Najvyšší súd 4Obdo/13/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R., zastúpeného advokátkou J., proti žalovanému: K., o zaplatenie 3 228,36 e

§ 172ods.

1 O. s. p. pätnásť dní od doručenia platobného 3 4Obdo/13/2014 rozkazu a ktorá je totožná s lehotou na podanie odporu. Podmienky pre možnosť odchýlenia sa od zákonnej úpravy neboli dané. Odvolací súd nesúhlasil s námietkou žalobcu týkajúcou sa porušenia jeho práv v konaní vyplývajúcou zo zásady rovnosti. Poukázal tiež na skrátený charakter konania, výsledkom ktorého je vydanie platobného rozkazu. Konštatoval, že súd prvého stupňa vyvodil v danej veci správny záver, že ak žalovaný nepodal odpor proti vydanému platobnému rozkazu tak žalobca nemôže účinne vziať žalobu späť po uplynutí lehoty na podanie odporu, keďže túto lehotu ustanovenie § 172 ods. 1 O. s. p., na ktoré odkazuje § 174 ods. 5 O. s. p. viaže výslovne na osobu žalovaného (odporcu). Začiatok plynutia 15 dní od doručenia platobného rozkazu pre účely postupu podľa § 174 ods. 5 O. s. p. určuje doručenie platobného rozkazu len žalovanému nie aj žalobcovi. Z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Súčasne proti svojmu potvrdzujúcemu rozhodnutiu pripustil dovolanie, keďže mal za to, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odvolacím súdom vyslovený právny názor k výkladu § 172 ods. 1 O. s. p.

§ 174ods.

5 O. s. p. nebol doteraz riešený dovolacím súdom a môže mať tiež dopad na viaceré prípady konaní, kedy k späťvzatiu žaloby došlo po uplynutí lehoty stanovenej v § 174 ods. 5 O. s. p.

§ 172ods.

1 druhá veta O. s. p. a žalovaným nebol podaný odpor proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote. Význam rozhodnutia po právnej stránke je podporený dopadom rozširujúceho výkladu možnosti zastavenia konania aj na majetkovú sféru v rovine ústavného práva vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky) v súvislosti s vrátením súdneho poplatku podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s poukázaním na jeho prípustnosť v zmysle § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p. V dôvodoch dovolania uviedol, že podľa jeho názoru lehota na späťvzatie návrhu na začatie konania v celosti alebo čiastočne neuplynie žalobcovi po vydaní platobného rozkazu 15 dní po doručení platobného rozkazu žalovanému. Takýto výklad zákonného ustanovenia je zo strany súdu reštriktívny a má za následok odňatie účastníkovi možnosť konať pred súdom a disponovať návrhom. Svoj názor oprel o skutočnosť, že žalobca nemá možnosť dozvedieť sa v tomto čase, kedy je platobný rozkaz doručený žalovanému, a teda kedy mu uplynie lehota na podanie odporu. Takýto výklad je diskriminačný v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa 4 4Obdo/13/2014 názoru dovolateľa ustanovenie § 172 ods. 1 O. s. p. v súvislosti s ustanovením § 174 ods. 5 O. s. p. sa má vykladať tak, že lehota na späťvzatie návrhu na začatie konania po vydaní platobného rozkazu by mala byť 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu žalobcovi, aby mal aj žalobca dostatočný čas na disponovanie so svojím návrhom a tiež, aby vedel akú zákonnú lehotu má. V súvislosti s konštatovaním súdu prvého stupňa o možnosti obrany žalobcu jedine odvolaním proti výroku o trovách konania dovolateľ uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o obranu účastníka voči výrokom vydaného platobného rozkazu, ale o možnosť disponovať svojím návrhom, ktorá mu bola odňatá. Z uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že s jeho obsahom súhlasí. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p. Podľa § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom potvrdzujúcom uznesení vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení, a to len v konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie prípustné. 5 4Obdo/13/2014 Odvolací súd založil prípustnosť dovolania svojím rozhodnutím, v ktorom za otázku zásadného právneho významu považoval posúdenie začiatku plynutia 15 dňovej lehoty, v ktorej môže žalobca vziať späť návrh na vydanie platobného rozkazu po jeho vydaní v zmysle § 174 ods. 5 O. s. p. v prípade, ak žalovaný nepodal v zákonnej lehote odpor. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ nesúhlasí s interpretáciou a aplikáciou uvedených procesných ustanovení súdmi nižšieho stupňa v predmetnej veci. Podľa § 174 ods. 5 O. s. p., ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu a v lehote podľa § 172 ods. 1 platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd, ktorý ho vydal. Rovnako postupuje súd, ktorý platobný rozkaz vydal aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka. Podľa § 172 ods. 1 O. s. p. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije. Ustanovenie § 174 ods. 5 O. s. p. upravuje postup súdu v prípade späťvzatia žaloby v dobe, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné. Odkazuje pritom na procesnú lehotu 15 dní uvedenú v § 172 ods. 1 O. s. p., ktorá plynie od doručenia platobného rozkazu žalovanému a je určená na zaplatenie uplatnenej pohľadávky a trov konania alebo na podanie odporu. Začiatok plynutia uvedenej lehoty je jednoznačne spojený s doručením platobného rozkazu žalovanému nie žalobcovi. Súd prvého stupňa ako aj súd odvolací dospeli k správnemu právnemu záveru, že žalobca môže po vydaní platobného rozkazu v prípade, ak žalovaný nepodal v zákonnej lehote odpor, vziať účinne späť žalobu len v čase od vydania platobného rozkazu do uplynutia lehoty 15 dní od doručenia platobného rozkazu žalovanému. Uvedenému korektnému výkladu citovanej právnej normy uvedenému v rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa nezodpovedá interpretácia týchto ustanovení vyjadrená v dôvodoch dovolania, teda, že žalobca po vydaní platobného rozkazu môže vziať žalobu späť s následnými účinkami zrušenia platobného 6 4Obdo/13/2014 rozkazu a zastavenia konania súdom v zmysle § 174 ods. 5 O. s. p. aj po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia platobného rozkazu žalobcovi. Je zrejmé, že zákon umožňuje žalobcovi po vydaní platobného rozkazu disponovať s návrhom v rovnakej procesnej lehote akú stanovuje žalovanému na zaplatenie pohľadávky alebo podanie odporu. Odvolací súd v predmetnom konaní správne aplikoval a vyložil ustanovenia právnych predpisov, a preto dovolací súd nezistil existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. v rozsahu pripustenej dovolacej otázky. Z uvedených dôvodov dovolanie podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O. s. p. Úspešný žalovaný si neuplatnil náhradu trov dovolacieho konania, preto mu nebola priznaná. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :
4. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
5. apríla 2014 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová