← Slovensko

§ 88a ods. 6 zák. č. 50/1976 Zb.

Obsah (9)§ 250j§ 97§ 250k§ 88a§ 246c§ 244§ 247§ 140b§ 90

Najvyšší súd 10Sžo/21/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov s

§ 250jods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. A-2013/00493-KAZ zo dňa 21.03.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie príslušného stavebného úradu Obce Plavecký Štvrtok č. A/2012/00159-3 zo dňa 05.10.2012 v znení opravy č. A/2012/00159-4 zo dňa 14.11.2012, ktorým bolo nariadené odstránenie stavby – rodinného domu súpisné číslo X., postaveného na pozemku, parc. č. 4101/14, reg. „E“, k.ú. P., parcela definovaná

geometrického plánu na zameranie stavieb a vyznačenie vecného bremena - bezpečnostného pásma vysokotlakového plynovodu parcely č. 4098/1-9; 4099/1,:/ 2,: /5-33; 4100/93,:/131; 410/3, :/5-15, číslo 10/2011, úradne overeného Ing. A. Ţ., Správa katastra Malacky dňa 01.04.2011, pod číslom 152/2011 vlastníkovi stavby A... S., nar. X., trvale bytom P., číslo X. a L. Z., narodenej X., trvale bytom P., číslo X.. Krajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, ţe zákon č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) vo svojich ustanoveniach podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých moţno realizovať stavbu. Jednou zo základných podmienok vydania stavebného povolenia je súhlas vlastníka pozemku (ak ním nie je stavebník) so stavbou. Ţalobcovia nerešpektovali práva vlastníka pozemku, na ktorom si vybudovali obydlie, do jeho vlastníckeho práva zasiahli, a preto sa nemôţu úspešne dovolávať ochrany svojich práv súvisiacich a vyplývajúcich z ich činnosti, ktorá bola v rozpore so zákonom. Krajský súd poukázal na to, ţe správny orgán napriek tomu umoţnil ţalobcom zlegalizovať ich stavbu rodinného domu so zákonom. Za týmto účelom ţalobcov po vykonaní štátneho stavebného dohľadu vyzval na predloţenie ţiadosti o dodatočné povolenie stavby a dokladov potrebných za týmto účelom. Ţalobcovia zostali nečinní, ţiadosť o dodatočné povolenie stavby nepredloţili. Zo spisu ani z tvrdení ţalobcov taktieţ nevyplynulo, ţe by poţiadali o súčinnosť stavebný úrad, ktorý by im v takom prípade pre neznalosť predpisov bol povinný poskytnúť pomoc. Pre splnenie danej povinnosti správneho orgánu je potrebné, aby účastníci o takúto pomoc prejavili záujem, doţadovali sa jej a uviedli o akú súčinnosť a pomoc majú záujem.

krajského súdu nemoţno dávať za vinu správnemu orgánu ak 3 10Sžo/21/2016 po tom, ako ţalobcov riadne poučil, čo majú vo veci konať, títo boli nečinní a nevyvinuli ţiadnu iniciatívu a interakciu so správnym orgánom a nevyuţili svoje procesné práva. Keďţe jediným podkladom pre vydanie rozhodnutia o odstránenie stavby bola skutočnosť, ţe ţalobcovia v určenej lehote nepredloţili ţiadosť o dodatočné povolenie stavby, nebolo zo strany stavebného úradu potrebné vykonávať ţiadne iné šetrenie vo veci. Na základe dôkazných prostriedkov zaloţených v spise krajský súd zistil, ţe dotknutými osobami v konaní o dodatočné povolenie stavby mali byť vlastníci stavby, a to ţalobcovia 1/ a 2/, ktorí boli vlastníkmi nepovolenej stavby, čo vyplýva zo zistení správnych orgánov ako i z čestného prehlásenia ţalobcu 1/ zo dňa 01.03.2012. Pravdivosť tohto tvrdenia nebola sporná. Správne orgány preto postupovali voči vlastníkom stavby v zmysle tvrdenia, ktoré v konaní nebolo spochybnené. Námietky ţalobcov v odvolaní voči prvostupňovému rozsudku ako i v ţalobe o okolnosti, ţe nebolo bez najmenších pochybností preukázané vlastníctvo stavby nie sú preto

názoru krajského súdu dôvodné a krajský súd ich vyhodnotil ako účelové. Z obsahu spisu krajský súd zistil, ţe príslušné písomnosti a rozhodnutia vo veci boli zasielané aj vlastníkovi dotknutého pozemku, Slovenskému pozemkovému fondu ako ďalšiemu účastníkovi konania

§ 97ods.

1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“). Námietka ţalobcov smerujúca k tomu, ţe správne orgány nekonali s ďalšími subjektmi, vlastníkmi susedných pozemkov, spoločnosťou NAFTA a.s., je vo vzťahu k prejednávanej veci

názoru krajského súdu irelevantná, pretoţe ţalobcovia ţalobnými námietkami nemôţu hájiť práva iných osôb, môţu namietať len porušenie vlastných práv. Krajský súd uznal, ţe prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom ak po tom, ako zistil okruh vlastníkov stavby, nedoručoval oznámenie o začatí konania, prvostupňové rozhodnutie a opravu prvostupňového rozhodnutia všetkým stavebníkom, ţalobcom 1/ a 2/ a po obdrţaní odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, súčasťou ktorého bola aj plná moc udelená advokátovi, právnemu zástupcovi ţalobcov.

názoru krajského súdu je však takisto zrejmé, ţe aj ţalobkyňa 2/ bola oboznámená s obsahom rozhodnutia, udelila plnú moc na zastupovanie advokátovi, ktorý aj v jej mene podal námietky voči prvostupňovému rozhodnutiu ako aj voči jeho oprave. Svoje procesné práva vlastníci 4 10Sžo/21/2016 stavby vyuţili a postupom správnych orgánov teda nedošlo, k ich reálnemu obmedzeniu a pochybenie bolo týmto spôsobom konvalidované. Námietky ţalobcov smerujúce voči nezaznačeniu nepovolenej stavby v katastri nehnuteľnosti, nepreskúmateľnosti rozhodovania o pridelení súpisného čísla stavby nie sú v tomto konaní

názoru krajského súdu relevantné. Krajský súd sa stotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe dotknutá stavba ţalobcov nemôţe byť zaznačená v katastri nehnuteľností, pretoţe sa nejedná o stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie a takáto nemôţe byť predmetom zápisu. Pridelenie súpisného čísla nie je predmetom tohto konania, a preto krajský súd postup správneho orgánu v tomto smere nemôţe preskúmavať. Predmet konania bol

názoru krajského súdu na základe údajov uvedených vo výroku rozhodnutia dostatočne identifikovateľný aj s pouţitím identifikačných znakov, ktoré nie sú predmetom zápisu v katastri nehnuteľností z dôvodov popísaných vyššie. Rovnako námietky ţalobcov smerujúce voči nedostatkom v územnom pláne obce, v nesprávnom zaznačení trasy plynovodu, nemoţnosti vyjadriť sa ku geometrickému plánu, nie sú

názoru krajského súdu vo vzťahu k dôvodu, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia o odstránení stavby, relevantné. Ako vyplýva z ustanovení stavebného zákona bolo v právomoci stavebného úradu vydať rozhodnutie o odstránení stavby len z dôvodu, ţe neboli v určenej lehote predloţené poţadované doklady a najmä samotná ţiadosť o dodatočné povolenie stavby, čo bolo skutočným dôvodom vydania predmetného rozhodnutia ako to vyplýva z jeho odôvodnenia. Ţalobcovia nielenţe nedoloţili doklady potrebné k dodatočnému povoleniu stavby, ale ani na ich základe nepreukázali, ţe táto nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo vzťahu k oprave prvostupňového správneho rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí zrejmou chybou v písaní nesprávne uvádzal nesprávne číslo stavby, namiesto X. číslo X..

názoru krajského súdu sa jednalo o chybu v písaní, resp. zrejmú nesprávnosť, ktorá bola odstránená vydaním opravy v súlade so zákonom. Čo sa týka námietky diskriminácie ţalobcov voči ostatným obyvateľom predmetnej lokality z dôvodu rómskej národnosti, ţalobcovia túto svoju námietku nekonkretizovali v tom 5 10Sžo/21/2016 smere, ţe ostatní obyvatelia tejto lokality nemajú rómsky pôvod, a preto v čase začatia tohto konania nebolo a nie je začaté obdobné konanie voči nim. Takisto nepreukázali svoje tvrdenie tým, ţe by títo ostatní obyvatelia taktieţ nepoţiadali o dodatočné povolenie stavby a napriek tomu bol prístup správnych orgánov iný.

názoru krajského súdu ţalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, ako i s ust. § 59 Správneho poriadku, jeho rozhodnutie obsahuje náleţitosti ust. § 47 Správneho poriadku, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil a v konaní krajský súd nezistil takú vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. O trovách konania rozhodol krajský súd

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, ţe účastníkom nepriznal právo na ich náhradu, pretoţe ţalobcovia vo veci úspech nemali a ţalovaný nemá na náhradu trov konania zo zákona nárok. II Zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcov Vo včas podanom odvolaní ţalobcovia navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. V odvolaní ţalobcovia poukázali na rovnaké skutočnosti ako v podanej ţalobe a naviac sa nestotoţnili so záverom krajského súdu, ţe napriek pochybeniu správnych orgánov krajský súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného nezrušil. Ţalobcovia v odvolaní namietali aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, ktorý sa vo viacerých bodoch rozsudku vyjadril iba stroho, bez ďalšieho vysvetlenia. III Zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcov Vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaný uviedol, ţe ţalobca v odvolaní neuviedol ţiadne nové skutočnosti a s namietanými skutočnosťami sa ţalovaný uţ dostatočným spôsobom vysporiadal, a preto navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. 6 10Sžo/21/2016 IV Argumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Obec Plavecký Štvrtok, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. A/2012/00159-3 zo dňa 05.10.2012 v spojení s opravným rozhodnutím č. A/2012/00159-4 zo dňa 14.11.2012

§ 88aods.

2, ods. 6 písm. a) a § 90 stavebného zákona nariadil odstránenie stavby – rodinného domu súpisné číslo X., postaveného na pozemku, parc. č. 4101/14, reg. „E“, k.ú. P., parcela definovaná

Geometrického plánu na zameranie stavieb a vyznačenie vecného bremena - bezpečnostného pásma vysokotlakového plynovodu parcely č. 4098/1-9; 4099/1,:/2,: /5-33; 4100/93,:/131; 410/3, :/5-15, číslo 10/2011, úradne overeného Ing. A. Ţ., Správa katastra Malacky dňa 01.04.2011 pod číslom 152/2011 vlastníkovi stavby A... S., nar. X., trvale bytom P. č. X. a L. Z., narodenej X., trvale bytom P. č. X.. Z dokazovania vyplýva, ţe vlastník stavby - ţalobca 1/ vo svojej výpovedi uviedol, ţe rodinný dom súpisné č. X. postavil svojpomocne so svojou druţkou - ţalobkyňou 2/ bez príslušného stavebného povolenia. Správny orgán napriek explicitnému zneniu zákona vyzval ţalobcov, aby predloţili potrebnú dokumentáciu nevyhnutnú na dodatočné povolenie stavby a z ktorej by vyplývalo, ţe dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Vlastník stavby v stanovenej lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy, doručenej dňa 18.07.2012, poţadované doklady nepredloţil a ani nepoţiadal o predĺţenie stanovenej lehoty. Keďţe zo znenia zákona je zrejmý rozpor s verejným záujmom, správny orgán rozhodol o nariadení odstránenia stavby. Naviac správny orgán uviedol, ţe stavba postavená na pozemku parc. č. 4101/14 reg. „E“ definovaného

Geometrického plánu na zameranie stavieb a vyznačenie vecného bremena - bezpečnostného pásma vysokotlakového plynovodu parcely č. 4098/1-9; 4099/1,:/2,: /5-33; 4100/93,:/131; 410/3, :/5- 15, číslo 10/2011, úradne overeného Ing. A. Ţ., Správa katastra Malacky dňa 01.04.2011 pod číslom 152/2011 je v rozpore s územným plánom obce P.. V 7 10Sžo/21/2016 Argumentácia rozhodnutia žalovaného Na odvolanie ţalobcov ţalovaný napadnutým rozhodnutím č. A-2013/00493-KAZ zo dňa 21.03.2013 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v znení opravy zo dňa 14.11.2012 potvrdil. Ţalovaný uviedol, ţe po preskúmaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj jeho postupu v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, dospel k záveru, ţe prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a postupoval v zmysle procesnoprávnych ustanovení. Ţalobcovia nepredloţili ţiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia, ani doklady potrebné k preukázaniu, ţe nelegálna stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami čím naplnili zákonné dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia, a preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. VI Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

§ 250ja ods.

2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 27.11.2015. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.05.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

§ 244ods.

1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd 8 10Sžo/21/2016 v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný.

§ 247ods.

1 O. s. p.,

ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

§ 88aods.

1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, ţe stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predloţil doklady o tom, ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk

§ 140b

a podkladov predloţených v stavebnom konaní.

§ 88aods.

2 stavebného zákona ak vlastník stavby poţadované doklady nepredloţí v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáţe rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

§ 88aods.

4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí uţ vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy uţ realizovanej stavby.

§ 88aods.

5 stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáţe rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

§ 88aods.

6 stavebného zákona stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote

  1. a)nepredloţí ţiadosť o dodatočné povolenie stavby,
  2. b)nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. 9 10Sžo/21/2016

§ 90ods.

1 stavebného zákona konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní

predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Z administratívneho spisu je zrejmé, ţe obec Plavecký Štvrtok, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. A/2012/00159-3 zo dňa 05.10.2012 v spojení s opravným rozhodnutím č. A/2012/00159-4 zo dňa 14.11.2012

§ 88aods.

2, ods. 6 písm. a) a § 90 zákona č. 50/1976 Zb. nariadil odstránenie stavby – rodinného domu súpisné číslo X., postaveného na pozemku, parc. č. 4101/14, reg. „E“, k.ú. P., parcela definovaná

Geometrického plánu na zameranie stavieb a vyznačenie vecného bremena - bezpečnostného pásma vysokotlakového plynovodu parcely č. 4098/1-9; 4099/1,:/2,: /5-33; 4100/93,:/131; 410/3, :/5-15, číslo 10/2011, úradne overeného Ing. A. Ţ., Správa katastra Malacky dňa 01.04.2011 pod číslom 152/2011 vlastníkovi stavby ţalobcovi 1/ a ţalobkyni 2/. Na odvolanie ţalobcov ţalovaný napadnutým rozhodnutím č. A-2013/00493-KAZ zo dňa 21.03.2013 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v znení opravy zo dňa 14.11.2012 potvrdil. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcov uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (t. j. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. 10 10Sžo/21/2016 Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotoţnil so záverom krajského súdu, ako aj so záverom ţalovaného, ţe dôvodom vydania napadnutého rozhodnutia bolo nepredloţenie poţadovaných dokladov v lehote 60 dní od doručenia výzvy č. A/2012/00159-2 zo dňa 04.07.2012, ktorú prevzal vlastník stavby - ţalobca 1/ dňa 18.07.2012, a to, ţe dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a zároveň nepredloţenie ţiadosti o dodatočné povolenie stavby a dokladov potrebných na na legalizáciu stavby. Odvolací súd dodáva, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ zároveň nepoţiadali o predĺţenie lehoty na predloţenie poţadovaných dokladov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sţp/28/2011 zo dňa 19.07.2012, v ktorom uviedol, ţe „Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov

toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je 11 10Sžo/21/2016 v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Pri stavbách postavených bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takáto stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. ..... Konanie o dodatočnom povolení, resp. o odstránení stavby začína stavebný úrad o odstránení stavby začína stavebný úrad z vlastného podnetu „ex offo“ oznámením v spojení s § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a stavebného zákona. Vlastník nepovolenej stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady z hľadiska preukázania súladu s verejným záujmom, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, správcov sieti a technického vybavenia územia, ako aj obce ako samosprávneho orgánu, potrebné pre posúdenie súladu stavby s verejnými záujmami.“ Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe vlastníkmi nepovolenej stavby sú ţalobcovia 1/ a 2/, čo vyplýva aj z čestného prehlásenia ţalobcu 1/ zo dňa 01.03.2012, v ktorom prehlásil, ţe skutočnosti uvedené v zázname z vykonaného štátneho stavebného dohľadu č. j. A/2012/00159/00160 zo dňa 01.03.2012 sú pravdivé. Zo záznamu je zrejmé, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ postavili rodinný dom svojpomocne, na cudzom pozemku a bez stavebného povolenia. Na opakované námietky ţalobcov týkajúcich sa nekonania správnych orgánov so všetkými účastníkmi konania (spoločnosť NAFTA, a.s.) a rozhodnutia o pridelení súpisného čísla predmetnej stavbe odvolací súd uvádza, ţe odôvodnenie napadnutého súdneho rozhodnutia je v tejto časti jasne a výstiţné, a preto v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, ţe v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Napriek pochybeniu správnych orgánov 12 10Sžo/21/2016 pri doručovaní, odvolací súd udáva, ţe pochybením nedošlo k obmedzeniu alebo porušeniu práv ţalobcov a z toho dôvodu nebolo spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na opakovanú námietku ţalobcov týkajúcu sa diskriminácie ţalobcov z dôvodu rómskej národnosti odvolací súd povaţuje na tomto mieste za dôleţité uviesť, ţe diskriminácia je v demokratickej spoločnosti povaţovaná za neprípustnú a jej vymedzené formy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky (Ústavou Slovenskej republiky /čl. 12 ods. 1 a 2/, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd /čl. 14/, Smernicou Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, ku ktorému v roku 1976 pristúpilo ešte socialistické Československo a ktorý platí dodnes /čl. 26/) zakazované. Pri diskriminácii ide o také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (resp. skupinou ľudí) inak neţ s iným človekom (skupinou ľudí) na základe jeho odlišnosti napr. rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia alebo sexuálnej orientácie, pričom rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či existuje príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a pouţitím kritéria pre rozlišovanie. V danom prípade ţalobcovia nekonkretizovali svoju námietku v tom smere, ţe by k ostatným obyvateľom predmetnej lokality, najmä pokiaľ nemajú rómsky pôvod správny orgán pristupoval v obdobných právnych otázkach iným spôsobom, z konania pred správnymi orgánmi nebolo

názoru odvolacieho súdu preukázané, ţe by k diskriminácii ţalobcov nejakým spôsobom došlo, preto sa odvolací súd stotoţnil so záverom krajského súdu, ţe uvedenú námietku nebolo moţné vyhodnotiť za dôvodnú. Na námietku ţalobcov týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu odvolací súd uvádza, ţe ju vyhodnotil za nedôvodnú. Námietkami ţalobcov sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú ţiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského 13 10Sžo/21/2016 súdu vyhodnotil odvolací súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Záverom odvolací súd dodáva, ţe dôvodom na vydanie rozhodnutia o odstránení stavby – rodinného domu ţalobcov bola skutočnosť, ţe ţalobcovia v určenej lehote (60 dní) nepredloţili ţiadosť o dodatočné povolenie stavby a potrebné doklady (§88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.). S poukazom na ust. § 88a ods. 6 stavebného zákona odvolací súd uvádza, ţe nepredloţením ţiadosti o dodatočné povolenie stavby a nesplnením podmienok rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, príslušný stavebný úrad nariadi odstránenie stavby, čo sa stalo aj v tomto prípade. Na odstránenie stavby tak nie je potrebné preukazovanie ďalších skutočností, pretoţe nariadiť odstránenie stavby je moţné uţ na základe vyššie uvedených dôvodov. Príslušný stavebný úrad tak konal v súlade so zákonom a je iba na škodu ţalobcov, ţe zostali po doručení výzvy nečinní, resp. ţe ignorovali vzniknutú situáciu a neuskutočnili riadne a včas potrebné úkony smerujúce k legalizácii ich stavby - rodinného domu. Ţalobcovia nepoţiadali správne orgány ani o prípadné predĺţenie lehoty na predloţenie dokladov a ani nepoţiadali správne orgány o prípadnú pomoc, či súčinnosť v konaní o dodatočnom povolení stavby. Na tomto mieste najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila uţ v rímskom práve,

ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostraţitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiţ predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môţu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. S poukazom na uvedené najvyšší súd

§ 250ja ods.

3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania

§ 250kods.

1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, keďţe ţalobcovia v konaní nemali úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani 14 10Sžo/21/2016 v prípade úspechu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. mája 2017 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.