Obsah (5)

§ 142§ 237§ 243§ 224§ 14

Najvyšší súd 4 Obdo/68/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: A., zastúpený advokátkou J., proti ţalovanému: R., zastúpený advokátom J.,

§ 142ods.

1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie s poukázaním na existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p.

§ 237písm.

1. f)O. s. p. Uviedol, ţe postupom súdu bola ţalovanému odňatá moţnosť konať 5 4 Obdo/68/2013 pred súdom, a to z dôvodu, ţe dňa 13. 10. 2011 bolo na pojednávaní pred prvostupňovým súdom bez prítomnosti ţalovaného vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania a následne vyhlásené rozhodnutie vo veci samej. Súd neumoţnil ţalovanému v rozpore s § 123 a 118 ods. 4 O. s. p. vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a na základe takto vykonaných dôkazov vyhlásil rozhodnutie vo veci samej. Takéto konanie súdu je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a základnými ústavnými zásadami najmä so zásadou ochrany základných práv a slobôd, v konkrétnom prípade práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navyše konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to tou, ţe súd nesprávne vec právne posúdil najmä poukazujúc na tvrdenie, ţe v konaní bolo preukázané, ţe časť diela – epoxidová podlaha, montáţ plávajúcej podlahy bola zahrnutá do zmluvy o dielo z 09. 09. 2009, pričom cena za dielo bola účastníkmi dohodnutá mimo ceny za uvedenú epoxidovú podlahu. Súd nesprávne interpretoval zmluvné dojednania. Dovolateľ nesúhlasil ani s právnym názorom súdu vo veci nepreukázania zodpovednosti za škodu spôsobenú ţalovanému, pretoţe podľa jeho názoru boli preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú v dôsledku konania ţalobcu. Navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu a ţalobu v celom rozsahu zamietol. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na správnosť rozhodnutia prvostupňového aj odvolacieho súdu. Ţalovaný prípustnosť dovolania odvodzuje z ustanovenia § 237 písm.
2. f)O. s. p. argumentujúc, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. S týmto dovolacím dôvodom, ktorý bol súčasne aj odvolacím dôvodom sa odvolací súd riadne, zrozumiteľne a presvedčivo vysporiadal a prijal záver, ţe ţalovanému moţnosť konať pred súdom nebola odňatá. Vzhľadom na správnosť rozhodnutia prvostupňového aj odvolacieho súdu navrhol dovolanie zamietnuť a priznať ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 10a ods. 1 O. s. p. po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom podľa § 241 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania podľa § 243a ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. 6 4 Obdo/68/2013 Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V zmysle § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, ţe dovolanie ţalovaného v zmysle § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. nie je prípustné. S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku a uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písm.
3. a)aţ
4. g)tohto ustanovenia. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v týchto ustanoveniach moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je dovolanie z hľadiska § 238 vylúčené. Vady uvedené v ust. § 237 písm.
5. a)aţ
6. g)O. s. p. majú za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ţalovaný procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a), b), c), d), e),
7. g)O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania z dôvodov uvedených v týchto ustanoveniach preto nie je daná. 7 4 Obdo/68/2013 Dovolateľ dovolanie odôvodnil skutočnosťou, ţe súd prvého stupňa na pojednávaní 13. 10. 2011 vec prejednal a rozhodol bez účasti ţalovaného a jeho právneho zástupcu, čím mu odňal moţnosť vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci v dôsledku čoho mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Uvedený nedostatok neodstránil ani odvolací súd. Podľa § 237 písm.
8. f)O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorý znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Z citovaného ustanovenia vyplývajú dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby mohol súd vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho právneho zástupcu. Jednou je riadne predvolanie a druhou je nedostatok ţiadosti o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu. Dôleţitosť dôvodu posudzuje súd s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Práceneschopnosť právneho zástupcu účastníka konania môţe byť dôleţitým dôvodom odročenia pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia, ak táto prekáţka vzhľadom na okolnosti prípadu nemohla byť predvídaná a vzhľadom na čas jej vzniku nemoţno od účastníka spravodlivo poţadovať, aby si zvolil iného právneho zástupcu. Z obsahu spisu vyplynulo, ţe súd prvého stupňa určil postupne na prejednanie veci štyri termíny pojednávania. Pojednávanie dňa 25. 01. 2011 bolo odročené na 07. 04. 2011 z dôvodu pretrvávajúcej pracovnej neschopnosti právneho zástupcu ţalovaného od 06. 09. 2010. Pojednávania konaného dňa 07. 04. 2011, na ktorom sa vykonávalo dokazovanie, sa 8 4 Obdo/68/2013 zúčastnila advokátska koncipientka právneho zástupcu ţalovaného M. Z dôvodu doplnenia dokazovania sa odročilo pojednávanie na 23. 06. 2011. Uvedené pojednávanie bolo bez pojednávania odročené na 13. 10. 2011 z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti právneho zástupcu ţalovaného od 07. 02. 2011. Právny zástupca ţalovaného faxovým podaním doručeným sudu 12. 10. 2011 poţiadal o odročenie pojednávania určeného na 13. 10. 2011 z dôvodu pretrvávajúcej pracovnej neschopnosti od 08. 08. 2011 o čom predloţil písomné potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Z toho istého dôvodu ospravedlnil neúčasť ţalovaného na pojednávaní a prejavil záujem o mimosúdne vyriešenie sporu. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní 13. 10. 2011 bez účasti ţalovaného a jeho právneho zástupcu rozsudkom, v dôvodoch ktorého uviedol prečo neakceptoval ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu ţalovaného na tomto pojednávaní. Odvolací súd sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa stotoţnil. Dovolací súd dospel k záveru, ţe v dôsledku procesného postupu prvostupňového a odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu moţnosti ţalovanému konať pred súdom. V tejto súvislosti posudzoval dôleţitosť dôvodu odročenia pojednávania dňa 13. 10. 2011, ktorým bola pracovná neschopnosť právneho zástupcu ţalovaného od 08. 08. 2011 oznámená súdu so ţiadosťou o odročenie pojednávania faxovým podaním doručeným 12. 10. 2011. Právny zástupca ţalovaného mal vedomosť o termíne pojednávania od 23. 06. 2011 a jeho pracovná neschopnosť začala viac ako dva mesiace pred určeným termínom pojednávania. Uvedenú prekáţku nemoţno preto z časového hľadiska povaţovať za nepredvídateľnú a vzhľadom na zastúpenie účastníka advokátskou koncipientkou právneho zástupcu ţalovaného na predchádzajúcom pojednávaní za neodvrátiteľnú. Súd prvého stupňa správne poznamenal, ţe advokátska koncipientka právneho zástupcu ţalovaného prítomná na pojednávaní 07. 04. 2011 bola s vecou oboznámená a ţalovaný uvedené zastúpenie neodmietol. Právny zástupca ţalovaného sa v dôsledku pretrvávajúcej pracovnej neschopnosti nezúčastnil ani jedného nariadeného pojednávania. Aj keď účastník konania a jeho právny zástupca majú právo zúčastniť sa pojednávania a v prípade existencie dôleţitého dôvodu poţiadať o jeho odročenie, výkon tohto práva nesmie brániť druhému účastníkovi v realizácii jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Sprísnenie posudzovania dôvodov odročenia pojednávania pre zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu sa s účinnosťou od 01. 01. 2012 prejavilo v znení ustanovenia § 119 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ţe zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumoţňuje 9 4 Obdo/68/2013 účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa povaţuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ţe účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia ţivota alebo závaţného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Súd prvého stupňa nepochybil, keď neakceptoval dôvod odročenia pojednávania uvedený právnym zástupcom ţalovaného a vec prejednal na pojednávaní bez jeho prítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. Dovolateľ namietal aj odňatie moţnosti ţalovanému konať pred súdom v dôsledku porušenia jeho práva podľa § 118 ods. 4 O. s. p. a § 123 O. s. p. Podľa § 118 ods. 4 O. s. p., ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Podľa § 123 O. s. p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Ako vyplýva z vyššie uvedených dôvodov, súd prvého stupňa nepochybil, keď vec prejednal na pojednávaní dňa 13. 10. 2011 bez prítomnosti ţalovaného a jeho právneho zástupcu. Tým, ţe právny zástupca ţalovaného sa pojednávania nezúčastnil, neuplatnil procesné právo vyjadrené v citovanom ustanovení § 118 ods. 4 a § 123 O. s. p. Odňatím moţnosti konať pred súdom nie je skutočnosť, ţe účastník konania procesné právo priznané zákonom neuplatnil, ale postup súdu, ktorým mu uplatnenie práva neumoţnil. Dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolateľ namietal v dovolaní aj nesprávne právne posúdenie veci, čo moţno podriadiť pod dovolací dôvod uvedený v § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., ktorý je dovolací súd oprávnený posudzovať len v prípade, ţe dovolanie je prípustné podľa § 238 O. s. p. V danej veci dovolanie v zmysle uvedeného ustanovenia nie je prípustné. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 218 ods. 1 písm.
9. c)O. s. p.

§ 243ods.

5 veta prvá O. s. p. ako neprípustné odmietol. 10 4 Obdo/68/2013 O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

§ 224ods.

1 O. s. p. a § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom. Advokátovi patrí odmena za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie k dovolaniu) podľa § 10 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len vyhláška)

§ 14ods.

1 písm. b) vyhlášky vo výške 161,01 eur, zvýšená o paušálnu náhradu hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur a 20 % daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky (33,76 eur), čo spolu predstavuje sumu 202,58 eur. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 . P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 31. marca 2014 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová