← Slovensko

o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obch. podielu z 20. 10. 2012

Najvyšší súd 4 Obo 14/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci ţalobcu: S., a. s., so sídlom: D., IČO: X. (pôvodne P., a. s.), proti ţalovanému: T. M. L. A. Inc., so sídlom: X., reg. č. O., zast. advokátom D. Š., so sídlom: S., o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa

  2. 2002, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Cbs/193/2004-667 zo dňa
  3. októbra 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Cbs/193/2004-667 zo dňa
  4. októbra 2011 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 9Cbs/193/2004-667 zo dňa
  6. 2011 určil, ţe zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá dňa
  8. 2002 medzi účastníkmi o prevode obchodného podielu spoločnosti G., s. r. o., zo ţalobcu na ţalovaného je neplatná. Súčasne ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 975,47 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2 4 Obo 14/2012 Rozhodol tak v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho, sp. zn. 5Obo/29/2009 zo dňa
  10. 2009, ktorým najvyšší súd na odvolanie ţalovaného zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Cbs/193/2004-298 zo dňa
  12. 2008, ktorým súd určil, ţe zmluva o prevode obchodného podielu, uzatvorená dňa
  14. 2002 medzi účastníkmi o prevode obchodného podielu spoločnosti G., s. r. o. (E. s. r. o.) zo ţalobcu na ţalovaného, je neplatná. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí súdu prvého stupňa vytkol viaceré pochybenia, za účelom odstránenia ktorých mu uloţil predovšetkým zaoberať sa otázkou naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určovacej ţalobe, ako aj skúmať, či sa v prípade podpisu na zmluve o prevode obchodného podielu a skúmaného podpisu v rámci vyšetrovacieho konania, nejedná o podpisy dvoch osôb. Súd prvého stupňa, postupujúc v zmysle vyššie označeného uznesenia odvolacieho súdu, po vykonanom dokazovaní výsluchom svedkov, a to notárky JUDr. M. S., Mgr. B. P., JUDr. B. J., výsluchom samotných účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s ich písomnými podaniami dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe ţalobca sa svojou ţalobou domáhal vyslovenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej dňa
  16. 2002 medzi prevodcom: P., a. s., zast. Mgr. B. P., predsedom predstavenstva a nadobúdateľom: T. M. L. A. Inc., zast. T. L.. Podpis Mgr. B. P. na predmetnej listine bol dňa
  18. 2003 úradne overený na notárskom úrade JUDr. M. S., povereným zamestnancom D. T. Na základe uvedenej listiny došlo k zmene zápisu v obchodnom registri a následne k jeho ďalšiemu prevodu na tretiu osobu. V ďalšom súd poukázal na fakty významné pre posúdenie celej genézy prejednávanej veci, a to, ţe k prevodu obchodného podielu zo ţalobcu na ţalovaného v spoločnosti - pôvodne G., s. r. o., B. (t. č.. s. r. o. – správne znie: „E., s . r. o.“ – pozn. dovolacieho súdu), došlo dňa
  20. 2003 zmluvou o prevode obchodného podielu, s notársky overeným podpisom Mgr. B. P.. Keďţe Mgr. B. P. popieral, ţe sa jedná o jeho identický podpis, vo veci bolo začaté trestné konanie, vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 4T/66/06, proti T. L. a M. V., pre podozrenie z vyhotovenia fiktívnej zmluvy. Menované osoby boli spod obţaloby podľa § 258 písm. c/ Trestného poriadku, oslobodené, pretoţe v konaní nebolo preukázané, ţe uvedenú zmluvu vyhotovili obţalovaní. V rámci trestného vyšetrovania bolo nariadené aj znalecké dokazovanie znalcami z odboru písomnoznalectvo, ktorí nepotvrdili, ţe sa jedná o autentický podpis Mgr. B. P.. Na valnom zhromaţdení 3 4 Obo 14/2012 spoločnosti G., s. r. o., konanom dňa
  22. 2002 sa rozhodlo, ţe na uzavretie zmluvy za spoločnosť sú potrebné podpisy dvoch jeho členov. Z dokladov zaloţených v súdnom spise súd ďalej zistil, ţe v súvislosti alebo v prepojení s týmto konaním prebieha konkurzné konanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici, vedené pod sp. zn. 36-24K/323/2000, na Okresnom súde Bratislava II konanie vedené pod sp. zn. 23Cb/29/2006, proti odporcovi D. (správne znie: D. – pozn. dovolacieho súdu) a na Okresnom súde Bratislava V konanie vedené pod sp. zn. 29Cb/7/2007, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode pohľadávky z G., s. r. o., na T. Z výpovede kľúčového svedka Mgr. B. P. dňa
  24. 2011 súd zistil, ţe ţalovaného v roku 2002 nepoznal, prvýkrát ho videl asi pred 5-6 rokmi v budove súdu pri konfrontácii v súvislosti s vraţdou. Svedok poprel, ţe by podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu, tvrdil, ţe podpis na zmluve je falošný. Mal za to, ţe jeho občiansky preukaz predloţený notárovi musel byť sfalšovaný. Ďalej uviedol, ţe do vzniku predmetnej kauzy sa podpisoval iba priezviskom, po vzniku kauzy pridáva svoje krstné meno B., ako B. sa nikdy nepodpisoval. Nepoprel, ţe pred príslušníkmi polície pri znaleckej expertíze v rámci trestného konania vykonal asi 10 podpisov. Na návrh ţalovaného súd dňa
  26. 2011 vypočul svedkov JUDr. M. S. a JUDr. B. J., a to za účelom preukázania jeho tvrdenia, ţe zo strany ţalobcu boli robené nátlaky na notárku za účelom získania notárskej knihy overovania a jej likvidácie. Svedkyňa JUDr. M. S. sa pridrţala svojich prehlásení v rámci vyšetrovacieho konania a uviedla, ţe s odstupom času si na podrobnosti nepamätá. Jednoznačne však poprela, ţe by kedykoľvek bol na ňu vyvíjaný akýkoľvek nátlak za účelom zmocnenia sa overovacej knihy. Svedok JUDr. B. J. vo svojej výpovedi uviedol, ţe na konkrétny priebeh vyšetrovacieho konania v trestnom stíhaní si nepamätá, v uvedenej dobe hájil záujmy ţalovaného, ale protokol o zápise by nepodpísal, pokiaľ by s ním nesúhlasil. Poprel, ţe by na neho bol vyvíjaný nejaký nátlak. Od výsluchu ďalších dvoch svedkov navrhnutých ţalovaným, a to JUDr. M. R. a pani D. T. súd prvého stupňa upustil, a to na pojednávaní konanom dňa
  28. 2011, odôvodňujúc to tým, ţe JUDr. R. svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a zároveň prehlásil, ţe s odstupom času sa k veci nevie vyjadriť, naviac, nebol pri ničom osobne prítomný, o veci 4 4 Obo 14/2012 vedel len z počutia. Vo vzťahu k svedkyni T., bývalej zamestnankyni notárky JUDr. M. S., ktorá však uţ u menovanej notárky nepracuje, súd uviedol, ţe ţalovanému poskytol lehotu na oznámenie jej adresy, túto však súdu neuviedol z dôvodu, ţe ju nemôţe zistiť. Na výzvu súdu, aby ţalovaný označil svedkov, ktorí by mu potvrdili predbeţné jednania s Mgr. B. P. o uskutočnení prevodu obchodného podielu, ţalovaný uviedol, ţe takýchto svedkov neuvedie, lebo si neţelajú byť vypočutí. Poukázaním na § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p“), súd vyslovil názor, ţe ţalobca osvedčil naliehavý právny záujem na určovacej ţalobe preukázaním, ţe jeho právne postavenie sa stalo neistým, a to aj v súvislosti s ďalšími prebiehajúcimi konaniami, vyvolanými spornou zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa
  31. Uviedol, ţe od výsledku úspechu alebo neúspechu ţalobcu v tomto základnom konaní závisia rozhodnutia vo všetkých ostatných prebiehajúcich konaniach. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedka Mgr. P., mal súd za preukázané, ţe na Zmluve o prevode obchodného podielu sa nenachádza identický podpis Mgr. P., z dôvodu ktorého ţalobe vyhovel. Vo vzťahu k obrane ţalovaného v konaní, spočívajúcej v poukázaní na nespornosť a platnosť posudzovaného právneho úkonu, t. j. prevodu obchodného podielu zo dňa
  33. 2002, túto súd povaţoval za nehodnovernú. Uviedol, ţe ţiaden zo svedkov navrhnutých ţalovaným a vypočutých v konaní, ním tvrdené okolnosti nepotvrdil. V tejto súvislosti zdôraznil, ţe súd nemôţe rozhodovať na základe emociálnych pocitov účastníka konania, ale musí vychádzať z dokladov a dôkazov doloţených do spisov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a v konaní neúspešnému ţalovanému uloţil povinnosť znášať trovy konania ţalobcu v celkovej sume 975,47 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaný (ďalej tieţ ako „odvolateľ“) argumentujúc odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p., teda ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, ďalej ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal 5 4 Obo 14/2012 navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietne a ţalovanému prizná trovy konania (č. l. 677 - 681). Odvolateľ povaţuje podanú ţalobu za nedôvodnú, a to pre absenciu naliehavého právneho záujmu. Prvostupňovému súdu vytkol, ţe v predmetnom konaní neriešil a ani nemohol riešiť otázku, komu patrí obchodný podiel, t. j. kto je majiteľom obchodného podielu v spoločnosti E., s. r. o. Uviedol, ţe v súčasnosti je majiteľom obchodného podielu menovanej spoločnosti osoba odlišná od účastníkov konania (spoločnosť D. Inc., so sídlom: H.). Má za to, ţe rozsudok vo veci môţe vyriešiť len vnútornú otázku medzi účastníkmi sporu, nerieši však meritórne vec samu. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za to, ţe naliehavý právny záujem na určení nemôţe byť daný vôbec. Poukázaním na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. II Odon 50/96 a 21 Cdo 58/2004, odvolateľ vyslovil názor, ţe v danom prípade moţno ţalovať priamo na určenie toho, kto je majiteľom obchodného podielu spoločnosti E., s. r. o. Aj keby naliehavý právny záujem mal vychádzať z toho, ţe ţalobca bude mať po úspešnosti konania nárok na zapísanie v obchodnom registri ako spoločník v spoločnosti E., s. r. o., takýto výsledok v konaní nemoţno dosiahnuť, nakoľko to nie je predmetom podanej ţaloby. Rozsudok prvostupňového súdu nemôţe byt' podkladom pre zápis do obchodného registra a keďţe spoločnosť D. Inc. nebola účastníkom konania, nemôţe byť z obchodného registra na základe rozsudku ani vymazaná, pretoţe by sa zasiahlo do jej ústavou garantovaného práva vlastniť majetok. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu odvolateľ súdu prvého stupňa vytkol, ţe vo svojom rozhodnutí vôbec neuviedol, či posudzoval a či mal vôbec k dispozícii originál spornej zmluvy o prevode obchodného podielu. Súd neustanovil znalca a bez vykonania znaleckého dokazovania v súlade s § 127 O. s. p. vo veci rozhodol. Namietol, ţe súd neprihliadol na názor znalca vyslovený v trestnom konaní, a to, ţe podpis mohol falšovať samotný B. P. (tzv. samofalšovanie) s cieľom v budúcnosti spochybňovať pravosť tohto 6 4 Obo 14/2012 podpisu. Odvolateľ poukázal na odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v B. ČES: PPZ-1343/KEÚ-BA-EXP-2004 zo dňa
  35. 2004, v závere ktorého sa uvádza, ţe „Spresnenie záveru skúmania je moţné po predloţení originálu Osvedčovacej knihy, kde sa nachádza sporný podpis k priezvisku P.“. Prvostupňovému súdu vytkol, ţe napriek tomuto záveru neuskutočnil znalecké dokazovanie podľa príslušných ustanovení O. s. p., čím v jeho postupe došlo k rozporu s právom účastníka na spravodlivý proces. Ďalšia časť odvolania ţalovaného sa týka jeho námietky spočívajúcej v tvrdení, ţe z výroku prvostupňového rozsudku nie je jasné, o akú spoločnosť G., s. r. o., sa jedná, pretoţe k dátumu vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia (
  37. 2011) ţiadna takáto obchodná spoločnosť v obchodnom registri zapísaná nebola. Spoločnosť nie je vo výroku identifikovaná IČO číslom ani sídlom, a teda výrok je neurčitý. Rovnako ani z dôvodovej časti rozsudku nevyplýva, o akú spoločnosť G., s. r. o. ide, či ide o právneho predchodcu spoločnosti E., s. r. o., alebo došlo len k zmene obchodného mena - ak áno, nie je uvedené kedy k zmene došlo. Odvolateľ vo svojom odvolaní ďalej poukázal na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/29/2009 zo dňa
  39. 2009 a prvostupňovému súdu vytkol, ţe sa právnym názorom v ňom vysloveným, neriadil. Poukazujúc na úvodnú časť rozhodnutia a jeho výrok odvolateľ tvrdí, ţe zmluva o prevode obchodného podielu, uzavretá dňa
  41. 2002 medzi účastníkmi, teda spoločnosťami S. a. s. a T. M. L. A. Inc., nikdy uzatvorená nebola, a teda nie je ani moţné konštatovať jej neplatnosť. Napriek tomu, ţe odvolací súd vo vyššie označenom uznesení zdôraznil, ţe najmä pri určovacích výrokoch je podstatné správne označenie účastníkov uskutočňujúcich v tom čase predmetný úkon, prvostupňový súd uvedený názor nerešpektoval. Vo vzťahu k svedkyni T., na výsluchu ktorej ţalovaný počas konania trval, namietol, ţe bolo povinnosťou súdu vykonať dopyt u jej bývalého zamestnávateľa, v Sociálnej poisťovni a na Polícii SR, s cieľom zistiť kontaktné údaje na jej osobu alebo aspoň jej telefónne číslo. Tým, ţe súd navrhnutý dôkaz nezabezpečil, odňal ţalovanému ako účastníkovi právo na spravodlivý súdny proces. Poukázaním na § 157 ods. 1 O. s. p. odvolateľ prvostupňovému súdu ďalej vytkol absenciu poučenia o náleţitostiach opravného prostriedku v jeho rozsudku, čím ukrátil neúspešného účastníka - ţalovaného. Vo vzťahu k samotnému odôvodneniu napadnutého rozsudku odvolateľ vytkol jeho nepreskúmateľnosť 7 4 Obo 14/2012 tvrdiac, ţe toto je tak abstraktné, neurčité a nezrozumiteľné, ţe následne celý rozsudok nemôţe obstáť ako správny. K odvolaniu ţalovaného sa písomne vyjadril ţalobca svojím podaním zo dňa
  43. 2012, prvostupňovému súdu doručené dňa
  45. 2012, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti G., s. r. o., IČO: 36 531 201 (od
  47. 2005 podnikajúca pod obchodným menom E., s. r. o.), uzatvorenej dňa
  49. 2002 medzi spoločnosťou P., a. s., IČO: X. (od
  51. 2011 podnikajúca pod obchodným menom S. a. s.) ako prevodcom a spoločnosťou T. M. L. A. Inc., reg. č. O., ako nadobúdateľom. Obrana ţalobcu spočíva v tvrdení, ţe zmluvu za ţalobcu nepodpísala oprávnená osoba (na zmluve označená ako Mgr. B. P., predseda predstavenstva). Súd prvého stupňa ţalobe vyhovel. Skúmajúc v prvom rade naliehavý právny záujem ţalobcu na určovacej ţalobe, tento mal za preukázaný. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania (ţalobou) moţno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacia ţaloba v zmysle vyššie citovaného ustanovenia má predovšetkým preventívny charakter a jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam ţalobcu skôr, neţ dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia ţaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde uţ právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste ţaloba 8 4 Obo 14/2012 o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O. s. p.). Podmienkou prípustnosti určovacej ţaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení určitého práva alebo právneho vzťahu. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, ţe ţalobca v danom právnom vzťahu môţe navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaţe na konkrétny určovací petit (to, čoho sa ţalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa ţalobou s daným určovacím petitom môţe dosiahnuť odstránenie spornosti ţalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu ţalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia ţaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva. Ak ţalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním poţadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie ţaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, ţe tá-ktorá určovacia ţaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne ţalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Za určovaciu ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. povaţuje súdna prax aj ţalobcom podanú ţalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Naliehavý právny záujem na poţadovanom určení musí existovať v čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Je nesporné, ţe ţalobca bol jedným zo spoločníkov obchodnej spoločnosti - pôvodne G., s. r. o., v súčasnosti E., s. r. o. Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa
  53. 2002 mal ţalobca previesť celý svoj obchodný podiel v menovanej spoločnosti na ţalovaného. Ţalobca sa domáha určenia neplatnosti tejto zmluvy s odôvodnením, ţe zmluvu nepodpísala osoba na to oprávnená, t. j. Mgr. B. P., predseda predstavenstva spoločnosti ţalobcu v rozhodnom období, ale jeho podpis na zmluve bol sfalšovaný. Naliehavý právny záujem je podľa názoru odvolacieho súdu daný postavením ţalobcu, ktoré je bez určenia platnosti alebo neplatnosti posudzovaného právneho úkonu (zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa
  55. 2012), neisté. Poukazujúc na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovený v jeho rozsudku sp. zn. 2 Obo 222/2001 zo dňa
  57. 2002, v zmysle ktorého „Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemoţno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť a ktoré môţu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu“, má odvolací súd za to, ţe v danej veci existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty v právnom postavení ţalobcu. Odvolací súd sa preto stotoţňuje s právnym názorom 9 4 Obo 14/2012 súdu prvého stupňa, ţe ţalobca existenciu naliehavosti právneho záujmu na určovacej ţalobe osvedčil, a to s poukazom na prebiehajúce súdne konania na ďalších súdoch, ktorých rozhodovanie závisí od výsledku tohto konania (osobitne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 23Cb/29/2006 je prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9Cbs/193/2004). Neobstojí ani ďalšia námietka ţalovaného, ţe súd prvého stupňa sa neriadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v predchádzajúcom jeho uznesení (sp. zn. 5Obo/29/2009 zo dňa
  59. 2009). Odvolací súd, ktorý konal o odvolaní ţalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa č. k. 9 Cbs 193/2004-298 zo dňa
  61. 2008, prvostupňovému súdu vytkol viaceré pochybenia a uloţil mu vysporiadať sa s otázkou naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určovacej ţalobe, ako aj vysporiadať sa s pravosťou podpisu Mgr. B. P. na zmluve o prevode obchodného podielu porovnaním s podpisom skúmaným v rámci vyšetrovacieho konania. Súd prvého stupňa v novom konaní pochybenia vytknuté odvolacím súdom procesne odstránil vykonaním 6-ich pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, ich zástupcov, svedkov, oboznámením s listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a tieto následne postupom podľa § 132 a nasl. O. s. p. vyhodnotil (pojednávanie konané dňa
  63. 2010 – odročené pre námietku zaujatosti vznesenú zástupcom ţalovaného (č. l. 367), pojednávanie dňa
  65. 2010, na ktorom bol vypočutý zástupca ţalobcu k otázke naliehavého právneho záujmu (č. l. 392), pojednávanie dňa
  67. 2011, na ktorom bol vypočutý svedok Mgr. B. P. (č. l. 471), pojednávanie dňa
  69. 2011, na ktorom boli vypočutí svedkovia JUDr. M. S. a JUDr. B. J. a opätovne zástupca ţalobcu k otázke naliehavého právneho záujmu (č. l. 555), pojednávanie dňa
  71. 2011 – odročené (č. l. 637) a pojednávanie dňa
  73. 2011, na ktorom bol vyhlásený rozsudok (č. l. 644). Vo vzťahu k obrane ţalovaného, spočívajúcej v tvrdení, ţe právny úkon prevodu obchodného podielu, vykonaného zmluvou zo dňa
  75. 2002, je perfektný a platný, súd prvého stupňa skonštatoval, ţe túto skutočnosť sa mu nepodarilo preukázať hodnoverným spôsobom. Tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť za výsledok konania podľa § 120 O. s. p. postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná a aby ju súd uznal 10 4 Obo 14/2012 za pravdivú. V prejednávanej veci ţalobca tvrdil, ţe zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa
  77. 2002, nepodpísal Mgr. B. P., ktorý bol v tom čase predsedom predstavenstva spoločnosti ţalobcu. Posúdenie pravosti jeho podpisu bolo predmetom aj iného, trestného konania, v rámci ktorého z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ČES: PPZ-1343/KEÚ-BA-EXP-2004 zo dňa
  79. 2004 vyplynul jednoznačný záver, ţe podpis vyhotovený k priezvisku P., obsiahnutý na origináli zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa
  81. 2002, nie je pravým podpisom B. P.. Menovaný ústav, zapísaný ako znalecký ústav v zozname znaleckých inštitúcií znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, pôsobiaci v odbore Kriminalistika, vychádzal z originálu sporného podpisu obsiahnutého na zmluve, ktorý vyhovoval podmienkam písmoznaleckého skúmania, preto súd nemá dôvod uvedený záver spochybňovať. V konaní na súde prvého stupňa nebolo treba skúmať originál predmetnej zmluvy, nakoľko pre jej platnosť (resp. neplatnosť) je v tomto prípade podstatná skutočnosť, ţe podpis štatutárneho orgánu ţalobcu na nej bol sfalšovaný a táto skutočnosť vyplýva z jednoznačného záveru vyššie uvedeného odborného vyjadrenia. Samotný Mgr. B. P. na pojednávaní prvostupňového súdu, konanom dňa
  83. 2011 vypovedal, ţe zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa
  85. 2002 nepodpisoval, jeho podpis je falošný, v tom čase musel byť jeho občiansky preukaz sfalšovaný, pretoţe ho nepostrádal a nemal ani dôvod nahlasovať jeho stratu. Uviedol tieţ, ţe do predmetnej kauzy sa podpisoval iba priezviskom, po jej vzniku pridáva aj svoje krstné meno B. Dodal, ţe nikdy sa nepodpisoval ako B., pretoţe sa tak ani nevolá. Ţalovaný opak týchto tvrdení nepreukázal. Pokiaľ súd prvého stupňa dôkazy navrhnuté ţalovaným, a to výsluch svedkov JUDr. R. a pani T. nevykonal, náleţite vysvetlil, prečo od ich výsluchu na poslednom pojednávaní dňa
  87. 2011 upustil (č. l. 644 – 646). Odvolací súd pripomína, ţe ust. § 120 ods. 1 O. s. p. zakotvujúce povinnosť účastníkov označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, ţe súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, je vyjadrením nezávislého postavenia súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. Preto nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov nemoţno kvalifikovať ako odňatie práva konať pred súdom. O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojím procesným postupom odňal účastníkovi moţnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však v predmetnom prípade nestalo. Pokiaľ súd na procesné úkony účastníka konania reaguje primeraným, zrozumiteľným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom 11 4 Obo 14/2012 a nevykonanie dôkazov odôvodní ústavne akceptovateľným spôsobom, nemoţno jeho postup, spočívajúci v nevykonaní navrhovaných dôkazov, hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, prečo dôkaz výsluchom svedkov JUDr. R. a pani T. nevykonal - keďţe JUDr. R. svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa
  89. 2011 (č. l. 639), v ktorom zároveň uviedol, ţe o prejednávanej veci nemá ţiadne informácie, o prípade len počul v rámci advokátskej kancelárie V. & P., v ktorej pracoval a vzhľadom na značný časový odstup si na nič nepamätá; vo vzťahu k svedkyni T. súd uviedol, ţe napriek výzve, aby ţalovaný súdu oznámil jej adresu (na pojednávaní dňa
  91. 201), túto neuviedol. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, ţe nesplnenie si povinnosti v uvedenom smere nie je moţné vynucovať, jej nesplnenie má však negatívny dôsledok pre účastníka, ktorý vykonanie dôkazu navrhol. Vyhľadávanie pobytu alebo miesta zdrţiavania sa navrhovaných svedkov nie je povinnosťou súdu, naopak, je v záujme účastníka, aby zabezpečením ich prítomnosti preukázal ním tvrdené skutočnosti. Zo zápisnice o poslednom pojednávaní je zrejmé, ţe súd postupujúc podľa § 118 ods. 1, 2 O. s. p., oboznámil účastníkov s dôkazmi a obsahom spisu a vyzval ich na ďalšie návrhy. Ţalobca ţiadne nepredloţil, vo vzťahu k ţalovanému, ktorý zotrval na výsluchu vyššie označených dvoch svedkov, súd uznesením od ich výsluchu upustil a dokazovanie vyhlásil za skončené. Po neverejnej porade senátu vyhlásil rozsudok v znení, aké obsahuje jeho písomné vyhotovenie. Vo vzťahu k námietke ţalovaného o neúplnom poučení prvostupňového rozhodnutia, odvolací súd uvádza, ţe podľa § 157 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom v čase rozhodovania prvostupňového súdu, písomné vyhotovenia rozsudku síce má obsahovať (okrem iného) aj poučenie o náleţitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, vrátane poučenia o moţnosti výkonu rozhodnutia, jeho absencia však nie je takým nedostatkom, ktorý by mal za následok odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom. Pokiaľ ide o námietku ţalovaného týkajúcu sa nejasného označenia spoločnosti G., s. r. o., má odvolací súd za to, ţe i keď predmetná spoločnosť v čase vyhlásenia rozhodnutia prvostupňového súdu (
  93. 2011) pod uvedeným obchodným menom uţ nevystupovala (nakoľko rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa
  95. 2004 došlo k zmene obchodného 12 4 Obo 14/2012 mena spoločnosti na E., s. r. o.), z kontextu celého prvostupňového rozsudku je nepochybné, o aký subjekt – právnickú osobu, ide. Jej označenie korešponduje s označením spoločnosti v rozhodnom období (dňa
  97. 2002), kedy bola uzavretá zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti G., s. r. o. Ţalobca sa ţalobou domáhal určenia neplatnosti predmetnej zmluvy, v ktorej je uvedený subjekt označený ešte svojím pôvodným obchodným menom a súd prvého stupňa do svojho výroku len prevzal ţalobný petit. Vzhľadom na uvedené niet ţiadnych pochybností, o akú spoločnosť ide, a teda námietka ţalovaného neobstojí ani v tomto smere. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal časťou odvolania ţalovaného, v ktorej namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými skutočnosťami, tvrdenými účastníkmi konania, z odôvodnenia však musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku prvostupňového rozhodnutia, dospel k záveru, ţe právo ţalovaného na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Keďţe súd prvého stupňa v predmetnej veci postupoval v inteciách odvolacieho súdu ohľadne doplnenia dokazovania, preto odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Z neho vyplýva, čoho sa 13 4 Obo 14/2012 ţalobca svojou ţalobou domáha a z akých dôvodov, na akom tvrdení zaloţil obranu ţalovaný, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyloţil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu a aké právne závery vyplývajú zo zisteného skutkového stavu vo vzťahu k ţalobou uplatnenému návrhu, čím napĺňa kritériá určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti i presvedčivosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozsudku vo vzťahu k určujúcej časti ţalobného návrhu vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu, následne, sústrediac sa na posúdenie spornej skutočnosti – pravosti podpisu Mgr. B. P. na posudzovanej zmluve o prevode obchodného podielu, vysporiadal sa s otázkou platnosti tejto zmluvy, ako aj obranou ţalovaného vo vzťahu k nej. Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie rozsudku v rozsahu vyhotovenom prvostupňovým súdom, zodpovedá zákonnej poţiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia – stručné, jasné, výstiţné a je ústavne akceptovateľné. Je nutné zdôrazniť, ţe do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďţe v konaní boli preukázané ţalobcom uvádzané tvrdenia o neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, s dôrazom na sfalšovanie podpisu na predmetnej zmluve, kým ţalovaný pravdivosť tvrdení, spôsobilých privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci, nepreukázal, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, stotoţňujúc sa s jeho správnosťou v zmysle § 219 O. s. p., potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Ţalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Napriek tomu, ţe náhradu si uplatnil (vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného), túto nevyčíslil, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 2 O. s. p.). 14 4 Obo 14/2012 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  98. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  99. februára 2014 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.