Najvyšší súd 10Sžo/52/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov senátu

ustanovením § 221 ods. 1 písm.

1. f)O.s.p. – súd odňal účastníkom moţnosť konať pred súdom, - v ustanovení § 205 ods. 2 písm.
2. b)O.s.p. – konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - v ustanovení § 205 ods. 2 písm.
3. f)O.s.p. – rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca poukázal na to, ţe napriek tomu, ţe súd prvého stupňa povaţoval obe administratívne rozhodnutia za vecne správne a riadne odôvodnené, nemoţno nájsť v samotných rozhodnutiach odôvodnenie, o ktorom súd prvého stupňa uvádza, ţe obsahujú. Ţiadne ďalšie dôvody v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uvedené nie sú, teda vo vzťahu k výroku o udelení súhlasu neobsahuje toto rozhodnutia ţiadne odôvodnenie, ktoré by vysvetlilo, z akého dôvodu povaţoval prvostupňový správny orgán vydaný súhlas za súladný s ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny a Smernice o biotopoch. Ďalej ţalobca uviedol, ţe ani z jedného zo správnych rozhodnutí nemoţno zistiť, ako sa vyrovnali s odborným stanoviskom – KÚŢP podľa § 28 ods. 4 ZOPK č. 2011/00511- 13/DUR zo dňa 05.12.2011 a s odborným stanoviskom KUŢP podľa § 28 ods. 4 ZOPK č. 2011/00511-14/DUR zo dňa 05.12.2011, z ktorých vyplynulo, ţe výstavba uvedených lesných ciest môţe mať na územie sústavy chránených území významný vplyv a v prípade, ţe ţiadateľ vyhodnotí potrebu, výstavbu týchto lesných ciest ako prioritu, musí pred podaním ţiadosti prebehnúť proces posudzovania vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Ţalobca poukázal na to, ţe právny názor súdu prvého stupňa o tom, ţe ţalovaný nebol povinný začať konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva z nie celkom správneho výkladu § 28 ods. 4 ZOPK v znení platnom v čase vydania napadnutých rozhodnutí. Poznamenal, ţe v časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa spôsobom úplne identickým ako v prvšom rozsudku, opisuje obsah ţaloby a vyjadrenia ţalovaného, z čoho pre ţalobcu vyplýva, ţe napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa naďalej trpí nedostatkom odôvodnenia vo vzťahu k podstatným námietkam ţalobcu predloţeným 5 10Sžo/52/2016 v správnych konaniach, týkajúcich sa negatívneho vplyvu lesných ciest na predmet ochrany v chránených územiach, tak ako sú uvedené v podaniach ţalobcu v správnych konaniach, v ţalobe ţalobcu a v odvolaní ţalobcu, so zreteľom na to, ţe ani jeden s prvostupňových orgánov v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol jasné a zrozumiteľné odpovede na tieto námietky ţalobcu. Mal za to, ţe prvostupňový súd zaťaţil svoje rozhodnutie ďalšou vadou, keď v rozpore s ust. § 226 O. s. p. sa neriadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa v rozpore so svojim prvším rozsudkom konštatoval, ţe súhrnné stanovisko KÚŢP Ţilina zo dňa 21.11.2011 má len „odporúčací charakter, ktoré nijakým spôsobom nezaväzujú KÚŢP Ţilina, ani ţalovaného“. Bez ohľadu na skutočnosť, ţe ţalobca nevie celkom dobre pochopiť označený názorový obrat v dvoch rozhodnutiach toho istého súdu, povaţoval za potrebné poukázať na to, ţe všetky uvedené podklady sú podkladmi rozhodnutia, s ktorými boli správne orgány povinné sa vysporiadať. Napriek tomu, ţe súd nad rámec svojej prieskumnej povinnosti doplnil neexistujúcu časť odôvodnenia správnych rozhodnutí o svoju vlastnú špekuláciu, táto konštrukcia súdu prvého súdu prehliada skutočnosť, ţe Správa NAPANTu neodporúčala výstavbu týchto lesných ciest z dôvodu, ţe ich vybudovaním by došlo k poškodzovaniu prírodného prostredia národného parku, poškodzovaniu biotopov chránených druhov ţivočíchov a biotopov druhov európskeho významu a k poškodzovaniu samotných biotopov európskeho významu, pričom sprístupnenie doteraz nesprístupnených častí národného parku by súčasne spôsobilo ďalšie antropogénne zaťaţenie týchto lokalít. Navyše dodal, ţe si nemoţno nevšimnúť, ţe takýmto spôsobom, fragmentáciou výstavby jednotlivých lesných ciest do osobitných konaní dochádza k tomu, ţe nakoniec dôjde k plánovanému záberu 20 ha, pričom potreba posudzovania synergického vplyvu siete lesných ciest sa takto obíde. Takýto postup však nemôţe byť ani v záujme ochrany prírody, ani v súlade s ustanoveniami Smernice o biotopoch. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe sa v celom rozsahu pridrţiava všetkých svojich písomných a ústnych vyjadrení podaných v tejto veci. K jednotlivým námietkam ţalobcu uviedol: 6 10Sžo/52/2016 Ad 1) Ţalovaný sa nestotoţňuje s tvrdením ţalobcu, ţe pokiaľ súd prvého stupňa povaţuje obe administratívne rozhodnutia za vecne správne a riadne odôvodnené, nemoţno nájsť v samotných týchto rozhodnutiach odôvodnenie, o ktorom súd prvého stupňa uvádza, ţe obsahujú. Odôvodnenie súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, upraveného v piatej časti O.s.p. v porovnaní s občianskoprávnym konaním v prvom stupni podľa tretej časti O.s.p. je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, ţe postup ţalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa súd stotoţnil s vecnými dôvodmi ţalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky alebo vydaní súhlasu. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je zákonné a ţalobu ako neodôvodnenú zamietol, pričom odpovedal na všetky pre vec dôleţité argumenty ţalobcu. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu je plne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Zároveň k námietke ţalobcu, ţe prvostupňový súd zaťaţil svoje rozhodnutie ďalšou vadou, keď v zmysle ust. § 226 O.s.p. sa neriadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, ţalovaný uviedol, ţe uvedené tvrdenie ţalobcu je nepravdivé a zavádzajúce. Ad 2) Ţalovaný sa nestotoţňuje s tvrdením ţalobcu, ţe prvostupňové rozhodnutie obsahuje opis priebehu konania, opis podkladov rozhodnutia, námietky ţalobcu proti tomu, aby správny orgán ţiadateľovi udelil ţiadané súhlasy a potom uţ len odôvodnenie z akého dôvodu neudelil v časti Bav časti C výroku ţiadanú a súhlas. Ţiadne ďalšie dôvody v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uvedené nie sú, teda vo vzťahu k výroku o udelení súhlasu neobsahuje toto rozhodnutie ţiadne odôvodnenie, ktoré by vysvetlilo z akého dôvodu povaţoval prvostupňový správny orgán vydaný súhlas za súladný s ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny a Smernice o biotopoch. 7 10Sžo/52/2016 Ţalovaný mal za zrejmé, aké dôkazy si správny orgán zaobstaral, aké podklady slúţili k rozhodnutiu správneho orgánu a ţe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj druhostupňového správneho orgánu obsahuje všetky náleţitosti v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku. K námietke ţalobcu, ţe prvostupňové rozhodnutie neobsahuje vo vzťahu k výroku o udelení súhlasu ţiadne odôvodnenie a ani v jednom z rozhodnutí správnych orgánov nemoţno identifikovať, ako sa vyrovnali s námietkami ţalobcu, ako aj s odbornými stanoviskami vydanými podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, ţalovaný uviedol, ţe ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry v súhrnnom stanovisku č. NAPANT/487/2011 adresovanom KÚŢP v Ţiline zaujala postoj k navrhovanej výstavbe súboru lesných ciest na území NP Nízke Tatry a jeho ochranného pásma, v rámci ktorého odporučila KÚŢP Ţilina doručiť na ministerstvo podnet podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie“). Predmetné súhrnné stanovisko ŠOP SR, Správy NP Nízke Tatry malo odporúčací charakter a nijakým spôsobom nezaväzovalo KÚŢP Ţilina ani ministerstvo ako správny orgán konajúci vo veci ţiadosti ţiadateľa. Vzhľadom na skutočnosť, ţe z podkladov, ktoré si ministerstvo zaobstaralo v rámci správneho konania nevyplývalo, ţe by navrhovaná činnosť, ku ktorej bol ministerstvom vydaný súhlas, mala podliehať posudzovaniu vplyvov v zmysle ustanovení § 18 zákona o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie, keďţe navrhovaná činnosť nebola činnosťou, ktorá by bola zaradená v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov o ţivotné prostredie (§ 18 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov o ţivotné prostredie), nebola činnosťou, ktorú by ministerstvo v konaní podľa § 20 zákona o posudzovaní vplyvov o ţivotné prostredie určilo ako činnosť podliehajúcu posudzovaniu vplyvov (§ 18 ods. 10 a 11 zákona o posudzovaní vplyvov o ţivotné prostredie) a nebola ani činnosťou, ktorá by podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny vydaného podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny pravdepodobne mohla mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou alebo dokumentom významný vplyv na územie sústavy chránených území (§ 18 ods. 12 zákona o posudzovaní vplyvov o ţivotné prostredie), ministerstvo nebolo oprávnené poţadovať od ţiadateľa, aby ku svojej ţiadosti doloţil záverečné stanovisko z posúdenia navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov o ţivotné prostredie, ktoré by 8 10Sžo/52/2016 navrhovanú činnosť odporučilo realizovať. Vzhľadom na uvedené ţalovaný vyjadril názor, ţe ministerstvo pred vydaním svojho rozhodnutia zhodnotilo všetky podklady predloţené ŠOP SR, Správou NP Nízke Tatry a KUŢP Ţilina, ako aj všetky podklady predloţené účastníkmi konania a postupovalo a rozhodlo výlučne v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a zákonom o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, ţe prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie napadnuté ţalobcom, ako aj postup ministerstva v správnych konaniach sú v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a správnym poriadkom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu v je vecne správny, preto ţiadal, aby odvolací potvrdil rozsudok krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p.

§ 10ods.

2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.05.2017 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané 9 10Sžo/52/2016 náleţitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného

prvostupňovým správnym rozhodnutím, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Je nutné zdôrazniť, ţe podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba 10 10Sžo/52/2016 na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 6703/2013-1.10 (52/2012- rozkl.) zo dňa 21.08.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad ţalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 2300/2012-2.2 zo dňa 30.05.2012, ktorým tento v časti A. vydal súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a)

§ 13ods.

2 písm. c) a § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na výstavbu lesnej cesty Nad Múraným mostom, ktorá vedie cez jednotky priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“) č. 183alL 183al2, 185bl0, 187 11, 187 30 (KN-C 9894, 9870) na LHC Čierny Váh v Národnom parku Nízke Tatry a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou tejto lesnej cesty. Prvostupňové rozhodnutie v časti B. – nevydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a)

§ 13ods.

2 písm. c) a § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na výstavbu lesnej cesty Kozie chrbty vedúcej cez JPRL č. 229c, 231 10, 233 (KN-C

1. 10005, 10006, 10071, 10072, 10074, 10075, 10076, 10077, 10078, 10079, 10093, 10096, 10098) na LHC Čierny Váh v Národnom parku Nízke Tatry a na zmenu stavu mokrade v súvislosti š výstavbou tejto lesnej cesty a v časti C. – nepovolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, čiţe nepovolilo ţiadateľovi úmyselne usmrcovať a rušiť chránené ţivočíchy a ničiť ich biotopy v súvislosti s výstavbou lesnej cesty Kozie chrbty vedúcej cez JPRL č. 229c, 231 10, 233 (KN-C 10002, 10005, 10006, 10071, 10072, 10074, 10075, 10076, 10077, 10078, 10079, 10093; 10096, 10098) na LHC Čierny Váh v Národnom parku Nízke Tatry, teda nebolo predmetom súdnej preskúmavacej činnosti. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, ţe dňa 29.03.2011 bola Krajskému úradu ţivotného prostredia v Ţiline (ďalej len „KÚŢP“) doručená ţiadosť o súhlas na výstavbu trvalých lesných ciest „Nad Múraným mostom“ a „Kozie chrbty“ ţiadateľa LESY Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Liptovský Hrádok (ďalej len „LESY SR“), ktoré budú slúţiť pre dlhodobo a trvalo udrţateľný rozvoj lesa v tejto lokalite, jeho riadnemu 11 10Sžo/52/2016 obhospodarovaniu, ako protipoţiarny rozdeľovací priesek a za účelom zvládnutia ţivelnej pohromy v danej lokalite a zároveň na spracovanie podkôrnikovej kalamitnej hmoty a následnú revitalizáciu lesa. V dôsledku podanej ţiadosti bolo dňa 30.05.2012 vydané prvostupňové správne rozhodnutie č. 2300/2012-2.2 zo dňa 30.05.2012, ktorým správny orgán prvého stupňa (tak ako je uvedené vyššie) udelil súhlas na výstavbu lesnej cesty „Nad Múraným mostom“ a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou tejto cesty. Zároveň neudelil súhlas na výstavbu lesnej cesty „Kozie chrbty“ a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou tejto cesty, a tieţ nepovolil ţiadateľovi výnimku úmyselne usmrcovať a rušiť chránené ţivočíchy a ničiť ich biotopy v súvislosti s výstavbou lesnej cesty „Kozie chrbty“. Svoje rozhodnutie odôvodnil (s poukazom na vyjadrenia, správy a stanoviská Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Nízke Tatry (ďalej len „ŠOP SR, Správa NP“), Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko (ďalej len „SOS“),FSC Slovensko, KÚŢP, LESY SR a ţalobcu) tým, ţe na povolenie výnimky umoţňujúcej vykonávanie niektorých činností v chránených územiach nie je právny nárok s tým, ţe zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) ako hmotnoprávna norma neustanovuje bliţšie podmienky, za splnenia ktorých môţe byť povolená nejaká činnosť na chránenom území, čo znamená, ţe správny orgán rozhodnutie vydá po zváţení všetkých okolností konkrétneho prípadu. V konaní o rozklade rozhodol ţalovaný napadnutým rozhodnutím č. 6703/2012-1.10 (52/2012-rozkl.) zo dňa 21.08.2012 tak, ţe prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil a rozklad ţalobcu zamietol dôvodiac, ţe vychádzal zo stanovísk ŠOP SR, Správa NP a KÚŢP, v ktorých boli v podrobnostiach zohľadnené dopady výstavby lesných ciest „Nad Múraným mostom“ a „Kozie chrbty“ na jednotlivé biotopy európskeho a národného významu na území Národného parku Nízke Tatry a na chránené druhy nachádzajúce sa v lokalitách plánovanej výstavby so súčasným zohľadnením záujmov ochrany prírody na dotknutom území. Výstavba lesných ciest a zmena stavu mokrade tak bola povolená len na úsekoch, kde bol jednoznačne vylúčený negatívny vplyv výstavby lesných ciest (na biotopy európskeho a národného významu a na chránené druhy). Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sţo/70/2014 zo dňa 25.11.2015 zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 1S/1670/2012-98 zo dňa 02.07.2014 a vec mu vrátil 12 10Sžo/52/2016 na ďalšie konanie z dôvodu, ţe o podanej ţalobe ţalobcu rozhodol rozsudkom, v ktorom vlastnému právnemu odôvodneniu svojich záverov venoval pozornosť v minimálnom rozsahu, čím postihol rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom s tým, ţe rozsudok zároveň postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Preto mu uloţil povinnosť opätovne vec prejednať v medziach podanej ţaloby, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami ţalobcu, vrátane odvolacích, znova o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť. Krajský súd napadnutým rozsudkom (v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) zamietol ţalobu ţalobcu, pretoţe dospel k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného je zákonné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým ţalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia konštatuje, ţe argumentácia ţalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol jeho ţalobu. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku podrobným spôsobom vysporiadal so ţalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Ţalobca v podanom odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie administratívnych rozhodnutí, vydaných v predmetnom správnom konaní. Odvolací súd však dospel k záveru, ţe tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach uviedli, z akých podkladov pri rozhodovaní vychádzali, ktorými boli ţiadosť ţiadateľa zo dňa 29.03.2011, odborné stanoviská ŠOP SR, Správa NP č. NAPANT/1388/2011 zo dňa 21.11.2011, č. NAPANT/487/2011 zo dňa 22.11.2011, č. NAPANT/487c/2011 zo dňa 22.11.2011, odborné stanovisko KÚŢP č. 2011/00511-13/Dur a č. 2011/00511-14/Dur zo dňa 05.12.
2. Taktieţ vzali do úvahy aj vyjadrenia ţalobcu a ďalších účastníkov konania, ktorými sú Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a FSC Slovensko. Jedným zo základných atribútov zákonnosti rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, pretoţe len ak je rozhodnutie náleţite a v súlade s procesnými normami odôvodnené, moţno preskúmať a posúdiť, či bolo vydané v súlade so zákonom. Aj v konaní podľa zákona 13 10Sžo/52/2016 o ochrane prírody a krajiny bolo povinnosťou správnych orgánov dôsledne postupovať podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“)). Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. Podľa § 47 ods. 1 aţ 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. V odôvodnení je nevyhnutné opísať podstatu veci, realizovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, správny orgán musí reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a musí sa vysporiadať aj s prípadnými rozpormi jednotlivých dôkazov. Následne sa musia uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa povaţujú za nepochybne zistené, musí sa posúdiť ich právny význam a vysloviť úsudok o predmete konania a zdôvodniť pouţitie právnej normy a konkrétneho ustanovenia súvisiaceho s predmetom konania. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sţo/90/2014 zo dňa 02.12.2014) Ţalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa, postupovali v zmysle uvedených zásad. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola pouţitá správna úvaha pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Ţalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami ţalobcu, uvedenými v podanom rozklade. Z administratívnych rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, ţe v konaní o povolení výnimky boli zhodnotené všetky relevantné skutočnosti, podané 14 10Sžo/52/2016 vyjadrenia a stanoviská, boli zachované všetky práva účastníkov konania. V konaní boli zohľadnené konkrétne špecifiká daného územia, ako aj moţné vplyvy výstavby na biotopy a okolie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola celá vec prešetrená riadne a skutkový stav bol podrobne zistený, o čom svedčí obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, ţe uţ prvostupňový orgán sa v dostatočnom rozsahu zaoberal ochranou prírody v danej konkrétnej oblasti, potrebou výstavby predmetnej lesnej cesty a ich skĺbením. Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe celý zákon o ochrane prírody a krajiny je zameraný na ochranu prírody a krajiny a sám predpokladá na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest, a teda stavba lesných ciest na území s tretím stupňom ochrany nie je úplne vylúčená, ale je podmienená súhlasom orgánu ochrany prírody, čo je naplňovaním pojmu ochrany prírody, aj z dôvodu, ţe samotné takéto rozhodnutie obsahuje podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny a obmedzuje ich časovú platnosť. Odvolací súd mal za to, ţe správne orgány správne konštatovali, ţe ochrana prírody je na území národného parku nadradená nad ostatné činnosti, a teda uvedená skutočnosť nebola sporná. Vo svojich rozhodnutiach sa správne orgány v dostatočnom rozsahu zaoberali ochranou prírody v danej oblasti a potrebou výstavby predmetnej lesnej cesty. K odbornému stanovisku KÚŢP č. 2011/00511-13/Dur zo dňa 05.12.2011 treba uviesť, ţe bolo vydané podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody na základe ţiadosti ţalovaného zo dňa 29.03.2011 z dôvodu potreby posúdenia dopadov navrhovanej lesnej cesty „Nad Múraným mostom“ na dotknuté územia sústavy Natura
3. V predmetnom stanovisku KÚŢP uviedol, ţe „predmetná činnosť („Lesná cesta nad Múraným mostom“) nesúvisí so starostlivosťou o predmetné územie sústavy chránených území Natura 2000, ani nie je pre starostlivosť o takéto územie potrebná. V súvislosti s územiami sústavy Natura 2000 prichádza do úvahy moţnosť ovplyvnenia a určitého zásahu biotopov pri výstavbe, navrhovaná zmena však nebude mať významný vplyv na tieto územia európskeho významu, a teda nie je predmetom posudzovania jeho vplyvu na ţivotné prostredie podľa osobitného predpisu (zákon č.24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene 15 10Sžo/52/2016 a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).“ K tomuto odbornému stanovisku KÚŢP treba uviesť, ţe bolo tieţ vydané podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody na základe ţiadosti ţalovaného zo dňa 29.03.2011 z dôvodu potreby posúdenia dopadov navrhovanej lesnej cesty „Kozie chrbty“ na dotknuté územia sústavy Natura
4. V predmetnom stanovisku KÚŢP uviedol, ţe „predmetná činnosť („Lesná cesta „Kozie chrbty“) nesúvisí so starostlivosťou o predmetné územie sústavy chránených území Natura 2000, ani nie je pre starostlivosť o takéto územie potrebná. V súvislosti s územiami sústavy Natura 2000 môţe mať samostatne (predmetné LC) alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom (výstavba ďalších LC a LHC Maluţiná, LHC Liptovská Osada, LHC Čierny Váh, LHC Javorinka) na toto územie významný vplyv, a teda je predmetom posudzovanie jeho vplyvu na ţivotné prostredie podľa osobitného predpisu (zákon č.24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vzhľadom k navrhovanej rozsiahlej sieti lesných ciest je potrebné posúdiť dopady daného projektu samostatne (predmetná LC) i ako celku (celá sieť) na sústavu chránených území, keďţe kumulatívne vplyvy týchto projektov sú z hľadiska OP a K významné pre dané územie.“ Vychádzajúc zo znenia § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny (podľa ktorého akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môţe mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany) a vzhľadom na zistené skutočnosti, ţe navrhovaná zmena nebude mať významný vplyv na tieto územia, je záver o tom, ţe navrhovaná výstavba lesnej cesty „Nad Múraným mostom“ nepodlieha posudzovaniu vplyvu na ţivotné prostredie, správny. Správne orgány zohľadnili uvedené odborné stanoviská (KÚŢP č. 2011/00511-13/Dur zo dňa 05.12.2011, KÚŢP č. 2011/00511-14/Dur zo dňa 05.12.2011) v ďalšom konaní, lebo na základe ich záverov nebolo potrebné navrhovanú činnosť posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie“). Iné skutočnosti z uvedených odborných stanovísk nevyplývajú, a preto ani nie je zrejmé, s akými inými relevantnými skutočnosťami 16 10Sžo/52/2016 vyplývajúcimi z týchto stanovísk sa mali správne orgány v konaní o udelenie súhlasu na výstavbu lesnej cesty vysporiadať. K námietke ţalobcu, ţe ţalovaný mohol začať konanie podľa § 18 ods. 10 a 11 zákona o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie aj z vlastného podnetu, odvolací súd odkazuje na preskúmavaný rozsudok súdu prvého stupňa, v ktorom tento správne ustálil, ţe ministerstvo má podľa § 20 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie moţnosť, ale nie povinnosť začať konanie o určenie, či posudzovaniu vplyvov podlieha aj navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v prílohe č. 8 (§ 18 ods. 10 zákona o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie), prípadne či posudzovaniu vplyvov podlieha aj navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá nedosahuje prahové hodnoty uvedené v prílohe č. 8 (§ 18 ods. 11 zákona o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie). Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, ţe z vyššie uvedených stanovísk KÚŢP ţalovanému ani nevyplývalo, ţe by navrhovaná činnosť mala podliehať posudzovaniu vplyvov na ţivotné prostredie, a preto ţalovanému nemoţno vyčítať, ţe z vlastného podnetu nezačal konanie podľa § 20 zákona o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie. (Ţalovanému by taká povinnosť vznikla, ak by mu bol podľa § 20 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie doručený odôvodnený písomný podnet povoľujúceho orgánu, krajského úradu, obvodného úradu, rezortného orgánu, organizácie podporujúcej ochranu ţivotného prostredia podľa § 27, alebo navrhovateľa, no ţalovanému taký podnet doručený nebol). V súdnom konaní bolo obsahom administratívneho spisu preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti, ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. V uvedenom postupe správnych orgánov (prvostupňového a druhostupňového) a súdu prvého stupňa, ktorých rozhodnutia odvolací súd preskúmaval, nebol zistený ţiaden dôvod, pre ktorý by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť či zmeniť. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k záveru, ţe správne orgány v oboch stupňoch ako príslušné 17 10Sžo/52/2016 orgány štátnej správy v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy postupovali v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny, vo veci si zadováţili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne vyhodnotili na základe správneho uváţenia pri aplikácii zákona o ochrane prírody a krajiny v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy a v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, zaoberajúc sa zásadnými námietkami ţalobcu, z ktorých dôvodov rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je treba povaţovať za súladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa rozhodol správne, keď ţalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym orgánom a správne právne posúdené; stotoţnil sa s právnym názorom krajského súdu, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona, ani práv ţalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 246cO.s.p.

a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca nemal úspech a ţalovanému zákon priznanie trov konania neumoţňuje. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. mája 2017 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková