcom konkurznej podstaty mal správca z opatrnosti vziať kvôli zaplatenému súdnemu poplatku ţalobu späť, nebolo by v ţiadnom konkrétnom prípade moţné vymáhať nároky zo 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 6 strany správcu v prospech konkurzných veriteľov (súd podotkol, ţe v súčasnej dobe je správca konkurznej podstaty oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku).

  1. Súd prvej inštancie konštatoval, ţe dôkazné bremeno ohľadne porušenia právnej povinnosti ako jedného zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka spočíva na poškodenom (ţalobcovi) a mal za to, ţe ţalobcovi sa nepodarilo preukázať, ţe by ţalovaný 1/ ako správca konkurznej podstaty a ţalovaný 2/ ako bývalý správca konkurznej podstaty porušili nejakú právnu povinnosť. V danom prípade nemoţno aplikovať ani § 415 Občianskeho zákonníka, lebo pouţitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len vtedy, ak tu nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Ak bol postup stanovený príslušnou právnou normou dodrţaný, je vylúčená aplikácia § 415 Obč. zákonníka. Súd dospel k záveru, ţe ţalovaní 1/ a 2/ neporušili ani ust. § 8 ods. 2 ZKV, postupovali pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou. Správou konkurznej podstaty sa rozumie hlavne činnosť, ktorá smeruje k tomu, aby nedochádzalo k znehodnoteniu konkurznej podstaty a aby sa konkurzná podstata rozmnoţila (toto mienili dosiahnuť ţalobou proti M. P.) .
  2. Vo vzťahu k ţalovanému 3/, po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, ţe tento nie je pasívne legitimovaným subjektom v ţalobe o náhradu škody. Súd poukázal na ust. § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a uviedol, ţe v danej veci ţalovaný 3/ zastupoval ţalovaného 1/ ako klienta v konaní na Okresnom súde Čadca, z čoho vyplýva, ţe je zodpovedný len voči svojmu klientovi, t. j. ţalovanému 1/, nemôţe byť zodpovedný voči ţalobcovi, s ktorým nebol v ţiadnom právnom vzťahu a

názoru súdu neprichádza do úvahy ani spoločná zodpovednosť

ust. § 438 tak, ako uvádza vo svojom právnom rozbore ţalobca, kde uvádza, ţe si uplatňuje nárok z titulu solidárnej zodpovednosti ţalovaných

§ 438ods.

1 Občianskeho zákonníka za spoločné protiprávne konanie a opomenutie konania, v ktorom protiprávnosť spočíva v porušení odbornej (profesijnej) starostlivosti správcov pri výkone správcovskej funkcie a ţalovaného advokáta pri výkone advokácie. Ţalovaný 3/ ako advokát sa môţe zodpovedať len tomu, s kým je v právnom vzťahu, v tomto prípade so svojim klientom, nie však voči ţalobcovi a nevzťahuje sa

názoru súdu prvej inštancie na ţalovaného 3/ ani ust. § 415 Občianskeho zákonníka z dôvodov uvádzaných pri ţalovanom 1/ a 2/. 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 7 14. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie ţalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol z dôvodu jednak nepreukázania vzniku škody a porušenia právnej povinnosti ţalovaných 1/ a 2/ a jednak z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane ţalovaného 3/. O náhrade trov konania rozhodol

ust. § 151 ods. 3 O. s. p.

  1. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  2. septembra 2014, č. k. 52Cbi/32/2009-218, podal ţalobca odvolanie a doplnenie odvolania, ktoré podal z dôvodu, ţe ţalobcovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/, § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). V odvolaní ţalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  3. septembra 2014, č. k. 52Cbi/32/2009-218 a vrátil vec na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  4. septembra 2014, č. k. 52Cbi/32/2009-218 tak, ţe ţalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi 33 193,91 eur.
  5. K námietke,

ktorej sa ţalobcovi postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, ţalobca uviedol, ţe tento dôvod vyvodzuje z nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd konštatoval nenaplnenie predpokladov zodpovednosti ţalovaných 1/ a 2/ bez toho, aby mal ustálenú a vyhodnotenú ţalovanú škodu, príčinu tejto škody a príčinnú súvislosť. Súd vec skúmal len v aspekte predvídateľnosti výsledku základného sporu, bez zadefinovania prvku zodpovednosti, pod ktorý predvídateľnosť výsledku podriadil, čo bolo pre posúdenie veci nedostatočné. Rozsudok je nepreskúmateľný aj vo vzťahu k ţalovanému 3/, ku ktorému súd neprijal ţiadne závery o (ne)naplnenej zodpovednosti. Ţalobca má za to, ţe rozsudok neobsahuje odpovede na kľúčové otázky spornej veci, a takto posúdený stav veci je nezlučiteľný s princípom právnej istoty a materiálnej spravodlivosti. 17. Ţalobca je tieţ toho názoru, ţe rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti zdôraznil, ţe vec bola skutkovo jednoznačná, ktorá spočívala v tom, ţe ţalovaní boli vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania nečinní. Po právnej stránke bola vec zloţitá a neriešiteľná jednoduchým výkladom relevantných právnych noriem bez zohľadnenia hodnotových a teleologických argumentov.

ţalobcu sa súd mal zaoberať otázkou, či bolo premlčanie ţalobou uplatneného práva natoľko predvídateľné, ţe ţalovaní sa dopustili odborného (profesijného) zlyhania, keď uplatnili 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 8 rizikovú ţalobu a zaplatili za ňu súdny poplatok, a keď napriek vznesenej námietke premlčania nevzali ţalobu späť najneskôr pred prvým pojednávaním vo veci. Ţaloba v otázke premlčania predstavovala jednoznačný prípad s predvídateľným výsledkom zamietnutia. Nie je známe a súdne priechodné pravidlo,

ktorého súd aj pri uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty prihliada na objektívnu premlčaciu lehotu, na čo sa ţalovaní údajne spoliehali. V súvislosti s otázkou premlčania tak ţalovaní porušili právnu povinnosť odbornej starostlivosti, profesijnej starostlivosti, ako aj všeobecnej prevencie.

  1. Ţalobca mal za to, ţe pri skúmaní príčinnej súvislosti mal súd vo veci pripustiť kumulatívnu kauzalitu a poukázal aj na ochranný účel noriem konkurzného práva, ktorému malo byť hodnotenie vzniku škody, plnenia alebo porušenia právnych povinností ţalovaných, ich záujmové chápanie, rozhodovanie a konanie alebo opomenutie konania podmienené.
  2. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v zjednodušení veci na právny záver súdu, ţe hoci ţalovaní ako účastníci sporu boli oboznámení so vznesenou námietkou premlčania, nemohli ako účastníci prejudikovať, ako bude vec rozhodnutá. Zjednodušený je aj záver súdu o pochybnej pasívnej legitimácii ţalovaného 2/ z dôvodu, ţe v čase podania išlo uţ o bývalého správcu konkurzne podstaty. Podobne zjednodušený záver súdu je aj jeho záver, ţe ţalovaný 3/ nebol pasívne vecne legitimovaný, pretoţe jeho klientom nebol úpadca, ale správca. Súd tu mal chýbajúcu právnu úpravu doplniť právnou analógiou ust. § 14 ods. 5 ZKV. Ţalovaný 3/ bol zodpovedný za výkon advokátskej činnosti najmä úpadcovi.
  3. V doplnení odvolania ţalobca, okrem iného, uviedol, ţe nesúhlasí so záverom súdu o nepredvídateľnosti súdneho rozhodnutia, pretoţe je v rozpore s ústavným princípom právnej istoty a popiera samotný zmysel a podstatu práva. Prekvapivé rozhodnutie je neţiaduce a prekvapivosť je vadou rozhodnutia. Poukázal ja na to, ţe ţalovaní čiastočne prejavili svoju vedomosť a uzrozumenie s neúspechom v spore a je pochybením súdu, ţe tieto skutkové okolnosti v kontexte uplatnenej zodpovednosti nevyhodnotil, ale sústredil sa len na otázku predvídateľnosti. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii ţalovaného 2/ uviedol, ţe súdom pouţitý právny predpoklad, ţe „bývalý správca nie je správca“ a z neho plynúce závery sú nesprávne. Doplnil tieţ, ţe ţalovaný 3/ mal ako advokát svedomito chrániť záujmy konkurznej podstaty, ktorej vlastníkom je úpadca a ku ktorej správca nemá obdobný právny 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 9 vzťah. Odborná zodpovednosť ţalovaného 3/ má preto bliţšie k ţalobcovi a ţalovanému 1/ a súd nesprávne vyhodnotil opak.
  4. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný 2/, ktorý má za to, ţe súd prvého stupňa vec vyhodnotil vec správne, keď rozhodol, ţe ţalobca nepreukázal naplnenie predpokladov vzniku škody, ktorá mala byť spôsobená ţalobcovi a zároveň, keď ustálil, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by ţalovaný 2/ porušil nejakú právnu povinnosť.
  5. Ţalovaný 2/ konštatoval, ţe je absurdné, keď ţalobu v mene úpadcu podáva osoba, o ktorej konajúci sudca Okresného súdu v Čadci v rozsudku zo
  6. marca 2008, č. k. 4Cb/25/2007-260, rozhodol, ţe práve voči nej existuje nárok úpadcu na náhradu škody vo výške 33 965 000,-- Sk s prísl., a keď súd posúdil konanie takejto osoby ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Existuje tak reálny predpoklad, ţe všetky právne úkony s takýmto konaním spojené, trpia absolútnou neplatnosťou a veci, ktoré boli v minulosti z majetku úpadcu, takýmito právnymi úkonmi prevádzané, vzhľadom na ich absolútnu neplatnosť, patria do konkurznej podstaty. V tejto súvislosti poukázal na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 34Cbi/22/
  8. Ţalovaný 2/ má za to, ţe podaná ţaloba je nedôvodná. Ţalovaný 2/ uviedol, ţe konal ako správca s odbornou starostlivosťou. Opätovne poukázal na to, kedy bol do funkcie správcu ustanovený (
  9. september 2007), kedy mu funkcia zanikla (
  10. november 2007) a ţe o súdnom konaní týkajúcom sa uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 33 965 000,-- Sk s prísl., vedenom Okresným súdom Čadca voči fyzickej osobe M. P., pod sp. zn. 4Cb/25/2007 sa dozvedel aţ v novembri 2007, tesne pred uplynutím lehoty na podanie odvolania voči uzneseniu o zastavení konania, kedy bolo potrebné sa rozhodnúť, či sa súdny poplatok zaplatí alebo nezaplatí a zmarí sa tým akýkoľvek priestor na uplatnenie pohľadávky voči p. P.. Počas doby, kým ţalovaný 2/ vykonával funkciu správcu konkurznej podstaty, mu zo strany ţalobcu (resp. zo strany p. P.) neboli doručené ani oznámené ţiadne skutočnosti týkajúce sa uvedeného sporu, a to ani čo sa týka námietky premlčania. Ţalobca ho prvýkrát informoval aţ
  11. januára 2008, kedy mu bol doručený jeho list. V tej dobre uţ však ţalovaný 2/ nevykonával funkciu správcu konkurznej podstaty. 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 10
  12. Ţiaden z účastníkov nemohol prejudikovať, ako bude vec posúdená a ako bude vo veci s konečnou platnosťou súdom rozhodnuté. Ţalovaný 2/ má za to, ţe z rozsudku vyplýva, ţe súd vyhodnocoval aktívnu legitimáciu ţalobcu na podanie ţaloby voči ţalovanému 2/ s odkazom na § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV v nadväznosti na § 6 zákona. U bývalého správcu, ktorý uţ nevykonáva funkciu, neexistuje dôvod, prečo by ho mal ţalovať úpadca, a teda absentuje aktívna legitimácia úpadcu. Neobstojí ani argumentácia ohľadne konfliktu záujmu správcu a úpadcu, pretoţe ţalovaný 2/ nie je uţ správcom konkurznej podstaty a nebol ním ani v čase podania tejto ţaloby.
  13. Úhradou súdneho poplatku nespôsobil ţalovaný 2/ úpadcovi škodu, o to viac, ak takýto súdny poplatok bude v rámci prejednania konečnej správy schválený ako konkurzný výdavok. Zaplatený súdny poplatok za vedenie sporu je výdavkom, ktorý má byť súčasťou schvaľovania konečnej správy vo veci sp. zn. 51-24K/312/98-Ţe S., a. s.
  14. Vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  15. septembra 2014, č. k. 52Cbi/32/2009-218, ako vecne právny potvrdil. Zároveň ţiadal, aby mu súd priznal náhradu trov súdneho konania, vrátane trov právneho zastúpenia v celkovej výške 6 040,79 eur, ktoré podrobne vyčíslil v podaní označenom ako „Vyčíslenie uplatnených trov právneho zastupovania“.
  16. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo
  17. decembra 2014, č. k. 52Cbi/32/2009-262, uloţil ţalobcovi, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 1 991,50 eur

Poloţky č. 1 písm. a/ poznámka 3 Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení.

  1. Uvedené uznesenie sa stalo právoplatným
  2. decembra 2014 a vykonateľným
  3. decembra
  5. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
  6. decembra 2014, č. k. 52Cbi/32/2009-262, podal ţalovaný 1/ odvolanie, v ktorom uviedol, ţe s postupom súdu nesúhlasí. 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 11
  7. V odvolaní ţalovaný 1/ uviedol, ţe predmetné uznesenie mu ako správcovi konkurznej podstaty súd vôbec nedoručil. Ţalovaný 1/ predpokladá, ţe bolo doručené len JUDr. M. P., advokátke, P., zastupujúcej ţalobcu, ktorú však ţalovaný 1/ ako správca konkurznej podstaty na nič nesplnomocnil. Z tohto dôvodu predmetné uznesenie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť, pretoţe ţalovanému 1/ ako správcovi konkurznej podstaty bola odňatá moţnosť sa v zákonom stanovenej lehote voči uvedenému uzneseniu odvolať. Ţalovaný 1/ zároveň uviedol, ţe doručenú konkurznú prihlášku Krajského súdu Bratislava – Justičná pokladnica z
  8. februára 2015 s uplatnením pohľadávky proti podstate vo výške 1 991,50 eur v zmysle § 20 zákona č. 328/1991 Zb. neuznáva čo do dôvodu i výšky.
  9. V závere odvolania ţalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
  10. decembra 2014, č. k. 52Cbi/32/2009-262 zrušil a vec postúpil na ďalšie konanie.
  11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd odvolací [

§ 470ods.

4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)] prejednal podané odvolania

ustanovenia§ 379 C. s. p. a § 380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné a odvolanie ţalovaného 1/ je potrebné odmietnuť.

  1. Najvyšší súd ako súd odvolací najskôr prejednal odvolanie ţalobcu podané proti rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolanie ţalobca podal pred l. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), odvolací súd preto postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. a posudzoval právne účinky týchto odvolaní v zmysle príslušných ustanovení O. s. p.
  2. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, ţe súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi v nich uvedenými, stotoţňuje v celom rozsahu, pričom na zdôraznenie ich správnosti (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a reagujúc na odvolacie námietky ţalobcu uvádza nasledovné dôvody. 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 12
  3. Ţalobcom vytknutá vada konania

§ 205ods.

2 písm. a/ O. s. p., § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. spočívajúca v odňatí moţnosti ţalobcu konať pred súdom, nakoľko napadnutý rozsudok je

ţalobcu nepreskúmateľný, nebola odvolacím súdom zistená.

  1. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náleţité odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
  2. Ţalobca tvrdil, ţe súd prvej inštancie neobsahuje odpoveď na kľúčové otázky spornej veci, t. j., aká škoda ţalobcu bola ustálená ako existujúca, v akom rozsahu a peňaţnom vyjadrení; ďalej aké porušenie právnej povinnosti odbornej (profesijnej) starostlivosti a všeobecnej prevencie (vrátane nečinnosti) a do akej miery bolo, resp. nebolo príčinou škody a následne aká príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti odbornej (profesijnej) starostlivosti a všeobecnej prevencie (vrátane nečinnosti) v akom okamihu nastala, resp. nenastala (v danom reťazci príčin a následkov). Vytkol súdu prvej inštancie, ţe len konštatoval nenaplnenie predpokladov zodpovednosti ţalovaných 1/ a 2/ bez toho, aby mal jednoznačne ustálenú a vyhodnotenú ţalovanú škodu, príčinu tejto škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a jej príčinou. Vo vzťahu k ţalovanému 3/

ţalobcu súd prvej inštancie neprijal ţiadne závery o nenaplnenej zodpovednosti.

  1. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tieţ na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň platí, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Je potrebné zdôrazniť, ţe do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 13 neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná, t. j., aby bolo rozhodnuté v súlade s jej poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
  2. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, ţe tieto kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok spĺňa a jeho odôvodnenie zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Vyplýva z neho, čoho sa ţalobca svojou ţalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) ţalovaných k ţalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyloţil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t. j. aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre strany sporu a aké právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností strán sporu vo vzťahu k ţalobou uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesených v konaní. Nie je pravdou, ţe by súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo vzťahu k ţalovanému 3/ vôbec nezdôvodnil. Podstatou zamietnutia ţaloby voči ţalovanému 3/ bolo pre súd prvej inštancie, ţe nie je pasívne legitimovaným subjektom a tento svoj záver na str. 13 a 14 odôvodnenia rozsudku aj dostatočne vysvetlil.
  3. V odôvodnení rozsudku , ktorým sa zamieta ţaloba na náhradu škody, súd vysvetlí, aké predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody zákon vyţaduje. Ak je ich splnenie poţadované zákonom kumulatívne a súd zistí nesplnenie čo i len jedného z predpokladov, postačuje, ak súd následne vysvetlí , ktorý z týchto predpokladov nebol splnený, nakoľko pre nesplnenie čo i len jedného z predpokladov nie je moţné nárok na náhradu škody priznať. Po takom zistení by bolo zo strany súdu zaoberať sa skúmaním splnenia ďalších predpokladov nehospodárne. Takéto vysvetlenie nesplnenia jedného z predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje. Obsahuje podrobné vysvetlenie, prečo súd prijal záver, ţe k porušeniu právnej povinnosti ako jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu

§ 420Obč.

zák. na strane ţalovaných 1/ a 2/ nedošlo. Taktieţ odôvodnil, prečo ţalovaný 3/ nie je pasívne legitimovaným subjektom. Tieto skutočnosti boli pre rozhodnutie veci súdom prvej inštancie relevantné, a preto ich zdôvodnenie bolo pre naplnenie kritérií 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 14 riadneho odôvodnenia rozhodnutia postačujúce. Z toho dôvodu je moţné konštatovať, ţe rozsudok súdu prvej inštancie nevykazuje znaky nepreskúmateľného rozhodnutia.

  1. Ţalobca tieţ v odvolaní namietol existenciu vady spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Táto vada nesprávneho právneho posúdenia veci taktieţ nebola odvolacím súdom zistená. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo nepouţil správny právny predpis (aplikoval nesprávnu právnu normu), alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, avšak ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav).
  2. Odvolací súd dospel k záveru, ţe k nesprávnemu právnemu posúdenie veci v danom prípade nedošlo. Súd prvého stupňa na vec aplikoval správnu právnu normu (vychádzal z ust. § 420, § 415, § 438 Občianskeho zákonníka a z § 8 zákona o konkurze a vyrovnaní) a aj túto normu správne interpretoval. Ţalovaný namietol, ţe súd prvej inštancie na jednoznačné zistenie skutočnosti o vznesenej námietke premlčania v konaní pred Okresným súdom v Čadci, len zjednodušene konštatoval pri právnom posudzovaní, ţe ţalovaní nemohli prejudikovať ako námietku premlčania súd v danom konaní posúdi. Ţalobca vychádzal z toho, ţe výsledok súdneho konania je predvídateľný a v danom prípade bol jednoznačný, ţe námietka premlčania bude úspešná vychádzajúc z 30-ročnej ustálenej súdnej praxe a právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku.

ţalobcu ţalovaní podcenili rizikovosť ţaloby, pričom táto predstavovala v otázke premlčania jednoznačný prípad s predvídateľným výsledkom zamietnutia. Ţalovaní tak

ţalobcu porušili povinnosť odbornej starostlivosti (v zmysle § 135a, § 194 ods. 5, § 243 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb., § 7 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii), ako aj povinnosti účelnej a hospodárnej činnosti, povinnosť odmietnuť výkon správcovskej činnosti, v ktorej by pomoc odborníka nebola účelná a hospodárna (§ 3 ods. 1 a 2, § 44 ods. 5 zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch) a na strane ţalovaného 3/ povinnosť dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných sluţieb (§ 18 ods. 1 a 2 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii), a tieţ povinnosti všeobecnej prevencie (§ 415 Obč. zák.). 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 15 43. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, ţe súd prvej inštancie pouţil správny predpis o konkurze a vyrovnaní a nie zákon o konkurze a reštrukturalizácii, na ktorý poukázal ţalobca, pretoţe

§ 206ods.

1 zák. č. 7/2005 Z. z. konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú

doterajších právnych predpisov, t. j. v danom prípade zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Taktieţ súd správne aplikoval na uplatnený nárok na náhradu škody ust. § 420 Občianskeho zákonníka (R 88/2003- 25Cdo/2123/2001). 44.

ust. § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo ktoré mu uloţí súd. 45. V predmetnej veci ţalobca za porušenie povinnosti ţalovaných 1/ a 2/ (ako správcov konkurznej podstaty) konať s odbornou starostlivosťou povaţoval skutočnosť, ţe po vznesenej námietke premlčania v konaní pred Okresným súdom v Čadci (sp. zn. 4Cb/25/2007), túto námietku nezobrali do úvahy a uhradili súdny poplatok za ţalobu (ţalovaný 2/), resp. túto nezobrali späť do začatia prvého pojednávania vo veci, pričom ţaloba bola v konečnom dôsledku neúspešná práve pre premlčanie uplatneného nároku.

ţalobcu ţalovaný 3/ mohol škode zabrániť, ak by si splnil preventívnu povinnosť a upozornil ţalovaných 1/ a 2/ na hrozbu vzniku škody v dôsledku právnej prekáţky (premlčania) na priznanie nároku súdom. K uvedenému odvolací súd uvádza, ţe správca konkurznej podstaty bol povinný zo zákona o konkurze a vyrovnaní vymáhať, uplatňovať všetky nároky v prospech konkurznej podstaty. Podaním ţaloby a zotrvaní na nej teda ţalovaný 1/, v konaní zast. ţalovaným 3/ a ţalovaný 2/, plnili zákonnú povinnosť. Rovnako uhradením súdneho poplatku ţalovaný 2/ plnil povinnosť v tom čase vyplývajúcu mu zo zákona o súdnych poplatkoch a výzvy súdu. V tomto smere teda jednoznačne k porušeniu právnej povinnosti zo strany ţalovaných nedošlo. Skutočnosť, ţe k úhrade súdneho poplatku došlo aţ po vznesenej námietke premlčania vo vyjadrení ţalovaného v konaní sp. zn. 4Cb/25/2007, a ţe následne ţaloba nebola vzatá späť, nie je moţné vyhodnotiť ako porušenie právnej povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môţe čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 16 premlčania. Pouţitie námietky premlčania znamená, ţe súd nemôţe premlčané právo priznať, ak je námietka dôvodná. Vo výnimočných prípadoch by uplatnenie námietky premlčania nepoţívalo právnu ochranu, ak by sa priečilo jej uplatnenie dobrým mravom. Táto situácia by mohla nastať vtedy, ak by bolo výrazom zneuţitia tohto práva na úkor strany sporu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by za tejto situácie by zánik nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatneného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/3933/2008, R 59/2004 – rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/1839/2000). Taktieţ moţno poukázať aj na skutočnosť, ţe povinný subjekt môţe aj po uplynutí premlčacej lehoty a po vznesení námietky premlčania dobrovoľne svoj dlh plniť. Z uvedeného vyplýva, ţe ak strana v súdnom konaní v rámci obrany voči uplatnenému nároku vznesie námietku premlčania, súd zisťuje skutkové poznatky, z ktorých vyvodzuje, či vznesená námietka premlčania je dôvodná. Len dôvodným uplatnením námietky premlčania na súde (teda nie mimo súdu len listom a pod.) prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné. Pri vznesenej námietke premlčania môţe prísť výnimočne aj k situácii, ţe súd bude posudzovať, či jej uplatnenie je v súlade s dobrými mravmi. Taktieţ treba poukázať na to, ţe pri posudzovaní námietky premlčania práva na náhradu škody sa v prípade subjektívnej premlčacej lehoty posudzuje otázka, kedy sa poškodený o škode dozvedel (§ 106 ods. 1 Obč. zák., § 398 Obch. zák.) alebo mohol dozvedieť (§ 398 Obch. zák.) a kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Obč. zák.), alebo kto je povinný na jej náhradu (§ 398 Obch. zák.). 46. Najvyšší súd v zmysle vyššie uvedeného uvádza, ţe otázka premlčania sa nároku je právna otázka, ktorú súd posudzuje z výsledkov dokazovania k nej (dokazovania napr. k otázkam uvedeným v bode 45), príp. zo zhodných tvrdení (ak nie sú pochybnosti o ich pravdivosti) , to znamená, ţe vznesenie námietky premlčania v súdnom konaní bez ďalšieho, t. j. bez zistenia jej dôvodnosti, nevedie k nepriznaniu uplatneného práva. Ak je námietka premlčania dôvodná, vtedy je moţné predvídať zamietnutie ţaloby (pokiaľ nenastane výnimočná situácia na strane namietajúceho subjektu, ţe uplatnenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi). Z uvedeného vyplýva, ţe posúdenie námietky premlčania nemusí byť také jednoznačné a jednoduché ako tvrdí ţalobca (najmä v prípade premlčania sa 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 17 nároku na náhradu škody ) a je výsledkom dokazovania pred súdom. Vzhľadom na uvedené nemoţno povaţovať za zanedbanie odbornej starostlivosti, ak správca konkurznej podstaty, aj napriek vznesenej námietke premlčania, zotrval na ţalobe, ktorou uplatnil právo na náhradu škody voči fyzickej osobe p. P. v konaní pred Okresným súdom Čadca sp.zn. 4Cb/25/2007. Súd prvej inštancie preto vo veci správne konštatoval, ţe k porušeniu povinnosti odbornej starostlivosti na strane ţalovaných v danom prípade nedošlo. Závery súdu prvého stupňa k otázke porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, odvolací súd povaţuje preto za správne. 47. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii ţalobcu – úpadcu v tomto súdnom konaní, odvolací súd konštatuje, ţe úpadca je aktívne legitimovaný na podanie ţaloby na náhradu škody

§ 8ods.

2 zákona o konkurze a vyrovnaní a § 420 Obč. zákonníka len voči správcovi konkurznej podstaty (Najvyšší súd Českej republiky R 149/2011 – sp. zn. 29Cdo/2316/2009), pričom v prípade , ţe by bol správca, ktorý škodu dobrovoľne z vlastných prostriedkov neuhradil, funkcie zbavený, na miesto úpadcu by pristúpil k vymáhaniu tejto škody od pôvodného správcu konkurznej podstaty, nový správca konkurznej podstaty. V ust. § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní je upravená osobná zodpovednosť správcu konkurznej podstaty za škodu ním spôsobenú, pričom po zbavení tohto správcu funkcie správcu konkurznej podstaty, nový správca konkurznej podstaty za túto škodu osobne nezodpovedá, ale vo vzťahu ku škode spôsobenej pôvodným správcom konkurznej podstaty je v postavení poškodeného. Úpadca nie je aktívne legitimovaný podať ţalobu na náhradu škody voči tretím subjektom, teda v danom prípade voči pôvodnému správcovi konkurznej podstaty alebo voči právnemu zástupcovi správcu konkurznej podstaty, voči ktorým je oprávnený podať ţalobu len správca konkurznej podstaty (v postavení poškodeného), a to s poukazom na dôsledky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a rozsah práv a povinností správcu konkurznej podstaty úpadcu (§ 14 zák. č. 328/1991 Zb. v spojení s § 6 zák. č. 328/1991 Zb.). Záver súdu prvej inštancie k tejto otázke je preto správny a odvolací súd sa s ním stotoţňuje.

  1. Vecná legitimácia, či uţ aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie ako oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 18 práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Ak by ţalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, teda nepatrí mu konkrétne právo vymáhať si určitý nárok od ţalovaného a napriek tomu takúto ţalobu podá, súd takúto ţalobu zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. V danom prípade je nedostatok aktívnej legitimácie ţalobcu voči ţalovanému 2/ a 3/ dôvodom na zamietnutie ţaloby voči nim, a to popri dôvodoch pre zamietnutie ţaloby uţ vyššie konštatovaných tak súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom – nezistenie splnenia predpokladov zodpovednosti za škodu na strane ţalovaných 1/, 2/ a 3/.
  2. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na rozsah a dôvody odvolania, ktorými bol odvolací súd viazaný (§ 379 a § 380 C. s. p.), odvolací súd konštatuje, ţe vytknuté vady napadnutého rozsudku neboli zistené, napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil

§ 387ods.

1, 2 C. s. p.

  1. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním ţalovaného 1/ podaným proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo
  2. decembra 2014, č. k. 52Cbi/32/2009-262, ktorým uloţil ţalobcovi, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 1 991,50 eur

Poloţky č. 1 písm. a/ poznámka 3 Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení.

  1. Z obsahu spisu vyplýva, ţe uvedené uznesenie na č. l. 262 bolo správne doručované ţalobcovi a doručené mu bolo (resp. právnemu zástupcovi ţalobcu) dňa
  4. Ţalobca voči nemu nepodal odvolanie. Uvedené uznesenie sa stalo právoplatným
  5. decembra 2014 a vykonateľným
  6. decembra
  7. 52.

ust. § 204 ods. 1 O. s. p. účinné v čase podania odvolania ţalovaného 1/ odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 53.

§ 218ods.

1 písm. a/ a b/ O. s. p. účinné v čase podania odvolania odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene alebo niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 19 54.

§ 386písm.

a/ a b/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak

  1. a)bolo podané oneskorene,
  2. b)bolo podané neoprávnenou osobou. 55. Ţalovaný 1/ podal odvolanie voči tomuto uzneseniu dňa 24. 02. 2015 (na poštu). Odvolanie bolo podané aţ po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého uznesenia a osobou, ktorá v danom prípade nebola na jeho podanie oprávnená – ţalovaným 1/, hoci poplatková povinnosť napadnutým uznesením bola uloţená ţalobcovi. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie podané ţalovaným 1/

§ 386písm.

b/ C. s. p. odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

  1. Len pre úplnosť najvyšší súd uvádza, ţe uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5Obo/2/2015, 5Obo/16/2015 zo dňa
  3. 2017 bol ţalobca oslobodený od platenia súdneho poplatku za odvolanie, a to na základe jeho návrhu podaného počas tohto odvolacieho konania.
  4. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo veci samej, odvolací súd rozhodoval

§ 396ods.

1 C. s. p. a § 262 ods. 1, 2 C. s. p. Vzhľadom na plný úspech ţalovaných 1/ aţ 3/ v odvolacom konaní o veci samej, priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

  1. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania voči uzneseniu o poplatkovej povinnosti ţalobcu, odvolací súd nerozhodoval, nakoľko odvolateľ nebol v konaní úspešný - jeho odvolanie bolo odmietnuté, pričom ţalujúcej strane a ani ţalovaným 2/ a 3/ ţiadne trovy v tejto časti konania nevznikli.
  2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  3. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 20 Dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemoţnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

§ 421ods.

1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

  1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
  2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
  3. c)je do volacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie

§ 421ods.

1 C. s. p. nie je prípustné, ak:

  1. a)napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
  2. b)napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňaţnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
  3. c)je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu

písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania ţaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môţe podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 21 V dovolaní sa popri všeobecných náleţitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie povaţuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť

ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany‚

druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou zaloţenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie

predpisovo rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môţe dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné

§ 420

moţno odôvodniť iba tým, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, ţe dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné

§ 421

moţno odôvodniť iba tým, ţe rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, ţe dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemoţno vymedziť tak, ţe dovolateľ poukáţe na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody moţno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemoţno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.). V Bratislave 9. februára 2017 5Obo 2/2015 5Obo/16/2015 22 JUDr. Lenka Praženková, v. r. predsedníčka senátu JUDr. Anna Marková, v. r. členka senátu JUDr. Darina Ličková, v. r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.