Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že všetci účastníci spĺňajú náležitosti podnikateľa upraveného Obchodným zákonníkom, ale bezdôvodné obohatenie nie je upravené v Obchodnom zákonníku, preto tieto vzťahy je potrebné riešiť
Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalovaný 1/ viackrát v konaní tvrdil, že sporné nehnuteľnosti mal v nájme. Predložil nájomnú zmluvu uzavretú so S. a žalovaným 1/ z
čl. III. bod 2, v ktorých prílohách nie sú uvedené tieto parcely. Za bezdôvodné obohatenie možno považovať ten prospech, o ktorý obohatený na úkor druhého buď zvýšil svoj majetkový stav alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, pričom pri normálnom priebehu okolností by sa tak stalo. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase. V danom prípade obohatený získal majetkový prospech spočívajúci v cene prác vykonaných žalobcom pri príprave pôdy na sejbu repky, ktoré práce využil obohatený vo svoj prospech a o túto cenu prác sa jeho majetok nezmenšil a ušetril tieto práce. Jedná sa o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, keďže nebola uzavretá zmluva medzi žalobcom a žalovanými.
názoru súdu je pasívne vecne legitimovaný žalovaný 2/, ktorý vo svojom vyjadrení potvrdil, že sejbu repky vykonávali pracovníci žalovaného 2/, o čom predložil súdu aj záznam o výkone prác. Ďalším dôvodom, 3 4Obdo/13/2013 že predmetné nehnuteľnosti užíval žalovaný 2/ je podpora, ktorú na uvedené parcely dostal. Podmienkou podpory od P. je skutočnosť, že žiadateľ skutočne pôdu, na ktorú požaduje dotácie užíva a žalovaný 2/ za rok 2005 dotácie dostal. Dôkazom o užívaní predmetnej nehnuteľnosti žalovaným 2/ je dohoda medzi ním a žalovaným 1/ z
1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/. Ďalej konštatoval, že žalobca
dohody mohol užívať predmetné parcely od
1 Občianskeho zákonníka, a preto nároky z takéhoto konania žalobcu nemajú právnu ochranu. Z uvedených dôvodov
p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe proti žalovanému 2/ vyhovené a žalobu proti nemu zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol
1 O. s. p. a úspešnému žalovanému 1/ priznal trovy súdu prvého stupňa vyplývajúce zo spisu, a to za súdny poplatok za odpor vo výške 986,25 eur a odmenu znalca 233,80 eur. Žalovanému 2/ náhradu trov nepriznal, pretože zo spisu žiadne trovy nevyplynuli. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 O. s. p. a úspešnému žalovanému 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania vyplývajúcich zo spisu za zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške 562 eur. Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože zo spisu nevyplývajú. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
1 O. s. p. a existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Uviedol, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k správnym právnym záverom, že na strane žalovaného 2/ došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu
1 Občianskeho zákonníka tým, že žalobca vykonal predsejbové prípravné práce na nehnuteľnostiach k. ú. R., na parc. č. KN č. X., KN č. X. Bolo preukázané, že žalobca prostredníctvom firmy A. strednú orbu, diskovanie a prípravu pôdy k sejbe Corundom reálne vykonal a za práce uvedenej spoločnosti aj zaplatil. Je nepochopiteľné konštatovanie odvolacieho súdu, že žalovaný 1/ bol nájomcom predmetných parciel a tieto po dohode užíval žalovaný 2/. Žalovaný 1/ v konaní tvrdil, že predmetné parcely má prenajaté od S. (ďalej S.), keď dokazovaním bolo zistené, že žalovaný 1/ nemal žiadny nájomný vzťah k sporným parcelám, nakoľko nájomná zmluva uzavretá medzi S. ako prenajímateľom a žalovaným 1/ ako nájomcom sa nevzťahuje na uvedené parcely. Poukázal na skutočnosť, že S. nespravuje žiadny podiel na parcele KN č. X. v kat. území R., nakoľko sa jedná o známych vlastníkov pôdy a čo sa týka parcely č. KN č. X. z tejto spravuje približne 30 % výmery. V rámci dokazovania žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nepreukázali, že by mali uzavreté nájomné zmluvy so známymi vlastníkmi uvedených parciel. Rozsudkami, na ktoré sa odvolací súd odvoláva bolo síce určené, že žalobca nemá právny vzťah ku predmetným parcelám, ale nebolo určené, že buď žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/ má akýkoľvek vzťah k daným parcelám. Zdôraznil, že predmetnou žalobou neuplatnil voči žalovaným nárok na náhradu škody, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
Občianskeho zákonníka. Nie je zrejmé na základe čoho dospel odvolací súd k záveru, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, čo by eventuálne bolo možné len v prípade, ak by žiadal zaplatenie uvedenej sumy titulom náhrady škody.
názoru žalobcu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ak sa dotknutý subjekt domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že predsejbové prípravné práce boli zo strany žalobcu zrealizované a na takto pripravenú pôdu zasial žalovaný 2/ repku olejnú, bola nepochybne preukázaná a súd prvého stupňa mal za to, že žalovaný 2/ ušetril finančné prostriedky, ktoré by musel inak investovať do prípravy pôdy, keby tam chcel zasiať repku olejnú. Vyplýva to aj z výpovede konateľa žalovaného 2/. 6 4Obdo/13/2013 Odvolací súd pochybil, keď zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa
1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd mal za to, že konanie žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi, ale prípady pokiaľ podnikateľ koná nepoctivo sú upravené v § 265 Obchodného zákonníka, ktorý sa vzťahuje na obchodnoprávne vzťahy týkajúce sa podnikateľskej činnosti účastníkov konania. Odvolací súd mal preto vychádzať zo špeciálnej právnej úpravy Obchodného zákonníka a nie z ustanovenia Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) nálezom č. II ÚS 99/2012-44 z
skutkových zistení krajského súdu (zhodných so skutkovými zisteniami okresného súdu) žalobca pooral pozemky v letných mesiacoch roku 2005, pričom
krajského súdu vedel, resp. musel vedieť, že na takéto konanie nebol oprávnený. Konanie žalobcu považoval za rozporné s dobrými mravmi
1 Občianskeho zákonníka, a preto mu nepriznal právnu ochranu. Z odôvodnenia dovolacieho súdu nevyplýva, či akceptoval alebo neakceptoval právny názor odvolacieho súdu,
ktorého konanie žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi. Právny záver dovolacieho súdu,
ktorého žalobca nemal v roku 2005 právo pozemky užívať považoval ústavný súd za správny, ale ďalší jeho záver,
ktorého žalobca nepreukázal poskytnutie plnenia žalovanému 2/ sa opiera o odlišné právne posúdenie rovnakého skutkového stavu. Pokiaľ dovolací súd uvažoval o plnení bez právneho dôvodu a odmietol za plnenie považovať plnenie, ktoré žalobca nemal právo realizovať, dostal sa do rozporu s ustanovením § 451 ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že žalobca objektívne nebol oprávnený pozemky užívať, neznamená, že by ním vykonané poľnohospodárske práce, ktoré žalovaný 2/ zužitkoval (skonzumoval) sa nemali považovať za bezdôvodné obohatenie. 7 4Obdo/13/2013 Nie je bez významu, že žalobca bol presvedčený o svojom práve pozemky užívať na poľnohospodárske účely. Na eliminovanie spornosti tohto práva podal aj žalobu o určenie, že najneskôr od 02. 08. 2004 bol oprávneným užívateľom a nájomcom pozemkov. Až z konečného rozsudku krajského súdu vyneseného 14. 12. 2006 sa dozvedel, že pozemky užíval neoprávnene. Jeho tvrdenie,
ktorého pozemky do rozhodnutia všeobecných súdov užíval v dobrej viere nebolo vykonaným dokazovaním vyvrátené. Rozhodujúcou otázkou je, či možno konanie žalobcu považovať za rozporné s dobrými mravmi a hoci žalobca záver odvolacieho súdu v tomto smere namietal, dovolací súd k nemu nezaujal žiadne stanovisko, čo zakladá zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutia. Z týchto dôvodov uložil dovolaciemu súdu vysporiadať sa s námietkou dovolateľa,
ktorej uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho zo zákona nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a s námietkou,
ktorej prípadnému rozporu s dobrými mravmi bráni skutočnosť, že žalobca konal v dobrej viere. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
1 O. s. p. po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle § 243a ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu je treba zrušiť.
1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov taxatívne uvedených v § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch uvedených v § 238 O. s. p.
f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
1 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. 8 4Obdo/13/2013 V predmetnej veci podal žalobca dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, a preto v zmysle citovaného ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné. V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd je povinný prihliadnuť na vady konania uvedené v § 237 O. s. p. aj vtedy, ak neboli uplatnené v dovolaní. Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 213 ods. 2 O. s. p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatnil proti žalovanému 2/ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že mu poskytol plnenie vykonaním poľnohospodárskych prác nevyhnutných pre prípravu pôdy na zasiatie repky olejnej, keď následne žalovaný 2/ repku olejnú zasial bez vynaloženia týchto nákladov na prípravu pôdy.
1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Občiansky zákonník), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 9 4Obdo/13/2013 Bezdôvodné obohatenie je v zmysle citovaných ustanovení záväzkovým vzťahom medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho bolo obohatenie získané. Zákon taxatívne v ods. 2 vymedzuje druhy bezdôvodného obohatenia, medzi ktoré patrí aj plnenie bez právneho dôvodu. Súd prvého stupňa s poukázaním na ustanovenie § 451 ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka uložil žalovanému 2/ vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie s odôvodnením, že majetkový prospech spočívajúci v cene prác, ktoré žalobca vykonal a ktoré žalovaný 2/ využil vo svoj prospech predstavuje plnenie získané bez právneho dôvodu, keďže zmluva medzi účastníkmi nebola uzavretá. Odvolací súd vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa dospel k rovnakému skutkovému záveru, že žalobca nemal právo užívať predmetné parcely v roku 2005. Konanie žalobcu, ktorý v letných mesiacoch roku 2005 pooral parcely zatrávnené predtým žalovaným 1/ aj keď vedel alebo musel vedieť, že na takéto konanie nie je oprávnený však vyhodnotil ako konanie v rozpore so všeobecnými morálnymi zásadami vylučujúcimi svojvoľné užívanie veci bez právneho dôvodu. S poukázaním na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatoval, že konanie žalobcu bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi, a preto nároky z takéhoto konania žalobcu nemajú právnu ochranu. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, ale nebolo pri rozhodovaní súdu prvého stupňa použité bez toho, aby v súlade s § 213 ods. 2 O. s. p. vyzval účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na právnych záveroch vychádzajúcich zo skutočnosti, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, s ktorou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal a ku ktorej sa neúspešný žalobca nevyjadroval, lebo na to nemal dôvod. Žalobca až v dovolaní namietal nesprávnosť aplikácie ustanovenia právneho predpisu odvolacím súdom, ktoré nebolo pri rozhodovaní súdu prvého stupňa použité a k použitiu ktorého sa ani nemal možnosť vyjadriť. Namietal, že uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho zo zákona nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a tvrdil tiež, že prípadnému rozporu s dobrými mravmi bráni skutočnosť, že konal v dobrej viere. Z rozhodnutia ústavného súdu vyplýva, že rozhodujúcou otázkou v predmetnej veci je, či možno konanie žalobcu považovať za rozporné s dobrými mravmi. 10 4Obdo/13/2013 Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V predmetnej veci odvolací súd postupoval v rozpore s ustanovením § 213 ods. 2 O. s. p., keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je pre rozhodnutie veci rozhodujúce bez toho, aby poskytol neúspešnému žalobcovi možnosť vyjadriť sa k použitiu tohto ustanovenia právneho predpisu. Postupom odvolacieho súdu tak došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivé konanie a k naplneniu dovolacieho dôvodu
f/ O. s. p. Dovolací súd
2 O. s. p. zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému 2/ a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude vysporiadať sa s námietkami žalobcu k aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rešpektujúc právny názor ústavného súdu opätovne o odvolaní rozhodnúť. Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania dovolací súd neposudzoval či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Žalobca podal dovolanie aj proti zmeňujúcemu výroku rozsudku o trovách prvostupňového konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/. Výrok o náhrade trov konania má charakter uznesenia, a preto prípustnosť dovolania je potrebné posudzovať
p. Z ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p. vyplýva, že dovolanie proti uzneseniu o trovách konania nie je prípustné a dovolací súd nezistil ani existenciu dovolacích dôvodov v zmysle § 237 O. s. p. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách prvostupňového konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ odmietol. O trovách dovolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ rozhodol dovolací súd
5 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému žalovanému 1/ trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná. 11 4Obdo/13/2013 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.